Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213993
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214213993.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom

Ružinovská 1/E, Bratislava, IČO: 35 793 783, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER -
KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku č. 9, Bratislava, proti odporcovi : J. J.,
F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. XXX, C., o zaplatenie 2.490,30 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr.
Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.490,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15%
ročneod22.7.2014dozaplateniaanáhradutrovkonaniadorúkprávnehozástupcunavrhovateľavsume
667,65 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 74,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 593,15 Eur,

všetko v splátkach po 100,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody
splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.490,30 Eur vo výške 5,25% ročne od
17.1.2014 do 21.7.2014 z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 22.7.2014 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie 2.490,30

Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 17.1.2014 do zaplatenia. Návrh pred prvým
pojednávaním čiastočne vzal späť, a to v časti o platenie úrokov z omeškania od 17.1.2014 do 21.7.2014
a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Úroky z omeškania navrhol priznať iba odo dňa podania návrhu.

Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na pracovnú
pozíciu pokladník/predavač s miestom výkonu práce predajňa Lidl v Hurbanove, ktorej súčasťou bola
aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 19.6.2007. Od 1.3.2011 poveril odporcu zastupovaním

zástupcu vedúceho predajne počas jeho neprítomnosti, alebo pracovnej vyťaženosti. S touto novou
úlohou boli spojené aj nové pracovné povinnosti, ako nakladanie s hotovosťou a práca s trezorom. Za
pridelenie nových pracovných povinností bol odporca finančne odmenený. Dňa 16.1.2014 nastúpil na
poobednú pracovnú zmenu. Jednou z jeho základných povinností je prevzatie trezora. Skutočnosť,
že sa prevzatie trezora uskutočnilo, má byť v zmysle internej smernice „. XXX/b - H.“ potvrdené
podpismi odovzdávajúceho a preberajúceho na formulári „Trezor/Denný pokladničný výkaz“. Toto
odporca nevykonal a pri večernej kontrole prepočítaním trezora zistil rozdiel - 2.490,39 Eur. Konaním

odporcu mu vznikla škoda v uvedenej výške. Na uhradenie tejto škody bol písomne vyzvaný listom zo
dňa 19.6.2014 v lehote do 5 dní od doručenia výzvy. Odporca výzve nevyhovel ani čiastočnou úhradou,
preto v zmysle ustanovenia § 179 ods.1 a § 12 Zákonníka práce žiada ho zaviazať k náhrade škodyv sume 2.490,39 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka.

Odporca proti čiastočnému späťvzatiu návrhu námietky nemal. Ako účastník konania na pojednávaní
uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiada ho zamietnuť. K vzniku schodku vysvetlenie nevedel dať.
Namietal, že do kancelárie, kde sa nachádza pevne zabudovaný trezor, mali prístup aj ďalší dvaja
pracovníci navrhovateľa, napr. v predmetný deň aj P. E., ktorá zvykla v tej kancelárii pracovať. Trezor
sa otváral na kód, každý kto pracoval s trezorom, mal svoj vlastný kód. Preberanie malo prebiehať tak,

ako to predniesol právny zástupca navrhovateľa. Peniaze a ceniny v trezore mal prepočítať ten, kto
trezor preberal a mal potvrdiť zistený stav na tlačive - preberanie trezoru. Nepopieral, že v uvedený
deň trezor od zástupcu vedúceho Q. M. neprevzal podľa predpisov i keď bol oboznámený s príslušnou
smernicou a bolo mu vysvetlené ako treba s trezorom narábať. Bol si toho vedomý, že od okamihu
prevzatia trezoru zodpovedá za finančnú hotovosť a ceniny v ňom umiestnené. Kontroloval ho až
neskôr, okolo 15,30 hodine, ale žiaden schodok nezistil. To, že konečný a počiatočný stav nesedí, zistil

až večer pred skončením zmeny. Nenamietal tvrdenie navrhovateľa, že schodok v uplatnenej výške
vznikol v čase, kedy za trezor bol zodpovedný on. Pre prípad, že súd návrhu vyhovie žiadal, aby mu bolo
umožnené dlžnú sumu uhradiť v splátkach v maximálnej mesačnej výške 100,- Eur, nakoľko pracuje na
polovičný úväzok, jeho čistý mesačný príjem činí 190,- Eur.

Podľa § 96 ods. 1,3 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo

pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu
manželstvo je alebo nie je.

Čiastočné späťvzatie návrhu sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania zo sumy 2.490,39 Eur vo výške 5,25% ročne od 17.1.2014 do 21.7.2014 zastavil podľa

ustanovenia § 96 ods.l O.s.p.

Súdvykonalvovecidokazovanieokremvýsluchuprávnehozástupcunavrhovateľaaodporcuajvýpisom
navrhovateľa v obchodného registra, Pracovnými zmluvami účastníkov uzavretými dňa 18.6.2007
a 8.2.2013, Prílohou k pracovnej zmluve zo dňa 8.2.2013 a Dohodou o hmotnej zodpovednosti z

toho istého dňa, Prílohou č.1 (firemná zásada, zásady jednania zo zamestnancami, zásady jednania
so zákazníkmi, pravidlá pre personálny nákup na filiálke, pravidlá na nákup tovaru zakúpeného
zamestnancom určeného k spotrebe na filiálke), dohodou účastníkov o skončení pracovného pomeru
odporcu zo dňa 22.1.2014, odpisom mzdového listu odporcu za rok 2013, denným pokladným
výkazom zo dňa 16.1.2014, prehľadom súčtov stravných lístkov za uvedený deň, týždenným prehľadom

dochádzky, Smernicou R. XXX/b-H.S., výzvou navrhovateľa na náhradu škody z 19.6.2014, pracovnou
zmluvou Q. M. z 25.2.2013 a Dohodou o hmotnej zodpovednosti uzavretej s Q. M. z 25.2.2013,
Prevádzkovými pokynmi pre vedúcich zamestnancov zo dňa 25.2.2013, prílohou č.1 a výsluchom
svedka Q. M.. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania dňa 18.6.2007 uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s dňom nástupu práce
odporcu 19.6.2007. Miestom výkonu práce pre zamestnanca je filiálka 186 zamestnávateľa na F.
K. R. U.. V zmluve je dohodnutý druh práce: pokladník/predavač. I keď pracovný pomer založený
touto zmluvou ukončený nebol, navrhovateľ dňa 8.2.2013 uzavrel s odporcom novú pracovnú zmluvu,
opätovne na prácu pokladník/predavač s miestom výkonu práce P. K. XXX/XXX, U. s nástupom dňa

1.3.2013. Dojednaná práca spočívala predovšetkým v plnení pracovných úloh súvisiacich s prevádzkou
zamestnávateľa a jeho podnikovými potrebami. Za vykonanú prácu patrila zamestnancovi mesačná
hrubá mzda vo výške 436,-Eur a to za dohodnutý pracovný čas 35 hodín týždenne. Dňa 8.2.2013
účastníci konania uzatvorili aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 a nasl. Zákonníka práce
č. 311/2001. Keďže v poradí druhá pracovná zmluva bola uzatvorená 8.2.2013, súd bol toho názoru, že

Dohoda o hmotnej zodpovednosti z toho istého dňa sa vzťahovala na prácu dojednanú v tejto zmluve,
t.j. na prácu: Pokladník/Predavač. Na tomto nič nezmení skutočnosť, že formulácia dohody o hmotnej
zodpovednosti pracovníka pokladník/predavač a zástupcu vedúceho predajne je totožná.Z bodov 1,2,6 Dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva, že odporca podpisom dohody potvrdzuje, že
bol oboznámený s pracovnými úlohami vo svojej funkcii, (t.j. vo funkcii pokladní/predavač) s predpismi,
ktoré sú pre túto prácu stanovené, s predpismi o svojej zodpovednosti aj s dôsledkami, ktoré z tejto

dohody pre neho vyplývajú. Zmluvné strany potvrdili, že pri uzatváraní tejto dohody bola uskutočnená o
hodnotách zverených v inventúrnom súpise inventúra. Zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za
zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať a ktoré sú mu zverené na pracovisku v zmysle inventúrneho
súpisu. V prípade, že na zverených hodnotách vznikne a bude zistený schodok, zamestnanec je
povinný ho uhradiť zamestnávateľovi v plnej výške. Skôr, než bola druhá pracovná zmluva uzavretá,

odporca bol regionálnym vedúcim ústne poverený zastupovaním zástupcu vedúceho predajne počas
jeho neprítomnosti v práci alebo pracovnej zaťaženosti. Túto prácu, ako to vyplýva zo zhodných
prednesov účastníkov, vykonával od 1.3.2011. Novú pracovnú zmluvu alebo dodatok k pracovnej zmluve
zo dňa 18.6.2007, ktorým by bolo upravené nové pracovné zaradenie odporcu však účastníci neuzavreli.
Napriek tomuto odporca prijal prácu zástupcu vedúceho predajne, bol uzrozumený s novými pracovnými
povinnosťami, s prácou trezoru a Smernicou R. XXX/b -H. a navrhovateľ mu umožňoval výkon tejto

práce. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nie je. Dňa 31.1.2014 účastníci konania
uzavreli Dohodu o ukončení pracovného pomeru, z ktorej vyplýva, že dohodou bol ukončený pracovný
pomer založený zmluvou zo dňa 18.6.2007. Nakoľko pre rozhodnutie o predmete konania je irelevantné,
či pracovný pomer odporcu u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy z 1.3.2013 stále trvá, súd sa
s touto otázkou nezaoberal.

Smernica R. XXX/b upravuje procesy manipulácie s peňažnými prostriedkami a nimi spojenými
dokladmi. Práca s trezorom je obsiahnutá pod bodom 4. s názvom Trezor. Podľa bodu 4.1. tejto
Smernice každý deň ráno pred prácou s trezorom musí dôjsť k jeho kontrole /prevzatiu trezoru
zodpovednou osobou za prítomnosti svedka - zamestnanca filiálky. Prepočítaná musí byť celá hotovosť

v trezore, vrátane všetkých cenín a obsahu pokladničných šuplíkov a hodnoty nákladových dokladov.
Pri zmene zodpovednosti za trezor musí byť súčasťou výmeny zodpovednej osoby predanie/prevzatie
stavu trezoru za prítomnosti odovzdajúcej a preberajúcej osoby, pri tejto výmene musí vždy prebehnúť
prepočítanie trezoru. Každý večer ako súčasť finančnej uzávierky musí dôjsť ku kontrole/prepočítaniu
stavu trezoru zodpovednou osobou za prítomnosti zamestnanca filiálky ako svedok. Každé preberanie

je nutné dokumentovať podpisom na príslušnom formulári “Trezor/Denný pokladničný výkaz“. Počítanie
prebieha na základe princípu 4 očí prostredníctvom prepočítania hotovosti, cením vrátane uložených
pokladničných šuplíkov a hodnoty nákladových dokladov zadaním do BO. Počítanie sa zdokumentuje
podpisom oboch prítomných pracovníkov na vytlačenom tlačive - „Porovnanie trezoru“.

Napriek tomu, že odporca ovládal prácu s trezorom, bol si toho vedomý, že zodpovedá za prevzaté
peniaze a ceniny, dňa 16.1.2014 po nástupe na poobedňajšiu pracovnú zmenu o 13,19 hodine trezor od
spolupracovníka Q. M., zástupcu vedúceho predajne neprevzal v súlade s vyššie citovanou Smernicou.
Na pojednávaní konanom dňa 18.2.2015 (čl.54) odporca vypovedal, že uvedený deň trezor prevzal bez
toho, že by jeho stav kontroloval a prepočítal. Hotovosť a ceniny v trezore prepočítal až okolo 15,30

hodine a nezistil žiadny schodok. Rozdiel v dennom pokladnom výkaze zistil až pred ukončením zmeny,
v uvedený deň bol v práci do 21,26 hodiny.

Q. M. podľa pracovnej zmluvy zo dňa 25.2.2013 uzavretej s navrhovateľom zastával v predajni č. XXX
R. U. funkciu zástupcu vedúceho predajne. K pracovnej zmluve mal uzatvorenú Prílohu - Prevádzkové

pokyny pre vedúcich zamestnancov a Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Q. M. ako svedok vypovedal,
že dňa 16.1.2014 pracoval od 5,30 hod. do 14,00 hod. Ráno pred otvorením predajne prevzal trezor za
prítomnosti ďalšej osoby, nakoľko k jeho otvoreniu sú potrebné kódy dvoch zamestnancov. Trezor sa
cez deň otvára iba vtedy, ak pokladník potrebuje drobné mince, alebo rozmeniť bankovku. K manipulácii
s trezorom cez deň je postačujúci kód iba jedného zodpovedného pracovníka, pri preberaní ráno a

odovzdávaní večer sú potrebné kódy dvoch pracovníkov. Stav trezoru cez deň sa nekontroluje, len ráno,
poobede pri skončení pracovnej zmeny a večer po zatváraní predajne. Cez deň, keď k otvoreniu trezora
stačí jeden kód, nikto iný nevie trezor otvoriť, len kto ho prevzal ( v danom prípade odporca). Uviedol, že v
inkriminovaný deň stav trezoru po jeho prevzatí od neho prepočítal odporca a všetko sedelo. Po prevzatí
trezoru zistený stav mal odporca vytlačiť, čo však neurobil pre mylnú manipuláciu s počítačom. Odporca

napojednávaníkonanom 4.5.2015(čl.79)vpodstatenespochybnilpravdivosťvýpovedesvedkaaznovu
potvrdil, že keď preberal od neho trezor, žiadne peniaze nechýbali, ba opačne, bolo v ňom asi o 9 eur
viac. Na svoju obranu uviedol, že Q. M. sa zdržiaval na pracovisku až do 16,40 hodiny, mal prístup k
trezoru a poznal aj jeho kód (dátum narodenia), ktorým trezor otváral. Do kancelárie mala prístup aj P. E.,ktorá dňa 16.1.2014 bola prítomná pri preberaní trezoru od Q.. M. a aj potom pracovala v kancelárii, kde
sa pevne zabudovaný trezor nachádzal. Výsledok „denného pokladného výkazu“, podľa ktorého stav
trezoru mal byť 22.601,52 Eur a v skutočnosti stav trezoru bol 20.111,13 Eur, teda rozdiel činil - 2.490,39

Eur, nespochybnil, iba nevedel dať vysvetlenie k tomuto rozdielu, ktorý vznikol počas jeho zmeny, v
čase keď prístup k trezoru mal jedine on. Na náhradu škody v dôsledku vzniku diferencie v trezore v
uvedenej sume bol odporca vyzvaný listom navrhovateľa zo dňa 19.6.2014 v lehote 5 dní od doručenia
výzvy, t.j. do 1.7.2014. Odporca výzve nevyhovel ani čiastočnou úhradou.

Podľa § 179 ods.1,2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení noviel zamestnanec zodpovedá
zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných
úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie
okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Podľa § 182 ods.1 citovaného zákona ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej

zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak
je neplatná.

Podľa § 186 ods. 1,2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobnú zodpovednosť

zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak škoda bola spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 187 ods.1 citovaného zákona ak škodu spôsobil porušením zmluvných povinností aj
zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 177 ods.1 vety prvej Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom
zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia
zdravia, života a majetku.

Podľa § 191 ods. 1,2,4 citovaného zákona (1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca
náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
(2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr
do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
(4) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody

nepresahujúcej 33,19 eura je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje náhradu škody podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce na
základe zodpovednosti odporcu za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať.
Schodok, ako jeden z predpokladov zodpovednosti pracovníka podľa tohto ustanovenia Zákonníka

práce vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré sa hmotne zodpovedný pracovník zaviazal
vyúčtovať. Rozumie sa tým rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktoré je skutočný stav nižší než účtovný stav,
vrátane schodku na finančných prostriedkoch. Je špecifickým druhom škody. Schodok býva spravidla
zisťovaný inventarizáciou (fyzickou alebo dokladovou) ako inventarizačný rozdiel medzi stavom majetku

a záväzkov v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku a záväzkov. Pokiaľ schodok nie je
hodnoverne preukázaný inventarizáciou, neznamená to bez ďalšieho, že by zamestnávateľ nemal
proti zodpovednému pracovníkovi nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 176 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ však musí, ak má byť jeho nárok úspešný, inými dôkaznými prostriedkami preukázaťstav hodnôt, ktoré pracovník prevzal na vyúčtovanie a skutočnosť, že došlo ku škode na zverených
hodnotách. Osobitná zodpovednosť, ktorá je upravená v ustanovení § 182 ods. 1 Zákonníka práce má
objektívny charakter. Znamená to, že vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a že sa pri nej uhrádza

celá skutočná škoda. Táto zodpovednosť vzniká len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky pre jej vznik,
a to:
- uzavretie písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti
- vznik schodku na hodnotách zverených na vyúčtovanie
- predpokladané zavinenie zamestnanca

Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť uzavretá písomne. Na jej platnosť sa
vyžaduje, aby medzi účastníkmi zmluvy vznikol pracovnoprávny vzťah. V danom prípade je
nepochybné, že medzi účastníkmi konania pracovnoprávny vzťah vznikol, že uzavreli dohodu o hmotnej
zodpovednosti, avšak táto dohoda sa vzťahuje iba na výkon práce predavač/pokladník. Na zastupovanie
zástupcu vedúceho pracovnú zmluvu, ani dodatok k už uzavretej pracovnej zmluve, na základe ktorého

by mal odporca vykonávať prácu s trezorom, účastníci neuzavreli. Je však nepochybné, že odporca túto
prácuvykonávalodmarca2011azatútoprácubolfinančneodmeňovaný.Od1.3.2011mubolvyplácaný
tzv. bonus - zastupovanie ST (zástupcu vedúceho predajne). V súvislosti so zmenou pracovného
zaradenia odporcu účastníci konania dohodu o hmotnej zodpovednosti neuzavreli, preto odporca za
vzniknutú škodu nezodpovedá podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce.

Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie
nemôžepriznaťanizinéhoskutkovéhozákladu,nežakýbolpredmetomkonaniavymedzenývžalobnom
návrhu. Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje
skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura

novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Nakoľko
vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nie je daná zodpovednosť odporcu podľa § 182 ods.1
Zákonníka práce, návrhom uplatnený nárok mohol posudzovať iba v rámci všeobecnej zodpovednosti
podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce. Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky
zodpovednostné predpoklady, ktorými sú:

- protiprávny úkon
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody
- zavinenie zamestnanca
- existencia pracovného pomeru

- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Protiprávnym úkonom je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Škoda je majetkovou
ujmou vyjadriteľnou v peniazoch, pričom skutočná škoda spočíva v skutočnom zmenšení majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie do predošlého
stavu. Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na zamestnávateľovi.

Kauzálny nexus je ďalším zodpovednostným predpokladom. Medzi vzniknutou škodou a protiprávnym
úkonom musí byť príčinná súvislosť. Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje
vnútorný psychický vzťah škodcu k výsledku svojho konania. Zavinenie môže spočívať vo
forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným
spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody. Zodpovednosť za škodu podľa § 176 Zákonníka práce

má subjektívny charakter, pretože na jej založenie je nevyhnutná danosť zavinenia ako subjektívneho
zodpovednostného predpokladu. K tomu, aby išlo o pracovnoprávnu zodpovednosť musia byť dané
ešte dva osobitné zodpovednostné predpoklady, a to: existencia pracovného pomeru a ku škode musí
dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Ak bola škoda spôsobená aj
zamestnávateľom, je zamestnanec povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Zodpovednosť za škodu podľa§ 176 Zákonníka práce je založená na subjektívnej zodpovednosti
zamestnanca. Dôkazná povinnosť zaťažuje zamestná-
vateľa, čiže navrhovateľ je povinný preukázať splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov
zodpovednosti za škodu.

Vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky atribúty zodpovednosti pracovníka za škodu podľa §
179 Zákonníka práce. Medzi účastníkmi konania vznikol pracovnoprávny vzťah, škoda bola spôsobená
pri plnení pracovných úloh odporcom. Odporca nespochybnil vznik škody, jej výšku, ani príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a svojim konaním ( manipuláciou s trezorom). Zavinenie odporcusúd videl v tom, že finančné prostriedky a ceniny, ktoré prevzal od svojho kolegu Q. M. a počas zmeny od
pokladníkov, po skončení pracovnej zmeny odovzdal so stavom - 2.490,39 Eur. K strate peňazí a cením
v tejto hodnote došlo v čase, kedy za trezor zodpovedal on. Nebolo preukázané, že by nemal vytvorené

pracovnépodmienkyktomu,abyzodpovedalzaprevzatéceniny.To,žekmiestnosti,kdebolumiestnený
trezor, mali prístup aj iní pracovníci, podľa názoru súdu v danom prípade nemá vplyv na posúdenie
zodpovednosti pracovníka, resp. spoluzodpovednosti zamestnávateľa, nakoľko trezor nebol poškodený
a sám odporca, ako aj Q. M. svojimi výpoveďami potvrdili, že keď spolu prepočítali hotovosť vrátene
cenín v trezore pri jeho odovzdávaní odporcovi, nezistili žiadny schodok. Cez pracovnú zmenu prístup

k trezoru mal jedine odporca, nakoľko trezor sa otvára na kód. Každý kto pracoval s trezorom, mal svoj
vlastný kód. To, že odporcov kód bol dátum jeho narodenia, ktorý mohli poznať jeho spolupracovníci,
nezbavuje odporcu zodpovednosti za vzniknutú škodu, nakoľko bolo na ňom, aký kód si zvolí. Pokiaľ
nezadal taký kód, ktorý nebol pre jeho spolupracovníkov známy, konal ľahkomyseľne.

Podľa § 186 ods.1,2 Zákonníka práce (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (2) Náhrada
škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u
jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o

osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu
alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z

omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s pnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Posledný štvrťrok pred vznikom schodku odporca mal priemerný čistý mesačný zárobok 633,32 Eur,
čoho štvornásobok je 2.533,30 Eur. Súd mal za preukázané, že škodu tvoriacu predmet tohto konania

zapríčinil odporca nedbanlivostným konaním, za túto zodpovedá podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce.
Súd návrh považoval za dôvodný a s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákonníka práce
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Navrhovateľ v tomto konaní si
uplatňuje aj úroky z omeškania od podania návrhu. Nakoľko odporca výzve navrhovateľa o uhradenie
škody do 5 dní od prevzatia výzvy nevyhovel a výzva mu bola doručená 26.6.2014, dostal sa do

omeškania s plnením peňažného dlhu od 2.7.2014. Základná úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do
9.9.2014 bola 0,15%, preto navrhovateľ má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne. Súd
je žalobným návrhom viazaný a navrhovateľ úroky z omeškania si uplatnil iba od podania návrhu, preto
povinnosť platiť úroky z omeškania súd uložil odporcovi iba od 22.7.2014. Priznanú sumu mu povolil
vzhľadom na jeho pomery uhradiť v splátkach po 100,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku,
stane sa zročnou celá pohľadávka.

Podľa § 142 ods.1,2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony, úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej

osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva
a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky

je primeraná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa § 10 ods.1 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96
eura za každých začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 13a ods.1 písm. a,c,d) citovanej vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby: (a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
(c) písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, (d) účasť na konaní pred súdom.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a), b) citovanej vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok: a)
na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času.

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 1 písm. b) Opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z. z., suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy

pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania sumou 1.578,23 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 149,- Eur
(vyrubeného vo výške 6% z ceny predmetu konania podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych
poplatkov) a titulom trov právneho zastúpenia 1.429,23 Eur, za tieto úkony právnych služieb:

1/prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 27.1.2015 ...............................................101.25 Eur, 2/účasť na
pojednávaní dňa 4.5.2015............................................................... 101,25 Eur,
3/účasť na pojednávaní dňa 21.10.2015..............................................................101,25 Eur,
4/ účasť na pojednávaní dňa 21.10.2015..............................................................101,25 Eur,
5/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej z 18.3.2015...........................101,25 Eur,

6/ písomné vyjadrenie na výzvu súdu z 30.6.2015............................................. 101,25 Eur,
7/ režijný paušál k 6 úkonom po 8,39 Eur............................................................ 50,34 Eur,
8/strata času :8 začatých polhodín po 13,98 Eur x 3 cesty.................................335,52 Eur,
9/ náhradu cestovných výdavkov za cestu osobným motorovým
vozidlom zn. H., L.: T. XXX W. z Bratislavy do Komárna

a späť 200 km, pri spotrebe phm 11,5 lit./100 km a cene benzínu
10/ 13,98 Eur x 2 cesty a pri cene phm 1,238 Eur x 1 cesta................................109,80 Eur,
11/ za opotrebovanie vozidla 600 km x 0,183 Eur............................................... 87,87 Eur,
12/ -20%-ný DPH zo sumy 1191,03 Eur............................................................. 238,21 Eur.

Podľa názoru súdu navrhovateľovi neprináleží náhrada za trovy vynaložené na prípis zo dňa 18.3.2015,
ktorým boli oznámené iba mená a adresy svedkov a za vyjadrenie z 30.6.2015 na výzvu súdu na
predloženie dôkazov. Argumentáciu obsiahnutú v tomto podaní mohol právny zástupca predniesť na
pojednávaní konanom 21.10.2015, ktorého sa zúčastnil a za ktoré vyúčtoval odmenu. Takto účelne
vynaložené trovy na právne zastupovanie sú trovy uvedené pod č. 1,2,3,4, z režijného paušálu /č.7/ 4 x

8,39 Eur, t.j. 33,56 Eur, č. 8,9,10,11 a DPH /č.12/ zo sumy 988,53 Eur, t.j. 197,70 Eur, spolu 1.186,23 Eur.

Podľa § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sapriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný

účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a
môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní
čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Neúspech navrhovateľa vo veci bol nepatrný. Napriek tomuto súd mu priznal trovy konania iba v rozsahu

50%. Dôvody hodné osobitného zreteľa na takéto zníženie náhrady trov videl v tom, že odporca bol
zamestnancom navrhovateľa od júna 2007, svoju prácu vykonával k spokojnosti zamestnávateľa, práve
z tohto dôvodu bol poverený zastupovaním zástupcu predajne. Túto funkciu vykonával od marca 2011
a až na prejednávaný prípad ani raz nebol u neho zistený schodok. Odporca prácu zástupcu predajne
zastávať dlhšiu dobu nechcel. Tomuto nasvedčuje aj tá skutočnosť, že navrhovateľ neuzavrel s ním

dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu jeho preradenia na inú, zodpovednejšiu prácu, ani dohodu o
hmotnej zodpovednosti. Trovy konania v celej výške by odporca vedel uhradiť iba s veľkými ťažkosťami.
Je zamestnaný u spoločnosti P. F., J..S..Z.., kde zarába 63,46 Eur čistého mesačne. Schodok priznaný
spolu so zákonným úrokom z omeškania aj pri mesačných splátkach 100,- Eur bude splácať viac rokov.
To, že vo veci bolo viac pojednávaní, čiastočne bolo zapríčinené aj tým, že žalobný nárok bol uplatnený

podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce a k posúdeniu veci podľa § 176 Zákonníka práce súd považoval za
potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedka a zadovážením dôkazov. V prípade navrhovateľa ide
o prosperujúcu spoločnosť, na ktorého znášanie polovice trov konania nebude mať taký citlivý dosah
ako na odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.