Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/317/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103899419
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8103899419.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov, v 1. rade: A. I.,

U.. XX.X.XXXX, R. A., Z.. O. XX, D. A., v 2. rade: RoQ. I., U.. XX.XX.XXXX, R. A., Z.. O. XX, D. A.,
obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu škody takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a žalobu žalobkyne v 2. rade,

z a s t a v u j e konanie o žalobe žalobcu v 1. rade v časti o zaplatenie 5.635,- PLN 15% ročným

úrokom z omeškania od 20.12.2001 do zaplatenia,

konanie o žalobe žalobcu v 1. rade v časti o zaplatenie 75.000,- PLN s 15% ročným úrokom z omeškania
od 20.12.2001 do zaplatenia v y l u č u j e na samostatné konanie,

n e p r i z n á v a náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným,

o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 18.12.2003 navrhol žalobca v 1. rade, aby súd zaviazal žalovaného
na úhradu sumy 80.635,- PLN (poľských zlotých) spolu s 15%-tným ročným úrokom z omeškania
od 20.12.2001 do zaplatenia a žalobkyňa v 2. rade navrhla zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
22.143,- PLN spolu s 15%-tným ročným úrokom od 20.12.2001 a sumu 22.500,- Sk spolu s 15%-tným
ročnýmúrokomod20.12.2001dozaplatenia.Žalobcoviataktiežnavrhlizaviazaťžalovanéhonanáhradu
trov konania.

Žalobcovia svoj nárok právne odôvodnili zákonom č. 59/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom, pričom poukázali na to, že žalobca v
1. rade bol trestne stíhaný a od 19.7.2000 do 22.5.2001 bol vo väzbe pričom rozhodnutím súdu zo dňa
22.5.2001 bol žalobca v 1. rade prepustený z väzby na slobodu, pričom väzba bola nahradená peňažnou
zárukou (kauciou) vo výške 80.000,- Sk. Trestné stíhanie voči žalobcovi v 1. rade bolo právoplatne
skončené oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku, pričom prvostupňový
súd tak rozhodol dňa 5.6.2001 a po odvolaní prokurátora rozhodol odvolací súd dňa 20.12.2001 tak, že

odvolanie okresného prokurátora zamietol.
Žalobca v 1. rade si uplatnil škodu v súvislosti s úhradou nákladov na liečenie v sume 5.635,- PLN,
ďalej škodu v súvislosti so stratou na zárobku počas pobytu vo väzbe v priemere 2.500,- PLN za jedenmesiac, t.j. za 10 mesiacov celkom 25.000,- PLN a ďalšia škoda súvisí so zhoršením zdravotného stavu,
ktorú odhadol na sumu 50.000,- PLN, t.j. spolu si žalobca v 1. rade uplatnil celkovo 80.635,- PLN.
Žalobkyňa v 2. rade si uplatnila škodu z titulu výdavkov počas pobytu žalobcu v 1. rade vo väzbe celkovo

vo výške 14.368,- PLN (cesty príbuzných žalobcu v 1. rade na návštevy za ním a na pojednávania,
náklady na balíky zasielané žalobcovi v 1. rade, korešpondenčné poplatky, nákupy vo väzbe, strata na
zisku žalobkyne v 2. rade počas návštev žalobcu v 1. rade vo väzbe, kedy musela zatvoriť firmu atď.).
Žalobkyňa v 2. rade si ďalej uplatnila stratu na úrokoch v sume 775,- PLN z dôvodu, že za obdobie, kedy
bola kaucia v sume 80.000,- Sk uložená v depozite súdu, žalobkyni v 2. rade uchádzal úrok vo výške

14,2% ročne, čo je za obdobie 9 mesiacov predstavuje stratu na úroku vo výške 775,- PLN, spolu si teda
žalobkyňa uplatnila sumu 15.143,- PLN (v žalobe je nesprávne uvedená suma 22.143,- PLN).

Podaním súdu doručeným dňa 21.12.2004 zobral žalobca v 1. rade späť žalobu ohľadom zaplatenia
sumy 5.635,- PLN vrátane úrokov z omeškania z tejto sumy a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.

V rámci výsluchu pred súdom žalobca uviedol, že čo sa týka uplatnenia náhrady škody, túto uviedol
vlastne iba odhadom, keďže v súvislosti s pobytom vo väzbe mu vznikla škoda na zdraví, resp. taktiež
nemohol prevádzkovať reštauráciu, ktorá bola zatvorená a vznikla mu strata v sume 25.000,- PLN.
Poukázal na to, že čo sa týka zdravotných problémov, tak tieto sa zvýrazňujú aj s pribúdajúcim vekom a
má ich doteraz, pričom sa jedná o problémy so sluchom, ktoré sa mu zhoršili, taktiež s pľúcami, pričom

on nikdy nefajčil, avšak odborné vyšetrenia zistili, že má aj problémy s pľúcami a nezanedbateľnou je
aj škoda na zdraví súvisiaca s jeho psychickým zdravím, keďže bol vlastne 10 mesiacov zatvorený, v
neustálom strese, nemal možnosť kontaktu s rodinou a v takejto situácii bol vlastne prvýkrát v živote,
pričom doposiaľ trpí psychickou traumou.

Žalobkyňa v 2. rade v rámci výsluchu pred súdom uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
vyjadrením svojho manžela, teda žalobcu v 1. rade, pričom všetky nároky vyplývajú z toho, že manžel
bol nespravodlivo väzobne stíhaný a ona si uplatnila nároky, ktoré súviseli s cestovným, zakupovaním
potrieb pre manžela, balíkov, tak ako je to uvedené v prílohach žaloby. Taktiež si uplatňuje stratu na
úrokoch vo výške 775,- PLN a trovy obhajoby v sume 22.500,- Sk, ktoré uhradila ona.

Zástupca žalovaného poukázal na to, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. sa v spise nenachádza
žiadne rozhodnutie o zrušení právoplatného rozhodnutia o vznesení obvinenia a pokiaľ žalobcovia
opierajú svoj nárok o § 5 citovaného zákona, tak v tejto súvislosti poukazuje na odsek 2 citovaného
paragrafu a teda okolnosti, za ktorých bol žalobca vzatý do väzby, pričom má za to, že všetky tieto

predpoklady boli splnené a nie je daný nárok na náhradu škody. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto
navrhol žalobu zamietnuť, a to vo vzťahu žalobkyni v 2. rade aj z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. v platnom znení (ďalej len cit. zákona), štát zodpovedá pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátne orgánu, ktoré na túto

organizáciu prešli.

Podľa § 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

§ 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na
kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby
oslobodený.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade si uplatnili

nároky z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom právny
zástupca žalobcov uviedol, že v danom prípade sa jedná o rozhodnutie o vznesení obvinenia a
rozhodnutie o vzatí do väzby. V súvislosti s uplatnenými nárokmi sa súd zaoberal aj otázkou aktívnej
legitimácie, pričom jednoznačne zistil, že žalobkyňa v 2. rade nie je aktívne legitimovanou v tomto spore.Pokiaľ sa jedná o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vydaným štátnym
orgánom v trestnom konaní (§ 2 cit. zákona), tak v prípade tejto zodpovednosti majú právo na náhradu
škody tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom

konaní. Keďže žalobkyňa v 2. rade preukázateľne nebola účastníčkou trestného konania, nemôže byť
ani aktívne legitimovanou v tomto spore. Čo sa týka práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe(§ 5 ods. 1 cit. zákona), toto právo má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti
takémuto subjektu trestné stíhanie zastavené, alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. V danom prípade
väzba nebola vykonaná na žalobkyni v 2. rade, ale na žalobcovi v 1. rade, ktorý bol aj spod obžaloby

právoplatne oslobodený. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade nie je aktívne legitimovaným
subjektom podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. v platnom znení, a ani podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, súd
žalobu žalobkyne v 2. rade zamietol.

Podľa § 96 ods.1,2,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

V časti o zaplatenie sumy 5.635,- PLN z titulu liečebných nákladov (pobyt v sanatóriu) zobral žalobca v 1.
rade žalobu späť a konanie žiadal zastaviť, preto súd v tejto časti konanie na základe vyššie citovaného
zákonného ustanovenia zastavil.

Nárok žalobu v 1. rade súd, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, vylúčil na samostatné
konanie, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že tak ako sa vyjadril právny zástupca žalobcov, žalovaný
doposiaľ nenamietal základ nároku a až v rámci pojednávania konaného dňa 11.5.2011 poukázal na
ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. v platnom znení, konkrétne na okolnosti za akých bol
žalobca vzatý do väzby a taktiež s poukazom na skutočnosť, že ohľadom nárokov žalobcu v 1. rade je

potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže žalobca v 1. rade si tieto nároky uplatnil iba odhadom.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd nárok žalobcu v 1. rade vylúčil na samostatné konanie, o trovách
konania medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným rozhodne v konečnom rozhodnutí v tejto veci.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným súd rozhodol na základe § 142 ods.
1 O.s.p., pričom keďže úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a neúspešná žalobkyňa v

2. rade nemá právo na náhradu trov konania, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.