Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Prikrylová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/159/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606205314
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4606205314.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, práv. zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnej: V. L., bytom J., X. XXX/X, o vymoženie 221,74 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 4. marca 2011, č.k.
2Er/1449/2008-24, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1
písm. g/ Ex. por. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 106,51
eur do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade ide o vykonanie notárskej
zápisnice č. N 429/2006, NZ 5279/2006, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, dňa
12.02.2006, v ktorej povinná, zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom, uznala čo do dôvodu aj výšky
dlh voči oprávnenému, pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho
zastúpenia a trov spísania notárskej zápisnice. Jej vydaniu predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere č.
360035 dňa 27.07.2005 medzi účastníkmi (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnej úver vo výške 5.000,- Sk, ktorý mala splatiť v 8 mesačných splátkach po 1.060,-
Sk. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v
jej mene uznal záväzok z úveru. Splnomocnenie je súčasťou formuláru zmluvy, nebolo dojednané
osobitne. Poverený splnomocnenec na základe plnomocenstva potom uznal v mene povinnej dlh 11
748,- Sk s 0,25% denným úrokom z omeškania od 16.12.2005 do zaplatenia, spočívajúci v úvere
a poplatku 6 680,- Sk, trovách právneho zastúpenia a trovách za spísanie zápisnice. Súd poukázal
na formálne i materiálne predpoklady vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa
§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Zdôraznil, že ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie,
uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode prejavu vôle. Ak exekučný súd dospej
k záveru, že hmotnoprávny základ v predloženej zápisnici nie je daný, nemôže pripustiť exekúciu
na jej základe a už začatú exekúciu musí zastaviť. Zmluva o úvere má formulárový charakter a jej
súčasťou je aj predmetné splnomocnenie. Keďže celá zmluva má formu vopred pripraveného formuláru,
povinná nemala možnosť ovplyvniť jej obsah a nemohla podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného
splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesla významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú
veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez
toho, aby o tom povinná vedela, uznať v jej mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Povinná sa
tak pri vydaní exekučného titulu musela podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Súd
má preto dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom skutočnej vôle
povinnej, pričom prejav vôle je jedným z podstatných znakov právneho úkonu. Ak neexistuje vôľa,
nevzniká ani právny úkon, a preto takýto úkon treba považovať za zdanlivý. Podľa § 34 OZ neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebosa prieči dobrým mravom. Na základe uvedeného má súd za to, že hmotnoprávny úkon (uznanie
dlhu), ktorý je obsahom notárskej zápisnice je v rozpore s dobrými mravmi, a teda je neplatným
právnym úkonom. Podľa názoru súdu vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany
spotrebiteľa, pretože splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V tomto smere poukázal na čl. 3,
6, 10 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských s
tým, že podmienky, ktoré možno považovať za nekalé, exemplifikatívne vymenúva Príloha k citovanej
smernici. Súd vyslovil pochybnosť i o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom,
že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania, pretože tento mechanizmus zo splnomocnenia
nevyplýva. Vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov
rovnakému splnomocnencovi, má súd dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu
spolupracoval s veriteľom - oprávneným. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami
splnomocniteľa. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka -
povinnej, ktorá bola prinútená pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom,
ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a
ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice). Z uvedeného vyplynulo, že sú tu dôvodné
pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom skutočnej vôle povinnej, pričom
zmluva, ktorá predchádzala vzniku notárskej zápisnice obsahuje dojednanie (splnomocnenie), ktoré
možno považovať za nekalú podmienku. Keďže súd zistil dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú
a na jej zastavenie ex offo o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora už nerozhodoval. O
trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, 2 Ex. por. a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v
znení účinnom do 30.4.2008. Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 143,98 eur, ktoré
vyúčtovala ako 8hodín exekučnej činnostiodmeňovanejsumou6,64eurpodľa§14ods.2cit.vyhlášky
s prihliadnutím na každú aj začatú hodinu, 9 úkonov odmeňovaných paušálnou odmenou 3,32 eur za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti podľa § 15 cit. vyhl., náhradu hotových výdavkov spolu 45,21
eur (poštovné 35,39 eur, kolky 0,13 eur, kancelárske náklady 9,69 eur). Súdnej exekútorke súd nepriznal
časovú odmenu za čas vynaložený na vykonanie úkonov : 1. predloženie návrhu na zastavenie exekúcie
a predloženie špecifikácie trov, 2. vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a zasielanie faktúry a
vyúčtovania na trovy exekúcie, pretože ide o administratívnu prácu, náhrada ktorej je už zahrnutá v
odmene súdneho exekútora. Ďalej nebola súdnej exekútorke priznaná paušálna odmena za úkony: 1.
doručenie Príkazu na začatie exekúcie - Tatrabanka, a.s., VÚB, a.s., Dexia, a.s., Volksbank Slovensko,
a.s., ČSOB, a.s., SLSP, a.s., OTP Banka Slov., a.s., Poštová banka, a.s., Uni Credit Bank, Slovakia, a.s.
a 2. doručenie Exekučného príkazu - Tatrabanka, a.s., VÚB, a.s., Dexia, a.s., Volksbank Slovensko,
a.s., ČSOB, a.s., SLSP, a.s., OTP Banka Slov., a.s., Poštová banka, a.s., Uni Credit Bank, Slovakia, a.s.,
pretože predloženým exekučným spisom nie je preukázané doručovanie príkazov na začatie exekúcie
a exekučných príkazov desiatim bankovým ústavom. Doručovanie nie je preukázané doručenkami,
podacím hárkom z pošty a ani iným spôsobom. Z uvedeného dôvodu nebola taktiež priznaná náhrada
hotových výdavkov - poštovné v sume 14,40 eur. Celkovo bola súdnej exekútorke priznaná náhrada
trov exekúcie vo výške 106,51 eur, ktorá pozostáva z časovej odmeny v sume 39,84 eur, z paušálnej
odmeny v sume 23,24 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 30,81 eur a z dane z pridanej hodnoty v
sume 12,62 eur. Keďže zastavenie exekúcie z procesného hľadiska zavinil oprávnený tým, že predložil
exekučný titul, ktorý nespĺňal zákonné predpoklady spôsobilého exekučného titulu, súd v súlade s § 203
ods. 1 Ex. por. rozhodol tak, že na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie súdom prvého stupňa a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil. Uviedol, že smernice vydávané v
rámci acquis communautaire (v rámci tzv. európskeho práva) majú len nepriamu záväznosť. Znamená
to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v
stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola smernica
Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách implementovaná
do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský
súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny
predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Zdôraznil, že notárska zápisnica už bola predmetom
skúmania zo strany exekučného súdu a keďže bola uznaná za súladnú so zákonom, bolo súdnemu
exekútorovi udelené poverenie. Povinná ako dlžník mohla kedykoľvek od uzavretia zmluvy v roku 2005
plnomocenstvo vypovedať, čo však neurobila. Namietal, že vo veci išlo o hmotnoprávne zastúpenie
podľa § 22 a nasl. Obč. zák a advokát sa mohol dať zastúpiť koncipientom podľa § 24 Obč. zák.Nestotožnil sa so záverom súdu, že v čase uzavretia zmluvy dlh neexistoval, nebola známa jeho výška,
a preto povinná nemohla realizovať svoje právo uznať dlh. V zmysle platných právnych predpisov totiž
nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania presným číselným vyjadrením. Uznanie
dlhu je hmotnoprávny inštitút, na ktorý nadväzuje notárska zápisnica ako procesnoprávny inštitút.
Poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou
právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Ex. por. Pokiaľ zákonodarca zaviedol do právneho poriadku notársku
zápisnicu ako exekučný titul, prejavil tým vôľu posilniť riešenie sporov medzi účastníkmi mimosúdnou
cestou bez toho, aby ju preskúmaval súd. Ak by ju súd mal preskúmavať, muselo by to byť v zákone
výslovne uvedené. Preskúmanie notárskej zápisnice súdom prvého stupňa ide nad rámec skúmania
formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedeného nesúhlasil ani s
výrokom prvostupňového súdu o trovách exekúcie.
Súdna exekútorka sa k odvolaniu vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí. V priebehu exekúcie zistila
nemajetnosť povinnej a pokračovaním exekúcie by narastali len jej trovy. Poukázala i na ďalšie
rozhodnutia súdov v obdobných veciach, s ktorými sa stotožnila. Mala za to, že súd sa mal zaoberať
aj neprimeranosťou vymáhaných úrokov z omeškania, ktoré podľa jej názoru predstavujú úžeru. Súd si
mal obstarať zmluvu o úvere a preskúmať ju s tým, že či neobsahuje ustanovenia, spôsobujúce značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v celom rozsahu potvrdiť podľa §
219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v tomto smere poukazuje
na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje a na zdôraznenie správnosti udáva:
Pokiaľ ide o výrok prvostupňového súdu o vyhlásení exekúcie vo veci za neprípustnú a jej zastavení
podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., exekučný súd má v zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex. por. povinnosť pred
vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitulavprípade,akzistírozportýchtolistín
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietnuť. Ak však súd
poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky, zastaví exekúciu
dodatočne. V prípade, keď súd zistí dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por.,
ako tomu bolo aj v danom prípade, zastaví exekúciu, ktorá bola začatá na základe poverenia udeleného
súdom. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex. por. preto vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej.
V danom prípade súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že notárska zápisnica,
ktorá bola v danej veci exekučným titulom, bola spísaná na základe zmluvy o úvere, obsahujúcej
neprijateľné podmienky, a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Z obsahu exekučného spisu odvolací súd vyvodil, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmluva,
uzavretá medzi účastníkmi dňa 27.07.2005 je štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov. Na základe zmluvy o úvere oprávnený v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti poskytol povinnej ako spotrebiteľovi úver v sume 165,96 eur za poplatok 115,51 eur. Povinná
sa zaviazala úver splatiť v 8 mesačných splátkach po 35,18 eur. Taktiež nie sú dané pochybnosti o tom,
že oprávnený poskytol úver v rámci svojej obchodnej činnosti a povinná túto finančnú službu prijala
ako spotrebiteľ. Povinná je a v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, pričom zmluvu podpísala ako
fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by zmluvu podpísala v rámci svojej podnikateľskej
alebo inej obchodnej činnosti.
Predmetnú zmluvu o úvere potom opodstatnene súd prvého stupňa posudzoval o.i. aj z hľadiska
jej súladu s článkom 6 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993. Ide o kogentné
ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami apovinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť.
V tejto súvislosti súdny dvor rozhodol, že takýto nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Vnútroštátny súd je preto povinný
preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne
skutkové okolnosti potrebné na tento účel.
Súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 01.05.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná
smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom
časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy
účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami.
V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero
(C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano
Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), Súdny dvor ES
konštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného
znenia a účelu smernice.
V danom prípade exekučným titulom bola notárska zápisnica (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por.). Notárska
zápisnica je vykonateľná za splnenia predpokladov, vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení.
Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako
je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových
náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex. por. Notárska zápisnica musí obsahovať presné označenie
oprávneného, povinného, ďalej presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah, obsah
a čas plnenia. Za najdôležitejšiu náležitosť exekučnej notárskej zápisnice treba považovať súhlas
povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného robí z
notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti,
uvedenej v jej obsahu. Materiálnou náležitosťou vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice je tak
uznanie daného nároku a súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto povinnosti.
V prejednávanej veci však súhlas povinnej s exekúciou bol zakotvený už v predtlači zmluvy s tým,
že povinná nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred
vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť, týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku.
Uvedené dojednanie nepochybne odporuje aj dobrým mravom, nakoľko povinná týmto zásadným
spôsobom zhoršila svoje zmluvné postavenie tak, že sa vopred vzdala svojich práv. Odvolací súd sa
taktiež stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že vzhľadom na pochybnosti o spôsobe, akým
sa splnomocnenec vôbec dozvedel o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania a
na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov jednému a tomu
istému splnomocnencovi, je dané podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval
s veriteľom - oprávneným, pričom konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa. Taktiež
dojednanie v bode 07. VPPÚ o zabezpečení uznania dlhu formou notárskej zápisnice zmluvnou pokutou
je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi, pretože núti povinnú uznať dlh voči
oprávnenému pod hrozbou finančnej sankcie. Celé plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
zmluvy o úvere na škodu dlžníka - povinnej. Preto je plnomocenstvo podľa názoru odvolacieho súdu
pre rozpor s dobrými mravmi i ustanoveniami čl. 3, 6 smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993,
neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. zák.), na ktorého podklade nebolo možné spísať za povinnú
vyhlásenie do notárskej zápisnice.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že notárska zápisnica ako
exekučný titul neobsahuje jej základnú zákonnú náležitosť v zmysle § 41 ods. 2 Ex. por., a to súhlas
(prejav vôle) povinnej s jej vykonateľnosťou, a teda aj z tohto dôvodu nemôže byť považovaná za
spôsobilý exekučný titul. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď exekúciu vo veci vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.
Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, ktorým uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie 106,51 eur, odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa rozhodol podľa
príslušných ustanovení právnych predpisov a správne ustálil i výšku trov exekúcie.Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.