Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612211866
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612211866.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.
r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného spoločnosťou
verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: D. J.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX A. E., štátna občianka Slovenskej republiky, pre
vymoženie pohľadávky 640,47 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie,

ktoré exekučné konanie je vedené súdnym exekútorom Mgr. Janou Sitášovou, so sídlom Exekútorského
úradu I. X/A, XXX XX T., pod sp.zn. EX 789/12, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10Er/2367/2012-24 zo dňa 04.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10Er/2367/2012-24 zo dňa
04.12.2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený požiadal o
vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava. Okresný

súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na
vykonanieexekúcieaexekučnýtitul,pričomzistiltakýrozporsozákonom,prektorýniejemožnéžiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia vyhovieť. Z pripojených listín, najmä rozhodcovského rozsudku,
Zmluvy o úvere, Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008), okresný súd zistil, že dňa 11.01.2008
bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá Zmluva o úvere č. 1412862408,
na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver vo výške 663,88 Eur

a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach.
Okresný súd právny vzťah, ktorý vznikol na základe predmetnej zmluvy vyhodnotil v zmysle ust. § 52 a
nasl.Občianskehozákonníkaakospotrebiteľský,vktorommalpostaveniespotrebiteľapovinný.Okresný
súd ďalej preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy a zistil, že táto
bola obsiahnutá v bode 3.6 zmluvy o úvere. Predmetná rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda je neprijateľnou podmienkou

v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Nakoľko právnym predchodcom oprávneného bola Poštová banka a.s., súd prihliadol aj na ustanovenia
zákona vzťahujúce sa na vykonávanie činnosti dodávateľa, a to predovšetkým § 93b zákona č. 483/2001
Z.z., z ktorého vyplýva bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvyvyplývaťvôľanavrhovateľa-banky,abybolavprípadeprijatianávrhunauzavretierozhodcovskej

zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44
ods. 1 Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatienávrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva v bode 3.6 zmluvy o úvere
však núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez akejkoľvek
možnosti jej prijatia alebo jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka teda nie je ani návrhom

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona o bankách v spojení s Občianskym
zákonníkom. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil okresný súd predmetnú rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná. Na záver okresný súd uviedol, že
predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia
po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že

exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal
nepríslušný orgán, ide o akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval,
preto okresný súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že právomoc daná rozhodcovskému súdu vyplýva z
rozhodcovskej doložky z priloženej úverovej zmluvy. Poštová banka, a.s. bola povinná v zmysle §
93b odsek 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukázal na ustanovenie Všeobecných obchodných
podmienok Poštovej banky, a.s., v zmysle ktorých ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu

alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa
za to, že ju prijal. Z uvedeného je podľa názoru oprávneného zrejmé, že dlžník ako spotrebiteľ nebol
nútený riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní a mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou
doložkou. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE
633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, uznesenie Krajského súdu Banskej Bystrici č.k. 2CoE/292/2012-59,

uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011, nálezy Ústavného súdu
SR sp.zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006, sp.zn. I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007, sp.zn. II.
ÚS 244/09 zo dňa 29.09.2009, sp.zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 a uznesenie Najvyššieho
súdu sp.zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011. Oprávnený má zato, že exekučný súd nie je
oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie,

ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní), podľa
ustanovení § 159 Občianskeho súdneho poriadku doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť
odvolaním, je právoplatný; výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky

orgány; len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Rozhodcovský rozsudok
teda predstavuje prekážku veci rozhodnutej, res iudicata. Exekučný súd teda posudzuje predložené
dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďže na takýto
postup nemá právomoc, nakoľko by otváral konanie, ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť.
Predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla už

dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok právneho predchodcu žalobcu
poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie na úhradu kúpnej ceny ním zakúpeného tovaru a
zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach.
Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne
obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Nie

je možné považovať Zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho zákonníka, a
nemožno teda ani aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku
na uvedený zmluvný vzťah. Pri aplikácii právnych predpisov je povinnosťou súdu zaoberať sa aj časovou
pôsobnosťou právnych noriem. Predmetná zmluva a nároky z nej vyplývajúce vznikli pred 01.01.2008.
Z toho dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 01.01.2008.

Oprávnený ďalej namietal, že slovenská verzia Prílohy bod 1, písm. q) smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je zavádzajúca.
Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi" vzťahoval k
sporom. Všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že atribút „neupravenosti právnymi predpismi"
sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby

spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a
kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. To však zjavne
nie je prípad rozhodcovského konania podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Takéto rozhodcovské
konanie je upravené právnymi predpismi a v zmysle § 31 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konanísa v ňom rozhoduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného
oprávnený navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný

súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa ust. § 212 ods.

1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu potvrdil
podľa § 219 O.s.p. ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

Je potrebné uviesť, že v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie okresného súdu vydal vyšší súdny
úradník. V súvislosti s predložením veci Krajskému súdu v Žiline samosudkyňa okresného súdu uviedla,
že odvolaniu nemieni vyhovieť podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pričom v podrobnostiach
naň odkazuje.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 159 O.s.p. sa pri rozsudkoch rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu
právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou

právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje
ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne
právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Exekučný súd teda
môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom
prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok
vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť
pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor

s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu
má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v prípade právneho vzťahu medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným založeného Zmluvou o úvere zo dňa 11.01.2008 išlo o vzťah

spotrebiteľský, na ktorý je potrebné vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy. Označená zmluva o
úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným (vyhotovená formou predtlače
s vopred pripraveným textom, pričom povinný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy) má nepochybne charakter zmluvy spotrebiteľskej, a
to v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplynulo právo súdu preskúmať dojednanú rozhodcovskú doložku
z hľadiska spotrebiteľsko-právnej ochrany.

Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku

neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v

rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že
tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. V bode 34 označeného rozhodnutia sa stanovuje
súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranuspotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely
uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna
sila rozhodnutej veci.

Rozhodcovská doložka v posudzovanej veci je zaradená v bode 3.6 Zmluvy o úver zo dňa 11.01.2008,
ktorá predstavuje štandardnú formulárovú zmluvu. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka
nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah. Oprávnený
(ktorý ako dodávateľ niesol v konaní dôkazné bremeno) pritom nepredložil nijaký dôkaz preukazujúci,

že by rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka
zároveň jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ustanovenia § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Táto rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ nemal inú
možnosť a viac-menej „musel súhlasiť“ s rozhodcovskou doložkou zakomponovanou v predmetnej

formulárovej zmluve. Neprijateľnosť takto dojednanej rozhodcovskej doložky nie je spôsobilé eliminovať
ustanovenie uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré od spotrebiteľa, pre prípad, že
nechce byť viazaný rozhodcovskou doložkou vyžaduje, aby písomne oznámil nesúhlas s rozhodcovskou
doložkou, a to naviac v neprimerane krátkom čase - najneskôr pri uzavretí zmluvy.

Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo
stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 04.07.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že vopred
stanovenápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutá,aktorápriznávaprávomocprevšetkyspory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa primárne neopieralo o ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS
a o jej spornú slovenskú verziu, z ktorého dôvodu nepovažoval krajský súd námietky v tomto smere
vznesené za opodstatnené. Ochrana spotrebiteľa a možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku
bola v danom prípade založená predovšetkým na ustanoveniach Občianskeho zákonníka.

K námietke oprávneného týkajúcej sa obsadenia exekučných súdov primárne vyššími súdnymi
úradníkmi odvolací súd uvádza, že okolnosť, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom neuprela odvolateľovo právo na prístup k súdu obsadenému zákonným sudcom. Po podaní
odvolania sa totiž sudca okresného súdu obsahom opravného prostriedku zaoberal a nakoľko mu

nemienil v plnom rozsahu vyhovieť (§ 374 ods. 4 O.s.p.), vec predložil súdu druhého stupňa, ktorý vec
rozhodol v trojčlennom senáte.

Námietky odvolateľa, ktorý poukazoval na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-40/08 Asturcom,
nebolivyhodnotenéakorelevantné.Uvedenérozhodnutiedávaodpoveďnaotázkytýkajúcesamožnosti

preskúmania rozhodcovského rozhodnutia v exekučnom konaní a či takéto preskúmanie možno odvodiť
zo znenia vyššie spomínanej smernice Rady EÚ. Rozhodnutie riešilo predbežnú otázku nastolenú
vnútroštátnymsúdomvovzťahukvýkladusmerniceRadyč.93/13/EHSatýkalosakonkrétnehoprípadu.
Ztohtodôvoduargumentáciavňomuvedenávžiadnomprípadenemôževiesťkreštriktívnemuvýkladu§
45 zákona o rozhodcovskom konaní, ako na to poukazoval odvolateľ. Každopádne je nutné konštatovať,

žemožnosťposudzovaťneprimeranosťzmluvnýchpodmienokzostranyexekučnéhosúduboladokonca
vo vzťahu k Slovenskej republike konštatovaná v rozhodnutí C-76/10, kedy súd považoval rozhodnutie
exekučného súdu o neviazanosti spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou za prípustné.

Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky (a

nie vecný prieskum správnosti rozhodcovského rozsudku), s ktorým konštatovaním sa na základe
vyššie uvedeného stotožnil i odvolací súd. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že
rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným
titulom.

K námietke odvolateľa, že jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju
povinnosť,vyplývajúcumuzustanovenia§93bzákonač.483/2001Z.z. obankáchaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“),
odvolací súd uvádza:Hoci odvolateľom spomínaný zákon č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ukladal
bankám - teda aj oprávnenému povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient nebol povinný tento návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený bankou prijať.

Z uvedeného je zrejmé, že aj vtedajšia označená právna úprava mala dať klientovi priestor na to, aby
sa sám rozhodol, či uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie. Táto možnosť slobodnej

voľby pri rozhodovaní sa o (ne)akceptácii predmetného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je zachovaná,
ak je rozhodcovská doložka vopred zakomponovaná priamo vo formulárovej zmluve o úvere.

Skutočnosť, že klientovi banky je banka povinná poskytnúť aj možnosť slobodne sa rozhodnúť, či návrh
rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie, je zvýraznená a precizovaná aj právnou úpravou účinnou
od 01.12.2009. Podľa ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.12.2009

totiž banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i)
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Ďalšia argumentácia odvolateľa, v ktorej poukazoval na rôzne rozhodnutia súdov Českej republiky,
Slovenskej republiky i Súdneho dvora EÚ nemali podstatný význam pre posúdenie prejednávanej veci,

pretože buď neriešili špecifiká spotrebiteľských vzťahov alebo ich oprávnený použil len čiastkovo na
podporu svojho právneho názoru, a to bez zreteľa na aktuálne ustálenú judikatúru spotrebiteľského
práva na Slovensku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto

rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.