Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/23/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210206759
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8210206759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, zast. Mgr. Martin Katriak,
advokátom, Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej V. V., T.. XX.XX.XXXX, H.
N.. K. XXXX/XX, H., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Važecká 16, 080 05 Prešov, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám SNP 7, 091 01 Stropkov,
o zaplatenie 563,24 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 231,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo
dňa 10.7.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.11.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
563,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy za
obdobie od 10.07.2009 do zaplatenia spolu s trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná
suma predstavuje nezaplatenú cenu poskytnutých služieb vo výške 231,30 € a zmluvnú pokutu vo

výške 331,94 € z dôvodu porušenia zmluvných podmienok dojednaných v Zmluve o pripojení č. Z.
a jej Dodatku zo dňa 14.1.2008. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky. K tejto
zmluve bol uzavretý Dodatok, v ktorom sa strany dohodli, že žalobca odpredá žalovanej mobilný telefón
značky Nokia 3110 classic za kúpnu cenu 0,03 eur. Žalobca zaslal žalovanej pokus o pokonávku zo
dňa 25.6.2009. Žalobca si uplatňuje i právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 10.7.2009, po uplynutí lehoty na plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

Dňa 27.7.2011 bolo súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778 zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP
7, 091 01 Stropkov, o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovanej.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.7.2011, č.k. 1C/23/2011-50 súd návrhu žalobcu vyhovel v celom
rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník. Namietal neprijateľnosť zmluvných
podmienok vo vzťahu k zmluvnej pokute a žiadal v tejto časti žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov
konania. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 12Co/31/2012-72 zo dňa 15.5.2012 bolo odvolanievedľajšieho účastníka odmietnuté. Vedľajší účastník však podal dovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
uznesením NS SR č.k. 1Cdo 249/2012-164 zo dňa tak, že zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešovč.k.
12Co/31/2012-72 zo dňa 15.5.2012 a vrátil vec na ďalšie konanie, ktorý následne uznesením zo dňa

16.1.2015, č.k. 12Co/2/2015-171 zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 15.7.2011, č.k. 1C/23/2011-50
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že nárok žalobcu je nutné posúdiť s ohľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu a zaoberať sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Vedľajší účastník sa k veci vyjadril aj podaním zo dňa 28.4.2015, pričom opakovane uviedol, že žalobca

sadomáhadvochnárokovatozaplateniaslužiebazaplateniazmluvnejpokuty.Cenuslužiebnenamieta,
namieta len neopodstatnenosť zmluvnej pokuty s poukazom na § 53 ods. 1, ods. 4, ods. 5 OZ. Vstupuje
do konania len v časti zmluvne pokuty. Poukázal tiež na ust. § 53a ods. 1 OZ a na právoplatné
rozhodnutia súdov o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - zmluvnej pokuty, pričom žalobca je povinný
zdržať sa používania takejto podmienky. Uviedol, že takáto zmluvná pokuta má nežiaduci rozmer,
je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje spotrebiteľa a táto podmienka v spotrebiteľskej zmluve je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Preto navrhol žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl.
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 563,24 eur, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.5.2015. Účastníci sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav
veci :

Žalobcasožalovanouuzavrelidňa14.1.2008 Zmluvuopripojeníč.Z.,ktorejneoddeliteľnousúčasťousú
Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby,

na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožnila využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom s účastníckym telefónnym číslom XXXX XXX XXX a pri uzavretí dodatku
k tejto zmluve jej odpredal mobilný telefón značky Nokia 3110 classic za kúpnu cenu 0,03 € (1 Sk ).

Podľa tvrdenia žalobcu v návrhu na začatie konania, žalovaná mu neuhradila cenu za poskytnuté

telekomunikačné služby. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 25.6.2009 oznámil žalovanej sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace v sume 231,30 eur a vyzval ju na ich úhradu spolu so
zmluvnou pokutou vo výške 331,94 eur v dodatočnej lehote do 9.7.2009.

Žalovanej bola cena za poskytnuté služby vyúčtovaná :

1/ faktúrou číslo 8280369869 vo výške 188,48 Eur splatnej dňa 16.3.2009,
2/ faktúrou číslo 8280867067 vo výške 38,73 Eur splatnej dňa 13.4.2009,
3/ faktúrou číslo 8281364348 vo výške 4,09 Eur splatnej dňa 12.5.2009, spolu v sume 231,30 eur.

VzmysleustanoveniačlánkuII.bodu2.5dodatkukzmluveopripojenísižalobcavočižalovanejuplatňuje

právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur ( 10.000,- Sk ).
Podľa čl. 17 bod 17.5 Všeobecných podmienok sa Zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne
vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovneupravené, riadia ustanoveniami zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, a ak tieto nie
sú upravené v tomto zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno

dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 5 ods. 7 cit. zák., účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim
verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 2 písm. b) cit. zák., účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu
dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a) a b) cit. zák., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu

o vyúčtovaní.
Podľa§43ods.5písm.b)ae)cit.zák.podnikmôžeodzmluvyopripojeníodstúpiť,akúčastníknezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a opakovane porušuje podmienky zmluvy o
pripojení.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu ) ak strany

dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo
určený spôsob jej určenia.
V zmysle dodatku k zmluve čl. 2 bod 2.5 je účastník povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť

navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk ( 331,94 € ).
Podľa čl. 11 bod 11.14 Všeobecných podmienok strany dohodli pre prípad omeškania zo zaplatením
ceny za poskytnutie služby úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške zo splatnej ceny poskytnutej
alebo požadovanej služby.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, akje to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Nárok žalobcu predstavuje nezaplatenú cenu poskytnutých služieb vo výške 231,30 eur a zmluvnú
pokutu vo výške 331,94 eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený
záväzkový vzťah, a to Zmluvou o pripojení zo dňa 14.1.2008 vrátane k nej uzatvoreného dodatku. Na
základe žalobcom predložených listinných dôkazov, súd nemal pochybnosti o tom, že si žalobca splnil
všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy i dodatku a poskytoval žalovanej telekomunikačné služby v

dohodnutom rozsahu. Rovnako súd nemal pochybnosti ani o tom, že si žalovaná svoje povinnosti z tejto
zmluvy nesplnila, a to povinnosť zaplatiť cenu za poskytované telekomunikačné služby riadne a včas,
ktorábolažalovanej vyúčtovanáfaktúroučíslo8280369869vovýške188,48Eursplatnejdňa16.3.2009,
faktúrou číslo 8280867067 vo výške 38,73 Eur splatnej dňa 13.4.2009, faktúrou číslo 8281364348 vo
výške 4,09 Eur splatnej dňa 12.5.2009, spolu v sume 231,30 eur. V tejto časti je preto žaloba žalobcu

dôvodná.

Za nedôvodný považoval však súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty zo
zmluvy v sume 331,94 Eur.

Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ
zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta

je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej
pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je
svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako
spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi

Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a
osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (uvedené vyplýva z výpisu z Obchodného registra na
spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretožepri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§
52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany

spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z

hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila

práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce
sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí

aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri

samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom
posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej

pokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať
ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy
a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či
dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm.
k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah

zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri
dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne
zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch
nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu,
a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v
dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
začiatku.Rovnakojebezakéhokoľvekvýznamuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí,t.j.činezaplatí

napríkladlencenudojednanéhomesačnéhopoplatku,alebonezaplatícenuvdôsledku prekročeniatejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná rovnako

vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa
zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu
pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny ako je to
v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom

zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať

neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej
pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo
vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

Naviac je nutné poukázať na § 53a ods. 1 OZ a skutočnosť, že súdy opakovane judikovali neprijateľnosť
takejto zmluvnej pokuty u žalobcu.

Na základe vykonaného dokazovania súd nemal pochybnosti o tom, že žaloba žalobcu je dôvodná v
časti žalovanej istiny za poskytnuté služby a prislúchajúcich úrokov z omeškania. Preto súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 231,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 10.7.2009
do zaplatenia, keďže žalovaná je v omeškaní so zaplatením, pričom prvým dňom omeškania je v tomto

prípade deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej sumy v pokuse o pokonávku zo dňa
25.6.2009. V časti zmluvnej pokuty a k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania súd žalobu zamietol a
dohodu o zmluvnej pokute vyhlásil za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p. ).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( § 205 ods.

1 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.