Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/312/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209213236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4209213236.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. B. XXXX/XX, K., o vymoženie 481,87 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKomárnoč.k.13Er/956/2009-51zodňa30.12.2013,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 13Er/956/2009-51 zo dňa 30.12.2013 p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
so sídlom Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 30.10.2009.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok),
§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa uviedol, že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ
zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou
všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).

Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná. Občiansky zákonník síce v tomto ustanovení označil za neprijateľné dojednanie vyžadujúce

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výhradne
v rozhodcovskom konaní až od 1. januára 2008, súd však konštatuje, že predmetné ustanovenie
má len demonštratívny charakter, a preto táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. decembrom 2007. Občiansky zákonník v
tomto ustanovení s neprijateľnými zmluvnými podmienkami vždy spájal sankciu neplatnosti, pričom
ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať priamo zo zákona. Neplatná rozhodcovská

doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený
rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, ato s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný
titul. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul
vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje

neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných
ustanovení žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z.
orozhodcovskomkonaní,§159zák.č.99/1963Zb.malzato,žeprávoplatnýrozhodcovskýrozsudokmá
tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný. Uviedol,

že z § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody
podľa § 45 ZRK, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie.
Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6. októbra 2009 vo veci C-40/08,
kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny
výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými

po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie
týchto opravných prostriedkov. Uviedol, že podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže
vyžadovať... aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa,
ktorý nepozná svoje práva... a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v
spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o

neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dospel k záveru, že nemožno vyvodzovať z európskeho práva za
súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Zároveň
dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho

zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na dôvodovú správu k
ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 26.10.2009, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného

titulu - Rozsudku č.k. SR 03505/09, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd dňa 16.07.2009 a ktorý sa stal
právoplatným dňa 03.08.2009 a vykonateľným dňa 06.08.2009. Následne súd prvého stupňa obsadený
vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Rozsudkom č.k. SR 03505/09, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd dňa 16.07.2009 bol povinný

zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 481,87 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 481,87 eura za dobu od 26.08.2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 170,98 eura.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastavía) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Definícia spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku upravená v ustanovení § 52 Občianskeho

zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
pričom hlavnou podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že
zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez
možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Ďalej je pre tieto zmluvy charakteristické

to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

Z predloženej Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík zo dňa 20.12.2005 totiž vyplýva, že (pôvodný)

oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda
oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa
za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia
§ 52 ods. 4 OZ považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto je možné konštatovať,

že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť
aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva vopred pripravená oprávneným pre veľký počet
spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinná nemohla ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda
o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú.

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana

najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal
možnosťovplyvniťichobsah.Zpredmetnejzmluvyjezrejmé,žebolavopredpripravenáoprávnenýmpre
veľkýpočetspotrebiteľov,zčohovyplýva,žepovinnánemohlaovplyvniťjejobsahazmluvnédojednania,
ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na
spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k

tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") vspojení s ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto
ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať
aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú

naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak
by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57

ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v
priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého
stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57
ods. 1 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj
bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.

III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".

V súlade s vyššie uvedeným sú aj závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že "pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný".

Odvolacísúdpretokonštatuje,žesúdprvéhostupňavzmysle§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvspojení
s§45ods.2zákonaorozhodcovskomkonanísprávnepreskúmalnielenžiadosťoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o poskytnutí flexipôžičky
č. 2025622 zo dňa 03.04.2007 a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy.

Predmetná zmluva totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia je toho názoru tak ako správne súd
prvého stupňa ustálil aj v napadnutom rozhodnutí, že rozhodcovská doložka akákoľvek, t.j. bez ohľadu
na jej formu a znenie, ktorá je obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je

podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľomvneprospechspotrebiteľaa
nebola individuálne dojednaná. Preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka takáto rozhodcovská
doložka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň

týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v
zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky a nebola
individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju nemohol osobitne vyjednať a nemal reálnu možnosť

ovplyvniť jej obsah.

Najbližšie k rozhodcovskej doložke má ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
včlenené do Občianskeho zákonníka až novelou účinnou od 01.01.2008. Na zmluvy uzavreté pred týmtodátumom súdu však nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú doložku ustanovenie § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza článok 3 smernice Rady č.
93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelou č. 150/2004 a ktorý priamo

upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k
záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi
neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte v § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje

odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1
a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)

ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský
súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. S
poukazom na to, odvolací nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.