Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512200978
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2512200978.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. X. Q., nar. X.X.XXXX a 2. W. Q.,
nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny, Piešťany, deti rodičov - matky: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R. XXX/XX, U. V., zastúpenej
advokátom: Mgr. Adriana Sojková, Dubnica nad Váhom, Nám. Matice slovenskej 1713 a otca: Y. Q., nar.
X.XX.XXXX, bytom T. R. XXX/XX, U. V., zastúpeného advokátom: JUDr. Marcela Kucháriková, Šamorín,

Senecká cesta 2, o nariadenie predbežného opatrenia, o zákaze styku matky s maloletými, na odvolanie
otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, zo dňa 26. júla 2012, č.k. 5P/14/2012-155, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhal, aby súd dočasne zakázal styk matky s maloletými deťmi. Rozhodnutie odôvodnil s
použitím § 102 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 písm. f), § 77 ods. 1, 2 O.s.p. vecne tým, že v danom prípade
otec neosvedčil dôvodnosť žiadaného predbežného opatrenia. Otec svoj návrh o zákaz styku opiera o
fakty, ktoré boli už predtým tvrdené aj v predchádzajúcom návrhu najmä pokiaľ ide o nevhodné výchovné
metódymatkyvčasespolužitiasdeťmi,aleajonegatívneskúsenostizprebiehajúcichstretnutísmatkou

po tom, čo súd odobril ponechanie detí v jeho starostlivosti. Pokiaľ ide o výchovné metódy matky, pokiaľ
sú také ako ich opisuje otec, nemožno ich považovať za prejavy vzornej rodičovskej starostlivosti, ale v
súčasnosti nemožno jednoznačne uzavrieť, ktoré z tvrdení otca sú pravdivé a ktoré skresľujú realitu, keď
napr. nie je preukázaný priamy súvis medzi pomočovaním maloletého X. so správaním matky. V konaní
sa súd tiež doposiaľ nezaoberal žiadnymi kladnými stránkami výchovy detí matkou, takže nie je možné
zatiaľposúdiť,čiumatkyprevažujúnegatívnealebopozitívnevýchovnémetódy.Súdvšakvzaldoúvahy,

že matka sa o deti starala po dlhú dobu, deti boli na jej prítomnosť zvyknuté, otec jej výchovné spôsoby
dlho akceptoval a nie je možné bez vážneho a preukázaného dôvodu odňať deťom právo na kontakt s
matkou. Súd nemal osvedčenú žiadnu takú závažnú skutočnosť svedčiacu v neprospech matky, ktorá
by odôvodňovala zákaz jej styku s deťmi, pričom ani podanie trestného oznámenia alebo oznámenia
o priestupku takýmto dôvodom nie je a rovnako ním nie je deťmi prejavovaná nevôľa sa s matkou
stretávať. Matka v živote detí má nezastupiteľnú úlohu a zákaz styku s ňou do skončenia konania vo

veci samej by mohol mať u detí aj vzhľadom k relatívne ich nízkemu veku za následok nenapraviteľnú
ujmu spočívajúcu v strate všetkých citových zložiek a väzieb k vlastnej matke, čo je neprípustné z
hľadiska záujmu maloletých detí. Napokon výsledky komplexného dokazovania, ktoré sú zatiaľ vo fáze
znaleckého dokazovania tak v rozvodom, ako aj v trestnom konaní začatom na podnet otca, nemusia dať
otcovicelkomzapravduavtakomprípadebyboloveľmiťažké,aknieažnemožnéodstraňovaťdôsledky
takéhoto nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o konflikty vznikajúce pri styku matky s deťmi, podiel na

nich nesú obaja rodičia a preto mali by korigovať vlastné postoje a správanie voči druhému rodičovi,najmä pred deťmi. Apeloval na oboch rodičov, aby si uvedomili, že maloletí potrebujú k zdravému vývinu
otca aj matku.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne otec tvrdiac, že
v návrhu osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, predložil dôkazy a označil dôkazy preukazujúce
potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Z rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmé, či sa súd
oboznámilsobrazovounahrávkoupriloženouknávrhupreukazujúcoupriebehodovzdávaniadetímatke,
dôkazyofyzickomnapadnutístarejmatkydetímatkouvprítomnostidetí,akoajnadávaniematkynaotca

pred deťmi. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež nie je jasné, či sa súd oboznámil s označenými dôkazmi,
ktoré otec nemá k dispozícii hlavne prebiehajúcim trestným konaním a dôkazmi v ňom zabezpečenými.
Aj napriek tomu, že všetky svoje tvrdenia podložil dôkazmi, žiadne z jeho tvrdení neboli spochybnené
ani vyvrátené, súd v odôvodnení uznesenia predsa konštatuje, že v súčasnosti nemožno jednoznačne
uzavrieť, ktoré z tvrdení otca sú pravdivé a ktoré skresľujú realitu, a to aj napriek tomu, že matka detí
svoje výchovné metódy a zaobchádzanie s deťmi nikdy nepoprela, naopak časť z nich priznala vo svojej

výpovedi na pojednávaní v rozvodom konaní. Dňa 18.7.2012 po daní návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia boli na základe uznesenia OR PZ v Trnave zo dňa 16.3.2012 vyšetrené obe deti PhDr. X.
S., znalkyňou z odboru psychológie, odbor klinická psychológia detí a dospelých. Znalecký posudok
otec nemá k dispozícii, preto tento dôkaz len označuje a ponecháva na zváženie odvolacieho súdu
oboznámenie sa s ním. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

zmenil a rozhodol v súlade s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia tak, že dočasne styk matky
s deťmi zakáže.

Matka detí odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
písomne vyjadrila a navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala nato, že zo

strany otca ide o niekoľko mesiacov trvajúce ataky voči nej a zneužívanie rodičovských práv a situácie,
že deti boli ponechané v jeho starostlivosti. Otec jej stretávanie s deťmi neumožňuje, rozhodnutie súdu
nerešpektuje, maloletá W. riadne nenavštevuje materskú škôlku, pretože otcovi zjavne prekážalo, že
matka využívala pobyt maloletej v škôlke na možnosť stretávania sa s ňou. Od septembra 2012 maloletá
W. do škôlky nechodí vôbec, hoci ide o predškolskú prípravu maloletej. Zdôraznila, že v minulosti takmer

bez žiadnej pomoci zabezpečovala a zvládala starostlivosť aj výchovu detí. Teraz keď sa dostaví v
stanovení čas styku pred dom otca, otec deti ani len nevyvedie von, aby ich aspoň videla, len jej oznámi,
že deti s ňou nechcú ísť. V súčasnosti prebieha znalecké dokazovanie nariadené súdom v rozvodovom
konaní a ako matka má obavy ako dopadne, pretože od detí je otcom izolovaná a deti sú pod sústavným
vplyvom otca. Z danej situácie je vyčerpaná, cíti, že situácia sa vyhrocuje. Návrh otca o zákaz styku

vyznieva až absurdne, keď otec jej zabraňuje v styku, tento sa fakticky nerealizuje a otec žiada zakázať
vlastne to, čo reálne ani nie je. Ide o účelové konanie otca, v obci sa o nej šíria zastrašujúce reči,
čo však presahuje rámec preskúmania napadnutého rozhodnutia. Je presvedčená, že nemôže zostať
bez povšimnutia egoistické chovanie otca a toto nemôže byť nadradené nad záujmy maloletých detí,
odlúčenie ktorých od nej nemôže byť na ich prospech, ale naopak.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací

dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Z obsahu spisu je zrejmé, že otec detí sa už v minulosti návrhom doručeným súdu prvého stupňa
27.1.2012 domáhal vydania predbežného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd predbežne maloleté deti
zveril do jeho opatery, aby matke detí určil výživné a aby matke zakázal možnosť stretávania sa s
oboma maloletými deťmi. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 1.2.2012, č.k. 5P/14/2012-25
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 9.3.2012 č.k. 10CoP/7/2012-55 tak, že obe

maloleté deti ponechal v starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám otca výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa a upravil styk matky s oboma deťmi tak, že matka je oprávnená sa s oboma maloletými
deťmi stýkať každý nepárny týždeň v pondelok a v stredu vždy od 15.00 do 18.00 hod. a každý párnyvíkend od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Otec je povinný maloleté deti na styk pripraviť
a v určenom čase ich matke v mieste svojho bydliska odovzdať a matka je povinná maloleté deti otcovi
v určenom čase v mieste svojho bydliska vrátiť. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť 9.3.2012.

Následne aj matka sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, resp. zmeny prv vydaného a
vyššie popísaného predbežného opatrenia a návrhom zo dňa 28.5.2012 žiadala, aby súd uložil otcovi
povinnosť obe deti odovzdať jej do starostlivosti a uložil otcovi povinnosť platiť na každé z detí výživné
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a upravil styk otca s deťmi

tak, že otec je oprávnený sa s oboma maloletými deťmi stýkať každý nepárny týždeň v pondelok a v
stredu vždy od 15.00 do 18.00 hod. a každý párny víkend od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00
hod. Matka je povinná maloleté deti na styk pripraviť a v určenom čase ich otcovi v mieste svojho
bydliska odovzdať a otec je povinný maloleté deti matke v určenom čase v mieste svojho bydliska vrátiť,
alternatívne žiadala, aby súd takto rozhodol aspoň vo vzťahu k maloletej W.. Uznesením Okresného
súdu Piešťany zo dňa 4.6.2012, č.k. 5P/14/2012-98 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo

dňa 4.7.2012, č.k. 11CoP /56/2012-108 súd návrh matky zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
25.7.2012.

Otec detí ešte predtým než o predchádzajúcom návrhu matky bolo rozhodnuté právoplatne (tzn. ešte
pred doručením mu rozhodnutia krajského súdu), podal návrh doručený súdu prvého stupňa 17.7.2012,

v ktorom žiada, aby súd dočasne zakázal styk matky s deťmi. V návrhu poukázal na to, že sama matka
na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva žiadnym spôsobom nepoprela psychické a fyzické týranie
detí v čase, keď ešte žili s deťmi v spoločnej domácnosti. Dňa 11.2.2012, v snahe ochrániť deti od
matky, odsťahoval sa spolu s nimi zo spoločnej domácnosti k svojej matke. Matka detí v tejto svojej
výpovedi pred súdom totiž sama potvrdila hrubé zaobchádzanie s deťmi a uviedla, že deti väčšinou

bije po zadku, iba raz X. udrela do ramena a vtedy ho oškrela prsteňom, nie je možné však hovoriť
o rane, bola to len odrenina. Poprela , že by v dôsledku jej bitky W. padla na hlavu, ona stále padá.
Uznala , že ju bije nanajvýš výchovne, bije ich menej ako jej kamarátky, konfliktné situácie sa snaží
riešiť krikom. Maloletého X., keď mal obdobie, že sa pomočoval, dvakrát sprchovala ho studenou vodou
na doporučenie kamarátky, aby si uvedomil, že ak sa neprestane pocikávať dostane studenú sprchu.

Otec v návrhu tiež poukázal na to, že v konaní o rozvod manželstva je ustanovený znalec z odboru
psychológie a odvetvie klinická psychológia, pričom sám navrhol aj vykonanie dokazovania znalcom z
odboru psychiatrie na preukázanie psychického stavu matky po tom , ako v určenom čase odovzdávania
detí , za ich prítomnosti napadla starú matku detí. Otec detí podal na Obvodný úrad v Piešťanoch
oznámenie o priestupku z dôvodu, že matka maloletých mudňa 15.1.2012 vulgárne pred deťmi vynadala

a 2.2.2012 podal tiež oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby a vyšetrovateľ z odboru kriminálnej polície OR PZ v Trnave začal svojím uznesením zo dňa
2.3.2012 trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom konaní boli vypočuté obe
maloleté deti. Otec tvrdí, že aj napriek tomu, že v súlade s nariadeným predbežným opatrením pripravuje
deti na styk s matkou v určenom čase a to aj po stránke psychickej, deti odmietajú ísť s matkou a to ani

za prítomnosti otca, pričom svoju vôľu nestretávať sa s matkou opakovane potvrdili nielen príslušníkom
polície, ktorí sa odovzdávania detí zúčastňujú, ale aj pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Piešťanoch, ktorí s nimi vykonali pohovor. V čase stanoveného styku s deťmi matka prichádza pred ich
dom, s cudzími ľuďmi, pred deťmi vykrikuje otcovi nadávky, fotí a natáča dom. Deti majú z matky strach
a nemajú záujem sa s ňou stretávať. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa deti upokojili, X.

sa prestal pomočovať, ale po každom určenom styku sú deti vystresované a nepokojné. Maloletá W. sa
cez noc budí a kričí, X. sa opakovane pomočil a odmieta jesť. Matka chodila maloletého X. čakávať
počas školského roka pred školou po vyučovaní, ale X. sa pred ňou snažil utiecť domov inou cestou,
následne doma plakal a uzatváral sa do seba. Matka však opakovane syna z vyučovacej hodiny vyvolala
a oznámila mu, že robí všetko preto, aby s ňou býval, čoho výsledkom bolo, že X. sa trasú ruky, nevie

sa sústrediť na vyučovanie.

Ide tak v poradí o tretí návrh rodičov na nariadenie predbežného opatrenia, pričom na Okresnom súde
Piešťany sa vedie i samostatné konanie o rozvod manželstva rodičov, ktorý podľa obsahu spisu podal
otec dňa 30.1.2012 a ktoré je v štádiu znaleckého dokazovania práve ohľadne zistenia vzťahu rodičov

a detí.

T. § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh
neodkladne vydá predbežné opatrenie.Zákonodarcavustanovení §76ods.1O.s.p.uvádzaibademonštratívnyvýpočetmožnýchpredbežných
opatrení, preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne upraviť styk

rodiča s dieťaťom, resp. tento i zakázať.

I keď sa to v citovanom ustanovení § 102 ods. 1 O.s.p. výslovne neuvádza, v kontexte s
ustanovením § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že po začatí konania súd nariadi predbežné opatrenie
buď za účelom dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov alebo za účelom zaistenia budúceho

výkonu rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná
úprava pomerov účastníkov. Vydanie predbežného opatrenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť žalobou uplatneného práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe
ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu
predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a

naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičom,alebohozakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa

aj s blízkymi osobami.

V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú
v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti, uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných

ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk súd.
Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho
vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku,
denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,

rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.
Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje
deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu
detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli
k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je (ani pri plnom rešpektovaní práv samých

maloletých) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (nález
Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané, resp. osvedčené okolnosti prípadu odvolací súd

zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, spočívajúce v potrebe zmeny doterajšej dočasnej úpravy styku, ktorá by
spočívala v dočasnom úplnom zákaze stretávania sa matky s deťmi. Bolo preukázané, že podľa vyššie
citovaných ustanovení Zákonom o rodine priznané právo nielen matky, ale i detí na stretávanie sa je
dané a je upravené citovým uznesením súdu. Doterajšia úprava styku otca s deťmi predchádzajúcim

predbežným opatrením v primeranej miere zabezpečuje rodičovské práva matky a na druhej strane
i záujmy detí a nie je dôvod na jeho zmenu tak závažným spôsobom, ako je zákaz styku matky s
deťmi, ktorý je mimoriadnym a závažným opatrením, ku ktorému je možné pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch a v záujme detí. Okrem toho na Okresnom súde Piešťany sa už vedie konanie pod sp.zn. 5P/19/2012-118 o rozvod manželstva, s ktorým zo zákona je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode a v ktorom konaní súd už uznesením
zo dňa 5.6.2012, č.k. 5P/19/2012-118 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie.

Obe maloleté deti i rodičia tak budú v dohľadnej dobe znalcom vyšetrené a znalec vo svojom posudku
zaujme stanovisko k ďalšej úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane úpravy styku rodičov
a súd zohľadní i otcom udávané problémy. Len skutočnosť, že deti (hlavne maloletý X.), aktuálne
odmietajú styk s matkou, resp. že sa s ňou deti nechcú stretávať, ak by aj bola pravdou, nemôže byť
sama osebe dôvodom na zmenu nariadeného predbežného opatrenia. Vzťahy medzi matkou a deťmi

sú primerane upravené, takže potreba novej úpravy, ktorá by znamenala len zmenu už existujúcej
dočasnej úpravy, spočívajúcu v úplnom zákaze styku matky s deťmi ani podľa názoru odvolacieho súdu
nie je daná.

Súdpritakomtonázore,vychádzalzpredpokladu,žeobajarodičia tzn.nielenotec,ktorýmádetizverené
do starostlivosti, ale aj matka, ktorá sa s deťmi má právo stretávať, sú povinní do času rozhodnutia vo

vecidefinitívnejúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností(čiužvkonaníorozvodmanželstva,alebo
v inom opatrovanskom konaní) podriadiť sa právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol upravený styk
matky s deťmi a chovať sa pritom tak, aby deti neboli vystavované stresovým situáciám, ktoré majú zlý
vplyv na ich psychiku a ďalší vzťah k rodičom.

Otec v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nevyhodnotil dôkazy pripojené k návrhu, ktorými sú
obrazové a zvukové nahrávky, vyhotovené pri návštevách matky, keď pri jednej z nich malo dôjsť i k
napadnutiu matky otca a vulgárnemu nadávaniu matkou na otca.

V prílohovej obálke sú v spise založené tri takéto nahrávky. Jedna je predložená a vyhotovená matkou,

z ktorej je zrejmé, že ide o návštevu maloletej W. matkou v škôlke, pri ktorej matka maloletú pripravuje
na to, že si pre ňu k otcovi príde a maloletá pôjde s ňou. Túto situácia matka sama snímala a teda bola
si vedomá nahrávania a zrejme tomu prispôsobila i svoje konanie. Druhá nahrávka vyhotovená otcom
(dvojmo) obsahuje útržky z konfliktných situácií, keď matka prichádza pre deti v doprovode tretej osoby,
s čím otec prejavuje nevôľu, ale zo začiatku slovne nabáda deti, aby s matkou išli, tieto však odmietajú

a potom dochádza k verbálnym útokom hlavne zo strany matky na otca a ku konfliktu medzi matkou a
starou matkou detí. Tretia nahrávka je z domácnosti rodiny, vyhotovená otcom bez prítomnosti matky
a jej zrejmým zámerom je poukázať na nedostatky vo vedení a udržiavaní domácnosti matkou. Tieto
nahrávky vyhotovil otec.

Procesnou fázou pred rozhodnutím súdu o návrhu na predbežné opatrenie je dokazovanie, ktoré
má významné odchýlky, od dokazovania vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na
predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, to je pojmovo
vylúčené. Teória označuje toto dokazovanie výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčenie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu
je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné.

Predmetné nahrávky sú vyhotovené bez vedomia druhej strany, preto svojim obsahom nie sú známe

druhej strane, ktorá sa k ich obsahu nemala možnosť ani vyjadriť. Podľa názoru odvolacieho súdu
nahrávky nemajú vypovedaciu hodnotu, nakoľko ten, kto tú- ktorú vyhotovil, svoje chovanie tomu
prispôsobilakorigoval,pričomdruhástrananaopak onahrávanínevedela,aleboakvedela, nahrávaním
bola ešte viac vyprokovaná a preto tieto nahrávky nemôžu byť hodnoverným dôkazom na preukázanie
chovania sa rodičov v daných situáciách. Z týchto dôvodov ani odvolací súd na ich obsah neprihliadol.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s
použitím ust. § 219 O.s.p., potvrdil. Odvolací súd pritom považuje za potrebné upozorniť oboch rodičov
na potrebu citlivého ohľaduplného a nenásilného prístupu pri realizácii styku k deťom, i tak negatívne
zaťaženým aktuálnou situáciou v rodine.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.