Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2Er/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914201047
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Komová
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5914201047.4

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: Mesto Ružomberok, Námestie A. Hlinku 1,
034 01 Ružomberok, IČO: 00 315 737 proti povinnému: G. G., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom C. P. XXXX/XX, XXX XX O., v konaní pre vymoženie sumy 38,36 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Pavelovi
Halásovi, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214 v celkovej výške 44,87 EUR do 3 dní od právoplatnosti
výroku tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného sa dňa 23.12.2013 začalo proti povinnému exekučné konanie pre
vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným platobným výmerom Mesta Ružomberok,

č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2008 a č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.04.2009.

Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 10.02.2014 pod číslom 5508*031462
súdneho exekútora JUDr. Pavela Halása, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214.

Dňa 16.04.2014 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii, ktorým súd uznesením, č.k.

2Er/155/2014-28 zo dňa 01.10.2014 vyhovel.

V priebehu konania bolo zistené, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, čím stratil spôsobilosť byť
účastníkom tohto konania.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na
dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a

veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
Vzhľadom k tomu, že povinný po sebe nezanechal žiaden majetok, dedičské konanie bolo zastavené
pre nemajetnosť uznesením tunajšieho súdu č.k. XD/XX/XXXX-XX zo dňa 03.08.2015, právoplatným
dňa 06.10.2015. Prípadní dedičia teda nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol
nemajetný.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať

nie preto, že povinný zomrel /smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nieje dôvodom zastavenia exekúcie/, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011).

S poukazom na uvedené, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch, ak
je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej

činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov paušálnou
sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Nakoľko uvedená exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bola podľa názoru súdu splnená
podmienka pre aplikáciu ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd na náhradu trov exekúcie
súdneho exekútora zaviazal oprávneného.

Účelne vynaložené trovy súdneho exekútora pozostávajú z odmeny vo výške 33,19 EUR (získanie

poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 EUR, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32
EUR, doručenie príkazu na začatie exekúcie - 3,32 EUR, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného
prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ODI Ružomberok - 9,96 EUR, t.j. spolu 19,92 EUR, v zmysle § 14
ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. patrí súdnemu exekútorovi minimálna odmena vo výške 33,19 EUR).

Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil odmenu za doručenie príkazu na odblokovanie účtu túto mu súd
nepriznal, nakoľko sa nejedná o úkon exekučnej činnosti odmeňovaný paušálnou sumou (§ 15 ods.
1 vyhlášky). Za doručenie príkazu na začatie exekúcie 15 bankám súd priznal súdnemu exekútorovi
odmenu len vo výške 3,32 EUR. Odmena za každé doručenie uvedenej písomnosti by mu patrila len v
prípade, ak by doručenie vykonal osobne, čo nebolo z exekučného spisu preukázané, ak využije služby

tretích subjektov napr. pošty, má nárok len na náhradu preukázaných hotových výdavkov. Rovnako súd
postupoval aj v prípade doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

V súvislosti s náhradou hotových výdavkov, je potrebné zdôrazniť, že tieto výdavky uplatnené súdnym
exekútorom musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným

dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady
obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v
danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. S poukazom na uvedené, súd v súlade s § 22 ods. 1vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov len vo výške 4,20 EUR, (poštovné
podľa doručeniek nachádzajúcich sa v exekučnom spise). V ostatnej časti súdny exekútor nárok na
náhradu poštovného nepreukázal.

Súdnepriznalsúdnemuexekútorovianináhraduzatelekomunikačnévýdavky,ktorétakistonepreukázal.
Pokiaľideonáhraduzaspotrebnýmateriál,xeroxovanie,toner,jednásasíceoveciresp.úkonypotrebné
pri vedení exekučnej administratívy, avšak predpokladá sa, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškouodmenyzavýkonexekučnejčinnosti(§25vyhlášky).Bežnénákladykancelárskychvecípretoani

zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.

Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových
výdavkov vo výške 7,48 EUR.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.

Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné
odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie

podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom možno s poukazom na vyššie

citované zákonné ustanovenie proti tomuto rozhodnutiu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia
odvolanie na tunajší súd

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.