Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209812
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5312209812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Janculovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o.,

Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125 € a
nemajetkovú ujmu vo výške 638,02 €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov - zamietnutím žiadosti
o vydanie poverenia s omeškaním.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej

výške.

Skutočná škoda vo výške 125 € bola spôsobená nákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného
systému, administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 638,02 €,
t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom(hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou

deformáciou).

Na základe týchto skutočností žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tentonerozhodol o žiadosti o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, ďalej
má súd zaviazať žalovanú zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

Žalovaná uviedla, že návrh je zmätočný, má nedostatky.

Uviedla,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc
súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu

a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej v stanovenej
lehote neodstránil, preto žalovaná nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov
žalovaná nenahradila žalovanému škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného

prejednania nároku.

Vo veci samej žalovaná navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Žalobca má dôkazné
bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na súd.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na
Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“).
Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Žalovaná má zato,
že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti

na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom
prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaná poukázala aj na to, že
nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup
(I.ÚS16/02,I.ÚS63/00).Akneexistujepríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduaporušenímzákladného
práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania
sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012,

IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03). Žalovaná poukázala na to, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov.
Od 1.6.2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. Pri žiadostiach doručených
súdu po 1.6.2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky

rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia
pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkoch nemožno považovať za prieťah v konaní.

Žalovaná poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje
sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. V prípade, keď poverenie
nebolo vydané, navrhovateľ nemôže svoj nárok uplatňovať z titulu prieťahov v konaní, ale len z
titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa navrhovateľa spočíva v nesprávnej aplikácii
právnych predpisov) z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup však
nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (Najvyšší

súd ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady
konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností,
právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo

nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 -
rozhodovaciučinnosť,ktorájepodstatousúdnictva,nemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup).Je
teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci
a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia

exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za
nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania u všetkých uplatnených nárokoch, pri ktorých došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli
žalovanej doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Namietla, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ
uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby s

kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu žalobca presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil.
Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo
dochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne
znemožnené. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď
opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné
sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu.

Žalovaná uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Žiadala návrh zamietnuť a priznať trovy konania.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a

jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania

súdu podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo
preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci
súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku
v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho

časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci žalobca doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdila vo svojom vyjadrení
aj žalovaná. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú
podmienku zo strany navrhovateľa podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta OSP štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.Žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože bol
účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku

škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: žaloby č.l. 1 až 4, plnomocenstva č.l. 5, vyjadrenie na
výzvu žalobcu č.l. 9, úradný záznam č.l. 10, predloženie veci inému sudcovi č.l. 11, vyjadrenie sudcov
č.l. 12, 13, uznesenie Krajského súdu Žilina č.k. 8NcC/60/2013 č.l. 16 až 19, návrh žalovanej na spojenie

veci č.l. 24, odpoveď na výzvu súdu žalovanej č.l. 25, úradný záznam č.l. 27, vyjadrenie žalovanej č.l.
29 až 39, elektronické podanie žalobcu č.l. 41 až 44, sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu SR č.l. 45
až 54, ospravedlnenie žalovanej č.l. 55, obsah spisu 11Er/441/2011 a to žiadosť o udelenie poverenia
č.l. 2, zápisnica č.l. 3, zmenka č.l. 4, plnomocenstvo č.l. 5, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.l.
7, 8, výpis z obchodného registra č.l. 9, uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia č.l. 10 až
13, zastavenie exekučného konania č.l. 15, 16.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.
4 OSP a § 205a OSP obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný
(resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP).

Z pripojeného exekučného spisu 11Er/441/2011 mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril s povinným
I. G. zmluvu o úveru dňa 2.3.2010 vo výške 300,-€ poskytnutého úveru, zvýšeného o poplatok 264,-
€, spolu 564,-€. Návrh na vydanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bol podaný dňa
23.11.2010, rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 9.2.2011, právoplatný dňa 28.2.2011. Žiadosť o
udelenie poverenia došla súdu dňa 18.5.2011, súd rozhodol uznesením č.k. 11Er/441/2011 zo dňa

1.3.2012, ktorým žiadosť zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2012 a uznesením č.k.
11Er/441/2011-15 zo dňa 14.5.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.2012 exekučné konanie
zastavil. Ani voči jednému uzneseniu žalobca odvolanie nepodal. Rovnako nepodal ani žiadnu žiadosť
o podanie informácie o stave exekučného konania, či sťažnosť na prieťahy v konaní.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení

všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho

zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe.

V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným
postupom , nakoľko k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe( omeškanie viac ako 346 dní).

Ďalej uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní a primeľ

porušovateľa k vydaniu rozhodnutia. Uviedol, že dňa 2.7.2009 spísal žiadosť o informáciu o stave
konania, rovnako aj dňa 23.9.20009, 13.11.2009, 25.2.2010. V dňoch 30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011
podal sťažnosti a podnety na preskúmanie zákonných postupov súdu- prieťahy v konaní.Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmom fyzických osôb a právnických osôb; ...

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood1.6.2010okremhoreuvedenéhozneniaboloznenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku doplnené tak, že: táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených).

a) Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 18.5.2011.
Súd rozhodol dňa 1.3.2012. Nevydal však poverenie, ale žiadosť zamietol, exekučné konanie zastavil.
Súd má zato, že k prieťahom v tomto konaní nedošlo, nakoľko zákonná 15-dňová lehota podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku sa vzťahuje len na prípad, keď súd poverenie vydá. Nevzťahuje sa na
prípad, keď súd poverenie nevydá. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd má zato, že v danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu .

Jednou zo zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom je , že v základnom konaní boli konštatované na základe výsledkov vybavenia
sťažnosti na prieťahy v konaní -prieťahy v konaní.Všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti

na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Navrhovateľ
uvedené dôkazy nepredložil.

Tvrdil, že dňa 2.7.2009 spísal žiadosť o informáciu o stave konania, rovnako aj dňa 23.9.20009,

13.11.2009, 25.2.2010. V dňoch 30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011 podal sťažnosti a podnety na
preskúmanie zákonných postupov súdu- prieťahy v konaní.

Z pripojeného exekučného spisu 11Er/441/2011 mal však súd preukázané, že v exekučnej veci EX
6020/11 bola exekútorom podaná žiadosť o udelenie poverenia na súde dňa 18.5.2011. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 9.2.2011 č.k. SR 14228/10. Súd uznesením

11Er/441/2011 zo dňa 1.3.2012 žiadosť o udelenia poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.3.2012. Uznesením zo dňa 14.5.2012 právoplatným dňa 16.8.2012 exekučné
konanie zastavil. Počas celého konania nezaslal žalobca do exekučného spisu žiadnu žiadosť o
informáciu o stave konania, nepodal žiadnu sťažnosť a ani podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
súdu. A nepodal ani odvolanie voči vyššie uvedeným uzneseniam. Nepravdivosť tvrdení žalobcu

preukazuje aj tá skutočnosť, že mal podávať žiadosti a sťažnosti na prieťahy v konaní ešte skôr
ako existoval exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia došla súdu, dokonca ešte skôr ako bola
uzatvorená s povinným Jánom Pupíkom zmluva o úvere (ktorá je zo dňa 2.3.2010).

Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal prieťah v konaní, nepreukázal ani nesprávny úradný postup
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd poukazuje aj na to, že nie každý prieťah v konaní
možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy
automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48
ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní,

ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I ÚS 16/02, I ÚS 63/00).

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom . Nepreukázal nesprávny úradný postup..

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok.

Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd konajúci súd zamietol.

Skutkový stav bol taký, že právny zástupca žalobcu dňa 2.4.2013 prevzal uznesenie Krajského
súdu v Žiline, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z rozhodovania veci. Dňa 6.9.2013 prevzal
predvolanie na pojednávanie. Procesný návrh na prerušenie konania vzniesol až dňa 27.9.2013. Termín

pojednávania bol vytýčený na deň 27.9.2013. Procesný návrh bol vznesený podľa § 109 ods. 1 písm.
b) OSP a § 109 ods. 2 písm. c) OSP.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; preto nepostupuje
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Tento dôvod teda nie je dôvodom na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Súd dospel k záveru, že tento dôvod na prerušenie konania nie je daný
ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý
má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo.
Žalobca opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v

Čadci, odmieta platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Z tohto dôvodu o vylúčení sudcov
Okresného súdu v Čadci nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky
navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia Okresného súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa §
15 OSP z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 OSP predložili vec predsedovi Okresného súdu v Čadci
a ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. Žalobca neuplatnil právo na vylúčenie

sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa § 15a ods. 1 OSP v nadväznosti na § 14 ods. 1
OSP. Keďže neuplatnil žalobca procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola
nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti žalobcu. Nadriadený
súd, ani predseda Okresného súdu v Čadci, nerozhodoval o procesnom práve žalobcu. Procesné právo
žalobcu rozhodnutím predsedu okresného súdu ani rozhodnutím nadriadeného súdu preto nemohlo
byť porušené. Predseda Okresného súdu v Čadci i nadriadený súd rozhodovali o procesnom práve

sudcu predložiť vec k rozhodnutiu o vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. V tomto štádiu
konania zákonná sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a
prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté predsedníčkou Okresného súdu v Čadci i
nadriadeným súdom. Zákonná sudkyňa tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za rozhodnutia v
súlade so zákonom, nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp. ústava, zákonné

práva sudkyne na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Preto v nadväznosti na § 109 ods. 1
písm. b) OSP zákonná sudkyňa nepostúpi návrh na zaujatie stanoviska ústavnému súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Toto
ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo
povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne, súd preto konanie

neprerušil. Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 OSP). V tomto prípade touto
otázkou je zaujatosť zákonného sudcu, ktorá už bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa
nie je vylúčená z rozhodovania veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu.
Prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú navrhovateľ podal. Žalobca tvrdí

prieťahy v konaní a sám tieto prieťahy spôsobuje vznášaním procesných návrhov, ktoré sú v rozpore s
účelom samotného konania, ktoré začalo na návrh žalobcu.

Súd zamietol návrh žalobcu na zrušenie pojednávania, ktorý návrh podľa jeho obsahu súd posúdil ako
návrh na odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 6.9.2013. Procesný návrh

na odročenie pojednávania vzniesol až dňa 27.9.2013. Pojednávanie bolo vytýčené na deň 27.9.2013.
Dôvodom návrhu na odročenie pojednávania bol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu
a na nestranný súd. Uznesenie, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z konania, prevzal dňa
2.4.2013. Bez zbytočného odkladu po doručení predvolania na pojednávanie mohol vzniesť procesný

návrh na odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu. Súd preto konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2
OSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Tvrdený dôvod nepovažoval za závažný dôvod
pre odročenie pojednávania. Pojednával, aj keď bol žalobca a jeho právny zástupca nečinný. Vychádzal
z obsahu spisu. Žalobca a jeho právny zástupca si sami vytvorili prekážku prítomnosti na pojednávaní.
Súd im žiadne prekážky nevytvoril.

Súd poukazuje na to, že návrh na odročenie pojednávania nemal náležitosti návrhu podľa § 119
OSP (nebola dodržaná lehota bez zbytočného odkladu - od doručenia predvolania na pojednávanie do
podania návrhu uplynula lehota 21 dní, o dôvode odročenia sa žalobca dozvedel už dňa 6.5.2013 kedy
na ÚS SR podal sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 a iné Ústavy SR .

Súdu nepredložil rozhodnutie ÚS SR, ktorým bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti uznesenia KS
Žilina č.k. 8NcC/60/2013-16.Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je žalovaná, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo na

náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona podľa § 4 ods. 1
písm. k) zákona o súdnych poplatkoch: „Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom.“

Podľa § 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči žalovanej zamietol. Nezaviazal preto žalovanú ako úspešnú
účastníčku konania v nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho poplatku
za návrh. rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a nielen žalobca, čo je ďalší
dôvod, pre ktorý súd nezaviazal žalobcu k zaplateniu súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.