Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217413
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713217413.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. N. XXXX/XX, XXX XX L.,
toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, o zaplatenie zmenkovej
sumy 335,27 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovizmenkovúsumu335,27€spoluso 6%ročnýmúrokom
zo zmenkovej sumy 338,58 € od 15.06.2009 do 14.07.2009, čo predstavuje sumu 1,67 €,

zo sumy 335,27 € od 15.07.2009 do zaplatenia, a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 1,13 €, a to všetko do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku presahujúceho 0,06 % denne z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18.03.2013, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
335,27 €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 338,58 € od 31.03.2009 do 14.07.2009
a zo sumy 335,27 € od 15.07.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 338,58 € od 15.06.2009
do 14.07.2009 a zo sumy 335,27 € od 15.07.2009 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina %
zmenkovej sumy, teda 1,13 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 66,74
€ s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 20,- €. Navrhovateľ v návrhu uviedol číslo

bankového účtu, na ktorý žiadal uhradiť žalovanú sumu: 0020529227/6500, vedený v Poštovej banke,
a.s.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy
na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra

navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.
Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 05.12.2008 na zmenkovú sumu 338,58 €, pričom sa zaviazal aj k úhradezmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.03.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
05.12.2008 (dátum vystavenia) na sumu 338,58 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu L.

G. zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 31.03.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil čiastku 3,31 €, ktorá bola
započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Dňa 28.05.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval vtedy ustanovenej
opatrovníčke odporcu kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I
vzorového tlačiva C na odpoveď. Opatrovníčka odporcu zásielku prevzala dňa 29.05.2014, nedoručila
však súdu vyplnenú časť II tlačiva C na odpoveď.

Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní súd následne rozhodol o návrhu navrhovateľa
rozsudkom č.k. 9C/114/2013-71 zo dňa 14.07.2014, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom. Odporca nemal námietky voči forme a
obsahu zmenky, ani nevzniesol žiadne kauzálne námietky v súlade s ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.

Na základe odvolania navrhovateľa vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací,
ktorý uznesením č.k. 41Cob/275/2015-143 zo dňa 19.10.2015 rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.

9C/114/2013-71 zo dňa 14.07.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k
záveru, že prvostupňový súd mal postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 nariadenia č. 861/2007
a o nároku zo zmenky mal rozhodnúť bez pojednávania. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že by
skutočnosť, že použitie zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru bolo regulované zákonom č.
258/2001 Z.z., oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky. Neplatnosť zmenky ako takej

nespôsobuje ani jej vyplnenie v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase vystavenia
zmenky. Prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, vyplývajúca z
ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, môže byť prelomená len v prípade, že dlžník zo zmenky
preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V zmysle rozhodnutia krajského súdu bolo
uložené okresnému súdu v ďalšom konaní procesne postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorý

si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho
záväzkového vzťahu. Okresný súd musí vychádzať z toho, že predložená zmenka obsahuje všetky
formálne aj materiálne požiadavky v zmysle § 75 zákona zmenkového a šekového a preto je platnou
zmenkou. V prípade, že dlžník nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 17 zákona
zmenkového a šekového a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie

je okresný súd oprávnený vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu.

Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Podaním zo dňa 17.12.2015, súdu doručeným dňa 22.12.2015, navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda naďalej si uplatňoval zmenkový úrok len
vo výške 0,06 % denne.

Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v §
156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo zmluvy 6115898, zmenka bola vystavená
vo Zvolene dňa 05.12.2008 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
BratislavaI,oddielSro,vložkač.23636/B“zmenkovúsumuazmenkovýúrok0,25%denne,keďzmenka
bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje
zmenkovú sumu 10.200,06 Sk (338,58 €) a dátum začiatku úročenia 31.03.2009. Ako vystaviteľ zmenkyje uvedený K. G., trvalé bydlisko A. N. XXXX/XX, XXX XX L. - S., a tiež je uvedené rodné číslo. Na
druhej strane je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a,
130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a

nečitateľný podpis.

Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“),
majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných

zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku,
pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom ( rubopisom).
Podľa článku I § 17 ods. 1 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi späť v časti o zaplatenie

zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96
ods. 1 O.s.p.

Prvostupňový súd v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného prvostupňového rozsudku
v zmysle záverov odvolacieho súdu vec opätovne skutkovo a právne posúdil, keď s odkazom na

ustanovenie § 226 O.s.p., teda viazanosť prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu, vo
veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 03.02.2016, pričom súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19

nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl.

zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto bolo uvedené
sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej
republike.

Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75

zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky

na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že odporcovi bola zmenka predložená
na platenie dňa 15.06.2009.V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť

vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový
zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj
platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z

ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon
ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ, zatiaľ čo
remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia

pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjekty
s rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, dokonca aj keby každý z nich bol držiteľom
oprávnenia na podnikanie, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti súkromného práva platí
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych
vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná

sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak
predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej
doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť
bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a
účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k

prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného

poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť
na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje
v danom prípade pri zmenkovej sume 338,58 € za jeden kalendárny rok nárast dlhu odporcu voči

majiteľovi zmenky o 308,95 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a
dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských
úveroch v rozmedzí 7,70 - 15,49 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 6,11 -
7,01 % ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny úkon,
ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 %
ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore
s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa

dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky
na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čo vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, podľa ktorého „Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietkyvystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Na

tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený prvý rozsudok
tunajšieho súdu v prejednávanej veci, bolo vydané pred prijatím uvedeného stanoviska Najvyššieho
súdu SR, ako aj pred zmenou právnej úpravy, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od
23.12.2015. Z dôvodu neplatnosti úrokovej doložky na zmenke súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ
domáhal od odporcu zmenkového úroku zamietol. Na tomto posúdení nič nemôže zmeniť skutočnosť, že

navrhovateľ vzal návrh späť v časti zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, nakoľko na
základeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu(vdanomprípadeúrokovejdoložkynazmenke)nemožno
priznať žiadne plnenie.

V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala navrhovateľovi možnosť
postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo

výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu 335,27 € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 338,58 € od 15.06.2009
do 14.07.2009 a zo sumy 335,27 € od 15.07.2009 do zaplatenia, a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 1,13 €.

O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
voveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,atiežvspojenísust.§151ods.1O.s.p.,
podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. Čo sa týka zastavenia konania v časti zmenkového úroku prevyšujúceho sadzbu 0,06

% denne, toto procesne zavinil navrhovateľ, nakoľko v tejto časti návrh nevzal späť v dôsledku správania
odporcu. Súd následne zamietol návrh v časti o zaplatenie zvyšných zmenkových úrokov. Navrhovateľ
bol teda neúspešný v celej časti uplatnených zmenkových úrokov, ktoré v kapitalizovanom vyjadrení ku
dňu podania návrhu na začatie konania predstavovali čiastku 1.223,78 €. Odporca bol teda v konaní pri
bránení svojho práva úspešný v prevažujúcej časti a ako úspešný účastník by mal nárok na pomernú

náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil a ani z obsahu súdneho spisu
nevyplynulo, že by mu boli nejaké trovy vznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu).