Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/523/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513244068
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513244068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: D. D., A..
X.XX.XXXX, W. Š., L. H. Č.. XX/50, zastúpený: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka, Krížna č. 38,
Bratislava, proti odporkyni: P. D., W. W., U. Č.. XX, zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A
PARTNERI, s.r.o., Bratislava, Nám. M. Benku č. 15, IČO : 36860522, o zrušenie vyživovacej povinnosti
k plnoletému dieťaťu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 12C
441/2013 - 95 zo dňa 10.júna 2014, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil počnúc dňom 24.10.2013 vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni v sume 350,- € mesačne určenú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 16C 55/2010 - 214 zo dňa 07.03.2012. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že navrhovateľovi
sa náhrada trov konania nepriznáva.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že odporkyňa je dcérou

navrhovateľa. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 16C 55/2010 - 214 v spojitosti s
rozsudkomKrajskéhosúduvBratislave11Co25/2012-238,ktorérozsudkynadobudliprávoplatnosťdňa
18.04.2012 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na svoju dcéru P. D., A.. XX.XX.XXXX mesačne sumou
350,- €, počnúc dňom 01.07.2011. Z trestného spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava V sp. zn.
5T 106/2011, zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 25.05.2009, ktoré podala na polícií odporkyňa
prvostupňový súd zistil, že táto v uvedený deň podala na svojho otca (navrhovateľa) trestné oznámenie
z dôvodu, že tento ju mal zhruba od januára 2009 psychicky a fyzicky týrať a to tým spôsobom, že

ju obviňoval, že je kurva, feťáčka a rôzne podobné výrazy. Obviňoval ju z toho, že zbila svoju matku,
podceňoval a šikanoval ju. Fyzicky ju spočiatku týral tak, že ju fackoval po tvári a neskôr ju udieral do
hlavy zatvorenou päsťou, trhal vlasy, búchal tvárou o zem a pod. Toto svoje konanie stupňoval. Dňa
23.02.2009 ju otec pod vyhrážkami, že ju zabije donútil podpísať splnomocnenie na predaj jej podielu
z domu, čo je jedna štvrtina. Tento podiel zdedila po svojej matke. Dňa 05.05.2009 ju z tohto domu
vyhodil a zobral jej kľúče. Následne sa dozvedela, že otec jej podiel predal svojej matke. Uznesením
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. OTp 359/09 zo dňa 21.06.2009 bol E.. D. D., A.. XX.XX.XXXX

vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Súd tak rozhodol, keď
dospelkzáveru,žezospisovéhomateriáluvyplýva,žeobv.jevovzťahukdcéreP.D.agresívny,dopúšťa
sa voči nej slovných a fyzických útokov a osobne, aj prostredníctvom neznámych osôb sa jej vyhrážal,
že pokiaľ bude problém riešiť na polícii, tak ju zabije. Tejto trestnej činnosti sa mal obvinený dopúšťaťopakovane, pričom závažnosť jeho konania sa postupne stupňovala a to až od slovných útokov až k
vyhrážaniu sa zabitím strelnou zbraňou. Navrhovateľ bol z väzby prepustený na slobodu dňa 03.11.2009
(po vyše 4 mesiacoch). Obžaloba voči navrhovateľovi bola na súd podaná dňa 29.06.2011. Rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T 106/11 zo dňa 11.02.2013 v spojitosti s uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2013 bol navrhovateľ -E.. D. D. spod obžaloby oslobodený. Z potvrdenia
Paneurópskej vysokej školy, Fakulty práva, zo dňa 14.05.2014 prvostupňový súd zistil, že odporkyňa
skončila dňa 13.05.2014 2. stupeň štúdia (magisterského) na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte práva
vykonaním štátnej skúšky.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, § 75 ods. 2
Zákonaorodine,keďpoukázalnato,žedobrémravysúpravidlásprávaniasaktoré,súvprevažnejmiere
v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, ktorými sa členovia
spoločnosti riadia a podľa nich sa správajú. Vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd za
preukázané, že odporkyňa je dcérou navrhovateľa a tomuto bolo rozsudkom súdu uložené prispievať na

jej výživu mesačne sumou 350,- Eur od 01.07.12011, nakoľko táto sa štúdiom na škole pripravovala na
svoje budúce povolanie a na výživu navrhovateľa bola odkázaná. Súd o vyživovacej povinnosti rozhodol
v období, kedy voči navrhovateľovi prebiehalo trestné stíhanie pre trestný čin vydierania a kde v tejto
trestnej veci nebolo konanie ešte právoplatne skončené. V konečnom dôsledku bol navrhovateľ spod
obžaloby oslobodený. Tvrdenia odporkyne, že ju otec psychicky a fyzicky týral a ohrozoval ju so strelnou

zbraňou v ruke sa v konaní nepreukázali a samotná odporkyňa na hlavnom pojednávaní v trestnej veci
spochybnila svoju výpoveď z prípravného konania, kde tvrdila, že ju navrhovateľ ohrozoval so zbraňou v
ruke a vyhrážal sa jej zabitím, čo malo za následok, že navrhovateľ bol vzatý do väzby, kde strávil vyše
štyroch mesiacov. Odporkyňa, ako študentka práva si musela byť vedomá, že podanie nepravdivých
alebo skresľujúcich tvrdení môže mať za následok, tak ako sa to stalo aj v tomto prípade, že jej otec

môže byť väzobne stíhaný. Z výsluchu účastníkov konania, doložených dokladov, ako aj z pripojeného
trestného spisu je zrejmé, že vzťahy medzi otcom a dcérou, hlavne po smrti matky odporkyne a jej
nadviazaniuznámostisP.Q.niesúdobréanezodpovedajúštandardu.Anitátoskutočnosť všaknemôže
mať za následok správanie sa odporkyne, ktorej tvrdenia spôsobili, že navrhovateľ bol vzatý do väzby,
kde strávil dlhé obdobie, čo malo vplyv na jeho zdravotný stav a ekonomickú sféru života. Tvrdenia

odporkyne sa nepreukázali byť pravdivými. Prvostupňový súd takéto jej konanie posúdil ako rozpor
s dobrými mravmi a návrhu navrhovateľa vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni
zrušil tak, ako tento požadoval t. j. odo dňa právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku a neviazal zánik
vyživovacej povinnosti až na ukončenie vysokoškolského štúdia odporkyne.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa, prečo súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, bol predmet sporu,
rodinné väzby účastníkov konania ako aj skutočnosť, že konečný výsledok prejednávanej veci (zrušenie
výživného) nezávisel od vôle účastníkov, ale od splnenia podmienok zániku vyživovacej povinnosti
v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine. V danom prípade ku dňu vyhlásenia rozsudku

vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni by zanikla aj z dôvodu, že táto ukončila štúdium a je
schopná sa samostatne živiť.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že zruší počnúc dňom 13.05.2014

vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v sume 350,- € mesačne určenú rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 16C 55/2010-214 zo dňa 07.03.2012. Mala zato, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku
a nato, že tak ako si mala byť vedomá následkov podania trestného oznámenia, tak si ako študentka

práva zákonite musela byť vedomá aj toho, čo by sa mohlo stať, keby uviedla nepravdu a následkom
uvedenia nepravdivých a skresľujúcich údajov nie je vzatie navrhovateľa do väzby. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na to, že Okresný súd Bratislava V v rozsudku sp. zn. 5T/106/2011-505 zo dňa
11.02.2013, ktorým navrhovateľa spod obžaloby oslobodil odôvodnil tak, že z vykonaného dokazovania
nahlavnompojednávanésúdnemoholurobiťjednoznačnýzáver,žeskutky,ktorésúuvedenévobžalobe

sa jednoznačne stali, nakoľko je toho názoru, že neexistuje ucelená reťaz priamych i nepriamych
dôkazov, ktoré vyvodzujú bezpečný záver, že sa stali. Zastávala názor, že nie je možné jej konanie a teda
podanie trestných oznámení poňať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď v žiadnom rozhodnuté
nie je uvedené, že by klamala a uvádzala nepravdivé a skresľujúce informácie a v trestnom konaní bolodokázané, že peniaze za podiel na rodinnom dome jej vyplatené neboli. Návrh na zrušenie výživného
ku dňu právoplatného oslobodzujúceho rozsudku bol podaný účelovo, aby sa navrhovateľ vyhol svojej
zákonnej povinnosti prispievať jej na výživu až do času kým bude schopná sa sama živiť. Ona ukončila

svoje vzdelanie dňa 13.05.2014 vykonaním štátnej skúšky na magisterskom stupni na Paneurópskej
vysokejškole,Fakultaprávaaažktomutodátumubybolologickézrušenievyživovacejpovinnostirodiča
voči dieťaťu, nakoľko až od tejto doby môže riadne začať vykonávať povolanie, na základe ktorého bude
schopná sa sama živiť. Záverom uviedla, že ona nijako nedala podnet navrhovateľovi na to, aby jej
správanie posudzoval ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Nesúhlasil s konštatovaním odporkyne, že následkom uvedenia nepravdivých a
skresľujúcichúdajovniejejehovzatiedoväzby;žeOkresnýsúdBratislavaVvoslobodzujúcomrozsudku
č. 5T/106/2011 - 505 zo dňa 11. 02. 2013 neuviedol, že tvrdenia poškodenej sú nepravdivé, ale len, že
nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol navrhovateľ stíhaný; že nie je možné podanie trestných

oznámení odporkyňou poňať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi; že v žiadnom rozhodnutí nie
je uvedené, že by odporkyňa klamala a uvádzala nepravdivé a skresľujúce informácie. Odhliadnuc
teraz od faktu, že skutky podľa obžaloby sa nikdy nestali a všetky skutočnosti boli odporkyňou a jej
priateľom P. Q. vymyslené, je možné iba samotným porovnaním výpovedí z prípravného konania a
jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Trval na tom, že sa žiadnej trestnej činnosti nikdy nedopustil a

ku žiadnemu skutku, pre ktorý bol trestne stíhaný nikdy nedošlo. Ak odporkyňa v odvolaní uvádza, že
návrh bol podaný z jeho strany účelovo, aby sa vyhol svojej zákonnej povinnosti prispievať odporkyni
na výživu a že nijako nedala podnet navrhovateľovi na to, aby jej správanie posudzoval ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi tak k tomu uviedol, že súdy v konaní o určenie výživného konštatovali,
že samotné podanie trestných oznámení nie je v rozpore s dobrými mravmi, a že trestné konanie je

„len“ v štádiu konania na súde, a teda nie je ukončené. S týmto konštatovaním súdov sa stotožnil ,
keď nikdy netvrdil, že v rozpore s dobrými mravmi je podanie trestných oznámení, ale tvrdí, že podanie
vymyslených a vykonštruovaných trestných oznámení dcérou na vlastného otca, ktoré spôsobili jeho
trestné stíhanie a kolúznu väzbu, v rozpore s dobrými mravmi nesporne je. Záverom uviedol, že aj
napriek tomu, že v dôsledku vymyslených trestných oznámení odporkyňou bol niekoľko rokov trestne

stíhaný, absolvoval výkon väzby, a to všetko s predstavou hrozby trestu odňatia slobody od 10 do 15
rokov,sisvojuvyživovaciupovinnosťsplnil,aodporkyni,ktorásavočinemudopustilatakéhotosprávania
uhradil výživné počnúc dňom 01. 07. 2011 do dňa podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti
celkovo vo výške 9.800 ,-€, t.j. 350,-€ mesačne (pričom odporkyňa žiadala pôvodne výživné v sume
700,-€ mesačne). Takže tvrdenia odporkyne, že sa zbavuje svojej vyživovacej povinnosti, považuje v

kontexte existujúcich okolností za scestné.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa §
214 ods. 3 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods.
3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne proti rozsudku nie je dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine právo na výživné od povinného (okrem
práva maloletých detí na výživné) musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti možno o
dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej
spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné
rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem)spoločnosti, všeobecne

uznávanýchačinnosťnamierenúprotiuvedenýmpravidlámmožnopretooznačiťzačinnosťprotidobrým
mravom ( contra bonus mores).Podľa judikatúry k citovanému ustanoveniu § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať len
v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného / danom prípade na strane odporkyne /.
Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať

výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon
presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatúry možno
usudzovať, že nestačí len obyčajná nevďačnosť, prípadne nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také
správanie,ktorésvojouintenzitouazávažnýmidôsledkamijemožnéobjektívneposúdiťakoporušovanie
dobrých mravov. Posúdenie toho či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie je v konečnom dôsledku

na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom
individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Z takto zisteného
skutkové stavu vyvodil aj správny právny záver, keď s poukazom na príslušné ustanovenia § 75

ods. 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine posúdil konanie odporkyne ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ktorá skutočnosť mala za následok vyhovenie návrhu navrhovateľa a zrušenie jeho vyživovacej
povinnosti voči odporkyni odo dňa právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku a nie ku dňu ukončenia
jej vysokoškolského štúdia. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil /
§ 157 ods. 2, 3 O.s.p. / s odôvodnením ktorým sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje.

Odvolací súd len dodáva, že v prejednávanej veci je nesporné, že vzťahy medzi účastníkmi
nezodpovedajú vzťahom rodiča a dospelého dieťaťa. Napriek tomu ale konanie odporkyne, ktorá ako
dcéra podala na povinného a to svojho otca trestné oznámenie, z dôvodu, že ju psychicky a fyzicky
týrať , šikanoval, že ju fyzicky napadol, že na ňu kričal, že ju zbije, že sa jej aj zo zbraňou vyhrážal

zabitím na základe ktorého bol navrhovateľ trestne a aj väzobne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/ Tr.
zák. a pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. a/ Tr. zák. a § 139 písm. c/ Tr. zák. je možné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd nespochybňuje právo odporkyne podať na niekoho trestné oznámenie, ale jej konanie je

v rozpore s dobrými mravmi predovšetkým vzhľadom na okolnosť, že uvedené konanie navrhovateľa
nebolo preukázané. Navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T 106/11 zo
dňa 11.02.2013 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2013 spod obžaloby
oslobodený nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol stíhaný a za daného stavu sa
všetky skutočnosti uvedené v trestných oznámeniach podaných odporkyňou javia ako vymyslené a

vykonštruované. Takéto správanie odporkyne je potom možné vzhľadom na svoju intenzitu a závažné
dôsledky, ktoré navrhovateľovi spôsobila možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil keď odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, resp. tvrdenia,

s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v tomto konaní plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151
ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.