Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1223/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110209318
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110209318.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: J. - D., s.r.o., so sídlom T., Q. 7049, IČO: 36 322 938,
právne zast. Mgr. S. I., advokátkou so sídlom v R. K. nad C., R.. I. XX proti odporcom 1/ F. N., bytom T.,
I. XXXX/XX a 2/ K. N., bytom T., I. XXXX/XX, o zaplatenie 4.805,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie
odporcov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. júna 2014 č. k. 22C/245/2010-140,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil odporcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 730,33 eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 533,57

eur, k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. S. I., do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V rozhodnutí
konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal od odporcov 1/, 2/ zaplatenia sumy 4.805,13 eur (po pripustení
zmeny petitu zo sumy 2.263,55 eur) s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
24.02.2012 č. k. 22C/245/2010-104 súd uložil odporcom 1/ a 2 povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne sumu 4.044,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 2.044,13 eur od 01.06.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo

zvyšnej časti návrh zamietol s tým, že o náhrade trov konania sa rozhodne samostatným uznesením.
Rozsudok okresného súdu následne na podklade odvolania odporcov 1/ a 2/ potvrdil Krajský súd
v Trenčíne rozsudkom zo dňa 24.07.2013 č. k. 17Co/214/2012-133. O trovách konania potom súd
rozhodol samostatným uznesením. Vychádzal z toho, že navrhovateľ bol v konaní len čiastočne úspešný
(§ 142 ods. 2 O.s.p.); jeho úspech v konaní predstavoval 84,16% oproti neúspechu 15,84% (priznané
4.044,13 eur z 4.805,13 eur), preto celkový úspech navrhovateľa prestavoval 68,32%. Navrhovateľovi

potom patrí náhrada trov konania vo výške 68,32% z účelne vynaložených trov v konaní, ktorú súd
vyčíslil sumou 730,33 eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 533,57 eur.

Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia 1/, 2/, ktorí žiadali, aby odvolací súd
rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol so súčasným priznaním trov
vprospechodporcov.Vodvolanínamietali,žeokresnýsúdnevykonaldokazovanievpotrebnomrozsahu

a jeho závery sú z tohto titulu predčasné. Okresný súd odignoroval aj nimi navrhované vykonanie
dokazovania, pričom dôvod, prečo nepristúpil k vykonaniu dokazovania neuviedol ani teoreticky, ani v
napadnutom rozsudku, hoci táto povinnosť mu vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čo spôsobuje jeho
čiastočnú nepreskúmateľnosť. Nedodržaním procesných práv odporcov bolo vydanie rozhodnutia bez
pojednávania, čo vyvoláva dôvodné podozrenie z porušenia princípu nestrannosti. Preukazuje to aj
súbeh dvoch aktuálne výkonných pozícií právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá je súbežne nielen

právnou zástupkyňou navrhovateľa, ale aj konateľkou dražobnej spoločnosti „Dobrovoľné dražby, s.r.o.“,
ktorá dňa 17.04.2014 ohlásila začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti odporcov. Ďalejako hmotnoprávne dôvody namietli aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní, keď so subjektom
J. - D., s.r.o. nie sú odporcovia v žiadnom právnom vzťahu. O údajnom nedoplatku za poskytnuté služby
spojené s užívaním bytu nebol v priebehu súdneho sporu produkovaný žiadny relevantný daňový dôkaz.

Jednoznačne sa okresný súd nemal uspokojiť s prednesom navrhovateľa v tejto otázke a nejasným
nekonkrétnym vyjadrením jeho právnej zástupkyne - súbežnej konateľky dražobnej spoločnosti. Ako
najdôležitejšiu skutočnosť vo vzťahu k predmetu sporu uviedli fakt, že na strane navrhovateľa vôbec
nedošlo k vzniku nároku zaplatenia istiny - nedoplatku za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu. Z
rozsudku Okresného súdu Trenčín nie je zistiteľné na základe akých dôkazov a ich vyhodnotení ustálil

obdobie omeškania, výšku úrokov z omeškania a výšku trov na náhradu ktorých odporcu zaviazal.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., t. j. čo do rozsahu a dôvodov odvolania a
zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Ust.§142O.s.p.vyjadrujezásaduzodpovednostizavýsledoksporovéhokonania.Základnýmmeradlom

pre nárok na náhradu je miera úspechu vo veci, čo znamená, že ak mal účastník plný úspech vo veci,
prizná sa mu tiež celá náhrada trov konania; pokiaľ mal len čiastočný úspech, náhrada trov konania má
byť v zásade pomerne rozdelená. Iba v prípadoch, ak vyváži úspech neúspech, vysloví súd, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V preskúmavanej veci si navrhovateľ proti odporcom 1/, 2/ uplatnil po úprave žalobného petitu nárok
na zaplatenie sumy 4.805,13 eur s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
24.02.2012 č. k. 22C/245/2010-104 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 24.07.2013 č. k. 17Co/214/2012-133 boli odporcovia 1/, 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi 4.044,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy

2.044,13 eur od 01.06.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Z toho
vyplýva, že navrhovateľov úspech v konaní predstavoval 84,16% proti neúspechu 15,84% a celkový
úspech navrhovateľa v konaní potom predstavoval 68,32%, v ktorej výške navrhovateľovi patria účelne
vynaložené trovy konania a súd prvého stupňa mu takto náhradu trov konania aj priznal.

Námietky odporcov 1/, 2/ uvedené v odvolaní ani po výzve súdu prvého stupňa na odstránenie
nedostatkov odvolania nesmerujú proti priznanej výške náhrady trov konania úspešnému
navrhovateľovi. Odporcovia 1/, 2/ aj po poučení súdu opakovane vo svojom odvolaní podávajú námietky
proti postupu prvostupňového a odvolacieho súdu v konaní vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej
však už nadobudlo právoplatnosť, a preto na tieto námietky odporcov 1/, 2/ pri rozhodnutí o trovách

konania už nie je možné prihliadať (§ 159 O.s.p.). Keďže odporcovia 1/, 2/ vo svojom odvolaní neuviedli
žiadneokolnosti,ktorýmibyspochybňovaliúčelnosťavýškupriznanýchtrovkonania,odvolacísúd,ktorý
je v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania konštatuje, že odvolacie
námietky odporcov 1/, 2/ boli nedôvodné.

Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .