Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 0Er/2449/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7698894906
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7698894906.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Z.. M. Š., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. P. J.,
T.. D.. Š. X/X, proti povinnému D. Č., P.. XX.XX.XXXX, zomrl. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., E. H..
Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 734/1998, o vymoženie istiny 84,64 Eur (2.550,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská
Nová Ves, Mlynská 2, trovy exekúcie.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu tunajšieho súdu
sp. zn. 1 Ro5089/97 zo dňa 9.6.1998, vydal dňa 13.10.1998 poverenie na výkon exekúcie pod číslom
XXXX*XXXXXX pre súdneho exekútora Michala Kešeľaka, Exekútorský úrad Kežmarok (pôvodné sídlo

exekútorského úradu - poznámka súdu), na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 84,64 Eur (2.550,-
Sk), trov konania 6,64 Eur (200,- Sk), trov zastúpenia v exekúcii 14,05 Eur (440,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom
podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd v zmysle §
57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Šetrením bolo zistené, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a na úzmeí Slovenska nebol zistený žiaden
majetok. Súdny exekútor si zároveň vo vyčíslení trov exekučného konania, ktoré bolo prílohou podnetu
súdneho exekútora, uplatnil účelné trovy exekúcie, ktoré mu počas jej výkonu vznikli v sume 49,06
Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Prílohou podnetu bola fotokópia úmrtného listu

povinného vystaveného Matričným úradom Teplice, Česká republika.

Podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia
podľa tohto zákona. (zákon č. 291/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásený a zároveň účinný dňa 26.7.2001

- poznámka súdu)Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.12.2001, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 31.12.2001, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení zákona č. 32/2002 Z. z., t. j. v znení účinnom

od 1.2.2002, exekúciu súd zastaví ak, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.12.2001, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného
zákona.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.12.2001, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.

Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby
sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to

znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie
zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať.
Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.

Súdvykonallustráciuvregistri„D“tunajšiehosúduazistil,žededičskékonaniepopovinnombolovedené

na tunajšom súde pod sp. zn. 8D/28/2015. Súd mal z dedičského spisu sp. zn. 8D/28/2015, preukázané,
že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 25.9.1998.
Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením sp. zn. 8D/28/2015 zo dňa 17.3.2015
zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie sp.
zn. 8D/28/2015 zo dňa 17.3.2015 nadobudlo právoplatnosť dňom 2.4.2015, čo do výroku o zastavení

konania a dňom 18.4.2015, čo do výroku o trovách konania.

Keďže povinný zomrel počas exekučného konania a bez zanechania majetku, je podľa právneho názoru
súdu nesporné, že v takomto prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pretože majetok
povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 2 M Cdo 8/2011 zo dňa 31.5.2012 a
iné). Avšak vzhľadom na skutočnosť, že možnosť zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) bola zákonodarcom
zakotvená do Exekučného poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťouod 1.2.2002, pričom však exekučné konanie začalo dňom 25.9.1998, má súd za to, že predmetné
ustanovenie nemožno podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku aplikovať v danom prípade. Vzhľadom
na vyššie uvedené, preto súd subsumoval nemajetnosť povinného pod zákonné ustanovenie § 57 ods.

1 písm. g) Exekučného poriadku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia,
keďže podľa súdu je splnená podmienka, že je v tomto prípade daný iný dôvod, pre ktorý nemožno
exekúciu vykonať. Súd teda vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001,

za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v
znení účinnom do 31.12.2001, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení
účinnom do 31.12.2001, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné

vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení zákona č. 291/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.12.2001,
ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však
uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku upravovalo možnosť prelomiť všeobecnú zásadu
platnú v exekučnom konaní, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. V danom ustanovení bola
zakotvená možnosť súdu zaviazať na úhradu trov exekúcie

oprávneného, avšak iba za splnenia zákonnej podmienky procesného zavinenia oprávneného na
zastavení exekúcie, prípadne za situácie, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase
začatia exekúcie predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Právna teória aj súdna prax pod „zavinením
oprávneného“ chápe také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, príp. zanedbanie
náležitej opatrnosti a uvážlivosti pri podávaní návrhu na nariadenie exekúcie, ktoré má za následok, buď

neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie
(porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoE/44/2012 zo dňa 21.11.2012). Exekučné
konanie začalo dňom 25.9.1998. K rozhodujúcej právnej skutočnosti určujúcej zastavenie exekúcie
došlo až dňa 22.12.2009, kedy povinný zomrel ako nemajetný (§ 175h od. 1 O.s.p.), teda do práv
a povinností nebohého poručiteľa nevstúpili jeho dedičia, keďže dedič vstupuje do práv a povinností

poručiteľa a zodpovedá za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1
zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti a pozornosti
predvídať pri začatí exekučného konania úmrtie povinného, ktoré navyše predstavuje objektívnu právnu
skutočnosť. Keďže súd nevzhliadol možnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, pretože nie
sú na to splnené podmienky vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného

poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch

vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.