Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212123
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613212123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLiptovskýMikulášvprávnejvecižalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,

Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Tomáš Kušnír, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej C. T., U.. XX. XX. XXXX, trvale bytom
M. G., T. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Ivanou Michalíkovou, advokátkou, so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, M. Pišúta 919/2, o zaplatenie 1464,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 240 eur a úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 1464,05 eura od
24. 1. 2014 do 24. 7. 2014, vo výške 0,85 % ročne zo sumy 1464,05 eura od 25. 7. 2014 do zaplatenia,
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30 eur od 24. 1. 2014 do 25. 2. 2014, zo sumy 60 eur od 26. 2. 2014

do 25. 3. 2014, zo sumy 90 eur od 26. 3. 2014 do 30. 4. 2014, zo sumy 120 eur od 1. 5. 2014 do 26. 5.
2014, zo sumy 140 eur od 27. 5. 2014 do 24. 7. 2014, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 210 eur od 25.
7. 2014 do 25. 8. 2014 a zo sumy 240 eur od 26. 8. 2014 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 106,96 eura, ktoré je žalobca
povinný zaplatiť advokátke žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18. 11. 2013, sa pôvodný žalobca,
Consumer Finance Holding, a. s., domáhal voči žalovanej zaplatenia 1464,05 eura, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 8. 11. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že dňa 12. 5. 2006 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 8001494, na základe ktorej
jej poskytol pôžičku 7588,13 eura, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 60 mesačných
splátkach po 126,47 eura. Doposiaľ žalovaná uhradila 6273,80 eura. Nakoľko žalovaná porušila svoju

povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 20. 10. 2010 ju vyzval k okamžitej úhrade
všetkých splátok.

Uznesením zo dňa 4. 9. 2014, č. k. 10C/19/2014-43, súd pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalobcu tak, že z konania pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a. s.) vystúpil a na jeho miesto
vstúpila obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., vzhľadom na to, že v priebehu konania
zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi pôvodným žalobcom a žalobcom dňa 4. 12. 2013,

došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky.

V doplnení žaloby, doručenom súdu 26. 2. 2014, žalobca uviedol, že dňa 12. 5. 2006 uzatvoril pôvodný
veriteľ so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku 497,91 eura. Zpredpísaných úhrad v celkovej výške 7550,14 eura, žalovaná uhradila 6273,80 eura. Do omeškania
sa tak dostala s úhradou vo výške 1276,34 eura. V zmysle článku VII písm. b/ 1 podmienok zmluvy o
pôžičke si zmluvné strany dohodli, pre prípad omeškania s platením akejkoľvek splátky, zmluvnú pokutu

vo výške 10 % z dlžnej sumy, v zmysle článku VII písm. b/ 1 podmienok zmluvy si zmluvné strany
dohodli pre prípad omeškania sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. V zmysle VII
podmienok zmluvy boli žalovanej vyčíslené poplatky vo výške 187,71 eura. Žalovaná suma pozostáva
z neuhradenej istiny vo výške 1276,34 eura a z poplatkov vo výške 187,71 eura.

V písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 5. 3. 2014, žalovaná uviedla, že so
žalobcom sa dohodla na splátkach po 30 eur mesačne, ktoré mali byť platené do 28 dňa v mesiaci.
Splátky platí od januára 2014. V písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 25. 4. 2014,
žalovaná uviedla, že celkovo zaplatila 6273,80 eura + 90 eur, t. j. 6363,80 eura. Úver dostala vo výške
4979,08 eura a pokiaľ by ešte zaplatila žalovanú sumu, zaplatené by bolo 7827,85 eura, čo je 157 %.
Poberá len dôchodok vo výške 383,30 eura.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 26. 2. 2015, vzal žalobca podanú žalobcu v časti o zaplatenie
240 eur späť, z dôvodu úhrad vykonaných žalovanou dňa 23. 1. 2014 vo výške 30 eur, 25. 2. 2014 vo
výške 30 eur, 25. 3. 2014 vo výške 30 eur, 30. 4. 2014 vo výške 30 eur, 26. 5. 2014 vo výške 20 eur,
24. 7. 2014 vo výške 70 eur a dňa 25. 8. 2014 vo výške 30 eur. Navrhol, aby žalovanej bolo uložené

zaplatiť mu 1224,05 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1464,05 eura od 8.
11. 2010 do 23. 1. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1434,05 eura od 24. 1. 2014 do 25. 2. 2014,
zo sumy 1404,05 eura od 26. 2. 2014 do 25. 3. 2014, zo sumy 1374,05 eura od 26. 3. 2014 do 30. 4.
2014, zo sumy 1344,05 eura od 1. 5. 2014 do 26. 5. 2014, zo sumy 1324,05 eura od 27. 5. 2014 do
27. 4. 2014, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1254,05 eura od 25. 7. 2014 do 25. 8. 2014 a zo sumy

1224,05 eura od 26. 8. 2014 do zaplatenia.

Na súdnom pojednávaní žalobca na podanej žalobe, v spojení s čiastočným späťvzatím žaloby, trval.
Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalovaná suma bola zdôvodnená v podaní zo dňa 18.
2. 2014 a pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 1276,34 eura a poplatkov vyčíslených v súlade s

obchodnými podmienkami vo výške 187,71 eura. Banky, ako aj nebankové subjekty, poskytujú úvery, v
súvislosti s ktorými im vznikajú náklady, preto si musia byť aj dlžníci vedomí, že úver určitým spôsobom
preplatia.

Právna zástupkyňa žalovanej na súdnom pojednávaní navrhla podanú žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť. Poukázala na to, že súčasťou žalovanej sumy je poplatok z omeškania, ktorý nie je v súlade s
obchodnýmipodmienkami.Žalovanásumavovýške1276,34eura,nemôžepredstavovaťistinu,nakoľko
žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4979 eur, pričom žalovaná uhradila 6273,80 eura. Navyše, dňa
20. 11. 2010 žalovaná uhradila 847,23 eura, ktorú žalobca ako splátku neeviduje. Žalovaná uhradila teda
spolu vyše 7000 eur, jednalo by sa teda o navyše viac ako 55 %. Žalobca si uplatňuje aj zmluvnú pokutu

a úrok z omeškania 0,05 %, čo je, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľa, neprijateľné.
Istina bola zo strany žalovanej ďaleko preplatená. Žalobca si uplatnil nároky na základe neprijateľných
podmienok.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie

v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené.
Žalobca svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto
vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že úver jej bol v roku 2006 vo výške 150.000

Sk poskytnutý. Úver splácala vo výške určenej splátky do roku 2010, potom ešte zaplatila 849 eur.
Vedela, že úver je už preplatený, avšak stále na ňu naliehali. Následne jej doručili dohodu o splácaní
sumy vo výške 1400 eur, avšak keďže vedela, že úver je preplatený, dohodu nepodpísala. Pôžičku si
zobrali vtedy, keď boli nezamestnaní a potrebovali zaplatiť byt.

Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky, vrátane všeobecných obchodných podmienok, žiadosťou
o poskytnutie manželskej pôžičky, výzvou na zaplatenie dlhu, vrátane poštovej doručenky, prehľadomsplátokaúhrad,zmluvouopostúpenípohľadávok,vrátaneprílohykzmluve,poslednouvýzvoukúhrade,
oznámením o postúpení pohľadávok, zistiac nasledovný skutkový stav:

Dňa8.5.2006požiadalažalovanáobchodnúspoločnosť ConsumerFinanceHolding,a.s.oposkytnutie
manželskej pôžičky vo výške 150.000 Sk, so splatnosťou v lehote 5 rokov. Dňa 12. 5. 2006 obchodná
spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. schválila žiadosť žalovanej, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 150.000 Sk, ktorý sa zaviazala žalovaná splatiť v 60 splátkach po 3.810 Sk.

Podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatila žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu spolu 6273,80 eura
(pokiaľ je uvedená aj celková suma úhrad 6702,91 eura, položka, naúčtovaná dňa 18. 11. 2013 vo výške
429,11 eura, predstavuje len účtovný odpis).

Dňa 20. 10. 2010 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na úhradu všetkých dlžných splátok
jednorázovo v celkovej výške 1517,57 eura, do troch dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená

žalovanej dňa 4. 11. 2010.

Dňa 7. 1. 2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 1482,94 eura do 17. 1. 2014.

Pôvodný žalobca (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.) ako postupca a žalobca ako

postupník uzatvorili dňa 4. 12. 2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, okrem iného,
bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej v celkovej výške 1473,13 eura. Pôvodný žalobca oznámil
žalovanej postúpenie pohľadávky dňa 7. 1. 2014.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), navrhovateľ môže vziať za konania

späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 240 eur, ak aj úroku
z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 1464,05 eura od 24. 1. 2014 do 24. 7. 2014, vo výške
0,85 % ročne zo sumy 1464,05 eura od 25. 7. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 30
eur od 24. 1. 2014 do 25. 2. 2014, zo sumy 60 eur od 26. 2. 2014 do 25. 3. 2014, zo sumy 90 eur od

26. 3. 2014 do 30. 4. 2014, zo sumy 120 eur od 1. 5. 2014 do 26. 5. 2014, zo sumy 140 eur od 27. 5.
2014 do 24. 7. 2014, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 210 eur od 25. 7. 2014 do 25. 8. 2014 a zo sumy
240 eur od 26. 8. 2014 do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu
späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby
nebol potrebný, keďže k nemu došlo pred otvorením pojednávania, preto by aj jej prípadný nesúhlas

bol právne neúčinný. Aj keď žalobca vzal žalobu v časti späť výslovne len vo vzťahu k zaplateniu 240
eur, vzhľadom na navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia, súd považoval podanie žalobcu, v súlade s
ustanovením § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa jeho obsahu, za späťvzatie žaloby aj v
časti prislúchajúceho úroku z omeškania, tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006
(ďalejlen„zákonoSÚ“), naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu v zostávajúcej časti (po
vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby) zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť a súčasne

mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
žalovaná ako dlžník a právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s.) ako veriteľ,
uzatvorili dňa 12. 5. 2006 zmluvu o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky. Zmluva vznikla na
základe dvoch vzájomných, obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, a to žiadosti o
poskytnutie pôžičky zo dňa 8. 5. 2006 (oferty) a jej akceptácie veriteľom dňa 12. 5. 2006. Vzhľadom na

skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa jednalo o spotrebiteľskú
zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmluve
si účastníci dojednali poskytnutie úveru vo výške 150.000 Sk, povinnosť žalovanej úver splatiť v 60
splátkach po 3.810 Sk. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, mal súd preukázanú zmluvou o
postúpení pohľadávok, uzavretou s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. ako

postupcom. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčaniažalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Keďže

k vyhláseniu splatnosti celého úveru došlo výzvou právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20. 10. 2010,
doručenou žalovanej dňa 4. 11. 2010, pričom žalovaná bola vyzvaná na vrátenie poskytnutého úveru
do troch dní od doručenia výzvy, t. j. do 7. 11. 2010, v čase podania žaloby na súd, t. j. 18. 11. 2013, už
uplynulatrojročnápremlčaciadoba,pretobolžalovanýnárokpremlčaný.Navyše,súdnemalpreukázanú
ani dôvodnosť žalovaného nároku, keďže poskytnutý úver sa považoval, z dôvodu absencie obligatórnej

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí byť uzavretá, a to pod sankciou neplatnosti, v písomnej forme. Povinnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem iného, je aj údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov. Zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, neobsahovala údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov. Uvedený údaj bol len súčasťou všeobecných obchodných

podmienok, ktoré však nespĺňajú náležitosti písomnej formy. Preto nedošlo k platnému dojednaniu o
ročnej percentuálnej miere nákladov a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Obligatórnu náležitosť zmluvy nie je možné umiestniť vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
predstavujú len dojednania technickej a vysvetľujúcej povahy. Nakoľko žalovanej bol poskytnutý úver
v celkovej výške 150.000 Sk, t. j. 4979,09 eura a žalovaná uhradila žalobcovi minimálne 6513,80 eura

(6273,80 eura tvrdených v žalobe a 240 eur zaplatených po podaní žaloby), bol poskytnutý úver v
celom rozsahu žalovanou vrátený. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe tvrdil, že súčasťou žalovanej sumy
sú aj poplatky vo výške 187,71 eura, aj uvedené poplatky by už vykonanými úhradami boli v plnom
rozsahu zaplatené. Navyše, súd nemal preukázanú ich dôvodnosť, keďže neboli individuálne dojednané
v zmluve o úvere (od dlžníka môže veriteľ požadovať len poplatky uvedené v zmluve) a úver sa

považoval za bezpoplatkový. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nepovažoval za potrebné vykonať
dokazovanie listinným dôkazom, preukazujúcim úhradu žalovanou tvrdenej sumy 847 eur, navrhnutým
právnou zástupkyňou žalovanej, nakoľko jeho vykonanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania, a taktiež by bolo bez vplyvu na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý

bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej priznal
pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalovanej v konaní predstavoval 1224,05 eura, nakoľko, v
súlade s ustanovením § 146 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, z hľadiska procesného

výsledku sa za úspešného v konaní v časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie 240 eur zastavené,
považoval žalobca, keďže k späťvzatiu žaloby v uvedenej časti došlo výlučne pre správanie žalovanej,
a to úhradu uvedenej sumy po podaní žaloby. Percentuálne úspech žalovanej predstavoval 83,6 %.
Neúspech žalovanej predstavoval 240 eur, čo percentuálne činí 16,4 %. Pomer úspechu a neúspechu
žalovanej potom činil 67,2 % (83,6 % - 16,4 %). Súd preto priznal žalovanej 67,2 % z celkových trov

konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy
159,17 eura, čo činí 106,96 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia a účasť na súdnom pojednávaní dňa 4. 3. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a/, d/ citovanej
vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky) po 71,37 eura, režijný paušál k 1 úkonu právnej

služby vykonanému v roku 2014 vo výške 8,04 eura a k 1 úkonu právnej služby vykonanému v roku
2015 vo výške 8,39 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Nakoľko žalovaná bola v konaní zastúpená
advokátkou, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátke žalovanej. Súd
nepriznal žalovanej tarifnú odmenu a prislúchajúci režijný paušál za nahliadnutie do spisu, keďže sanejedná o úkon právnej služby, takýto úkon nepredpokladá ani vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.