Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/229/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210688
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 4070,75 eura a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 814,15 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 4070,75 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 814,15
eura. V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný
je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371197 dlžníkom P. S., postupom,
v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobu

odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na
vymoženie pohľadávky voči povinnej P. S., K.. XX. X. XXXX. Súdny exekútor pridelil exekučnej veci
číslo EX 9074/2009. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
rozhodol až dňa 1. 2. 2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 512 dní). Nesprávny úradný postup
charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a

bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
jeho strane. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (preskúmanie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu - rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03267/09) spôsobom odporujúcim zákonu, t. j.
vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď bez ďalších legálnych
predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci

zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročilmieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil zásadu
legality. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci

v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu
právnejistotynemôževšeobecnýsúddotváraťsvojerozhodovacieoprávnenia,smerujúcekzamedzeniu
účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, že
existujú na inom mieste a v inom čase, tam, kde ich platné právo zaraďuje. Ochranu práva, pre ktorú
existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta (§ 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.), nie

je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly
rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom. Na jednej strane tak existuje právne relevantný exekučný titul,
ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. a chýbajúci subjektívny

prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na
druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozhodcovského rozsudku je
vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Uvedený
postup exekučného súdu je v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom

prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť
stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Uplatnená majetková škoda vo výške 4070,75 eura predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom,

ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere.
Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným

zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradný
postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov, smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že

žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu mu zamedzil správať sa so
starostlivosťou riadneho hospodára. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u žalobcu, resp. členov riadiacich orgánov
spoločnosti a jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo

a v rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a
jej príslušenstva spôsobilo, v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom, zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolanástrataziskuzrealizovanéhoobchoduspôsobilahospodárskustratunastranežalobcuakoajna
strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy

žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Ako primeranú náhradu
majetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie
vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie si uplatnil 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, čo

činí 814,15 eura. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania žaloby na žiadosť
pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6NcC/321/2013-19, zo dňa 21. 3. 2013, rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 10C/229/2012.Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 13. 2. 2014, navrhol podanú žalobu zamietnuť, z
dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v časti označenia povinných,

najmä v odlišných dátumoch narodenia, označenia exekučného konania, uvedenia relevantných údajov,
ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil k
žalobe žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu

- prieťahov v konaní, a to ani v rámci vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania
nároku. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom
konaní, nakoľko túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené

dňa 23. 4. 2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na súde predčasne. Na výzvu na doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou
nedoplnil žiadané informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné prerokovanie nároku žalobca
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy, potrebné pre posúdenie nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote. Samotný žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, účinného od 1. 6. 2011, podľa ktorého 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 písm.
d/ Exekučného poriadku pred 1. 6. 2011 znelo „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a

zmierov nimi schválených“, pričom aj v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok osvedčila svojim
autentickým výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Nesprávnym úradným postupom sú tie prípady vzniku škôd, ktoré

sú vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Posúdenie veci a vyjadrenie
právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí,
ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale, za splnenia
ďalších zákonných podmienok, by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Na
úspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímjevšaknevyhnutné

konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z
dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka
nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných
žalobcom splnená. Z samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, nakoľko sa

týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží z uvedených skutočností vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z

toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol nekalou doložkou
viazaný. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo

vprávoplatnomrozhodnutíÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti.Žalobcasivovzťahukpredpokladu
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní
o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Preto nepovažuje za

preukázanú existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu
15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred
dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škodeuplatnenej žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je
možné považovať za hypotetické. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, právoplatného rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí

iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku žalobcu na súde.
Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, napr. podaním návrhu na začatie konania, resp.
platobným rozkazom, čo nevykonal. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani jej výšku. K náhrade
nemajetkovej ujmy uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická
osoba. Žalovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva nie je podložená
žiadnymi reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Poukázal na to, že je potrebné prihliadať aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré

je okolo žalobcu v spojení s touto činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, o čom svedčí napr. článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj predmetom záujmu
Európskej komisie. Preto aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä
v prípade návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z
dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým

podaním zo dňa 7. 5. 2014 navrhol zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu, že doposiaľ
nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na
prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu a súčasne navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného

sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo
veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd uznesením zo dňa 14. 5. 2014 návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol. Vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby, by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania nerozhodnúť meritórne na nariadenom súdnom pojednávaní (aj keď
uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť).

Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a
žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/821/2009, súd zistil, že dňa 15. 10.
2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 7. 9. 2009
proti povinnej P. S., na vymoženie sumy 1536,19 eura s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka bola
oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská

a. s. sp. zn. SR 03267/09 zo dňa 3. 6. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. 6. 2009 a vykonateľnosť
dňa 2. 7. 2009. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 3. 11. 2009 vyzval súdneho exekútora na predloženie
zmluvy o úvere č. 5371197. Súdny exekútor uvedenú výzvu dňa 9. 11. 2009 postúpil oprávnenému.
Oprávnený súdu dňa 1. 12. 2009 oznámil, že zmluvu o úvere súdu nepredloží. Okresný súd Liptovský
Mikuláš dňa 20. 1. 2010 pod číslom 5505 019395 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1536,19 eura
a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1208,26 eura od 20. 10. 2008 do zaplatenia,
trovy predchádzajúceho konania vo výške 326,36 eura a trovy exekúcie. Dňa 18. 10. 2010 vyzval
súd rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského spisu. Uznesením zo dňa 25. 11. 2010, č. k.
7Er/821/2009-15, bola exekúcia zastavená, nakoľko bola vykonávaná na základe rozhodnutia, ktoré

priznávalo zákonom nedovolené plnenie. Konanie o odvolaní žalobcu proti uvedenému uzneseniu bolo
uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. 4. 2011, č. k. 8CoE/73/2011-45, zastavené, z dôvodu
späťvzatia odvolania oprávneným.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške

4070,75 eura a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 814,15 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku nerozhodnutia
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenej súdu dňa 15.
10. 2009, postupom v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho

vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe),
ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradnýpostup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné
prieťahy v konaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal tvrdený nesprávny

úradný postup exekučného súdu (ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom), spočívajúci v postupe súdu pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že exekučný súd konal vo veci,
vednej pod sp. zn. 7Er/821/2009, v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31. 5. 2010, plynulo a bez zbytočných prieťahov. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
v znení účinnom do 31. 5. 2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 1. 2. 2011, s omeškaním viac
ako 512 dní, formou uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Z pripojeného exekučného
spisu mal súd preukázané, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia nezamietol,
naopak, dňa 20. 1. 2010 súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril. V tejto súvislosti súd uvádza,

že v sporovom konaní je súd viazaný skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe. Žalobca teda v
konaní nepreukázal ani základné tvrdenie o spôsobe rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z pripojeného exekučného spisu mal súd
preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 15. 10. 2009 a poverenie bolo
súdnemu exekútorovi udelené dňa 20. 1. 2010. Je potrebné uviesť, že samotné nedodržanie zákonnom

stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 16/2002). Vzhľadom na to, že exekučným titulom v uvedenom exekučnom konaní bol rozhodcovský
rozsudok,rozhodovanieožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,najmäzhľadiskaposúdenia
zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu, si vyžaduje osobitnú právnu úvahu,
prihliadajúc ku skutočnosti, že medzi oprávneným a povinnou vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Na

uvedenú skutočnosť reagoval zákonodarca aj následnou právnou úpravou ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, keď vylúčil aplikáciu ustanovenia o lehote na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípadoch, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Súd mal v konaní
preukázané, že doba, uplynutá od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, zohľadniac najmä vyššie uvedený

charakter exekučného titulu, vzhľadom aj na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti
vedenej exekúcie (keď prílohou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebol spis
príslušného rozhodcovského súdu, ani zmluva o úvere, ktorá bola následne exekučným súdom od
súdnehoexekútoražiadaná aažnáslednepredloženádospisu),najmäzákonnostipriznanéhoplneniaa
vykonateľnosti exekučného titulu, nie je takej povahy a rozsahu, aby bolo možné konštatovať žalobcom

tvrdené porušenie práva na rozhodnutie v zákonnom stanovenej dobe. Odhliadnuc od skutočnosti,
že žalobca v konaní nepreukázal základnú podmienku pre vznik zodpovednostného vzťahu (tvrdený
nesprávny úradný postup exekučného súdu), žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku
tvrdenej majetkovej škody v sume 4070,75 eura. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, z akých konkrétnych
položiek pozostáva uplatnená náhrada škody (v žalobe uviedol, že sa jedná o istinu s príslušenstvom

bez akejkoľvek bližšej špecifikácie). Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe ako
dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 814,15 eura. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal,
aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy, v
akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho ďalších
podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu. Pokiaľ ide o

žalovaným uplatnenú námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok skutkových
tvrdení, uvedených v žalobe, nebolo možné uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade so zásadou
hospodárnosti konania, prihliadajúc k dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie v tomto
smere nevykonával, nakoľko by bolo nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne
rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný namietal splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený

nárok v zmysle § 15 ods. l zákona o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že
žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu
boli doručené dňa 23. 4. 2012, avšak žalobca na výzvu na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou nedoplnil žiadané informácie. Vzhľadom nadátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému teda ku
dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov v zmysle § 16 ods. 1 zákona o
zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu

úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy
konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku

prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.