Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/245/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108229499
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3108229499.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: DISSTON, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Hurbanova
1582/20, IČO: 36814661, zastúpený zástupcom: JUDr. Richard Hulín, bytom Trenčín, ul. Hurbanova
1582/20, proti odporcovi: K. C., bytom J. C. XXX, zastúpený JUDr. Martinom Bartkom, advokátom so
sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667 a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul.
Piaristická 6667, o zaplatenie 7.925,05 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 2.946,50 eur, ktoré
pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 31.12.2008 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha, aby súd
rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť mu sumu 238.750,-Sk, teda 7.925,05 eur. Uznesením
súdu zo dňa 14.03.2012 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania, ktorá spočívala v rozšírení

žalobného návrhu o úroky z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 10 % ročne od 09.03.2009
do zaplatenia. V dôsledku postúpenia pohľadávky z pôvodného navrhovateľa K. A. na súčasného
navrhovateľa a následného pripustenia zmeny účastníka na strane navrhovateľa uznesením súdu
zo dňa 06.05.2014, došlo v priebehu konania k zmene účastníka na strane navrhovateľa. Pôvodný
navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že v auguste 2006 účastníci konania uzatvorili dohodu, na základe
ktorej mal odporca dodať pôvodnému navrhovateľovi, t.j. doviezť zo zahraničia, opraviť a odovzdať

ojazdené osobné motorové vozidlo v dohodnutom termíne. V septembri 2006 odporca kontaktoval
navrhovateľa s tým, že v Taliansku je rezervované ojazdené motorové vozidlo značky BMW 525 Touring.
Odporca predložil navrhovateľovi fotografie vozidla, pričom z tvrdení odporcu vyplývalo, že vozidlo je
poškodené požiarom a v dĺžke asi 30 cm v motorovej časti je požiarom poškodená iba elektroinštalácia.
Toto bolo viditeľné aj na predložených fotografiách. Navrhovateľ súhlasil s dovozom a opravou vozidla
zachyteného na fotografiách. V októbri 2006 navrhovateľ prostredníctvom Ing. A. G. odovzdal odporcovi
zálohu 8.500 eur na účely dodania uvedeného vozidla. Navrhovateľ a odporca sa dohodli, že odporca

vozidlo dovezie v decembri 2006. Odporca doviezol vo februári 2007 vozidlo značky BMW 525 Touring,
avšak iné ako bolo prezentované na fotografiách, pričom bolo poškodené v značne väčšom rozsahu ako
vozidlo na fotografiách. Odporca naliehal, aby navrhovateľ vozidlo prevzal. Navrhovateľ po naliehaniach
ustúpil, vozidlo však neprevzal a vzájomne sa dohodli, že upravia kúpnu cenu za dovoz, opravu a
odovzdanievozidlaatermíndodania.Lehotabolapredĺženáo1mesiacoddohodyacelkovákúpnacena
zvýšená o 150.000,-Sk. Odporca potom žiadne vozidlo navrhovateľovi nedodal. Navrhovateľ následne

od celej dohody odstúpil a žiadal o vrátenie poskytnutých peňazí. Odporca však trval na tom, aby
navrhovateľ vozidlo prevzal a peniaze nebol ochotný vrátiť. Preto mu navrhovateľ navrhol, že odporca
predloží doklady od vozidla a faktúru, dovezené vozidlo ohodnotí znalec a rozdiel medzi hodnotouvozidla a poskytnutou zálohou odporca vráti. Až v novembri 2007 sa navrhovateľ dostal k dokladom od
vozidla a k faktúre za kúpu vozidla. Vtedy zistil, že faktúra bola vystavená na sumu 8.300 eur, pričom
podľa vyjadrení dovozcov ojazdených vozidiel a znalca sa takto poškodené vozidlo predáva v zahraničí v

sume 2.000 až 2.500 eur. Medzi navrhovateľom a odporcom došlo k nezhode o kúpnej cene dovezeného
vozidla. Navrhovateľ sa nevedel skontaktovať s odporcom, pričom vozidlo bolo odstavené na dvore
známeho odporcu. Navrhovateľ, plniac si povinnosť zakročiť na účely odvrátenia, resp. zníženia škody,
ktorá vznikala na odstavenom vozidle, toto vozidlo predal za cenu 80.000,-Sk. Cenu stanovil podľa
znaleckého posudku zo dňa 05.01.2008, v ktorom bolo vozidlo ohodnotené na sumu 65.167,-Sk s DPH.

Podľa znaleckého posudku č. 1/2008 znalca Q.. K. C., bola všeobecná hodnota tohto vozidla určená
v sume 65.167,-Sk s DPH.

Pôvodný navrhovateľ K. A. v rámci svojho výsluchu uviedol, že medzi ním a odporcom bol pôvodne
priateľský vzťah, v súčasnosti však už o priateľstve nemožno hovoriť. Skamarátil sa s ním cez jeho
spoločníka Q.. Q. W.. Od neho vedel, že odporca dováža zo zahraničia nabúrané alebo inak poškodené

autá, ktoré následne opravuje a potom predáva. Aj sám Q. W. si takto cez odporcu zabezpečil motorové
vozidlo, jednalo sa o Škodu Octavia. Odporca ju opravil a následne predal Q. W.. Nakoľko bol Q.
W. spokojný, rozhodol sa aj on, že si prostredníctvom odporcu zabezpečí nejaké motorové vozidlo.
V lete 2006 teda prejavil záujem a následne ho odporca kontaktoval. Stretli sa niekde v Trenčíne v
kaviarni, kde mu oznámil, že by mal záujem o nejaké lepšie auto ako Škoda Octavia. Bližšie mu svoju

požiadavku nevymedzil, neurčil ani farbu ani konkrétny typ vozidla. Jeho požiadavkou však bolo, aby
nešlo o vozidlo staršie ako jeden, maximálne dva roky. Odporca mu mal odovzdať auto opravené a
na značkách. Niekedy v septembri 2006 sa následne s odporcom stretol v priestoroch jeho firmy v
Trenčíne na K. ulici, kde mu odporca ukázal nafotené motorové vozidlo zn. BMW 525 Touring, s rokom
výroby 2005. Čo sa týka tohto vozidla taktiež sa malo doviesť z Talianska. Mala v ňom byť poškodená

elektroinštalácia v motorovej časti, t. j. len pod kapotou, nie v interiéri auta. Súhlasil, aby mu odporca
doviezol a opravil uvedené vozidlo, pričom sa dohodli, že cena poškodeného vozidla nepresiahne
8.500 eur a oprava nepresiahne 150.000,-Sk. Konečná suma za hotové vozidlo nemala tak presiahnuť
500.000,-Sk. Pôvodný navrhovateľ najprv v rámci svojho výsluchu uviedol, že v tejto sume už bola
zahrnutá aj odmena pre odporcu a taktiež všetky poplatky spojené s registráciou auta. Na položenú

otázku neskôr uviedol, že žiadna odmena za dovoz vozidla dojednaná nebola. Bolo dojednané len
to, že za dovezené auto sa zaplatí maximálne 8.500 eur a za opravu maximálne 150.000,-Sk, ktorá
čiastka bola následne navýšená na 200.000,- Sk. Všetko sa malo zrealizovať do 24.12.2006. Následne
v októbri 2006 v priestoroch jeho firmy mu prostredníctvom Ing. A. G. odovzdal požadovaných 8.500
eur. K dovezeniu automobilu však došlo až vo februári 2007. Pri tom ako sa bol osobne pozrieť na toto

motorové vozidlo, ktoré bolo umiestnené v Hornej Súči u I. N. zistil, že sa nejedná o motorové vozidlo,
ktoré mu odporca ukazoval na fotkách. Dovezené motorové vozidlo bolo totiž kompletne zhorené. Najprv
požadoval od odporcu, aby uvedené motorové vozidlo opravil pri nákladoch maximálne 150.000,-Sk
ako bolo pôvodne dojednané, teda aby ho uvedené auto nevyšlo viac ako 500.000,-Sk. Odporca mu
však oznámil, že pôvodnú kalkuláciu vyčíslil na starší model, a preto náklady na opravu budú vyššie. V

apríli 2007 sa teda dohodli, že oprava môže vyjsť maximálne na 200.000,-Sk s tým, že pokiaľ nedokáže
pri týchto nákladoch opraviť uvedené motorové vozidlo, nech si ho nechá a nech mu vráti 8.500 eur.
Od apríla 2007 sa nedokázal s odporcom skontaktovať, nereagoval na SMS správy ani na telefonáty.
Predmetné motorové vozidlo sa stále nachádzalo v Hornej Súči u I. N., ktorý mal opraviť poškodenú
elektroinštaláciu. Auto tam stálo až do decembra 2007, pričom bolo zakryté len celtou a stále dochádzalo

k jeho poškodzovaniu. O vrátenie finančných prostriedkov požiadal odporcu v apríli 2007 v Trenčíne, v
reštaurácii V.. Tam odporcovi vytkol, že mu doviezol iné auto a že doposiaľ nie je opravené. Odporca
mu oznámil, že opravu je schopný urobiť len pri nákladoch 200.000,- Sk. Nakoniec s týmto súhlasil.
Povedal mu však, že buď nech to do mesiaca, t. j. do konca mája 2007 opraví alebo nech mu vráti
8.500 eur, ktoré mu dal. V decembri 2007 auto od odporcu z Hornej Súče zobral, pričom na aute nebola

vykonaná žiadna oprava. Auto dal oceniť a následne sa ho pokúšal cez inzeráty na internete predať,
pričom uvedené motorové vozidlo inzeroval od mája 2007 do júla 2007, t. j. 3 mesiace, za kúpnu cenu
8.500 eur. Na inzerát v tomto znení, t. j. za cenu 8.500 eur sa mu nikto neohlásil. Nakoniec auto predal v
januári 2008 pánovi J. za 80.000,-Sk. Čo sa týka peňazí, odporcovi odovzdal čiastku 8.500 eur, pričom
odporca mu na jeho meno vystavil faktúru na čiastku 8.300 eur s odôvodnením, že 200 eur si účtuje za

odťah tohto vozidla. Odporca pôvodne vo februári 2007 vystavil navrhovateľovi faktúru na iné meno, a to
na jemu neznámeho človeka z Bánoviec a na sumu 8.500 eur. Túto faktúru mu navrhovateľ vrátil s tým,
aby mu vystavil faktúru na jeho vlastné meno, čo následne odporca učinil v októbri 2007, nakoľko sa od
apríla až do októbra nemohol skontaktovať s odporcom. Nesprávnu faktúru odporcovi vrátil tiež niekedyv októbri 2007. Naďalej trval na tom, aby mu odporca vrátil peniaze. Faktúru na jeho meno potreboval
ako doklad o zakúpení tohto vozidla, aby s ním mohol nakladať.

Odporca na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že je pravdou, že Q. W. opravoval motorové vozidlo
Škoda Octavia a pôvodný navrhovateľ ho oslovil, aby mu doviezol zo zahraničia auto. Je pravdou, že
asi jedenkrát za mesiac dovezie pre niekoho auto zo zahraničia. Na uvedenú činnosť živnosť nemá. Má
živnosť na opravu áut, pričom ich opravuje na adrese J. C. XXX. Špecializuje sa len na klampiarske
práce, iné činnosti nevykonáva. Pokiaľ má zákazník iné požiadavky, musí si sám nájsť opravára. Tak ako

uviedol pôvodný navrhovateľ, v priestoroch jeho firmy mu ukázal 5 až 6 fotiek, na ktorých bolo nafotené
BMW 525 Touring s rokom výroby 2005. V roku 2007 mu vykradli celú kanceláriu, notebooky a počítače,
takže uvedené fotografie už nemá k dispozícii. Pôvodný navrhovateľ súhlasil, aby mu uvedené auto
doviezol. Ešte v auguste predmetné motorové vozidlo zabezpečil v Taliansku v autobazáre tak, že dal
predajcovi zálohu 500 eur, aby mu ho zarezervoval na dva mesiace. Rezervácia bola na jeho meno.
V októbri 2006 po tom, čo mu navrhovateľ dal čiastku 8.500 eur potvrdil odber tohto auta a predajca

v Taliansku mu vystavil zálohovú faktúru 1.500 eur s tým, že záverečnú faktúru mu vystaví pri odbere
auta. Preto dal predajcovi ďalších 1.000 eur. Nemá o tom žiaden doklad. Túto zálohovú faktúru odoslal
naspäť predajcovi, keď sa malo auto doviesť na Slovensko, aby zo sumy 8.300 eur čiastku 1.500 eur
odrátal. Konečnú faktúru vo februári 2007 doručil pôvodnému navrhovateľovi. Faktúru z autobazáru
z Talianska na sumu 8.300 eur vystavenú na navrhovateľa mu dala osoba z odťahovej služby, ktorá

doviezla predmetné vozidlo z Talianska na Slovensko vo februári 2007 v J. C. k pánovi N.. Pokiaľ ide o
samotný dovoz auta, on sám nedisponoval primeranou odťahovou službou, preto oznámil pôvodnému
navrhovateľovi, že si bude musieť tento dovoz zabezpečiť sám. Keďže ani on nemal možnosť sám
si doviesť uvedené motorové vozidlo, požiadal známeho z Topoľčian pána S., o dovoz tohto auta zo
zahraničia na Slovensko. Čo sa týka samotnej dohody medzi ním a pôvodným navrhovateľom, táto bola

len v tom zmysle, že on mu dovezie auto za 8.500 eur. Presný dátum dovezenia tohto auta presne
stanovený nebol, bolo to podmienené zabezpečením odťahovej služby. Sumu 8.500 eur odovzdával
pánovi S. spolu so zálohovou faktúrou na 1.500 eur. Na odťah vozidla sa použilo 200 eur, ktoré dal
osobne pánovi S.. O oprave tohto motorového vozidla žiadna dohoda nebola. Je však pravda, že po tom,
čo auto doviezol, pôvodný navrhovateľ sa ho spýtal, či by vedel auto opraviť, na čo mu povedal, že áno,

ale musí si zabezpečiť náhradné diely. Potom sa môžu dojednať. Nedohodli sa, že by mu za 150.000,-Sk
mal toto auto opraviť. Medzi nimi nebola ani následná dohoda, že túto opravu vykoná za 200.000,-Sk. Čo
sa týka vozidla, doviezol presne to motorové vozidlo, ktoré pôvodný navrhovateľovi ukázal na fotkách.
Už z týchto fotiek totiž bolo zrejmé, že je poškodená nielen elektroinštalácia pri motore, ale čiastočne aj v
interiéri. Po dovezení auta vo februári 2007 mu pôvodný navrhovateľ oznámil, že ho nemá kde uskladniť.

Ontiežnedisponovalžiadnymipriestorminauskladnenieauta,pretopožiadalznámehozJ.C.pánaI.N.,
či by sa uvedené auto mohlo umiestniť u neho. Po súhlase zo strany pôvodného navrhovateľa bolo auto
umiestnené u I. N. v J. C.. Odmena za dovoz nebola dojednaná, nakoľko nebolo ešte isté, či uvedené
motorové vozidlo bude opravovať on alebo ho bude opravovať niekto iný. Ak by sa pôvodný navrhovateľ
rozhodol opravovať auto u neho, zohľadnil by dovoz v cene za opravu. V opačnom prípade by mu musel

pôvodný navrhovateľ dať nejakú odmenu za dovezenie auta. Na telefonáty pôvodného navrhovateľa
nereagoval, pretože nemal čas, celé dni je v dielni. Navyše mu nič nebránilo, aby ho navštívil priamo
u neho doma.

Svedok Q.. Q. W. vypovedal, že s pôvodným navrhovateľom sa poznajú vyše 23 rokov. Má s ním

pracovný, ale aj kamarátsky vzťah. S odporcom sa pozná približne 20 rokov. V minulosti mal so svojim
priateľomautodielňu,kdeodporcapracovalakoautomechanik.Niekedyvroku2006najarnašielinzerát,
že na Slovensku niekto predáva havarované motorové vozidlo zn. Škoda Octavia. Oslovil odporcu, aby
predmetné motorové vozidlo išiel s ním ohliadnuť, čo aj učinil. S odporcom sa dohodol tak, že uvedené
havarované vozidlo kúpi a odporca mu ho za určitú odplatu opraví. Všetko prebehlo k spokojnosti

obidvoch strán. Išlo o ročnú Škodu Octavia, ktorá mala poškodenú prednú časť. Konečná cena ho
vyšla na 480.000,-Sk. Táto suma pokrývala jednak kúpnu cenu a jednak náklady na opravu. Aká bola
samotnákúpnacenapoškodenéhomotorovéhovozidla,natotosiužnepamätal.Opravuvyplácalpriamo
odporcovi pred opravou, aby mal peniaze na náhradné diely. Nakoľko pôvodný navrhovateľ videl, že
on je spokojný s uvedeným motorovým vozidlom, oslovil niekedy v lete 2006 odporcu, či by aj jemu

dokázal sprostredkovať nejaké motorové vozidlo. Pri tom ako pôvodný navrhovateľ kontaktoval odporcu
bol osobne. Odporca ponúkal pôvodnému navrhovateľovi, že mu dovezie zo zahraničia viacero vozidiel,
medzi ktorými bolo aj predmetné motorové vozidlo zn. BMW 525 Touring. Pôvodný navrhovateľ sa
dohodol s odporcom, že mu odporca zo zahraničia dovezie ročné motorové vozidlo tejto značky, ktorémalo čiastočne poškodenú elektroinštaláciu, ktorá bola vyhorená v dĺžke 30 cm. Toto následne opraví,
pričom úhrnom mal zaplatiť odporcovi odplatu 500.000,- Sk. V tejto cene bola aj kúpa, doprava aj
oprava predmetného motorového vozidla. Išlo o konečnú cenu. Pred tým, ako sa dohodli na konečnej

sume ukazoval odporca pôvodnému navrhovateľovi fotografie auta. Mohlo ich byť 5 až 7. Na jednej
fotografii bola odfotená zadná časť vozidla, na dvoch až troch fotografiách bola zachytená motorová
časť vozidla, kde bolo aj vozidlo poškodené, t. j. vyhoretá časť elektroinštalácie. Odporca pôvodnému
navrhovateľovi uviedol, že predmetné vozidlo má poškodenú len elektroinštaláciu. Podľa vyjadrenia
pôvodného navrhovateľa mu mal odporca doviesť a riadne opraviť a aj mu ho odovzdať do konca

roku 2006. Vie, že s dovozom predmetného vozidla odporca meškal, samotný dovoz bol učinený
niekedy v roku 2007. Sám sa bol spolu s pôvodným navrhovateľom niekedy vo februári alebo v marci
2007 pozrieť na dovezené auto v J. C. u pána, ktorého priezvisko nepozná. Pri ohliadke uvedeného
motorového vozidla zistili, že toto bolo odstavené na dvore, bolo prekryté celtou a zasnežené. Videli,
že uvedené vozidlo nie je poškodené len tak, že by bola zhorená elektroinštalácia v dĺžke 30 cm, ale
uvedené vozidlo malo vyhoretý interiér, vyhoretý motor, poškodený blatník. Dovezené auto teda bolo

viac poškodené ako to motorové vozidlo, ktoré odporca ukazoval na fotkách. Podľa pôvodnej dohody
malo byť motorové vozidlo opravené do 1 mesiaca až 5 týždňov po dovoze. Po tom ako zistili rozsah
poškodenia motorového vozidla, aj on aj pôvodný navrhovateľ boli zhrození, v akom rozsahu je auto
poškodené. Z rozprávania pôvodného navrhovateľa vie, že odporcu žiadal, aby uvedené motorové
vozidlo opravil, odporca sa však tri mesiace vyhováral, že nemôže k oprave pristúpiť, nakoľko nemá

náhradné diely. Pôvodný navrhovateľ odporcovi viackrát telefonoval, ten mu však nezdvíhal telefón.
Uvedené vozidlo bolo bez opravy a bez pohnutia odstavené na dvore v J. C. až do konca roku 2007.
Častokrát videl, že pôvodný navrhovateľ telefonoval odporcovi alebo mu posielal SMS správy a odporca
na uvedené nereagoval. Následne sa pôvodný navrhovateľ rozhodol, že predmetné motorové vozidlo
ocení prostredníctvom znalca, a že ho cez internet predá. Spočiatku sa mu nedarilo toto motorové

vozidlo predať, až nakoniec začiatkom roku 2008 sa mu to podarilo. Pôvodný navrhovateľ sa dlho
nemohol dostať k faktúre od vozidla. Keď mu odporca doniesol faktúru, táto bola vystavená na iné meno
ako na pôvodného navrhovateľa. S uvedeným pôvodný navrhovateľ nesúhlasil a žiadal odporcu, aby mu
doniesol faktúru vystavenú na jeho meno. Na naliehanie pôvodného navrhovateľa mu skutočne odporca
doniesol faktúru, ktorá bola vystavená na pôvodného navrhovateľa.

Svedok K. W. vypovedal, že pôvodný navrhovateľ je jeho švagrom. Jeho žena a žena pôvodného
navrhovateľa sú sestrami. Stretávajú sa asi tak jeden až dvakrát do mesiaca. Pri jednom z
takýchto stretnutí niekedy na jeseň roku 2006 mu pôvodný navrhovateľ oznámil, že si nechá doviesť
prostredníctvom odporcu motorové vozidlo BMW, ktoré by malo mať vyhorenú elektroinštaláciu v dĺžke

30 cm, pričom uvedené auto mu odporca nielenže dovezie, ale aj opraví a hotové mu ho odovzdá. O tom,
že si pôvodný navrhovateľ cez odporcu zaobstaráva auto a za akých podmienok, vie len z rozprávania
pôvodného navrhovateľa, pri ich rokovaní osobne nebol nikdy prítomný. Vo februári 2007 ho pôvodný
navrhovateľ požiadal, aby s ním išiel pozrieť predmetné motorové vozidlo, ktoré odporca doviezol na
Slovensko. Vo februári 2007 teda išli do domu odporcu v J. C., kde im jeho syn oznámil, že odporca nie

je doma. Ďalej im syn odporcu povedal, že predmetné motorové vozidlo sa aj tak nenachádza u nich,
ale u suseda. Telefonicky sa pôvodný navrhovateľ skontaktoval s uvedeným pánom, prišli k nemu, on
im otvoril bránku a vo dvore sa nachádzalo predmetné motorové vozidlo. Bolo len zakryté plachtou. Keď
auto odkryli, videl že bolo zhorené. Celá ľavá časť motoru, t.j. na strane vodiča bola zhorená, rovnako
bola zhorená aj kapota a aj vnútorný blatník. Čelné sklo, pokiaľ si dobre pamätá, tiež bolo zhorené, v

interiéri boli predné sedačky poškodené tým, ako na nich stekalo rozstavené čalúnenie strechy. Z ľavého
predného blatníka zostal len malý trojuholník, vnútorný blatník, nakoľko bol z hliníku, bol úplne stečený
a ľavé predné koleso bolo nahnuté, nakoľko tlmič nemal byť o čo zachytený. Kapota bola vyhorená tak
do polovičky, nakoľko bola taktiež z hliníku. Elektroinštalácia okolo motora nad tlmičom po ľavej strane
bola úplne vyhorená. Zadnej časť vozidla nebolo nič, ani pravej strane vozidla nebolo nič. Vzhľadom na

takýto stav sa opýtal prítomného pána, v ktorého dvore sa nachádzalo auto, či toto bude niekedy jazdiť.
Na to mu odpovedal, že keď budú náhradné diely, tak za jeden až dva týždne bude auto jazdiť. Podľa
vyjadrenia tohto pána už autá v takomto stave robili, pričom výslovne sa vyjadril v tom zmysle, že opravu
tohto auta bude robiť pre odporcu. Ďalej uviedol, že on osobne bude opravovať túto elektroinštaláciu.
Má od pôvodného navrhovateľa vedomosť, že auto predal. Presný dátum predaja nevie. Vie, že s autom

sa dlho nič nerobilo. Po tejto návšteve auto už nevidel.

Svedok I. N. vypovedal, že nie je v príbuzenskom pomere k účastníkom. Niekedy pred 2 až 3 rokmi
(teda v roku 2009 až 2010), presne si už nepamätá, ho oslovil odporca, či by u neho na dvore moholzložiť nejaké auto, s čím súhlasil. Odporca je totiž jeho susedom, poznajú sa dlho, sú kamaráti. Medzi
nimi je asi 5 rodinných domov. Odporca nemohol mať uvedené auto na dvore, nakoľko mal rozostavaný
dom. Išlo o auto zn. BMW rady 5, a to kombi. Uvedené motorové vozidlo bolo pána A., čo usudzuje

z toho, že keď odťahovka uvedené motorové vozidlo doviezla na dvor, bol pri tom prítomný. To, či bol
v tom čase prítomný aj odporca, to s istotou uviesť nemôže. Koľko ľudí bolo pri tom ako sa skladalo
uvedené auto, na to si nepamätá. Vie, že pri skladaní auta bolo viac ľudí. Auto vyzeralo celkom pekne,
až na to, že ľavá strana bola poškodená, ohorená. Z ľavej strany bola poškodená kapota, blatník,
nárazník, svetlo, koleso. Vo vnútri boli čiastočne zdeformované plasty a vnútro bolo zadymené. Zadná a

pravá časť tohto vozidla bola nepoškodená. Na ako dlho malo byť uvedené auto u neho uskladnené na
dvore, to si s odporcom nedohodli. Pôvodný navrhovateľ si bol dvakrát uvedené auto pozrieť. Jedenkrát
tam bol s nejakou pani s dieťaťom. Bavil sa vtedy s ním v tom zmysle, že ako sa mu uvedené auto
pozdáva. Druhýkrát, keď prišiel ohliadať toto auto, hneď si ho naložil na odťahovku a odviezol. Odporca
ho kontaktoval len jeden krát v tom zmysle, že sa príde na auto pozrieť, on celú túto záležitosť nijakým
spôsobom neriešil, u neho to skončilo tým, že bolo auto na jeho dvore zložené. Auto im na dvore

nezavadzalo, nežiadal od odporcu, aby uvedené auto odviezol. Stávalo sa, že odporca u neho nechával
zložiť autá. Odplata za zloženie auta na dvore dojednaná nebola, nakoniec bol rád, keď auto z dvora
zmizlo. Je automechanik. Elektroinštaláciu na aute on opravovať určite nemal. S nikým sa o tomto
nebavil. Elektroinštalácie neopravuje, opravuje motorové časti a časti náprav. Nie je autoelektrikár. S
odporcom pri oprave áut, nespolupracovali. Odporca jemu a jeho bratovi pár krát pomohol s opravou

auta. Odporca mu nič o oprave nehovoril, požiadal ho len, aby mohlo byť u neho zložené. Spomínal,
že uvedené auto je pre nejakého pána. Z následných okolností nadobudol vedomosť, že ide o auto,
ktoré malo byť pre pôvodného navrhovateľa. S pôvodným navrhovateľom sa nebavil o tom, kto mu bude
opravovať auto. Ich komunikácia bola len taká, či sa mu auto pozdáva.

Svedok N. S. vypovedal, že nie je v žiadnom príbuzenskom pomere k účastníkom konania. Odporca
je jeho kamarátom. Pôvodného navrhovateľa vôbec nepozná, nikdy sa s ním nestretol. Pokiaľ ide o
dovoz predmetného motorového vozidla BMW radu 5, tento vykonal niekedy pred piatimi rokmi v zime
v mesiacoch január alebo február. O dovoz uvedeného motorového vozidla ho požiadal odporca. Má
odťahovú službu, bežne dováža autá. Bolo to niekedy 3 mesiace pred tým, ako auto doviezol. To, pre

koho bolo uvedené auto dovážané, to uviesť nevie. On ho jednoducho doviezol odporcovi, ktorý mu
oznámil pri rozhovore, že to má pre niekoho. V tom čase sa dovážali 2 až 4 autá za týždeň, za rok
doviezolokolo100áut.Tietoautávozilnielenpresebaaleajrôznymklientom.Pokiaľsidobrepamätá,na
šoférovej strane bolo predmetné auto vyhorené. Uvedené motorové vozidlo doviezol z bazáru alebo zo
servisu z miesta blízko Milána. Vie, že zo Slovenska to bola vzdialenosť približne 1.000 km. V súvislosti

s dovozom tohto auta mu odporca odovzdal sumu 7.000 eur a lístok, kde bolo potvrdené prijatie zálohy
1.500 eur. Pracovníkovi servisu vyplatil 7.000 eur a taktiež mu odovzdal zálohový lístok vypísaný na
sumu 1.500 eur. Na zálohovom lístku figurovalo meno odporcu "C.". Okrem finančnej čiastky mu odporca
odovzdal ešte aj fotky uvedeného motorového vozidla, a adresu servisu, kde sa nachádza toto motorové
vozidlo. Pri dovoze predmetného motorového vozidla mal aj spolujazdca, meno uviesť nevie, rozhodne

to však nebol odporca. Na Slovensko uvedené motorové vozidlo doviezol do J. C. priamo k odporcovi.
Tam sa však zložiť nedalo, nakoľko sa opravoval dom alebo dvor. Z tohto dôvodu sa auto zložilo u jeho
známeho, teda vo dvore pána N., ktorého pozná. K pánovi N. išli spoločne s odporcom, nakoľko nevedel,
kde pán N. býva. Pri skladaní auta vo dvore pána N. bolo 5 až 6 ľudí. Určite tam bol odporca a pán
N.. Či tam bol aj pôvodný navrhovateľ uviesť nevie. Za dovoz auta sa dohodol s odporcom tak, že mu

dá len 200 eur, nakoľko zohľadňoval to, že mu opravoval vozík. Bežná suma za dovoz jedného auta z
Talianska na Slovensko pri vzdialenosti 1 000 km je 300 až 350 eur. On osobne mal pár klientov, ktorí
boli ochotní uvedené auto kúpiť, a to aj za viac ako 8.500 eur. V tom čase sa uvedené autá v uvedenom
stave predávali aj za 10.000 eur. Pre odporcu viackrát dovážal autá. Pokiaľ išlo o klampiarske práce, tak
tieto na poškodených autách vykonával odporca sám. Pokiaľ však ide o predmetné vozidlo BMW, toto

bolo vyhorené, určite ho odporca nemal opravovať. On sám sa dokonca odporcu pýtal, či bude uvedené
auto opravovať, na čo mu povedal, že predmetné auto si opraví kupujúci sám. Faktúra v talianskom
servise bola vystavená asi na neho. Väčšinou sa to tak robievalo. Pokiaľ bol priamo majiteľ prítomný
pri dovoze, faktúra sa vystavila priamo na kupujúceho. Prečo je faktúra vystavená na sumu 8.300 eur,
a nie na sumu 8.500 eur vysvetliť nevie. Odporca mu žiadne údaje o inej osobe nedával. V tom čase

bolo potrebné buď do servisu doviezť priamo kupujúceho alebo predložiť plnú moc. Prvá faktúra bola
vystavená na neho. S týmto nie je problém ani v Rakúsku. Pokiaľ ide o samotný zálohový lístok, tento
musel vrátiť vtedy, keď sa doplácala kúpna cena za uvedené auto. Pri preberaní predmetného auta teda
odovzdal majiteľovi servisu jednak zálohový lístok na 1.500 eur a hotovosť vo výške 7.000 eur. Následnesa táto faktúra išla vymeniť, čo bolo v tom období a aj v súčasnosti bežné. Kto konkrétne išiel vymeniť
túto faktúru za novú faktúru, to uviesť nevie. To, že si išli následne vymeniť faktúru, to vie od odporcu.
Pre rezerváciu auta v talianskom servise alebo bazáre je potrebné dať zálohu. Ten, kto dáva zálohu,

predloží občiansky preukaz a na neho sa vypíše zálohový lístok oproti prevzatiu peňazí.

Svedok F. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Talianskej
republike vypovedal, že vo firme H. srl v I. bol povereným konateľom. Táto firma nemala nikdy obchodné
vzťahy so slovinskými klientmi. On nikdy nevystavil faktúru č. XX/XXXX zo dňa 10.02.2007, nakoľko

firma skončila činnosť v roku 1997.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to: znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca Q.. K. C., opätovným odstúpením od
dohôd a výzva na vrátenie poskytnutého plnenia, kópiou doručenky na č.l. 154 a č.l. 155, znaleckým
posudkom č. XX/XXXX Q.. L. J., prekladom dožiadania, odborným vyjadrením č. X/XXXX Q.. K. C.,

odborným vyjadrením č. X/XXXX Q.. L. J., podstatným obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu X.: W.
- XX/X - W.-TN-XXXX. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav,
ktorý následne po aplikácii nižšie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka právne posúdil.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará

nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 725 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich
schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa § 726 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie
príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil
zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe
zástupcu.

Podľa§727Občianskehozákonníkapríkazníkjepovinnýpodaťpríkazcovinajehožiadosťvšetkysprávy
o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní
príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať

označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 652 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne
objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci;
zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou

veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej
opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 491 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane

použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva
neurčuje inak.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Okolnosťou rozhodnou pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa je preukázanie skutočnosti, že
došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania, resp. medzi pôvodným navrhovateľom
a odporcom, a čo bolo jej obsahom. Po preukázaní tejto skutočnosti je potrebné ustáliť, či došlo

k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, aké práva z dôvodu porušenia tejto zmluvnej
povinnosti tým navrhovateľovi vznikli a aké bolo následné správanie sa pôvodného navrhovateľa vo
vzťahu k týmto okolnostiam.

Podľa tvrdenia pôvodného navrhovateľa, ktorý svoj nárok, ktorého sa v tomto konaní domáha právne

neodôvodnil, mala byť pôvodne uzatvorená zmluva, na základe ktorej pôvodný navrhovateľ zaplatil
odporcovi sumu 8.500 eur za to, že mu dovezie hnuteľnú vec (poškodené motorové vozidlo), toto mu
opraví, zaregistruje v evidencii motorových vozidiel a prevedie na neho vlastnícke právo k tejto veci.
Odporca v konaní tvrdí, že zmluva medzi nimi uzatvorená bola, nie však takáto, pričom svoju zmluvnú
povinnosť si riadne splnil. Popieral tvrdenie navrhovateľa v tom rozsahu, že dovezené motorové vozidlo

je iné ako to, ktoré mal doviezť. Takisto nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že ním dovezené motorové
vozidlo nemalo hodnotu 8.500 eur, a že na základe uzatvorenej zmluvy mal zmluvnú povinnosť opraviť
dovezené poškodené motorové vozidlo. Zhrnúc tvrdenia navrhovateľa, medzi účastníkmi konania mala
byť uzatvorená dohoda, obsahom ktorej mali byť podľa názoru súdu prvky viacerých zmlúv. Jednak
príkaznej zmluvy (čo sa týka dovezenia auta) a jednak zmluvy o oprave veci (oprava dovezeného

vozidla). Na základe tvrdení navrhovateľa tak podľa názoru súdu malo ísť o zmiešanú zmluvu podľa §
491 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorá obsahuje prvky rôznych zmlúv.

Súd vypočul svedkov a účastníkov konania, pričom na základe ich výpovedí súd konštatuje, že jedinou
osobou odlišnou od účastníkov konania, ktorá mala potvrdiť obsah uzatvorenej zmluvy, teda osobou

prítomnou pri rokovaní medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom bol svedok Q.. Q. W.. Ostatní
vypočutí svedkovia tieto skutočnosti nevnímali. Títo svedkovia vnímali neskoršie skutočnosti významné
pre následné posúdenie toho, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, aké práva z
dôvodu porušenia tejto zmluvnej povinnosti tým navrhovateľovi vznikli a aké bolo následné správanie
sa pôvodného navrhovateľa vo vzťahu k týmto okolnostiam. Svedok Q.. Q. W. k tejto skutočnosti

uviedol, že odporca ponúkal pôvodnému navrhovateľovi, že mu dovezie zo zahraničia viacero vozidiel,
medzi ktorými bolo aj motorové vozidlo zn. BMW 525 Touring. Pôvodný navrhovateľ sa dohodol s
odporcom, že mu odporca z Talianska dovezie ročné motorové vozidlo zn. BMW 525 Touring, ktoré
malo čiastočne poškodenú elektroinštaláciu, vyhorenú v dĺžke 30 cm a toto následne opraví. Pritom
mal pôvodný navrhovateľ zaplatiť odporcovi celkovú odplatu v sume 500.000,-Sk. V tejto odplate bola

aj kúpa, doprava aj oprava predmetného motorového vozidla. Pred tým, ako sa dohodli na konečnej
sume ukazoval odporca pôvodnému navrhovateľovi fotografie auta. Mohlo ich byť 5 až 7. Na jednej
fotografii bola odfotená zadná časť vozidla, na dvoch až troch fotografiách bola zachytená motorová
časť vozidla, kde bolo aj vozidlo poškodené, t. j. vyhoretá časť elektroinštalácie. Odporca pôvodnému
navrhovateľovi uviedol, že predmetné vozidlo má poškodenú len elektroinštaláciu. Tento svedok ďalej

uviedol, že keď ho videl po jeho dovezení, nebolo to to isté motorové vozidlo aké odporca ukazoval
pôvodnému navrhovateľovi na fotografiách.

Z uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z výpovedí účastníkov konania a svedka Ing. Q. W. má súd za
preukázané, že ústne bola medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom uzatvorená príkazná zmluva

podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, obsahom ktorej bol záväzok odporcu, ako príkazníka,
že pre pôvodného navrhovateľa ako príkazcu obstará dovezenie poškodeného motorového vozidla,
ktoré bolo zobrazené na ním predložených fotografiách, z Talianskej republiky. Vzhľadom k tomu, že
odmena za dovezenie vozidla nebola medzi účastníkmi dohodnutá, čo vyplýva z ich výpovedí, súdprávne posúdil ich ústnu dohodu v časti dovezenia auta ako príkaznú zmluvu podľa § 724 až 732
Občianskeho zákonníka. O zmluvný podtyp príkaznej zmluvy, a to zmluvy o obstaraní veci podľa § 733
až 741 Občianskeho zákonníka nešlo, pretože pôvodný navrhovateľ podľa dohody nemal povinnosť

zaplatiť odporcovi odmenu za obstaranie veci. Dohoda o odmene za obstaranie veci je podstatnou
náležitosťou zmluvy o obstaraní veci, na rozdiel od príkaznej zmluvy. Pôvodný navrhovateľ v návrhu na
viacerých miestach uvádza v súvislosti so vzťahom s odporcom pojem kúpna cena (dohodli sa na zmene
pôvodnej dohody tak, že upravia kúpnu cenu za dovoz, resp. že medzi nimi došlo k nezhode o kúpnej
cene dovezeného vozidla), čo by mohlo nasvedčovať skutočnosti, že sa domnieva, že uzatvorili kúpnu

zmluvu. Kúpna zmluva nemohla byť uzatvorená, už len z toho dôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy
nebol predmet kúpy vlastníctvom odporcu, ako predávajúceho. Na základe uzatvorenej zmluvy vznikla
pôvodnému navrhovateľovi ako príkazcovi povinnosť poskytnúť odporcovi ako príkazníkovi primerané
prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu v sume 8.500 eur. Doba obstarania veci nebola dohodnutá
do určitého konkrétneho dátumu, resp. táto doba bola neskôr dohodou zmenená, ako to vyplýva aj z
následného správania sa účastníkov konania a aj z ich výpovedí. Zo súdom zisteného obsahu príkaznej

zmluvy, zo správania sa účastníkov konania po jej uzatvorení a z ich správania sa po dovezení vozidla
(pôvodný navrhovateľ sa správal ako jeho vlastník a nakoniec ho aj predal, a odporca sa ako vlastník
uvedeného vozidla nesprával a nikdy sa vlastníckeho práva k vozidlu nedomáhal, pôvodný navrhovateľ
požadoval od odporcu predloženie faktúry znejúcej na jeho meno, ktorú mu nakoniec odporca predložil),
súd usudzuje a má za preukázané že odporca bol pôvodným navrhovateľom ako príkazcom takisto

splnomocnený na uzatvorenie kúpnej zmluvy k predmetnému vozidlu v mene pôvodného navrhovateľa,
teda mal oprávnenie uzatvoriť v mene pôvodného navrhovateľa, ako príkazcu, kúpnu zmluvu, ktorou
pôvodný navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k dovezenému vozidlu.

Po posúdení všetkých vykonaných dôkazov a po posúdení správania sa pôvodného navrhovateľa

po dovezení motorového vozidla nemá súd za jednoznačne preukázané, že odporcovi vznikla či už
príkaznou zmluvou alebo zmluvou o dielo, resp. o oprave veci, povinnosť opraviť dovezené motorové
vozidlo. Ekonomický účel uzatvorenej zmluvy je nejasný (vzhľadom k tomu, že odporca nedostal
od pôvodného navrhovateľa žiadnu odmenu za obstaranie veci a za cenu dovezenia v sume 200
eur doviezol motorové vozidlo v hodnote 8.500 eur). Podľa názoru súdu, vychádzajúc z výsluchov

účastníkov konania a svedkov, je pravdepodobné, že ekonomickým účelom a zmyslom uzatvorenia
príkaznej zmluvy mala byť následná zmluva o dielo, teda zmluva na základe ktorej by odporca opravil
dovezené motorové vozidlo za sumu neprekračujúcu 150.000,-Sk. Avšak súd konštatuje, že k platnému
uzatvoreniu takejto zmluvy nedošlo. Ak aj svedok Ing. Q. W. vypovedal, že predmetom záväzku bola aj
následná oprava, pričom úhrnom mal pôvodný navrhovateľ zaplatiť odporcovi odplatu 500.000,- Sk, táto

skutočnosť neznamená platné uzatvorenie zmluvy o dielo, resp. o oprave veci. Pre jej platné uzatvorenie
v danom prípade absentuje určitý a jasný prejav vôle na jej uzatvorení a na jej presnom obsahu, ktorý
by bola aj preukázaný. V prípade, že sa malo jednať o zmluvu o budúcej zmluve, čomu by zodpovedal
charakter tejto dohody a okolnosti jej uzatvárania, musela by byť táto zmluva platne uzatvorená v
písomnej forme. K tomu však nedošlo.

Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej
tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy
a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré
musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom

dôkazného bremena. Ak navrhovateľ tvrdí, že odporca si riadne nesplnil svoj zmluvný záväzok, ktorý ako
vyplynulo z dokazovania spočíval v dovezení určitého motorového vozidla (riadne a platné uzatvorenie
zmluvy o oprave veci preukázané nebolo), na základe tejto skutočnosti, malo medzi účastníkmi konania
dôjsť k zmene v obsahu záväzku, a to z dôvodu omeškania dlžníka, odporcu. V takom prípade mal
navrhovateľ právo a zároveň povinnosť podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka poskytnúť odporcovi

primeranú lehotu na poskytnutie riadneho plnenia (dovezenie vozidla, ktoré mal doviezť a nedoviezol)
a v prípade, že by ani v tejto dodatočne poskytnutej lehote svoj záväzok nesplnil, navrhovateľ mohol
a mal od zmluvy odstúpiť. V konaní však nebolo preukázané, že by navrhovateľ takto aj konal.
Nebolo preukázané, že vyzval odporcu na riadne splnenie si svojho záväzku v primeranej lehote, a že
následne pre nesplnenie si ani tohto zmeneného záväzku, by od zmluvy odstúpil. Odstúpenie od zmluvy

pôvodný navrhovateľ do času, kedy dodané vozidlo sám predal, nepreukázal. Nepreukázanie riadneho
odstúpenia od zmluvy, a takisto nepreukázanie poskytnutia primeranej lehoty na riadne splnenie si
záväzku a následný predaj motorového vozidla, posilňujú presvedčenie súdu o tom, že odporca
neporušil svoj zmluvný záväzok doviezť navrhovateľovi dohodnuté motorové vozidlo, a že následnedošlo k platnému zrušeniu uzatvorenej príkaznej zmluvy odstúpením od nej. Pôvodný navrhovateľ od
zmluvy preukázateľným spôsobom odstúpil písomne až listom zo dňa 29.03.2011. Toto odstúpenie
od zmluvy označil ako opätovné odstúpenie od zmluvy, avšak súd považuje za potrebné uviesť, že

Občiansky zákonník nepredpokladá možnosť opätovného odstúpenia od zmluvy. Podľa názoru súdu nie
je možné odstúpiť od už raz odstúpením zrušenej zmluvy. Táto skutočnosť opätovne nasvedčuje tomu,
že pôvodný navrhovateľ pred týmto právnym úkonom neodstúpil od zmluvy, aj keď to tvrdil. Preto súd z
dôvodu nejasnosti tohto právneho úkonu a takisto z dôvodu času uskutočnenia tohto právneho úkonu
(udialo sa tak po viac ako dvoch rokoch od začatia konania, teda až v čase kedy súd rozhodoval o nároku

navrhovateľa zo zmluvy, od ktorej už mal raz, a to pred začatím konania, odstúpiť), nepovažuje tento
za riadne odstúpenie od príkaznej zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená. Pôvodný
navrhovateľ naopak (ako aj sám uviedol), od mája 2007 začal inzerovať predaj vozidla, za kúpnu cenu
8.500 eur. Aj z tejto skutočnosti je zrejmé, že navrhovateľ sa správal tak, ako keby k odstúpeniu od
zmluvy nedošlo a pritom dokonca ohodnotil cenu dovezeného vozidla na sumu 8.500 eur. Tvrdenie
pôvodného navrhovateľa o tom, že vozidlo predal, aby si tak splnil prevenčnú povinnosť zakročiť za

účelom zabránenia vzniku škody, resp. k jej zníženiu, sa javí ako účelové. Predmetné vozidlo bolo
nabúraným nepojazdným vozidlom, preto podľa názoru súdu jeho odstavením nedochádzalo k právne
významnému poškodzovaniu. Je prirodzené, že odstavením vozidla dochádza k jeho znehodnocovaniu,
avšak ide o prirodzené starnutie hnuteľnej veci, ktorá je určená na pravidelné používanie. Nejde však
o okolnosť, ktorá má za následok vznik povinnosti podľa § 417 ods.1 Občianskeho zákonníka. Predaj

takéhoto vozidla takisto nemôže zodpovedať zakročeniu na odvrátenie škody spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia.

Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
svojho tvrdenia o uzatvorení zmluvy o oprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp.

zmiešanej zmluvy s prvkami zmluvy o oprave veci a takisto neuniesol dôkazné bremeno o porušení
zmluvného záväzku odporcu z uzatvorenej príkaznej zmluvy. Súd tak nemal v konaní za preukázané,
že odporca sa zaviazal navrhovateľovi na obstaranie iného motorového vozidla ako toho, ktoré bolo
v skutočnosti dovezené. Na preukázanie tejto skutočnosti podľa názoru súdu nie je dostatočná iba
výpoveďsvedkaIng.Q.W..Tentosvedokjespolupracovníkomnavrhovateľaamásnímnielenpracovný,

ale aj kamarátsky vzťah. Preto súd, ak má byť objektívne a bez pochybností preukázaná nejaká
rozhodná skutočnosť, nezaložil skutkový stav iba na tejto výpovedi a výpovedi pôvodného navrhovateľa.
Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že podľa § 43 Občianskeho zákonníka sú účastníci
zmluvných vzťahov povinní dbať, aby sa pri úprave týchto vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo
viesť k vzniku rozporov. Je v záujme účastníka zmluvného vzťahu, ktorý niečo plnil, aby predvídal

okolnosti, ktoré môžu nastať na jeho strane a pamätal na to pri uzatváraní zmluvy, napríklad tým,
že uzavrie písomnú zmluvu a dojedná si pre prípad okolností na jeho strane možnosť odstúpenia
od zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka. Pôvodnému navrhovateľovi takisto nič nebránilo, aby si
fotografie vozidla, ktoré malo byť dovezené ponechal ako dôkazný prostriedok na preukázanie tvrdenia
o tom, dodanie akého vozidla je predmetom záväzku odporcu. Okolnosť, prečo tak neurobil pôvodný

navrhovateľ v konaní neuviedol.

Listinný dôkaz, a to znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Q.. L. J. zo dňa 03.06.2012, ktorý bol
predložený odporcom, súd posúdil tak, že existujú objektívne pochybnosti o záveroch znalca v tomto
znaleckom posudku, s ohľadom na listinný dôkaz, a to znalecký posudok č. X/XXXX znalca Q.. K. C. zo

dňa05.01.2008.ZnalecQ..L.J.prijehospracovanívychádzalzpodkladov,ktorýmibolifotografiecelého
vozidla z roku 2007 a z fotodokumentácie z obhliadky zostatkov vozidla dňa 02.06.2012. Ako je zrejmé,
tento znalec pri vypracovaní znaleckého posudku predmet ohodnocovania hodnotil len odvodene z
fotografií, resp. z ohliadky jeho zostatkov, t.j. časti motorovej časti (motor + spojka). Naproti tomu znalec
Ing. K. C. ohodnocoval vozidlo tak, že ho v celku ako stálo aj obhliadol. K týmto okolnostiam však súd

považuje za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie súdu nie je skutočnosť hodnoty dovezeného vozidla
rozhodná. Ako vyplýva z vyššie uvedených dôvodov tohto rozsudku, pre rozhodnutie súdu je rozhodné
preukázanie, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, aké práva z dôvodu porušenia
tejto zmluvnej povinnosti tým navrhovateľovi vznikli a aké bolo následné správanie sa navrhovateľa vo
vzťahu k týmto okolnostiam. Skutočná hodnota dovezeného vozidla je preto vzhľadom ku konečnému

rozhodnutiu irelevantná. Relevantná by táto skutočnosť bola až v prípade, ak by bolo preukázané
porušenie zmluvného záväzku odporcu, riadne zrušenie zmluvy s následnou povinnosťou účastníkov
zrušeného zmluvného vzťahu vydať si vzájomné plnenia, prípadne v prípade vzniku škody a existencie
zodpovednosti na jej náhradu.Podľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporca bol
plne úspešný v konaní a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi jeho účelné trovy konania
v sume 2.946,50 eur, ktoré pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia si

odporca vyčíslil podaním zo dňa 10.06.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.06.2014, teda v lehote
troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.

Trovy právneho zastúpenia odporcu pozostávajú z odmeny za 11 úkonov právnej služby a to príprava
a prevzatie zastúpenia zo dňa 19.05.2009, účasť na pojednávaniach v dňoch dňa 26.05.2009,
17.09.2009, 06.10.2009, 12.04.2011, 20.05.2011, 24.02.2012, 05.06.2012, 13.02.2014, 10.04.2014 a

dňa 10.06.2014. Za každý z týchto úkonov právnych služieb patrí právnemu zástupcovi odporcu podľa
§ 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, c/, resp. § 13a ods.1 písm.c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 237,34 eur s výnimkou účasti na pojednávaní konanom
dňa 06.10.2009, pretože toto pojednávanie trvalo viac ako štyri začaté hodiny, pričom boli skončené dve

začaté dvojhodiny (4 hodiny a 5 minút) a účasti na pojednávaní konanom dňa 24.02.2012, pretože toto
pojednávanie trvalo viac ako dve začaté hodiny (2 hodiny a 40 minút). Za účasť na každom takomto
pojednávaní patrí právnemu zástupcovi odporcu odmena vo výške 474,68 eur (2 x 237,34 eur). Odmena
vo výške ? základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. v sume 59,34 eur patrí právnemu zástupcovi odporcu
za účasť na pojednávaniach v dňoch 17.09.2009, 12.04.2011, 20.05.2011 a 10.04.2014, pretože tieto

pojednávania boli odročené bez prejednania veci. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho
zastúpenia v súvislosti s úkonom právnej služby, ktorý si uplatnil vo vyúčtovaní, a to štúdium spisu dňa
09.11.2011, pretože odmenu za takýto úkon právnej služby vyhláška advokátovi nepriznáva.

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky,

vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 7.925,05 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu
zástupcovi odporcu podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok,
v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2009 bol vo výške 695,41 eur,
v roku 2011 vo výške 741 eur, v roku 2012 vo výške 763 eur a v roku 2014 vo výške 804 eur. Celkovú

výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 2.455,42 eur.

Právny zástupca odporcu je od 01.03.2009 platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto súd zvýšil
priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky 20 %, teda o sumu 491,08 eur.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané.
V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania
zo zákona na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.