Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/17/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201249
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3811201249.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa J. L., nar. XX.X.
XXXX, t.č. bytom X. č. XXX, zast. JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária
ABELOVSKÝ - PETRUŇO, ul. Tehelná č. 189, Zvolen proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie
4945,03 eur brutto s príslušenstvom, a o zaplatenie 10.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 10.000,- eur netto titulom náhrady nemajetkovej ujmy
a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3003,75 eur netto titulom ušlého zisku s 9% úrokom
z omeškania ročne z dlžnej sumy 3003,75 eur od 4.12. 2010 až do zaplatenia a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Konanie o zaplatenie 227,35 eur brutto s 9% úrokom z omeškania z dlžnej sumy 227,35 eur od 4.12.
2010 až do zaplatenia z a s t a v u j e.

O trovách konania účastníkov rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 2. februára 2011 podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
sa proti odporcovi zaplatenia 4945,03 eur brutto titulom náhrady škody s 9 % úrokom z omeškania z
dlžnej sumy 4945,03 eur od 4. 12. 2010 do zaplatenia a 10.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

Návrh odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor
všeobecnej kriminality, Okresného riaditeľstva PZ Prievidza zo dňa 7. 12. 2006, ČVS: ORP - 112/OVK
- PD - 2006 bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), b), e), ods. 2 písm. d), Trestného zákona. Následne uznesením vyšetrovateľa zo dňa 8. 12.
2006 bolo voči jeho osobe vznesené obvinenie pre uvedený zločin, proti uzneseniu podal sťažnosť.
Spáchanie skutku, pre ktorý bolo proti nemu vznesené obvinenie od samého začiatku popieral, obvinenie
bolo proti nemu vznesené len na základe výpovedí jeho bývalej manželky Y. L.. Jej výpoveď pre orgány
činné v trestnom konaní bola dostačujúcim dôkazom nielen na jeho zadržanie a vznesenie obvinenia,
ale aj na podanie návrhu na jeho vzatie do väzby. O návrhu prokurátora na vzatie do väzby rozhodol
Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 11. 12. 2006 č. k. 0 Tp 66/2006 tak, že ho vzal do väzby,
ktorá sa začala dňa 8. 12. 2006, o 9.40 hod. Sťažnosť, ktorú podal proti uzneseniu o vzatí do väzby bola
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. 2 Tpo 23/2006 zamietnutá. Opakovane žiadal o prepustenie

z väzby na slobodu a namietal existenciu väzobných dôvodov. Uznesením č. k. 0 Tp 66/2006 - 74
zo dňa 22. 5. 2007 Okresný súd Prievidza rozhodol o predĺžení jeho väzby. Proti uzneseniu podal
sťažnosť, a Krajský súd v Trenčíne uznesením č. 6 Tpo 38/2007 - 105 zo dňa 5. 6. 2007 rozhodol,
že napadnuté uznesenie sa zrušuje a väzba sa nepredlžuje. Celkovo väzba trvala od 8. 12. 2006 do
7. 6. 2007, t. j. 182 dní. Trestné stíhanie a aj jeho väzba boli od začiatku absolútne neopodstatnené,
čo skonštatoval aj Krajský súd v uznesení č. k. 6 Tpo 38/2007 - 105 zo dňa 5. 6. 2007. Poukázal na
znalecký posudok vypracovaný v rámci prípravného konania znalcom z odboru psychiatria a klinická
psychológia dospelých a vypracované odborné vyjadrenie, z ktorých vyplývajú závery svedčiace o
charaktere, povahe Y. L., ale najmä o vieryhodnosti a pravdivosti jej obvinení. Okresný súd Prievidza
prejednal vec na základe obžaloby podanej prokurátorom, a uznesením č. k. 3T 155/2007 - 441 zo dňa
18. 11. 2008 rozhodol, že vec postupuje Obvodnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej
správy, stále pracovisko Nováky. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 21. 10. 2009, č. k. 3 To
18/2009 - 485 sťažnosť prokurátora a Y. L. zamietol. Odporca s poukazom na zák. č. 514/2003 Z.
z. zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla následkom nezákonných rozhodnutí o väzbe a to uznesení
Okresného súdu Prievidza č. k. 0 Tp 66/2006 zo dňa 11. 12. 2006, zo dňa 29. 1. 2007, zo dňa 28. 3.
2007, zo dňa 22. 5. 2007, a uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2 Tpo 23/2006 zo dňa 19. 12.
2006, č. k. 6 Tpo 11/2007 zo dňa 14. 2. 2007, č. k. 6 Tpo 30/2007 zo dňa 2. 5. 2007. Nezákonnosť
trestného konania vedeného proti jeho osobe vyplýva z výsledku trestného konania, ktoré sa skončilo
v jeho prospech. Neospravedlniteľný zásah vo forme nezákonnej väzby je možné odčiniť podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. V príčinnej súvislosti s nezákonným vzatím do väzby prišiel o príjem 4945,03.- eur,
ktorý si uplatňuje titulom ušlého zisku. Ušlý zisk pozostáva z priemerného mesačného príjmu, ktorý by
dosiahol za tri pracovné týždne mesiaca december 2006, za január až jún 2007, z náhrady mzdy za
dovolenku za rok 2006 a 2007, na ktorú by mal nárok a ktorú si pre vzatie do väzby nemohol vyčerpať.
Vo väzbe v nepredstaviteľných podmienkach bol 182 dní, pričom za skutok kvalifikovaný podľa § 208
ods. 1, písm. a), b), e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona mu hrozil trest odňatia slobody na sedem
až pätnásť rokov, preto si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu 10.000.- eur. V neľudských podmienkach
žil v strese a neistote, že môže byť odsúdený na sedem až pätnásť rokov za trestný čin, ktorého sa
nedopustil. Od samého začiatku robil všetko preto, aby orgánom činným v trestnom konaní otvoril oči,
aby spoznali skutočnú pravdu o vykonštruovanom obvinení Y. L.. Lživé tvrdenia psychicky labilnej Y.
L. však boli dôveryhodnejšie než fakty a aj za stavu dôkaznej núdze sa ocitol vo väzbe. Jeho pocity
nevinného človeka, žijúceho v jednej cele s osobami, ktoré sa otvorene chválili svojimi trestnými činmi,
sú len ťažko opísateľné. Nedôstojné podmienky, za ktorých väzbu vykonával, poznačili i jeho zdravotný
stav. Pokiaľ je niekto vzatý do väzby, okolie automaticky predpokladá, že táto osoba nie je nevinná.
Témou rozhovorov občanov z jeho obce, ale aj jeho kolegov v práci, ktorí boli svedkom jeho zadržania
tak bola otázka, či skutočne týral svoju manželku a či je tyran, ktorý na verejnosti a v práci zakrýval
svoju skutočnú povahu. Keďže i napriek opakovaným, neúspešným pokusom o prepustenie vo väzbe
zotrval, okolie bolo objektívne náchylné uveriť verzii Y. L. o jej „týraní“. Nezákonná väzba zasiahla do jeho
osobnostných práv, pričom takýto zásah nemožno odčiniť iba konštatovaním tak markantného porušenia
jeho práv. Žiadosťou zo dňa 24. 5. 2010, doručenou odporcovi dňa 3. 6. 2010, ho vyzval o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Listom zo dňa 10. 6. 2010 ho odporca informoval, že v časti
odstupuje predmetnú žiadosť Ministerstvu vnútra, pričom ku dňu podania návrhu ho neinformoval ako
vybavil zvyšnú časť žiadosti.

Odporca navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že je nesporné, že uznesením Okresného súdu Prievidza
č. 0 Tp 66/2006 zo dňa 11. 12. 2006 bol navrhovateľ na základe návrhu prokurátora vzatý do väzby,
lebo súd mal za preukázané, že existujú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a
dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti, s možnosťou
závažnejších následkov najmä z dôvodu, že spolu s poškodenou a svedkyňou býval v spoločnej
domácnosti. V priebehu trestného konania bolo preukázané, že skutok sa stal, i keď nedosahoval
intenzitu, akú predpokladá skutková podstata zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208
Trestného zákona a výlučne z tohto dôvodu bola vec postúpená Obvodnému úradu v Prievidzi, odboru
všeobecnej vnútornej správy na prejednanie veci ako priestupku. Z výpovede navrhovateľa v trestnom
konaní (ako aj jeho dcéry a ďalej poškodenej) vyplýva, že jeho spolužitie s bývalou manželkou bolo
značne narušené, a že časti skutku sa skutočne dopustil tým, že v byte vypínal teplú vodu, kúrenie,
plyn, a pripustil aj určitú intenzitu verbálnych útokov voči bývalej manželke. V priebehu hlavného
pojednávania priznal, že sa jej a jej otcovi vyhrážal zlikvidovaním v kyseline. Aj keď konanie navrhovateľa
podľa rozhodnutia súdu nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu, svojou konfliktnou povahou
a agresívnymi prejavmi, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a zásadami manželského spolužitia,

vzbudil reálne obavy, že bude v útokoch pokračovať, resp. že vykoná skutky, ktorými hrozil rodinným
príslušníkom. Podľa jeho názoru, navrhovateľ svojím predchádzajúcim správaním sa a spôsobom života
sám založil dôvody na jeho vzatie do väzby, a teda si ju svojím konaním zavinil sám. V prípade, ak by
sa súd nestotožnil s uvedeným názorom, namietal, že by navrhovateľovi postupom orgánov činných
v trestnom konaní vznikla nemajetková ujma, resp. nárok o náhradu ušlého zisku v žalovanej výške.
Podľa jeho názoru je dostatočnou satisfakciou, spôsobilou očistiť meno navrhovateľa v očiach iných
osôb už samotné uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 3T 155/2007 - 441 zo dňa 18. 11. 2008,
ktorým vec posúdil ako priestupok. Pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné
preukázať značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Pri posudzovaní uplatňovaného nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné vziať do úvahy okrem iného, aj vplyv ostatných
satisfakčných prostriedkov, ktoré by mohli byť použité na zmiernenie následkov zásahu do osobnostnej
sféry navrhovateľa a tiež závažnosť vzniknutej ujmy, a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Uplatňovaná suma 10.000.- eur je neprimerane vysoká. Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa
11. 12. 2006, nemohlo dôjsť k vzniku nemajetkovej ujmy, nešlo o neoprávnený zásah do jeho osobnosti,
lebo v čase rozhodovania existovali zákonné dôvody na jeho vzatie do väzby a vykonané dokazovanie
zabezpečované orgánmi činnými v trestnom konaní, odôvodňovalo podozrenie, že skutok pre ktorý
bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, že vykazuje zákonné znaky zločinu, pre ktorý bolo začaté
trestné stíhanie, a najmä, že sa ho dopustil navrhovateľ. Zabezpečené dôkazy v pripravovanom konaní,
v tom čase odôvodňovali existenciu a pretrvávanie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Väzba u navrhovateľa neprekročila zákonnú lehotu jej trvania v prípravnom konaní a bola
vykonaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Dôvodom na jej nepredĺženie nebolo pominutie
väzobných dôvodov, ale skutočnosť, že „nebola zistená obtiažnosť veci“ ani iné závažné dôvody, pre
ktoré nebolo možné v 6 mesačnej lehote trestné stíhanie skončiť. Podľa jeho názoru orgány činné v
trestnom konaní, vo veci navrhovateľa postupovali primeraným spôsobom, pri dodržaní príslušných
ustanovení Trestného poriadku a takýto postup nemožno hodnotiť ako neoprávnený zásah do jeho
osobnosti, ktorý by bol v rozpore s objektívnym právom, a ktorý by bol spôsobilý privodiť mu nemajetkovú
ujmu. V súvislosti s nárokom navrhovateľa o náhradu ušlého zisku uviedol, že je vylúčené, aby sa
pre výpočet ušlého zisku pre účely zák. č. 514/2003 Z. z. použil mechanizmus výpočtu podľa § 134
ods. 1 Zák. práce, keďže ušlá priemerná hrubá mzda nepredstavuje sumu, o ktorú by sa zväčšil jeho
majetok, keby nenastala škodová udalosť. Takúto sumu je možné stanoviť až po „očistení“ hrubej mzdy
o povinné odvody a preddavok na daň, t. j. z čistej mzdy, ktorý by navrhovateľovi bola reálne vyplatená.
Na účel zistenia sumy ušlého zárobku by bolo potrebné vychádzať z jeho čistej mzdy (výpočet ktorej
by sa realizoval zo sumy 14.000.- Sk brutto), ktorá by mu patrila za vykonanú prácu, lebo z predloženej
pracovnej zmluvy mu iné mzdové nároky nevyplývajú, a nie je možné preukázať, či by navrhovateľ
za bežných okolností skutočne nejaký ďalší peňažný nárok vyplývajúci z tohto pracovného pomeru,
napr. za prácu nadčas, resp. odmenu, získal. Ak by súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol
nárok na náhradu ušlej mzdy, tak by mohol vzniknúť len za obdobie trvania väzby od 8. 12. 2006 do
7. 6. 2007, a nie aj za obdobie po skončení väzby. Navrhovateľ mal možnosť nastúpiť do zamestnania
bezprostredne po prepustení z väzby a za rovnakých pracovných podmienok. Nárok na náhradu ušlého
zisku za nevyčerpanú dovolenku za rok 2006, by mu v zmysle § 116 ods. 2 Zák. práce patril len za časť
dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne, ktorú nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka, pričom navrhovateľ mal možnosť dovolenku vyčerpať v predchádzajúcich mesiacoch roku 2006,
ako aj od júna nasledujúceho roku 2007 po jeho návrate do zamestnania. Súbežné uplatnenie ušlého
zisku titulom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ako aj nároku na náhradu ušlej mzdy, nie je
možné. Nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi len za obdobie strávené
na pracovisku. Nemožnosť čerpania dovolenky nie je v danom prípade možné považovať za ušlý zisk,
lebo je dôvodné predpokladať, že ak by bol zaradený v bežnom pracovnom procese, dovolenku by
riadne vyčerpal, za čo by mu v zmysle § 116 ods. 2 Zák. práce patrila len náhrada mzdy v sume jeho
priemerného zárobku, pričom za obdobie, v ktorom by bol dovolenku čerpal, si uplatňuje aj nárok na
náhradu ušlého zisku - mzdy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov G. V., H. V., Y. L., G. R., J. Z., V.
B., F. R., A.. G. M., A. B., C. H. oboznámením sa so spismi č. k. 3T 155/2007, č. k. 6C 177/2009, so
zápisnicami zo spisu č. k. 7C 141/2008, s pracovnou zmluvou zo dňa 19. 6. 2006 a s jej dodatkami, s
mzdovými listami, s vyjadrením Roľníckeho družstva O. a s priloženými listinnými dôkazmi, s výpočtom
priemerného a pravdepodobného zárobku navrhovateľa, so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku, s odpoveďou odporcu zo dňa 10. 6. 2010, ÚPSVaR Prievidza, ÚVTOS K. a s priloženými

listinnými dôkazmi, Poľovníckeho združenia X. Ústavu na výkon väzby B. s lekárskymi správami, s
vyjadrením Daňového úradu Trenčín, kontaktné miesto Nováky.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality, Okresného
riaditeľstva PZ ČVS: ORP - 1121/OVK - PD 2006 zo dňa 7. 12. 2006 bolo začaté trestné stíhanie
za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 2 písm.
d) Trestného zákona. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 8. 12. 2006 bolo voči osobe navrhovateľa
vznesené obvinenie pre uvedený zločin. V uznesení je uvedené, že na podklade zistených skutočností
bol dostatočne odôvodnený záver, že od bližšie nezisteného času roku 2004 až doposiaľ (t. j. ku dňu
8. 12. 2006) navrhovateľ v rôznych časoch asi raz až dvakrát do týždňa týral v G. Y., na ul. F. č.
XXX/XX svoju manželku Y. L. a to tak, že jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie najmä bitím,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, odopieraním hygieny, bývania, neodôvodneným
obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý mala právo užívať a to tak, že pri hádkach o peniaze, ktoré
pýtal od nej, aby mu platila za ich spoločný byt sa jej vyhrážal, že ju do zlikvidovať, že ju utopí v kyseline
a nikto ju nenájde, že dá zlikvidovať jej otca, počas hádok jej fyzicky ubližoval tak, že jej vykrúcal
ruky, spôsoboval jej na rukách modriny stlačením svalov, z čoho poškodená prežívala stres, nakoľko
nikdy nevedela, čo ju bude doma znovu čakať, odopieral jej hygienu, nakoľko jej vypínal vodu, aby sa
nemohla sprchovať, vypínal jej plyn, aby si nemohla variť, v zime jej vypínal kúrenie, aby si nemohla
kúriť, vyhadzoval ju z bytu a byt zamykal, aby nemohla ísť dnu s tým, že všetko je len jeho, pričom
dňa 9. 2. 2006 po predchádzajúcej hádke poškodenú napadol v kúpeľni, keď sa umývala, kde ju chytil
rukami za obe paže a sotil ju smerom k vani, po čom poškodená padla na vaňu, a poudierala sa na
nohách a hrudníku, čím jej svojím konaním spôsobil modriny na hrudníku a nohách, a tiež aj dňa 7. 12.
2006 poškodenú napadol na záchode, kde jej povedal, že nikto nebude používať jeho záchod, znovu ju
chytil oboma rukami za obe paže a ako sedela, sotil ju smerom k nádržke s vodou, kde ona si udrela
chrbát v oblasti chrbtice, čím utrpela podvrtnutie hrudnej chrbtice s dobou liečby v trvaní asi 14 dní.
Proti uvedenému uzneseniu dňa 8. 12. 2006 podal obvinený navrhovateľ sťažnosť, v ktorej popieral
spáchanie trestnej činnosti s tým, že nevie z akého dôvodu jeho vtedajšia manželka uvádza skutočnosti,
ktoré nie sú pravdivé. Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi uznesením č. 2 Pv 1054/2006 - 10
zo dňa 9. 12. 2006 sťažnosť navrhovateľa ako nedôvodnú zamietla. Z úradného záznamu zo dňa 8. 12.
2006 vyplýva, že na základe žiadosti vyšetrovateľa, iný príslušník Policajného zboru vykonal šetrenie v
Roľníckom družstve O., kde bolo zistené, že navrhovateľ tam pracuje, a bol vyzvaný, aby sa dostavil na
Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality Prievidza, kde sa dňa 8. 12. 2006, o
9.40 hod. aj dobrovoľne dostavil. K zadržaniu navrhovateľa došlo dňa 8. 12. 2006 o 9.40 hod.

Z výpovede navrhovateľa zo dňa 8. 12. 2006 pred orgánmi činnými v trestnom konaní vyplýva, že
asi pred tromi týždňami vyzval Y. L., aby mu prispievala na úhradu nákladov spojených s vedením
spoločnej domácnosti sumou 2000.- Sk mesačne, pretože on zo svojho príjmu nie je schopný platiť
všetky výdavky, vrátane odôvodnených potrieb dcéry. Reagovala vyjadrením, aby jej výzvu adresoval
písomnou formou. Od uvedeného obdobia spolu nekomunikujú. Popieral skutok, pre ktorý bolo proti
nemu vznesené obvinenie s tým, že manželke nespôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím,
vyhrážaním sa, odopieraním hygieny, bývania, neodôvodneným prístupom k majetku. Pri konfrontácii s
Y. L. dňa 8. 12. 2006 naďalej popieral, že by ju dňa 9. 2. 2006 a dňa 8. 12. 2006 fyzicky napadol, že
by sa jej vyhrážal, že ju utopí v kyseline, s tým, že z jej strany ide o klamstvo. Prívod teplej vody jej
zastavil raz a potom ju hneď pustil, teda neobmedzoval ju v jej užívaní. Byt bol vykurovaný okrem jeho
izby, lebo neznáša teplo. Manželka kedy chcela si mohla kúrenie zapnúť. Plyn tiež používala bez toho,
aby ju obmedzoval, ale posledné dva mesiace ho nepoužívala, len on varením dcére pripravoval jedlo.
Tvrdil, že ani raz ju z domu nevyhodil, ani nevymkol.

Z výsluchu Y.j pred orgánmi činnými v trestnom konaní zo dňa 8. 12. 2006 vyplýva, že k nedorozumeniam
medzi rodičmi dochádzalo pre peniaze. Navrhovateľ vyzval Y. L., aby na domácnosť prispievala sumou
2000.- Sk mesačne. Reagovala, že zo svojho príjmu nemôže uvedenou sumou prispievať. Posledné
obdobie, asi tri - štyri mesiace jej navrhovateľ zvykol nadávať s tým, že je príživník. Asi dva - trikrát v
poslednom období videla, že jej vypol počas sprchovania vodu. Keď varila vodu na čaj, tiež sa stalo,
že jej vypol plyn a odišiel. Matka si ho však zapla znova, alebo to nechala tak. V poslednom období sa
stalo možno dva - trikrát, že jej zhasol svetlo, na čo reagovala, že si ho buď znova zapla, alebo išla do
jej izby. Posledné dva - tri týždne, keď bola doma, rodičia spolu nekomunikovali, bolo ticho. V januári

alebo februári 2006 videla matke modrinu, najskôr jej nechcela povedať, čo sa stalo, až potom uviedla,
že jej to urobil navrhovateľ. Len od matky má informácie o tom, čo sa malo stať 7. 12. 2006. Vyjadrenie
navrhovateľa, že Y. L. dá zlikvidovať, utopiť v kyseline nevnímala ako vážne, boli použité v súvislosti s
odvysielaným televíznym programom. Vnímala situáciu, keď stiahol kúrenie zo stupňa 4 na 2 a povedal,
že sa tak kúriť nebude. Nedošlo k situácii, že by jej matku vyhodil z bytu. Hovoril síce, že vymení zámky,
čo ale nezrealizoval. Príčinu konfliktov videla v peniazoch, keď navrhovateľ sa vyjadruje, že od jej matky
nič nechce, len aby prispievala sumou 2000.- Sk na nájomné, a všetko môže používať, že iné od nej
nechce. Ako otec ju nikdy fyzicky ani psychicky netýral, staral sa o ňu ako najlepšie vedel, dal jej všetko,
čo potrebovala. Hádky medzi rodičmi nepovažovala za vážne, nezhody boli pre peniaze. Pri konfrontácii
s navrhovateľom dňa 8. 12. 2006 svedkyňa využila svoje práva odoprieť vypovedať.

Dňa 9. 12. 2006 prokurátorka okresnej prokuratúry podala návrh na vzatie navrhovateľa do väzby. Zo
zápisnice o jeho výsluchu napísanej na Okresnom súde Prievidza dňa 11. 12. 2006 vyplýva, že naďalej
popieral spáchanie skutku, pre ktorý bolo proti nemu vznesené obvinenie. Dňa 7. 12. 2006 sa vrátil zo
služobnej cesty, pričom urobil nákup potravín, uložil ich v kuchyni, prezliekol sa, sadol pred televízor, a asi
po 15 minútach manželka opustila domácnosť. Nevedel si vysvetliť, kde mohla získať zranenia uvedené
v lekárskych správach. Zotrvával na tom, že pred 3 týždňami ju vyzval, aby na domácnosť prispievala
sumou 2000.- Sk mesačne, lebo on zo svojho príjmu hradil všetky náklady, vrátane štúdia dcéry. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 0 Tp 66/2006 zo dňa 11. 12. 2006 rozhodol o vzatí navrhovateľa do väzby s
tým, že sa začína 8. 12. 2006, o 9.40 hod. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že existujú dôvody väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že súd mal za preukázané, že navrhovateľ v prípade
ponechania na slobode by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti s možnosťou aj vážnejších
následkov, a to aj preto, že býva s poškodenou, aj so svedkyňou v spoločnej domácnosti. Krajský súd
v Trenčíne uznesením č. 2 Tpo 23/2006 zo dňa 19. 12. 2006 sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o
vzatí do väzby zamietol s tým, že z hľadiska dôvodnosti podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby je plne usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ako aj jeho dcéry. Z uznesenia
krajského súdu ďalej vyplýva, že dôvody väzby pretrvávajú, že dovtedajšie správanie sa navrhovateľa
voči rodinnému príslušníkovi - manželke, ako aj dlhotrvajúce útoky proti jej fyzickej integrite, či už fyzické,
alebo psychické, nedávajú záruku, že by nepokračoval v trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, resp., že
by nevykonal verbálne vyhrážky, ktorými jej hrozil na živote.

Okresný súd Prievidza uznesením č. 0 Tp 66/2006 zo dňa 29. 1. 2007 žiadosť navrhovateľa o
prepustenie na slobodu zamietol, písomný sľub, že nebude páchať trestnú činnosť, že povedie riadny
život, dodrží a splní všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré mu uloží súd neprijal, záruku za jeho
správanie, a za to, že sa bude dostavovať k orgánom činným v trestnom konaní, a zároveň oznámi svoje
vzdialenie z miesta trvalého bydliska, ponúknutú zo strany J. L., nar. XX. 2. XXXX neprijal z dôvodu, že
je dôvodné podozrenie, že spáchal skutok a vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti existuje naďalej
obava, že v prípade prepustenia na slobodu by mohol pokračovať v jej páchaní, resp. dokonať trestný
čin, ktorým hrozil, pričom v tomto úmysle by mu nemusela zabrániť ani okolnosť, že by sa nezdržiaval v
mieste bydliska poškodenej. Proti uzneseniu podal sťažnosť navrhovateľ, naďalej popieral skutok, pre
ktorý mu bolo vznesené obvinenie s tým, že ide o vykonštruované tvrdenia Y. Krajský súd v Trenčíne
uznesením č. k. 6 Tpo 11/2007 zo dňa 14. 2. 2007 sťažnosť odmietol s tým, že väzba je z dôvodov
uvedených v uznesení č. k. 0 Tpo 66/2006 zo dňa 29. 1. 2007 stále adekvátnym zabezpečovacím
opatrením.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 0 Tp 66/2006 zo dňa 28. 3. 2007 žiadosť navrhovateľa o
prepustenie z väzby zamietol, a záruku záujmového združenia občanov zo dňa 9. 3. 2007 o prepustenie
navrhovateľa z väzby neprijal, lebo sú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal, a je dôvodná obava,
že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná čin, o ktorý sa pokúsil, alebo dokoná trestný čin, ktorý
pripravoval, alebo ktorým hrozil, že zo spáchania trestnej činnosti je naďalej usvedčovaný manželkou
a dcérou. Proti uzneseniu podal sťažnosť navrhovateľ. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6 Tpo
30/2007 zo dňa 2. 5. 2007 sťažnosť zamietol s tým, že v danom štádiu trestného stíhania je väzba stále
adekvátnym zabezpečovacím opatrením.

Dňa 17. 5. 2007 podala prokurátorka okresnej prokuratúry návrh na predĺženie väzby. Okresný súd
Prievidza uznesením č. k. 0 Tp 66/2006 zo dňa 22. 5. 2007 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku predĺžil lehotu trvania väzby navrhovateľa do 8. 8. 2007. Proti uzneseniu podal
sťažnosť navrhovateľ, namietal jeho správnosť s poukazom na to, že neboli splnené zákonné podmienky

na predĺženie lehoty trvania jeho väzby, lebo vykonané dôkazy a z nich najmä výpoveď svedkyne Y. L.
svedčia pre záver o zániku dôvodu väzby, resp. záver o trvaní tohto väzobného dôvodu aspoň zoslabujú,
pričom predmetnú trestnú vec nemožno považovať z hľadiska rozsahu vykonaných dôkazov za zložitú,
komplikovanú, náročnú a pochybenie vyšetrovateľa, keď dňa 7. 5. 2007 vykonal výsluch svedkyne
Y. L. bez toho, aby o konaní úkonu vyrozumel jeho obhajcu, nie je závažným dôvodom, pre ktorý
nebolo možné trestné stíhanie skončiť v lehote šesť mesiacov. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.
k. 6 Tpo 38/2007 zo dňa 5. 6. 2007 napadnuté uznesenie zrušil, a lehotu trvania väzby navrhovateľa
nepredĺžil. Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva, že vykonané dôkazy a z nich predovšetkým
výpoveď dcéry navrhovateľa i poškodenej (nebola svedkom žiadneho fyzického násilia medzi obvineným
navrhovateľom a poškodenou, sama nebola nikdy nám fyzicky ani psychicky týraná, nezhody a hádky
medzi obvineným navrhovateľom a poškodenou podľa nej trvali len posledné 2 až 3 mesiace, pričom
ona hádky nepovažovala za vážne) zoslabujú dôvodnosť podozrenia o spáchaní skutku navrhovateľom
z hľadiska rozsahu jeho konania i celkovej dĺžky oproti skutku uvedenému v uznesení o vznesení
obvinenia, resp. aspoň odporujú dôkazom, ktoré záver o spáchaní skutku v takomto rozsahu preukazujú.

Uznesením č. 2 Pv 1054/2006 prokurátorky okresnej prokuratúry zo dňa 7. 6. 2007 bol navrhovateľ
prepustený z väzby. Väzba sa skončila dňa 7. 6. 2007, o 11.00 hod.

Podľa odborného vyjadrenia č. 29/2007, č. 20/2007 vypracovaného pre účely trestného konania znalcov
MUDr. Ladislava Frankoviča, PhDr. et Mgr. Alžbety Dobrovodovej Y. L. je disharmonicky štruktúrovaná
osobnosť. Príznaky syndrómu týranej osoby, ani príznaky posttraumatickej stresovej poruchy u nej neboli
preukázané.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza dňa 12. 7. 2007 podal na navrhovateľa obžalobu pre zločin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 2 písm. d) Trestného
zákona. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 3T 155/2007 - 441 zo dňa 18. 11. 2008 postúpil
vec Obvodnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy, stále pracovisko Nováky ako orgánu
príslušnému na prejednanie priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 7. 12. 2006, asi o 17.00 hod. Z
odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplýva, že konanie navrhovateľa nemalo takú povahu, intenzitu
ako predpokladá skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Súd v prípade
konania navrhovateľa z 9. 2. 2006 a z 7. 12. 2006 však bol názoru, že môže napĺňať znaky priestupku,
a Obvodnému úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, stále pracovisko Nováky postúpil
na ďalšie konanie skutok z 7. 12. 2006, pričom u skutku z 9. 2. 2006 od jeho spáchania uplynuli dva
roky, a prejednať sa už nemohol. Krajský súd Trenčín uznesením č. 3 To 18/2009 z 21. 10. 2009
sťažnosť okresného prokurátora a poškodenej zamietol. Obvodný úrad Prievidza, odbor všeobecnej
vnútornej správy, pracovisko Nováky, priestupkovú vec proti občianskemu spolunažívaniu odložil, lebo
zodpovednosť za priestupok zanikla uplynutím dvojročnej prekluzívnej lehoty na jeho prejednanie.

Z účastníckej výpovede navrhovateľa vyplýva, že v priebehu spolužitia s Y. L. zabezpečoval chod
domácnosti, platil zálohové platby za byt, nakupoval potraviny, financoval štúdium dcéry. Vyzval ju,
aby prispievala na úhradu nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti sumou 2000.- Sk
mesačne, čo neakceptovala. Následne medzi nimi dochádzalo k slovným výmenám názorov. Fyzicky ju
nikdy nenapadol, raz sa stalo, že jej vypol vodu s tým, že chcel vedieť ako zareaguje, keď bude tiecť
studená. Raz jej vypol plyn, lebo voda v nádobe už bola skoro vyvretá. V rámci šetrenia znížil stupeň
kúrenia. V roku 2005 ju aj s dcérou pred Vianocami zobral do Partizánskeho, aby si vybrali darček.
V auguste 2006 ju odviezol na liečenie. Na vrátnici zamestnávateľa ho príslušníci policajného zboru
vyzvali, aby s nimi išiel na výsluch. Pred zadržaním a následným vzatím do väzby bol spoločenský
typ človeka, v kolektíve obľúbený, so spoluzamestnancami vychádzal dobre. Práca, ktorú v Roľníckom
družstve O. vykonával bola jeho záľubou. V čase voľna obhospodaroval záhradku, a pôsobil ako člen
Poľovníckeho združenia X.. Vo väzbe zaspával so strachom, čo sa mu v noci môže stať, cela mala
rozmery 6 x 4 m, záchod používalo 6 osôb, očista celého tela mu v sprche bola umožnená dvakrát do
týždňa. Pobyt v cele bol pre neho aj pre nedostatok denného svetla psychicky náročný, zhoršil sa mu
zrak. V intenzite raz za deň mal umožnené ísť na vychádzku, ktorá trvala hodinu, a uskutočnila sa v
priestore, ktorý bol ohraničený betónovými stenami do výšky cca 2 m a prikrytý plechovou stenou. V
cele boli trikrát do týždňa vykonávané kontroly, ktoré vnímal ako nedôstojné. Strava nebola výživná,
v bufete si za vlastné peniaze dokupoval potraviny. Počas väzby schudol 16 kg. Jeho psychický stav
bol poznačený aj obavami, že bude nespravodlivo odsúdený na niekoľko ročné väzenie, obavy sa
stupňovali s počtom uznesení súdu, podľa ktorých boli splnené podmienky na jeho zotrvanie vo väzbe.

V začiatkoch keď bol v cele „nováčik“ musel vykonávať také práce ako je zametanie, umývanie záchodu,
kľučiek, dverí. Po prepustení z väzby stále žije s pocitom, že okolie sa na neho pozerá, že bol vo
väzení. Na prechádzky spočiatku chodil po tme, blízke osoby a to otec (zomrel), sestra s rodinou sa
mu snažili pomôcť, navštevovali ho, spolu vykonávali rôzne činnosti. Stalo sa, že ho sestra zobrala
do hypermarketu, ale on sa vrátil do vozidla, nedokázal sa zdržiavať v priestore, kde bolo viac ako
6 osôb. Zostal utiahnutej povahy. Po prepustení z väzby v Roľníckom družstve O. vykonával prácu
traktoristu, pracovné miesto agronóma vykonával iný zamestnanec. Kolektív ho síce prijal, ale on vo
svojom vnútri cítil, že si v súvislosti s jeho osobou kladú otázky. Nadriadení zamestnanci, po tom ako
videli, že nie je psychicky v poriadku mu navrhli, aby do konca mesiaca júna 2007 čerpal náhradné
voľno. Po troch mesiacoch skončil pracovný pomer. Pobyt vo väzbe ho poznačil tak, že už odmieta
nadviazať partnerský vzťah. Naďalej je členom Poľovníckeho združenia Nitrica, pred vzatím do väzby s
Y. L. sa spolu zúčastňovali plesov. Po prepustení z väzby, ak sa plesu zúčastní, tak pomáha pri výkone
potrebných prác v kuchyni. Na poľovačky chodí väčšinou sám. Sused na záhrade, keď riešili otázku
prechodu cez spoločný pozemok mu adresoval slovo, že je väzeň.

Manželstvo navrhovateľa a Y. L. zaniklo rozvodom a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 7C
141/2008 zo dňa 14. 11. 2008.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod č. 6C 177/2009 sa Y. L. domáhala zrušenia práva spoločného
nájmu k bytu, ktorý návrh v priebehu konania zobrala späť a súd konanie vo veci zastavil.

Dňa 19. 6. 2006 medzi navrhovateľom a Roľníckym družstvom O. bola uzavretá pracovná zmluva na
dobu určitú do 30. 6. 2007, na pracovnú pozíciu agronóm, so základnou mzdou 14.000.- Sk mesačne.
Dodatkom č. 1 sa pracovná zmluva zmenila v časti o základnej mzde na 16.500.- Sk. Na základe
Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve sa zmenilo pracovné zaradenie navrhovateľa s účinnosťou od 8. 6.
2007 na traktoristu, vodič, a doba trvania pracovného pomeru sa predĺžila do 30. 6. 2008. Ku skončeniu
pracovného pomeru došlo uplynutím doby určitej dňom 30. 6. 2008. Podľa vyjadrenia Roľníckeho
družstva O.y navrhovateľ po skončení väzby mal nastúpiť do práce dňa 8. 6. 2007. Nepriaznivý psychický
stav mu neumožňoval výkon práce, požiadal o náhradné voľno s tým, že si ho odpracuje v nasledujúcich
mesiacoch, čo mu vedenie družstva umožnilo. V roku 2006 ak by nebol vzatý do väzby, by mal nárok na
12,5 dňa dovolenky, a v roku 2007 25 dní dovolenky. V roku 2006 za odpracované dni mu vznikol nárok
na 10 dní dovolenky, a v roku 2007 na 12, 5 dňa dovolenky. Pred vzatím do väzby ako technik rastlinnej
výroby v období žatevných prác, zberu plodín, siatia ozimín, dohliadal na priebeh prác, a preto v práci
zostával dlhšie. Táto práca nebola prácou nadčas, a podľa vyjadrenia Roľníckeho družstva O. mu ju
zohľadnili v základnej mzde a v prémiách. V roku 2006 mu boli vyplatené prémie nasledovne: v auguste
5000.- Sk, v septembri 1500.- Sk, v novembri 5000.- Sk, v decembri 3000.- Sk, výška bola určená s
poukazom na finančné možnosti družstva a v závislosti od sezónnosti prác, výška bola v kompetencii
predsedu. Po prepustení z väzby mu ponúkli pracovné miesto traktoristu, lebo funkcia agronóma bola
obsadená a neskôr kumulovaná s funkciou mechanizátora.

Z vyjadrenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody K. vyplýva, že navrhovateľ počas výkonu väzby
bol ubytovaný na cele s kapacitou osem obvinených. Podľa § 12 zák. č. 221/2006 Z. z. v každej cele
(o rozmeroch 4,10 m x 3,87 m, a o rozmeroch 6,15 m x 4,30 m) je okno, cez ktoré preniká denné
svetlo. Počas výkonu väzby v zmysle platných právnych a interných noriem boli u neho vykonávané
osobné a preventívne prehliadky. Pri umiestnení do cely sa u navrhovateľa prihliadalo na zákonom
stanovené podmienky, najmä vek, zdravotný stav, životné návyky. Strava sa mu poskytovala trikrát
denne, zodpovedala odporúčaným výživovým dávkam, pričom sa prihliadalo na jeho vek a zdravotný
stav. Medzi poskytovaním jedál v jednom dni nebol časový odstup väčší ako sedem hodín. Počas výkonu
väzby mal možnosť zakupovať si potraviny v ústavnom bufete, čo aj využíval. Každý deň mal možnosť
zúčastniť sa na vychádzke v určenom otvorenom priestore v trvaní najmenej jednej hodiny. Možnosť
sprchovať sa mal najmenej dvakrát v týždni. Vo výkone väzby nebol pracovne zaradený, nepoberal
žiadnu pracovnú odmenu.

Z vyjadrenia Ústavu na výkon väzby B. vyplýva, že výkon väzby navrhovateľa v ich ústave trval od 31.
5. 2007 do 7. 6. 2007 a to na cele o rozmeroch 9,1 m2, kde bol ešte s ďalším obvineným. Cela spĺňala
všetky zákonné požiadavky na denné a umelé osvetlenie. Prehliadky sa u navrhovateľa vykonávali podľa
v roku 2007 platného a účinného Rozkazu ministra spravodlivosti SR č. 2/2006. Pri jeho umiestnení sa
prihliadalo na zabezpečenie účelu väzby. Strava, ktorá zodpovedala odporúčaným výživovým dávkam,

sa mu poskytovala trikrát denne. V predajni zriadenej v ústave mal právo na nákup potravín, vecí osobnej
potreby a iných vecí v primeranom množstve. Na sprchovanie mal právo v zmysle § 16 ods. 7 zák. č.
221/2006 najmenej dvakrát v týždni. Podľa § 16 ods. 5 uvedeného zákona mal právo zúčastniť sa denne
na vychádzke v určenom otvorenom priestore ústavu najmenej v trvaní jednej hodiny. Počas výkonu
väzby nebol pracovne zaradený.

Z vyjadrenia Ústavu na výkon väzby B. vyplýva, že navrhovateľ bol na vyšetrení v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody K. dňa 22. 3. 2007, 30. 3. 2007, 5. 4. 2007, 10. 4. 2007
bez uznania za dočasne práceneschopného. Pri vyšetrení dňa 5. 4. 2007 a dňa 10. 4. 2007 sa sťažoval
na zahmlievanie pred očami. Podľa lekárskej správy MUDr. G. v jej očnej ambulancii bol vyšetrený dňa
16. 8. 2007, a boli mu predpísané okuliare do diaľky s + 1,25 Dsph, a do blízka + 2,0 Dsph.

Podľa vyjadrenia Poľovníckeho združenia X. navrhovateľ je ich členom od založenia združenia. Pred
7. 6. 2007 bol zvolený za predsedu revíznej komisie, a po uvedenom dátume za člena alebo predsedu
návrhovej komisie, resp. člena volebnej komisie. Po prepustení z výkonu väzby sa spoločenské
správanie navrhovateľa zmenilo, je utiahnutý, povinnosti si síce plní, no vyhýba sa spoločenským
posedeniam.

Zo svedeckej výpovede G. V. vyplýva, že od otca sa dozvedela, že navrhovateľ je vo väzbe, a po obci
X. sa šíria reči, že Y. L. je mŕtva, resp. dolámaná, že je v nemocnici, že ju zbil navrhovateľ. Vnímala to
ako šokujúcu správu, lebo Y. L. sa nikdy nesťažovala, že by sa k nej správal nevhodne. Navrhovateľ
nebol konfliktný, agresívny typ človeka, rodinu finančne zabezpečoval. V súvislosti s kontaktmi s Y.
L. nezaznamenala, že by mala strach, vždy bola vysmiata. Pred výkonom väzby navrhovateľ počas
sezóny bol od rána do večera v práci, voľné chvíle trávil na záhrade, alebo sa venoval poľovníctvu,
bol spoločenský. Vo výkone väzby ho navštevovala, prostredie vnímal ako nedôstojné, mal obavy, že
bude nespravodlivo odsúdený. Schudol, pohľad na neho bol strašný, psychicky bol na dne. Sťažoval
si, že dobre nevidí, priniesla mu dioptrické okuliare. Stretla sa s negatívnymi reakciami okolia, keď jej
boli položené otázky, či je pravdou, že navrhovateľ sedí, ona vysvetľovala, že je to vyšetrovacia väzba.
Okolie však bolo názoru, že je odsúdený. Prvé dni po prepustení sa navrhovateľ zdržiaval len v domácom
prostredí, mal psychický blok, že ako ho bude okolie vnímať. Keď išli na nákupy zostal vo vozidle, chodil
len do práce a následne domov. Tento stav trval asi dva roky. Už ale nie je iniciatívnym organizátorom
stretnutí ako v minulosti, musia ho do všetkého „tlačiť“. Po prepustení z väzby mal obavy, či sa do väzby
nevráti. V súčasnej dobe je už v porovnaní s obdobím po prepustení z väzby na tom lepšie, lebo sa
naučil chodiť medzi ľudí, ale niektorým podujatiam sa stále vyhýba. Navrhovateľ sa jej zdôveril, že jeden
zo susedov na záhradke, ktorú obhospodaruje mu povedal, že je väzeň, a že spoluzamestnanci na neho
pozerajú ako na kriminálnika.

Z výsluchu svedka H. V. vyplýva, že pred výkonom väzby navrhovateľ bol veselý, spoločenský, tešil
sa zo života. Z prostredia vo väzbe bol vystresovaný, psychicky zlomený, sťažoval si na problémy so
zrakom. Po jeho vzatí do väzby sa stretol s reakciou občanov z X., ktorí zisťovali, že čo navrhovateľ
urobil, z akého dôvodu je v base. Na ich vyjadrenia reagoval, že je vo väzbe. Členovia poľovníckeho
združenia neverili, že by bol schopný Y. L. fyzicky napadnúť, ale niektorí sa mu v tejto súvislosti otočili
chrbtom. S tým, že bol vo väzbe sa vyrovnával aj asi tri roky, ale ešte stále to nie je úplne v poriadku. Bol v
stave neistoty, nevedel ako dopadne trestné konanie. Chodil len do práce a domov, keď ho s manželkou
volali do hypermarketu Tesco, odmietol to a zostal vo vozidle. Vyhýbal sa stretnutiu s inými osobami,
i kamarátom. Na prechádzky chodil večer, po tme, v súčasnej dobe je to už za svetla. Zdôveril sa mu
o svojich pocitoch s tým, že na pracovisku na neho niektorí pozerali ako na kriminálnika, a ostatní ho
vnímali normálne. Partnerku nemá, žije sám. Poľovníckych plesov sa zúčastňuje, ale v tom zmysle, že
pripravuje jedlo.

Z výsluchu svedkyne Y. L. vyplýva, že v priebehu spolužitia rodičov navrhovateľ rodinu finančne
zabezpečoval, platil zálohové platby za byt, poskytoval jej peniaze na štúdium. V období pred vzatím do
väzby vyzval jej matku, aby na domácnosť prispela sumou 2000.- Sk, na čo reagovala, že aby jej výzvu
adresoval písomne. Následne sa stalo, že jej vypínal vodu, zhasol svetlo. V priebehu ďalšej svedeckej
výpovede uviedla, že v roku keď navrhovateľ bol vzatý do väzby, rodičia už spolu nekomunikovali.

Z výsluchu svedka G. R. vyplýva, že z informácií, ktoré sa o navrhovateľovi po vzatí do väzby šírili,
nevedel aký názor si má o jeho osobe utvoriť. Po prepustení z väzby sa jeho správanie zmenilo,

bol uzavretý, vyhýbal sa okoliu. Povedal mu, že manželkou bol obvinený z fyzického násilia, ale je
že v tom nevinne. Zo strany spoluzamestnancov v Roľníckom družstve O. na adresu navrhovateľa,
nezaznamenal verbálne, negatívne poznámky, reakcie. Zamestnanci robotníckej kategórie ho však
predsa len vnímali inak.

Z výsluchu svedka J. vyplýva, že po prepustení z väzby navrhovateľ zostal zmenený, prostredie v ktorom
sa nachádzal ho poznačilo. Ak sa na poľovačke stretnú a komunikujú, je zádumčivý. Pred vzatím do
väzby bol spoločenský, aktívne sa zapájal do rozhovorov. V súvislosti so zadržaním navrhovateľa, mal
o jeho osobe pochybnosť, uvažoval či sa dopustil trestnej činnosti.

Z výsluchu svedkyne V. vyplýva, že v decembri 2006 príslušníci Policajného zboru prišli do Roľníckeho
družstva O.y, pýtali sa na navrhovateľa, a následne ho odviedli. Zamestnanci medzi sebou komunikovali,
že čo sa stalo. Navrhovateľa vnímala ako dobrého človeka, ochotného pomôcť druhým. V súvislosti so
vzatím do väzby názor na neho nezmenila, a ako reagovali ostatní zamestnanci uviesť nevedela. Po
prepustení z väzby to bol iný človek, psychicky poznačený.

Z výsluchu svedkyne F. R. vyplýva, že v súvislosti so vzatím do väzby navrhovateľa uvažovala, že ako
násilníka ho nepozná. Na pracovisku sa táto udalosť komentovala, ale na bližšie vyjadrenia ostatných
zamestnancov si nepamätala. Do väzby mu administratívni zamestnanci zaslali list, že aby mu to
dobre dopadlo. Po prepustení z väzby navrhovateľ zostal zmenený, komunikácia s ním viazla. Čerpal
voľno, aby sa dal psychicky do poriadku. Pracovná pozícia agronóma bola obsadená, nevedeli, či sa
vráti, a ponúkli mu pracovné miesto traktoristu. Za jún 2007 mu bola vyplatená záloha 5244.- Sk, o
ktorú sumu sa mu v júli a auguste 2007 znížila mzda. V súvislosti s priemerným a pravdepodobným
mesačným zárobkom navrhovateľa sa pridržiavala písomných výpočtov, ktoré v priebehu konania
predložilo Roľnícke družstvo O.
Z výsluchu A.. G.j vyplýva, že pred vzatím do väzby navrhovateľ bol veselej povahy, komunikatívny,
ochotný pomôcť, vybaviť potrebné záležitosti. Informácia o jeho vzatí do väzby ju zaskočila, ale názor
na neho nezmenila. Po jeho vzatí do väzby funkciu agronóma vykonával IY.
Z výsluchu svedka A. vyplýva, že on neriešil to, že navrhovateľ bol vzatý do väzby. Ako ostatní
zamestnanci prijali túto informáciu, však uviesť nevedel. V ďalšom období to vnímal tak, že bol aj
odsúdený. Keď sa navrhovateľ vrátil na pracovisko, zaznamenal, že bol viac uzavretý a sklamaný.

Z výsluchu C. vyplýva, že po prepustení z väzby navrhovateľ je uzavretý. Všetci členovia Poľovníckeho
združenia podpísali spoločenskú záruku, dvaja členovia to síce komentovali, čo súviselo s osobou
navrhovateľa, keď bol na pracovisku ich nadriadeným, ale spoločenskú záruku podpísali tiež.

Podľa § 27 b) ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých predpisov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravujú predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2008 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník,
ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 cit. zák. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 8 ods. 5 písm. c) cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten,
kto bol vzatý do väzby, ak vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a) cit. zák. právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženia trestu,
ochranného alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, uhrádza sa aj nemajetková
ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 25 ods. 1 cit. zák. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto
zákone osobitným predpisom (Občianskym zákonníkom).

Podľa § 25 ods. 2 cit. zák. strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nebola spôsobená škoda na zdraví.
Ustanovenie § 447 ods. 2 osobitného predpisu sa vzťahuje na tieto prípady primerane.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh na začatie konania je
podaný dôvodne sčasti.

Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje i zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri jej výkone (§ 1 písm. a). Na účely tohto zákona výkonom verejnej moci je rozhodovanie a úradný
postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo
právnických osôb. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom i za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, pri jej výkone rozhodnutím o väzbe.

Navrhovateľ podaným návrhom predmetom súdneho konania urobil nárok o zaplatenie náhrady škody,
ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s rozhodnutiami Okresného súdu Prievidza o väzbe v
trestnom konaní, v ktorom bolo proti nemu vedené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Zákon č. 514/2003 Z. z. explicitne nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie“. Otázka, či bolo vydané
nezákonné rozhodnutie, sa vždy posudzuje so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Trestné stíhanie predstavuje kontinuálny proces zisťovania a overovania skutočností rozhodných pre
posúdenie konania obvineného a ich hodnotenia z hľadiska trestnoprávnych noriem. Ak sa samotné
trestné stíhanie ukáže ako nedôvodné, platí tento záver pre všetky úkony a inštitúty, ktoré sa k trestnému
stíhaniu viažu, vrátane výkonu väzby. Postúpenie veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky trestného
konania ukazujú, že nejde o trestný čin, znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa
nepotvrdilo, a vyšla tak najavo i nezákonnosť väzby.

Z ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a) cit. zák. vyplýva, že právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba
väzbu zavinila sama. K vylúčeniu nároku na odškodnenie za väzbu pritom nestačí, že bol zákonný dôvod

väzby alebo jej trvania, ale uvedené ustanovenie predpokladá určité konkrétne konanie obvineného,
ktorým dal príčinu na vzatie (predĺženie) väzby (napr. pôsobenie na znalca, zastrašovanie svedkov,
odstraňovanie dôkazov, pokus o útek).

Väzba je procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre
potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody. Podľa § 71 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších
konkrétnych skutočností vyplýva, dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný
čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej
polície, odbor všeobecnej kriminality, Okresného riaditeľstva PZ Prievidza ČVS: ORP - 1121/OVK - PD
- 2006 zo dňa 7. 12. 2006 bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Uznesením vyšetrovateľa zo
dňa 8. 12. 2006 bolo voči osobe navrhovateľa pre uvedený zločin vznesené obvinenie. O jeho vzatí do
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku rozhodol Okresný súd Prievidza uznesením č. k.
0 Tp 66/2006 zo dňa 11. 12. 2006, a ktorý rozhodoval aj o jeho žiadostiach o prepustenie na slobodu,
o písomnom sľube, o záruke za jeho prepustenie na slobodu tak, že ich zamietol. Krajský súd Trenčín
sťažnosti proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa zamietol. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 0 Tp
66/2006 zo dňa 22. 5. 2007 predĺžil lehotu trvania väzby navrhovateľa. Krajský súd v Trenčíne uznesením
č. k. 6 Tpo 38/2007 zo dňa 5. 6. 2007 napadnuté uznesenie zrušil, a lehotu trvania nepredĺžil. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 3T 155/2007 - 441 zo dňa 18. 11. 2008 postúpil vec Obvodnému úradu,
odbor všeobecnej vnútornej správy, stále pracovisko Nováky ako orgánu príslušnému na prejednanie
priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 7. 12. 2006. Z odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplýva,
že v spolužití navrhovateľa a poškodenej dochádzalo k nezhodám, konfliktom, schválnostiam, v dvoch
prípadoch k napadnutiu so spôsobením ujmy na zdraví poškodenej, ktoré konanie navrhovateľa s
poukazom najmä na výpoveď Y., závery znaleckého dokazovania, nemá takú povahu, intenzitu ako
predpokladá skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

Súd pri posudzovaní zavinenia navrhovateľa na vzatí do väzby, zisťoval, či a teda akým konkrétnym
konaním dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby a jej pokračovania, pričom jeho opakované
žiadosti o prepustenie súd zamietol, a neprijal ani jeho písomný sľub, záruku J. L., nar. XX. 2. XXXX a
záujmového združenia občanov.

Proti navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie, že od bližšie nezisteného času roku 2004 až doposiaľ
(t. j. ku dňu 8. 12. 2006) v rôznych časových obdobiach asi raz až dvakrát do týždňa týral v byte
vtedajšiu manželku a to tak, že jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie spôsobom špecifikovaným
vo výroku uznesenia. Navrhovateľ vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní popieral, že
by poškodenej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, vyhrážaním sa, odopieraním hygieny,
bývania, neodôvodneným prístupom k majetku. Pri konfrontácii s poškodenou dňa 8. 12. 2006 však
uviedol, že prívod vody jej zastavil raz a potom ju pustil, byt bol vykurovaný, okrem jeho izby a poškodená
si mohla kúrenie zapnúť, v používaní plynu ju tiež neobmedzoval. Poukazoval na to, že náklady na
platenie zálohových platieb za byt financoval on. Svedkyňa Y. L. na výsluchu dňa 8. 12. 2006 uviedla,
že vzájomné vzťahy rodičov sú narušené, navrhovateľ vyzýval jej matku, aby na domácnosť prispievala
sumou 2000.- Sk mesačne. Asi dva - trikrát v poslednom období videla, že jej vypol počas sprchovania
vodu. Keď si poškodená varila vodu na čaj, tiež sa stalo, že jej plyn vypol a odišiel. Poškodená reagovala,
že si ho zapla znova, alebo to nechala tak. Uviedla, že v poslednom období sa tiež stalo možno dva -
trikrát, že jej matke zhasol svetlo, na ktorú situáciu reagovala, že si ho znova zapla, alebo išla do jej izby.
Pri údajnom incidente zo dňa 7. 12. 2006 prítomná nebola. V januári alebo februári 2006 poškodenej
videla modrinu. Vyjadrenie navrhovateľa, že poškodenú dá zlikvidovať, utopiť v kyseline, nebrala vážne,
boli použité v súvislosti s televíznym programom. Vnímala situáciu, keď navrhovateľ stiahol kúrenie zo
stupňa 4 na stupeň 2, a povedal pritom, že tak sa kúriť nebude. Argumentoval pritom tým, že poškodená
finančne neprispieva. Nedošlo k situácii, že by ju vyhodil z bytu, ani nevymenil zámok na vchodových
dverách. Ako dieťa ju nikdy fyzicky a psychicky netýral, staral sa o ňu najlepšie ako vedel, dal jej všetko,
čo potrebovala.

Všetky uvedené zistenia nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že navrhovateľ si väzbu zavinil sám.
Navrhovateľ svojím správaním nedal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby a jej pokračovania.
Vzájomné vzťahy s Y. síce boli narušené, dochádzalo medzi nimi k nezhodám, robil jej i schválnosti, ale
ich pohnútkou bolo, aby prispievala na platenie zálohových platieb za služby, poskytovanie ktorých je
spojené s užívaním bytu. Pokiaľ v tejto súvislosti Y. L. vypol párkrát vodu (t. j. viac ako raz než tvrdil
na výsluchu dňa 8. 12. 2006), plyn, zhasol svetlo, znížil stupeň kúrenia, adresoval jej pri odvysielaní
televízneho programu o kyselinároch, vyjadrenie o zlikvidovaní, utopení v kyseline (svedkyňa Y. L.
vyjadrenie počula raz, a nevnímala ho vážne, ako rozhodnutie zrealizovať ho), ak uvedená svedkyňa
len jedenkrát a to v januári - februári 2006 videla poškodenej modrinu na tele, ak podľa vyhotovenej
lekárskej správy ošetrujúceho lekára jej matka dňa 7. 12. 2006 neutrpela vážne zranenia (uvedené
zistenie vyplynulo po vzatí navrhovateľa do väzby aj zo znaleckého posudku MUDr. H. D. zo dňa 4. 4.
2007, ktorý znalec na pojednávaní vo veci č. 3T 155/2007 v súvislosti s mechanizmom vzniku zranení
uviedol, že mohol byť taký aký označila poškodená, ale súčasne nevylúčil možnosť aj iného mechanizmu
vzniku zranení), nie je možné vyvodiť, že si navrhovateľ väzbu zavinil sám. Pri tomto posudzovaní súd
nemohol nechať bez povšimnutia ani závery odborného vyjadrenia č. 29/2007, č. 20/2007, zo dňa 27.
4. 2007, vypracovaného pre účely trestného konania, t. j. keď väzba ešte u navrhovateľa trvala, podľa
ktorých u poškodenej neboli zistené príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, ani syndróm týranej
ženy (pritom v trestnom konaní tvrdila, že psychicky a fyzicky bola týraná dva roky), pričom mala sklon
k dramatizácii vnímaných podnetov, tendenciu k podozrievavosti až k paranoidnému spracovávaniu
reality. Z výsluchu Y. L. pred vzatím navrhovateľa do väzby, ale ani z vypracovaného znaleckého posudku
MUDr. Z. O. z 25. 1. 2007 vypracovaného pre účely trestného konania a tiež z pracovného posudku
Roľníckeho družstva O., nie je možné vyvodiť, že navrhovateľ bol agresívnej povahy.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 15 upravil obligatórne, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
a to preto, aby k náprave narušených vzťahov došlo prerokovaním medzi poškodeným a príslušným
orgánom, a zároveň pokiaľ je to možné, aby sa predišlo súdnemu konaniu. Predbežné prerokovanie
nároku je podmienkou, aby tento nárok bolo možné prejednať v občianskom súdnom konaní. Súčasne
je však potrebné poukázať na ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 24. 5. 2010, doručenou dňa 3. 6. 2010 požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie nároku. Listom zo dňa 3. 6. 2010 ho odporca informoval, že v časti odstupuje predmetnú
žiadosť Ministerstvu vnútra. V lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, nárok navrhovateľa vo
zvyšnej časti žiadosti, neuspokojil. Navrhovateľom uplatnený nárok mohol byť prejednaný pred súdom,
bola splnená zákonom stanovená podmienka podľa § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ predmetom súdneho konania urobil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo
výške 10.000.- eur.

Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom, predpokladá splnenie zákonom
kvalifikovaných podmienok: a) konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, b) nemajetkovú ujmu nie je možné uspokojiť
inak ako v peniazoch, c) príčinná súvislosť medzi ujmou poškodeného ako následkom a nezákonným
rozhodnutím.

Navrhovateľ návrh o náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že väzba trvala 182 dní, žil v strese,
v neistote, v strachu, že môže byť odsúdený na základe vykonštruovaných obvinení Y. L.j na sedem
až pätnásť rokov. Podmienky, za ktorých väzbu vykonával boli pre neho nedôstojné, témou rozhovorov
obyvateľov obce, kolegov z práce bola otázka, či skutočne týral svoju manželku, či pred nimi zakrýval
svoju skutočnú povahu. Utrpel na tých nehmotných hodnotách, ktoré sa týkajú jeho morálnej integrity.

Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, ktorý je však prípustný podľa
článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, a ktorého účelom je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné
konanie. Štát sa ale nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov verejnej moci, ak sa neskôr
ukáže, že ich postup bol chybný, zasahujúci do základných práv danej osoby. Rozhodujúcim meradlom
opodstatnenosti (zákonnosti) väzby je neskorší výsledok trestného konania. Ako to už bolo uvedené
postúpenie veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky trestného konania č. 3T 155/2007 ukázali, že nejde

o trestný čin znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, a vyšla tak najavo i
nezákonnosť väzby navrhovateľa, ako prostriedku, ktorý mal viesť k vyšetreniu údajnej trestnej činnosti.
Obmedzenie osobnej slobody navrhovateľa nebolo dôvodné.

Navrhovateľ pred vzatím do väzby nebol v žiadnom trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania
trestného činu, prečinu, ani v priestupkovom konaní zo spáchania priestupku. Zamestnávateľ ho
hodnotil ako zamestnanca, ktorý bol komunikatívny, kamarátskej povahy, v kolektíve obľúbený, nebol
disciplinárne riešený, bol súčasťou 5 členného vedenia družstva, pracovné úlohy vyplývajúce z titulu jeho
funkcie si plnil svedomito, zodpovedne, kvalifikovane. Navrhovateľ popieral skutok, pre ktorý bolo proti
nemu vznesené obvinenie s tým, že Y. L. nespôsoboval fyzické, psychické utrpenie. Podľa komentára
k § 208 Trestného zákona týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa pritom vyznačuje
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou. Na naplnenie znakov tohto trestného činu
treba, aby v dôsledku tohto páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie.
Je to stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob
života týranej osoby a netrvajú krátky, prechodný čas. Podľa § 208 ods. 2 písm. d) Trestného zákona
odňatím slobody na sedem až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 závažným spôsobom. Navrhovateľ na jednej strane bol presvedčený o svojej nevine, no na druhej
strane, tým, že bol vzatý do väzby, z ktorej napriek opakovaným žiadostiam prepustený nebol, a súd
neprijal ani ponúknuté záruky, v ňom vyvolávali obavy, že bude odsúdený na sedem až pätnásť rokov.
Boli to i stavy neistoty, bezmocnosti, úzkosti, ktoré sa stupňovali s počtom uznesení súdu, podľa ktorých
boli splnené podmienky na jeho zotrvanie vo väzbe. Navrhovateľ sa ocitol v zariadení na výkon väzby
a výkon trestu odňatia slobody, kde bol na cele s osobami, ktoré mali rôznu trestnú minulosť, s ktorou
ako to vyplýva z jeho účastníckej výpovede, sa aj chválili. Navrhovateľ sa s týmito osobami porovnával z
hľadiska svojho a ich predchádzajúceho spôsobu života, a v tejto súvislosti i s dôvodnosťou jeho väzby.
Výsledok zistenia z tohto porovnania nepriaznivo vplýval na jeho psychický stav, keď nepovažoval za
dôvodné vzatie do väzby. Nedôvodnosť väzby sa neskôr aj preukázala, keď predmetný skutok nebol
trestným činom. Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí I. ÚS 554/2004 už judikoval, že každé trestné
konanie a v rámci neho i väzba, negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého je síce
do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia treba prihliadať ako na nevinného, avšak samotný
fakt, v danom prípade väzby v rámci trestného konania je záťažou pre každého obvineného. Uvedený
názor je možné aplikovať aj na predmetnú vec. Po dobu väzby navrhovateľ bol pritom vylúčený i zo
spoločenského života. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa venoval záhradkárstvu, poľovníctvu.
Kvalita jeho života sa zhoršila, pýtal sa sám seba, či a kedy bude môcť zažiť pozitívne pocity, keď
sa venoval svojim obľúbeným činnostiam. Pokiaľ naďalej zotrvával vo väzbe, je možné vyvodiť, že
odpovede na tieto otázky mohli byť, že aj o sedem až pätnásť rokov. Väzba u neho síce bola vykonávaná
v zmysle zák. č. 221/2006 Z. z., ale išlo o predpísaný režim, ktorý nebolo možné porovnať so spôsobom a
kvalitou jeho života pred väzbou. Väčšinu dňa sa zdržiaval (okrem prechádzky v dĺžke asi jednej hodiny)
v cele, a to s ďalšími osobami, kde síce prenikalo denné svetlo, ale nemohol mu byť vystavený tak,
ako bol zvyknutý pred väzbou a to počas celého dňa, keď v sezóne v súvislosti s výkonom práce sa
takmer celý deň zdržiaval vo vonkajšom prostredí. Počas výkonu väzby príslušníci oddelenia ochrany
a obrany u neho vykonávali osobné a preventívne prehliadky, ktoré aj keď boli realizované v súlade so
zákonom, vnútorne prežíval ako ponižujúce, čo by zrejme pociťovala každá osoba, ak by sa ocitla v
rovnakej situácii. Strava vo výkone väzby podľa vyjadrenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody K., a
Ústavu na výkon väzby B. zodpovedala odporúčaným výživovým dávkam, a poskytovala sa s časovým
odstupom nie väčším ako sedem hodín, a trikrát denne. Pre navrhovateľa to bolo ale obmedzenie, o
výživových dávkach pre svoj organizmus mal iné predstavy. O tom, že výkon väzby skutočne pre neho
znamenal psychickú záťaž svedčí pokles hmotnosti, čo potvrdili i svedkovia vypočutí v konaní (G. V., H.
V.). Navrhovateľ bol väzobne stíhaný aj v zariadení ÚVTOS K. ktoré ako inštitucionalizovaný prostriedok
štátu slúži predovšetkým k náprave páchateľov trestnej činnosti, teda v zariadení pojmovo spojeným
s prvkom represie. Kvalita jeho života zostala zhoršená aj po prepustení z väzby, zostal bývať sám,
bez partnerky, keď je u neho vytvorený stav neistoty o svojej prípadnej budúcej životnej partnerke. Po
prepustení z väzby sa vyhýbal okoliu, na prechádzky chodil po tme, mal obavy, či do skončenia trestného
konania sa do väzby nevráti. Ak išiel so sestrou na nákupy zostal vo vozidle, resp. sa do neho vrátil, čo
nasvedčuje záveru, že mal strach, ako budú reagovať osoby, ktoré ho poznajú, aký názor v súvislosti
s väzbou si na neho utvorili, komu vlastne uverili. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané aj z
výsluchu G. V., H. V.. V súčasnej dobe, ako to tiež vyplýva z ich výpovede, je už navrhovateľ na tom
lepšie, ale niektorým podujatiam sa stále vyhýba. Svedkyňa G. V., ktorá sa mu snaží byť psychickou
oporou uviedla, že ho musí do všetkého „tlačiť“, čo svedčí o tom, že je v ňom ešte určitý psychický blok.

Navrhovateľ zostal utiahnutý, resp. uzavretý do svojho vnútra, čo potvrdili uvedení svedkovia, i G. R.,
J. Z., A. B., C. H.. Okolie sa dozvedelo, že je, resp. bol vo väzbe. Stalo sa, že sused na záhradke mu
povedal, že je väzeň. Svedkyňa G. V. a jej manžel sa stretli s otázkami okolia, že za čo navrhovateľ „sedí“,
čo urobil. Verejnosť vníma osobu, ktorá je vo väzbe ako vinnú, čo je prejavom nesprávnych právnych
predstáv. U okruhu blízkych osôb (sestra s manželom), a niektorých blízkych spolupracovníkov (V.,
Ing. G.S. v ich očiach naďalej osobou akú poznali. Svedkyňa F.poluzamestnankyňa), J.z poľovníckeho
združenia) uvažovali, že ako násilníka ho nepoznali, čo nasvedčuje, že i pochybovali o jeho osobe, čo
ak sú informácie pravdivé, a väzba dôvodná.

Podľa názoru súdu samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú navrhovateľovi väzbou, ktorá s poukazom na výsledok trestného konania
je nezákonná, a nedá sa už odčiniť, a preto má nárok na nemajetkovú ujmu a to v peniazoch.
Nemajetkovú ujmu, (morálnu ujmu), ktorá mu bola v dôsledku väzby spôsobená na nehmotných
hodnotách (česť, dôstojnosť, dobrá povesť), ale i hodnotách, ktoré sa premietajú i v jeho vnútornom
živote - sloboda pohybu, narušenie súkromného života, keď zostal uzavretej povahy a teda i v
určitej izolácii, keď má strach žiť v partnerskom vzťahu, keď prežíval stavy úzkosti, neistoty, strachu,
bezmocnosti, nie je možné uspokojiť inak ako v peniazoch. Konanie č. 3T 155/2007 a tiež priestupkové
konanie je právoplatne skončené, a rozhodnutia sa nedostanú do dispozície osôb, ktoré sa dozvedeli o
tom, že bol vzatý do väzby, a pochybovali o jeho osobe, resp. nie všetky osoby sa mohli dozvedieť o jej
nedôvodnosti. Život navrhovateľa v príčinnej súvislosti s väzbou bol a sčasti aj zostal ovplyvnený.

Ako to už bolo uvedené, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané do 31.
12. 2008 sa spravujú predpismi účinnými do uvedeného dátumu. Zákon č. 514/2003 Z. z. v znení zák.
č. 215/2007 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 1. 2009 v § 17 doplnený o odsek 3 až odsek 5.

Navrhovateľom uplatňovaná suma 10.000.- eur za každý deň pozbavenia osobnej slobody predstavuje
54,94.- eur. Ak by sa na uplatnený nárok vzťahoval § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. účinný od 1. 1.
2009, tak minimálna výška nemajetkovej ujmy za každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody za
rok 2006 by bola 19,11.- eur a za rok 2007 22,29.- eur.

Ako to už bolo uvedené, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v príčinnej súvislosti s
výkonom väzby navrhovateľ utrpel na nehmotných hodnotách, ktoré sa týkajú jeho morálnej integrity
ako poškodenej osoby (dôstojnosť, česť, dobrá povesť), ale i hodnotách, ktoré sa premietajú v jeho
vnútornom živote - sloboda pohybu, súkromný život, neistota, strach, úzkosť, bezmocnosť. Väzba s
poukazom na výsledok trestného konania bola bezdôvodná. V tejto súvislosti je možné vyvodiť, že vzatie
do väzby, a pokračovanie v jej výkone navrhovateľ skutočne vnímal ako veľké príkorie. Zhoršil sa mu aj
zrak, pri vyšetreniach dňa 5. 4. 2007 a dňa 10. 4. 2007 sa sťažoval na zahmlievanie pred očami, dňa
16. 8. 2007 po prepustení z väzby mu MUDr. G. predpísala okuliare do diaľky + 1,25 Dsph, a do blízka
+ 2,0 Dsph. Z výsluchu G. a jej manžela vyplýva, že si počas väzby, keď ho prišla navštíviť, sťažoval na
problémy so zrakom, že dobre nevidí. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel, a
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 10.000.- eur, t. j. za deň výkonu väzby 54,94.- eur. Nemajetková
ujma, ktorá mu vznikla je závažná i z hľadiska následkov.

Navrhovateľ predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie ušlého zisku vo výške 4945,03.- eur brutto.

Zákon č. 514/2003 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 1 je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, a preto pokiaľ neobsahuje vlastnú právnu úpravu, právne vzťahy sa
riadia Občianskym zákonníkom. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje právnu úpravu o tom, čo je to ušlý
zisk, a neobsahuje ju ani Občiansky zákonník. Z dôvodových správ k obom zákonom však vyplýva, že
pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť škodovej udalosti.

Zákon č. 514/2003 Z. z. vychádza z toho, že skutočná škoda, ušlý zisk zapríčinený nezákonným
rozhodnutím vzniká väčšinou jeho výkonom, pričom práve výkon predstavuje príčinnú súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou ( ušlým ziskom ). V prejednávanej veci výkonom väzby
na základe nezákonného rozhodnutia o vzatí do väzby a zamietnutia žiadostí o prepustenie z väzby
vznikol navrhovateľovi ušlý zisk, keď prišiel o príjem, ktorý by dosiahol za vykonanú prácu, ak by
neprestal vykonávať svoje dovtedajšie zamestnanie. Nebolo preukázané, že by škodlivý výsledok nastal
i bez tejto skutočnosti - nezákonných rozhodnutí. Navrhovateľ, nebyť nezákonných rozhodnutí o väzbe,

by v období od 8. 12. 2006 do 7. 6. 2007 dosiahol ušlý zisk ako netto príjem, a nie brutto príjem.
Netto mzda predstavuje ušlý zisk, o ktorý by sa jeho majetková sféra zväčšila. K jej zväčšeniu by
nedošlo o zákonné poistné a daň. Pre výpočet ušlého zisku podľa názoru súdu nebolo možné použiť
iný postup, než je upravený v § 134 Zák. práce, nejedná sa o prípad upravený v § 447 Obč. zák. (viď
§ 25 ods. 2 veta druhá zák. č. 514/2003 Z. z.). Nebolo pritom preukázané, že by zárobok (priemerný,
pravdepodobný) dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku ako rozhodujúcom období,
nedosiahol aj v nasledujúcom štvrťroku.

V mesiaci júli 2006 navrhovateľ dosiahol mzdu 14.083.- Sk, v auguste 2006 21.283.- Sk, v septembri
2006 17.714.- Sk, spolu 53.080.- Sk brutto a odpracoval 496 hodín, čo za hodinu predstavuje 107,02.-
Sk, a za deň 856,20.- Sk (107,02.- Sk x 8 hod.), a za mesiac 18.614.- Sk (856,20.- Sk x 21,74 koeficient
priemerného počtu pracovných dní). Poistné predstavuje 2497.- Sk: ZP (zdravotné poistenie) 745.- Sk
t. j. 4 % z 18.614.- Sk, NP (nemocenské poistenie) 261.- Sk t. j. 1,4 % z 18.614.- Sk, DP (dôchodkové
poistenie) 745.- Sk t. j. 4 % z 18.614.- Sk, IP (invalidné poistenie) 559.- Sk t. j. 3 % z 18614.- Sk, PvN
(poistné v nezamestnanosti) 187.- Sk t. j. 1 % z 18.614.- Sk. Nezdaniteľná časť na rok 2006 predstavuje
7568.- Sk (výpoveď svedkyne Kataríny Smatanovej). Daň predstavuje 1624.- Sk (18.614.- Sk mínus
2497.- Sk poistné mínus 7568.- Sk nezdaniteľná časť = 8549.- Sk deleno 100 % x 19 % = 1624.- Sk).
Priemerný mesačný netto zárobok za tretí štvrťrok 2006 predstavuje 14.493.- Sk (18.614.- Sk mínus
2497.- Sk poistné mínus 1624.- Sk daň) a denný 666,65.- Sk (14.493.- Sk deleno 21,74), a hodinový
83,33.- Sk (666,65.- Sk deleno 8). V decembri 2006 navrhovateľ odpracoval len jeden pracovný týždeň
(40 hodín), a za tri pracovné týždne (120 hodín), ktoré z dôvodu väzby nemohol odpracovať mu vznikol
ušlý zisk vo výške 9999,60.- Sk t. j. 331,92.- eur (120 hodín krát 83,33.- Sk) netto. Z uvedenej sumy
je potrebné odpočítať z titulu súbehu ušlého zisku na príjme a ušlého zisku za nevyčerpanú dovolenku
sumu 36,12.- eur za 1,5 dňa (odôvodnenie rozsudku v nasledujúcej časti).

V mesiaci október 2006 navrhovateľ dosiahol mzdu 15.570.- Sk, v novembri 2006 21.500.- Sk, a v
mesiaci december 2006 6929.- Sk, spolu 44.179.- Sk brutto a odpracoval 376 hodín, čo za hodinu
predstavuje 117,50.- Sk, a za deň 940.- Sk (117,50.- Sk x 8 hodín) a za mesiac 20.436.- Sk (940.- Sk
x 21,74). Poistné predstavuje 2742.- Sk: ZP 818.- Sk t. j. 4 % z 20.436.- Sk, NP 287.- Sk t. j. 1,4 %
z 20.436.- Sk, DP 818.- Sk t. j. 4 % z 20.436.- Sk, IP 614.- Sk t. j. 3 % z 20.436.- Sk, PvN 205.- Sk
t. j. 1 % z 20.436.- Sk. Nezdaniteľná časť na rok 2006 predstavuje 7568.- Sk (výpoveď svedkyne F.
Daň predstavuje 1923.- Sk (20.436.- Sk mínus 2742.- Sk poistné mínus 7568.- Sk nezdaniteľná časť =
10.126.- Sk deleno 100 % x 19 % = 1923.- Sk). Priemerný mesačný netto zárobok za štvrtý štvrťrok 2006
predstavuje 15.771.- Sk (20.436.- Sk mínus 2742.- Sk poistné mínus 1923.- Sk daň), a denný 725,44.-
Sk (15.771.- Sk deleno 21,74). V januári až marci 2007 navrhovateľ neodpracoval ani jeden deň, a za
každý z uvedených mesiacov, ktoré z dôvodu väzby nemohol odpracovať mu vznikol ušlý zisk vo výške
15.771.- Sk, čo za tri mesiace predstavuje celkovo 47.313.- Sk t. j. 1570,50.- eur.

Výpočet ušlého zisku za apríl a máj 2007 súd realizoval zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Touto
mzdou je mzda, ktorú dosiahol iný zamestnanec, ktorý počas jeho výkonu väzby vykonával pracovnú
pozíciu agronóma. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Roľnícke družstvo O. svojim zamestnancom
za realizované sezónne práce vyplácalo, ale nie pravidelne prémie o výške ktorých rozhodoval vtedajší
predseda Ing. Z.. V tejto súvislosti je možné vyvodiť záver, že ak by nebol navrhovateľ vzatý do väzby,
okrem základnej mzdy by za vykonanú prácu dosiahol prémie v takej výške ako Ivan B., preto za ušlý
zisk, ktorý by zrejme dosiahol je možné považovať priemerný mesačný zárobok, ktorý dosiahol uvedený
zamestnanec v 1. štvrťroku 2007 s tým, že je to ušlý zisk, ktorý by navrhovateľ dosiahol v apríli a máji
2007.

A. v januári až marci 2007 dosiahol celkovo brutto mzdu 54.450.- Sk a odpracoval 520 hodín, čo za
hodinu predstavuje 104,72.- Sk, a za deň 837,80.- Sk (104,72.- Sk x 8 hodín) a za mesiac 18.214.- Sk
(837,80.- Sk krát 21,74). Poistné predstavuje 2443.- Sk: ZP 729.- Sk t. j. 4 % z 18.214.- Sk, NP 255.- Sk t.
j. 1,4 % z 18.214.- Sk, DP 729.- Sk t. j. 4 % z 18.214.- Sk, IP 547.- Sk t. j. 3 % t 18.214.- Sk, PvN 183.- Sk
t. j. 1 % z 18.214.- Sk. Nezdaniteľná časť na rok 2007 predstavuje 7968.- Sk (výpoveď svedkyne F.). Daň
predstavuje 1482.- Sk (18.214.- Sk mínus 2443.- Sk poistné mínus 7968.- Sk nezdaniteľná časť = 7803.-
Sk deleno 100 % krát 19 % = 1482.- Sk). Priemerný mesačný netto zárobok za prvý štvrťrok 2007 Ivana
B. predstavuje 14.829.- Sk (18.214.- Sk mínus 2443.- Sk poistné mínus 1482.- Sk daň) a denný 657,27.-
Sk (14.829.- Sk deleno 21,74). V apríli a máji 2007 navrhovateľ neodpracoval ani jeden, a za každý z
uvedených mesiacov, ktoré z dôvodu väzby nemohol odpracovať mu vznikol ušlý zisk vo výške 14.289.-

Sk, čo za dva mesiace predstavuje celkovo 28.578.- Sk t. j. 948,61.- eur, a za obdobie od 1. 6. 2007 do
7. 6. 2007 4600,89.- Sk t. j. 152,72.- eur (657,27.- Sk krát 7 dní), spolu 1101,33.- eur. Z uvedenej sumy
je potrebné odpočítať z titulu súbehu ušlého zisku na príjme a ušlého zisku za nevyčerpanú dovolenku
sumu 229,08.- eur za 10,5 dňa (odôvodnenie rozsudku v nasledujúcej časti).

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 19. 6. 2006 pracovný pomer medzi navrhovateľom a Roľníckym
družstvom O. bol uzavretý na dobu určitú do 30. 6. 2007. S poukazom na predmet činnosti uvedeného
družstva bolo potrebné, aby počas výkonu väzby navrhovateľa bola obsadená pracovná pozícia
agronóma, ktorú začal vykonávať A. ktorý v predchádzajúcom období pracoval na pozícii mechanizátor
(dodatok pracovnej zmluvy z 20. 6. 2006). Dňa 8. 6. 2007 s účinnosťou od uvedeného dňa medzi
navrhovateľom a Roľníckym družstvom O. bol uzavretý dodatok č. 2 k pracovnej zmluve, na základe
ktorého sa zmenilo jeho pracovné zaradenie na druh práce traktorista, doba pracovného pomeru sa
predĺžila do 30. 6. 2008. Podľa § 54 veta prvá Zák. práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno
zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. V pracovnoprávnych
vzťahoch platí zásada zmluvnosti, podľa ktorej možno obsah pracovného pomeru zmeniť zásadne len
dohodou účastníkov. Predmetom vzájomnej dohody o zmene obsahu pracovného pomeru môžu byť
len tie práva a povinnosti, ktoré boli založené prejavom vôle zmluvných strán v pracovnej zmluve.
Navrhovateľ svojím dispozičným úkonom predmetom súdneho konania urobil aj nárok o ušlý zisk za
obdobie od 8. 6. 2007 do 30. 6. 2007. Návrh skutkovo odôvodnil tak, že nemal inú možnosť ako dodatok
pracovnej zmluvy uzavrieť. Súd ušlý zisk za alikvótnu časť mesiaca júna 2007 navrhovateľovi nepriznal.
Za rozhodujúce pritom považoval to, že obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len dohodou. Ak by
navrhovateľ dodatok pracovnej zmluvy nepodpísal, uvedený zamestnávateľ by musel riešiť situáciu, a
jedným zo spôsobov riešenia by bolo prideľovanie práce agronóma. Pokiaľ dodatkom č. 2 sa predĺžila
aj doba trvania pracovného pomeru o ďalší rok, súd je toho názoru, že pohnútkou navrhovateľa k
podpísaniu dodatku č. 2 bolo to, že aj po 1. 7. 2007 bude mať zabezpečenú prácu. Pri uvažovaní v
uvedených súvislostiach potom nie je v prípade uplatňovaného ušlého zisku za obdobie od 8. 6. 2007
do 30. 6. 2007 daná príčinná súvislosť medzi výkonom väzby a ušlým ziskom.

Navrhovateľ predmetom súdneho konania urobil aj nárok o zaplatenie ušlého zisku, keď počas výkonu
väzby nemohol pracovať a vyčerpať si dovolenku za alikvótnu časť roka 2006 a 2007. Ako to už bolo
uvedené väzba navrhovateľa trvala od 8. 12. 2006 do 7. 6. 2007. Podľa vyjadrenia Roľníckeho družstva
O., za rok 2006 ak by navrhovateľ nebol vzatý do väzby by mal nárok na 12,5 dňa dovolenky, pričom
v súvislosti so vzatím do väzby mu vznikol nárok len na 10 dní, a v roku 2007 (dňa 8. 6. 2007 na
základe zhodného prejavu vôle zmluvných strán bol pracovný pomer predĺžený do 30. 6. 2008). Ak by
navrhovateľ nebol vzatý do väzby by mal nárok na 25 dní dovolenky, pričom v súvislosti so vzatím do
väzby mu vznikol nárok len na 12,5 dňa dovolenky. Písomným podaním zo dňa 8. 9. 2011 (č. l. 83 spisu)
navrhovateľ upresnil návrh tak, že si uplatňuje ušlý zisk za 1,5 dňa nevyčerpanej dovolenky za obdobie
od 8. 12. 2006 do 31. 12. 2006, a za 10,5 dňa nevyčerpanej dovolenky za obdobie 1. 1. 2007 až 30.
6. 2007.

Podľa názoru súdu charakter ušlého zisku môže mať aj majetková ujma, ktorý spočíva v tom, že
navrhovateľ nemohol byť v príčinnej súvislosti s výkonom väzby pracovne aktívny a mať nárok na
čerpanie dovolenky. S poukazom na skutkové okolnosti prípadu, výšku ušlého zisku je možné zistiť
spôsobom výpočtu podľa § 116 Zák. práce. Výsledky vykonaného dokazovania nie sú pritom podkladom
pre záver, že nebyť vzatia do väzby navrhovateľ by nesplnil podmienku odpracovania alikvótnej časti
kalendárneho roka 2006 a 2007 t. j. od 8. 12. 2006 do 31. 12. 2006, a od 1. 1. 2007 do 8. 6. 2007. Za
obdobie od 8. 6. 2007 do 30. 6. 2007 navrhovateľovi ušlý zisk za nevyčerpanú dovolenku nevznikol,
lebo väzba už netrvala, a teda nie je v príčinnej súvislosti s jej výkonom. Po prepustení z väzby si
navrhovateľ už nemohol vyčerpať dovolenku za obdobie od 8. 12. 2006 do 31. 12. 2006, a od 1. 1.
2007 do 8. 6. 2007, lebo nesplnil podmienku odpracovania uvedenej alikvótnej časti kalendárnych rokov
(2006, 2007). Z komentára k § 116 Zák. práce vyplýva, že za nevyčerpanú dovolenku patrí náhrada
mzdy v sume priemerného zárobku určeného spôsobom upraveným v ustanovení § 134. Ak by v období
od 8. 12. 2006 do 31. 12. 2006 navrhovateľ bol pracovne aktívny vznikol by mu nárok na dovolenku v
dĺžke 1,61 dňa (25 dní deleno 12 = 2,08 dňa deleno 31 dní = 0,06 dňa x 24 dní = 1,61 dňa), a ktorú
si pre výkon väzby v uvedenom mesiaci nemohol vyčerpať. Navrhovateľ si z tohto titulu uplatnil ušlý
zisk za 1,5 dňa (súd nemohol návrh prekročiť a priznať viac), čo vo finančnom vyjadrení predstavuje
1088,16.- Sk, čo je 36,12.- eur netto (priemerný denný netto zárobok za tretí štvrťrok 2006 je 725,44.-
Sk, a za 1/2 dňa 362,72.- Sk). Ak by v období 1. 1. 2007 do 7. 6. 2007 navrhovateľ bol pracovne aktívny

vznikol by mu nárok na dovolenku v dĺžke 10,88 dňa (25 dní deleno 12 mesiacov krát 5 mesiacov =
10,41 dňa plus 25 dní deleno 12 = 2,08 dňa deleno 31 dní krát 7 dní = 0,47 dňa), a ktorú si pre výkon
väzby nemohol vyčerpať. Navrhovateľ si z tohto titulu uplatnil ušlý zisk za 10,5 dňa, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje 6901,33.- Sk, čo je 229,08.- eur netto (priemerný denný netto zárobok za prvý
štvrťrok 2007 je 657,27.- Sk a za 10,5 dňa 6901,33.- Sk t. j. 229,08.- eur). Súd vychádzal z prvého
štvrťroku 2007 ako rozhodného obdobia z dôvodu, že je možné vyvodiť, že ak by pracoval, by 10,5 dňa
dovolenky čerpal v druhom štvrťroku 2007 (do 7. 6. 2007), čo ale z titulu výkonu väzby nebolo možné.
Navrhovateľ nebyť nezákonných rozhodnutí o väzbe, by dosiahol ušlý zisk ako netto a nie brutto náhradu
mzdy za nevyčerpanú dovolenku. V tých dňoch, v ktorých by dovolenku čerpal, ale pre výkon väzby sa
tak nestalo, (a súd mu z tohto titulu priznal ušlý zisk), by fakticky nepracoval, a preto ako to už bolo
uvedené v odôvodnení rozhodnutia zo sumy 331,92.- eur odpočítal sumu 36,12.- eur za 1,5 dňa, a zo
sumy 1101,33.- eur sumu 229,08.- eur za 10,5 dňa, a to z titulu súbehu.

Celkovo súd navrhovateľovi priznal náhradu ušlého zisku: 295,80.- eur (331,92.- eur mínus 36,12.- eur)
plus 1570,50.- eur plus 872,25.- eur (1101,33.- eur mínus 229,08.- eur) plus 36,12.- eur plus 229,08.-
eur, celkovo 3003,75.- eur netto. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 4717,68.- eur brutto, súd v
prevyšujúcej časti návrh zamietol. Pred začatím prvého pojednávania navrhovateľ zobral návrh sčasti
späť o zaplatenie 227,35.- eur s príslušenstvom. Podľa § 96 ods. 1 veta prvá a tretia O.s.p. súd konanie
v uvedenej časti zastavil.

Navrhovateľ predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania.

Odporca mal nárok navrhovateľa uspokojiť do 3. 12. 2010, t. j. v lehote 6 mesiacov od doručenia žiadosti,
k čomu nedošlo. Odporca je od 4. 12. 2010 v omeškaní, preto súd podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Obč.
zák., § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. priznal navrhovateľovi úroky z omeškania 9 % ročne z dlžnej
sumy 3003,75.- eur netto od uvedeného dňa až do zaplatenia. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval úroky z
omeškania zo sumy 4717,68.- eur brutto do zaplatenia súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Vzhľadom na zložitosť danej veci o trovách konania účastníkov súd rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.