Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2C/61/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310202152
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6310202152.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobcov v rade 1/ B. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U., Q. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Víznerom, advokátom so sídlom
AK Banská Bystrica, Skuteckého 12, 2/ mal. B. L., nar. X.X.XXXX, bytom U., Q. XX/XX a 3/ mal. R.
L., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Q. XX/XX, mal. žalobcovia v rade 1/ a v rade 2/ zastúpení zákonnou
zástupkyňou B. L. proti žalovaným 1/ S. C., nar. X.X.XXXX, bytom F., A. XXX/X, právne zastúpenej JUDr.
Dianou Messingerovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystrica, Horná Strieborná 4 a 2/ Kooperativa
poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v rade 1/ z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 33.500,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne v rade 1/ z a m i e t a.

III. Žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v rade 2/ z titulu nemajetkovej ujmy

sumu 33.500,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

IV. Žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v rade 3/ z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 33.500,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

V. Žalovaní sú p o v i n n í nahradiť žalobkyni v rade 1/ trovy konania spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia vo výške 1.061,23 Eur, na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo
žalovaných.

VI.Žalovanísú povinní nahradiťštátutrovykonania,ktoréplatil,spočívajúcevpriznanomznalečnom
vo výške 777,06 Eur, na účet Okresného súdu Brezno, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

VII. Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.213,- Eur, na účet Okresného súdu
Brezno, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :Žalobcovia v rade 1/ až v rade 3/ žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.3.2010 žiadali, aby súd z
titulu ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy zaviazal žalovaných k zaplateniu sumy 66.500,-
Euržalobkynivrade1/ažalobcomvrade2/a3/kzaplateniusumy33.500,-Euraknáhradetrovkonania.

Právnymzákladompodanejžalobyjeskutočnosť,žežalovanávrade1/dňa20.3.2008zaviniladopravnú
nehodu, pri ktorej R. L., manžel žalobkyne v rade 1/ a otec žalobcov v rade 2/ a v rade 3/ utrpel
smrteľné zranenie, ktorému na mieste podľahol. Žalovaná v rade 1/ bola zo spáchania prečinu usmrtenia
uznaná za vinnú rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 4T/29/08-436 zo dňa 12.11.2008. Vlastné

nároky žalobcov na náhradu škody boli uspokojené zo strany žalovaného v rade 2/. V rámci žaloby na
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovia vychádzali zo skutočnosti, že pri dopravnej
nehode zahynul manžel a otec žalobcov, ktorý bol živiteľom rodiny a s ktorým spolu tvorili ucelenú
rodinu. Nebohý manžel bol žalobkyni v rade 1/ morálnou, citovou a aj fyzickou oporou v ich spoločnom
živote; pre maloletých žalobcov v rade 2/ a v rade 3/ nebohý otec predstavoval potrebnú morálnu
a osobnostnú autoritu, jeho osobná prítomnosť v rodine bola pre duševný, telesný, citový a mravný

vývoj nezameniteľná. Žalovaná v rade 1/ neoprávneným konaním citeľne a nezvrátiteľne zasiahla do
práva na súkromný a rodinný život žalobcov. Žalobkyňa v rade 1/ s manželom uzavrela manželstvo
XX.XX.XXXX, z ktorého manželstva sa im narodili dve maloleté deti, žalobcovia v rade 2/ a v rade 3/.
Spoločne mali vybudovanú určitú životnú úroveň udržiavanú tým, že zosnulý manžel bol zamestnaný,
postupne si zadovážili vlastné bývanie, avšak zaťažené hypotékou. Po smrti manžela žalobkyne v rade

1/ ostali viaceré záväzky z úverov, ktoré ona po smrti manžela má veľké problémy splácať a do tejto
situácie sa rodina dostala len v dôsledku tragického úmrtia manžela, zavineného žalovanou v rade
1/. Zosnulý manžel a otec sa celkove dobre staral o rodinu a o deti, ktoré mal rád a oni zase jeho;
zo vzniknutého nepriaznivého stavu majú žalobcovia sústavnú psychickú traumu, stratu najbližšieho
príbuzného pociťujú ako ťažký zásah do ich rodinného a súkromného života, s ktorým sa doposiaľ

nedokázali vyrovnať a ktorý na ich zdravotnej stránke zanechal aj psychické následky. Žalobcovia sa v
dôsledku straty živiteľa rodiny dostali aj do veľmi zlej finančnej situácie.

Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že vzhľadom na tragický zásah do ich kompletnej rodiny a zmarenie
ich práva na súkromný a rodinný život s vyvoleným manželom a prirodzeným otcom, ktorú ujmu budú

prakticky pociťovať celý život, nepovažujú samotné odsúdenie žalovanej v rade 1/ za postačujúce a
preto sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy. Poukázali na to, že právna úprava nestanovuje medze
výšky zadosťučinenia; náhradu nemajetkovej ujmy uplatňujú vo výške 66.500,- Eur resp. 33.500,- Eur
so zreteľom na skutočnosť, že pociťujú nenahraditeľnú stratu svojho najbližšieho príbuzného; ak by ich
otec a manžel žil, boli by určite na inej spoločenskej úrovni, resp. so zreteľom na jeho finančný prínos

pre rodinu, ak by žil. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k žalovanej rade 1/ žalobcovia
poukázali na ustanovenie § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka ako nárok voči osobe, ktorá spôsobila
neoprávnený zásah do ich osobnosti a preto priamo zodpovedá za náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ
ide o žalovaného v rade 2/ žalobcovia majú zato, že voči tomuto majú priamy nárok podľa § 15 zákona
č.381/2001 Z.z., nakoľko žalovaný v rade 2/ z titulu uzavretej poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom

poistení doteraz likvidoval žalobcom a ostatným poškodeným všetky vzniknuté náhrady a ujmy.

Žalovaná v rade 1/ v písomnom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že dňa 5.8.2010 bola podmienečne
prepustená z výkonu trestu odňatia slobody a je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Je si vedomá svojho činu, chápe aj žalobu, avšak požadovaná suma je na jej pomery príliš vysoká.

Za súčasného stavu nie je schopná zaplatiť žalobcom požadovanú finančnú ujmu. Pokiaľ ide o skutok
žalovaná uviedla, že svoj čin úprimne ľutuje a uvedomuje si, že žiadne ospravedlnenie ani žiadne
finančné odškodnenie nevráti životy a nezabudnú na tú hrôzostrašnú udalosť, ktorú má aj ona sama
dennodenne pred očami.

Žalovaný v rade 2/ v písomnom vyjadrení vzniesol námietku pasívnej legitimácie a žiadal konanie
voči nemu zastaviť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Brezno, má zato, že všeobecným súdom žalovaného v rade 2/ je Okresný súd
Bratislava I, nakoľko žaloba smeruje voči spoločnosti, ktorá má sídlo v pôsobnosti Okresného súdu
Bratislava I. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, tento je nárokom na ochranu osobnostných práv podľa § 13

Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že ide o zásah do práva na ochranu osobnosti, kde zodpovedá
vždypriamypôvodcazásahu,toznamenážalovanývrade1/(vodičmotorovéhovozidla),atonazáklade
zavinenia. Žalovaný v rade 2/ neporušil žiadnu povinnosť uloženú zákonom, a teda podľa neho nemôže
byť zodpovedným podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť ani pasívne legitimovanýmv danom spore. Žalovaný v rade 2/ poukázal na ustanovenie § 4 ods.2 Zákona č.381/2001 Z.z. a právo
poisteného z poistenia, medzi ktoré nárok na nemajetkovú ujmu nepatrí. Žalovaný v rade 2/ poukázal
na skutočnosť, že za žalovanú v rade 1/ uhradil žalobkyni náklady na pohreb a náklady na pomník v

celkovej sume 2.042,79 Eur, čím zaplatil za žalovanú v rade 1/ uplatnené a preukázané nároky.

Právny zástupca žalobkyne v rade 1/ na pojednávaniach zotrval na podanej žalobe, žiadal zaviazať
na zaplatenie žalovaných súm. Uviedol, že návrh je podaný podľa § 11 Občianskeho zákonníka,
z osobnostných práv ide o právo na súkromie a právo na rodinný život, ktorý bol vo vzťahu k

žalobkyni v rade 1/ vážnym spôsobom narušený. Pasívnu legitimáciu žalovanej v rade 1/ vyvodzuje z
trestnoprávneho rozhodnutia, kedy žalovaná v rade 1/ bola uznaná za vinnú. Má zato, že nie je spor
o tom, že žalovaná v rade 1/ zodpovedá za škodu, ako aj za nemajetkovú ujmu uplatnenú v konaní.
Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v rade 2/ právny zástupca zdôraznil, že má vedomosť aj o
iných konaniach, v ktorých žalovaným je aj zákonná poisťovňa; podanou žalobou sa žalobkyňa pripojila
k spoločenskému tlaku, aby aj v Slovenskej republike bola prijatá zákonná úprava, inak často nie je

možné nemajetkovú ujmu uhrádzať. V čase prvého pojednávania sa právny zástupca žalobkyne v rade
1/ vyjadril, že súd zrejme nemá zákonnú úpravu na zaviazanie aj žalovaného v rade 2/. Pokiaľ ide o
výšku nemajetkovej ujmy, právny zástupca poukázal na to, že táto závisí od okolnosti a závažnosti ujmy;
v konkrétnom prípade došlo k maximálnej závažnosti ujmy, nakoľko došlo k úmrtiu manžela žalobkyne v
rade 1/. V rodine žalobkyne v rade 1/ došlo po smrti manžela k veľmi vážnej situácii vrátane ekonomickej

situácie.

Žalobkyňa v rade 1/ sa ako zákonná zástupkyňa žalobcov v rade 2/ a v rade 3/ pripojila k prednesu
právneho zástupcu. V rámci svojho výsluchu uviedla, že zosnulý manžel bol živiteľom rodiny, staral sa o
spoločné maloleté deti. Po dopravnej nehode sa rodina rozpadla, vnikli psychické, zdravotné a finančné

problémy.Posmrtimanželajepríjemžalobkynevrade1/malý,rodinehrozí,žepríduovšetko;splácalen
hypotekárny úver, iné dlžoby splácať nemôže; prebiehajú exekúcie. Finančné odškodnenie jej manžela
nevráti, nič jej ho nenahradí, ale život sa možno stane o niečo krajší. Má zdravotné problémy, najmä
psychické, lieči sa v psychiatrickej ambulancii, v súčasnosti je stav ustálený, po smrti manžela chodila do
ambulancie3-4xmesačne.Mámproblémysoštítnoužľazouaproblémsosrdcom.Predsmrťoumanžela

problémy nemala. Smrť manžela bola pre ňu šok, rana, takáto udalosť s každým niečo spraví, aj u nej
je to v dôsledku úmrtia. Hrozila jej aj hospitalizácia v dôsledku psychických problémov; hospitalizovaná
nebola hlavne kvôli deťom, aby sa o ne mal kto postarať. Následky boli aj na deťoch, dcéra mala osem
rokov a syn tri roky. Dcéra sa psychicky zrútila, chodievala na psychologické vyšetrenie, zhoršil sa jej
prospech v škole a mala aj epileptické záchvaty; bola mimoriadne naviazaná na otca. Na maloletom

synovi udalosť zdravotné problémy nezanechala; dennodenne však rieši, prečo tu ocko nie je, prečo si
niečo nemôžu kúpiť. Syn je tým poznačený na celý život, začína byť ustráchaný vo vzťahu k cudzím
ľuďom. Ona sama s manželom vychádzala veľmi dobre, bolo to desaťročné bezproblémové manželstvo.
Manžel bol zodpovedný, spoľahlivý, postavili si na hypotéku rodinný dom, maličkosti čo sa v manželstve
vyskytli neboli podstatné, boli spokojní. Svoje manželstvo považuje za ideálne, boli si vzájomnou oporou.

V manželstve bola prevažne doma, chvíľu bola aj zamestnaná, inak sa starala o domácnosť a manžel
zarábal. Rodinný život prebiehal tak, že manžel chodieval do roboty, po návrate boli všetci spolu, on od
rodiny preč nechodieval, iba ak na šport, hrával aktívne hokej. Ako rodina chodievali spolu na dovolenky
na Slovensku. Smrť manžela mala strašné následky, všetko čo si vybudovali bolo zničené, rodina padla
na kolená a sama žalobkyňa sa z toho nevie dostať. Manžel jej chýba, momentálne ju nič nezaujíma,

život je dennodenné trápenie, jedine sa dokáže starať o deti. V jej živote ide o neskutočnú zmenu, stále
si kladie otázky prečo on a prečo oni. Je to v zásade kvôli nezodpovednosti jedného človeka.

Žalovaná v rade 1/ vo veci samej vyjadrila ľútosť, zbaviť sa viny nechce. Zdôraznila, že je evidovaná ako
uchádzač o zamestnanie, nemá z čoho uplatnený nárok zaplatiť. V rámci svojho výsluchu uviedla, že

si plne uvedomuje, čo sa stalo, ona ale nemá ako žalobcom finančne pomôcť. V minulosti po skončení
strednej školy bola zamestnaná, následne po udalosti bola doma, nezamestnaná a potom vo výkone
trestu, nepoberá ani dávky, nakoľko je posudzovaná spoločne s rodičmi. Hľadá si prácu, ale nič nenašla.
Je nemajetná, vlastní len veci osobnej potreby. Je chorá od narodenia, má choré kĺby, nemôže dlho stáť
a denne berie tri krát lieky.

Zástupca žalovaného v rade 2/ počas celého konania zotrval na stanovisku nedostatku pasívnej
legitimácie. Za neoprávnený zásah v rámci žaloby o ochranu osobnosti podľa jeho názoru nesie
zodpovednosť priamo a výlučne žalovaná. Je pravdou, že na základe poistnej zmluvy uzavretej medzižalovaným v rade 2/ a poistníkom L. B. došlo k poistnému plneniu žalobkyni v rade 1/, žalovaný v
rade 2/ ale nenesie zodpovednosť podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v rade 2/ ako
poisťovňa so žalovanou v rade 1/ žiadnu poistnú zmluvu týkajúcu sa povinného zmluvného poistenia

uzavretú nemá; pokiaľ ide o zodpovednosť poisťovne vyplývajúcu z poistnej zmluvy ide výlučne o
zodpovednosťzaškoduaniezaujmunaosobnostnýchprávach.Mázato,ženositeľomzodpovednostije
ten, kto spôsobil vznik nemajetkovej ujmy; ochrana osobnosti nie je stanovená v rozsahu zodpovednosti
poisťovateľa tak ako je stanovená v § 4 ods.2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Európska a
slovenská právna úprava v prípade povinného zmluvného poistenia kryje len náhradu škody. Uplatnený

nárok pokiaľ ide o jeho výšku nemá reparačnú povahu ako vyžadujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ale vzhľadom na nemajetnosť žalovanej v rade 1/ má skôr satisfakčnú a likvidačnú povahu.
Žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súd Českej republiky sp.zn. 30 Cdo
999/2007 a 30 Cdo 1051/2005

Svedkyňa J. L., matka zomrelého R. L. a stará matka maloletých žalobcov v rade 2/ a 3/ na pojednávaní

zdôraznila svoj príbuzenský vzťah k žalobcom ako aj skutočnosť, že pozná aj žalovanú v rade 1/, ktorú
považuje za osobu, ktorá ju pripravila o milujúceho syna. Jej syn R. L. bol šikovný pracovitý človek, ktorý
od malička športoval. Aj keď si založil rodinu, celý život žil aj pre šport. Žil pre svoju rodinu, kúpili si
starší domček, ktorý svojpomocne opravovali, za pomoci rodiny. Peniaze na to nemali a preto si zobrali
hypotéku, ktorú splácali. Jej syn bol šikovný, mal ísť za majstra, keby sa tá udalosť nestala. Svedkyňa

uviedla, že aj jej samej sa zrútil svet, bol to jej jediný syn a svet sa zrútil aj jej vnúčatám. Deti za otcom
veľmi plačú, mali ho veľmi radi, bol to veľmi dobrý otec. Deti sú rovnako šikovné, chodievali by na krúžky,
vnučka na tanečnú a vnuk na hokej, ale nemajú na to financie. Ona sama má 67 rokov, ešte pracuje,
aby neveste a vnukom vypomáhala. Ona sama s deťmi neustále rieši otázku, prečo sa to stalo, rieši to s
vnukom, ktorý má ocka veľmi rád. Ona keby bola mladšia ona by sa aj zodrala, aby mohla deťom niečo

kúpiť, nedokážu im kúpiť všetko čo by potrebovali. Neveste veľa financií z dôchodkov nezostane, boli
u nej už aj exekútori. Pokiaľ ide o spôsob manželského spolužitia svedkyňa uviedla, že ak by všetky
manželstvá boli také, rozvody by neboli. Jej syn bol starostlivý otec a starostlivý manžel, on s chlapmi
na pivo nechodil a vysvetľoval, že má doma ženu a deti a že sa im musí venovať. S manželkou mal
dobrý vzťah, svedkyňa u nich hádku nikdy nevidela, aj keď u nich bola prakticky každý deň. Mali svoje

starosti, najmä pri rekonštrukcii domu, dokázali sa ale tešiť aj z maličkostí. Teraz je situácia taká, že
vstávajú s plačom aj si líhajú s plačom. Stále sa rieši len finančná situácia. Rodina jej syna sa tešila aj
z maličkostí, aj banality im prinášali šťastné okamihy, vážili si jeden druhého. Tešili sa z celého svojho
života. Rodinu zabezpečoval syn svedkyne, ktorý pracoval na tri zmeny, nevesta sa starala o domácnosť
a o rodinu. Syn svedkyne sa jej na svoju manželku nikdy nesťažoval. Vo vzťahu nevesty k jej synovi

svedkyňa nemala dôvod jej niečo vyčítať, sama svedkyňa má k svojej neveste dobrý vzťah, myslí si,
že táto si ju váži ako svoju matku.

Svedkyňa ďalej uviedla, že keď sa dozvedeli, čo sa stalo, zrútili sa obe s nevestou, deťom až o dva
dni povedali, čo sa stalo, až po dvoch dňoch vedeli deťom povedať, že ocko sa už nevráti, že je mŕtvy.

Svedkyňa nevedela, koho skôr ratovať, či nevestu, či deti alebo seba. Od vtedy majú psychické problémy
všetci, ona sama, nevesta a aj deti. Povaha nevesty sa zmenila, stále niekto v rodine plače. Ku dňu
svedeckej výpovede syna ešte nepochovali, nakoľko vnučka to veľmi prežíva a otca nedovolí pochovať.
Na neveste sa zmenilo aj to, že má toho veľa na hlave, starosti má stále, prežíva trápenie a prežíva
stresy. Často plače, veľa vecí jej ani nechce povedať čo rieši; jej správanie k deťom sa ale nezmenilo,

musí deťom nahrádzať lásku za dve osoby. Pred nehodou bola nevesta šťastná, milá a usmiata, život
si užívala a radovala sa z neho, dnes je každý deň sprevádzaná smútkom, problémami, nie je to tak,
ako keby syn žil, niet dňa bez plaču a veľmi sa jej zmenil život. Je to len bolesť a trápenie. Pokiaľ ide
o deti, tieto sú zdravé, živé, ale nemôžu mať to, čo by mali mať. Aj keď sa snažia im dať čo potrebujú,
otcova láska k deťom sa vynahradiť nedá. Vzťah otca k deťom bol krásny, deti to čo sa stalo prežívajú

veľmi zle, nezaspia bez toho, aby nemali v ruke otcovu fotku. Otec sa deťom venoval po každej stránke,
myslí si, že bol skutočným otcom detí, otec s veľkým O, starostlivý. Potom ako sa to stalo s vnučkou
chodia k psychologičke, v škole sa jej zhoršil prospech, nevie sa sústrediť, deti sa jej vysmievajú, že
nemá otca. Keď má vnučka v škole záchvat, musia ísť do školy pre ňu, učiteľky si nevedia dať rady.
Vnuk to prežíva tak, ako to prežívajú chlapi, o všetkom hovorí, že takto by to ocko povedal, takto by to

ocko spravil, zobral sa aj namiesto ocka rúbať drevo ako by bol hlavou rodiny. Vnuk to neznáša lepšie
ako vnučka, on to znáša ináč. Niekedy plače a hovorí, že mu prišlo tak ľúto za ockom. Vnuk hovorí, že
na otca nikdy nezabudne, vždy si ho bude pamätať, chýba mu.Žalobkyňa v rade 1/ ako zákonná zástupkyňa (matka) maloletých žalobcov v rade 2/ a v rade 3/ žiadala
Okresný súd Brezno, aby schválil žalobu matky podanú v mene maloletých detí proti žalovaným v rade
2/ a v rade 3/. Tunajší súd svojím rozsudkom č.k. 8P/87/2010-60 zo dňa 8.6.2010 návrh matky na

schválenie právneho úkonu zamietol z dôvodu, že nejde o úkon týkajúci sa nakladania s majetkom
maloletých detí, a preto takýto úkon nevyžaduje schválenie súdu.

Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 4T/29/08-436 zo dňa 12.11.2008 bola žalovaná v rade 1/
uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko dňa

20.3.2008 o 16:25 hod po ceste č.I/66 v smere Brezno - Banská Bystrica v uzavretej obci Lopej viedla
motorové vozidlo zn. Opel Vectra Caravan, ev.č. BR-XXXBB rýchlosťou viac ako 110km/h, čím porušila
ustanovenie § 15 ods.4 Zák. NR SR č.315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, v
dôsledku čoho v 116.650 kilometri v blízkosti za vyznačeným priechodom pre chodcov v rýchlosti
98-108km/hod v protismernom jazdnom pruhu vozovky ľavou prednou časťou narazila do ľavej prednej
časti osobného motorového vozidla Fiat Uno, ev.č. SB-XXXAB vedeného z vedľajšej cesty zo smeru

od obce Dolná Lehota P. C. rýchlosťou 8-16 km/h, už zaradeného do svojho jazdného pruhu. Pri
dopravnej nehode závažným poraneniam podľahli P. C., R. L. a závažné poranenia utrpel L. N. ako
spolujazdec v motorovom vozidle Fiat Uno. Poranenia utrpeli aj spolujazdci v motorovom vozidle Opel
Vectra Caravan. Uvedeným konaním žalovaná v rade 1/ inému spôsobila smrť a tento čin spáchala
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti. Žalovanej v rade 1/ bol Okresným

súdom Brezno uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo
výmere 54 mesiacov.

Podľa potvrdenia o poistení zodpovednosti s dobou poistenia zodpovednosti od 27.12.2007 do

26.12.2008 bol držiteľ motorového vozidla L. B., nar. XX.X.XXXX, a to motorového vozidla EČV BR
XXXBB poistený u žalovaného v rade 2/. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné podmienky poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.XXX (ďalej len "Všeobecné
poistné podmienky"). Podľa výpisu z inkasného účtu pre poistnú zmluvu XXXXXXXXXX (číslo návrhu
XXXXXXXXXX) za obdobie od XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX bolo poistné vo výške 195,68 Eur zaplatené

dňa 10.1.2008, poistník L. B.. Podľa oznámenia škodovej udalosti zo dňa 16.2.2009 bola oznámená
dopravná nehoda, ktorá sa stala dňa XX.X.XXXX v obci Lopej. Vodičom v čase nehody bola podľa
oznámenia žalovaná v rade 1/, držiteľ vozidla a poistený L. B.. Vozidlo, ktorého prevádzkou bola škoda
spôsobená, bolo vozidlo Opel Vectra Caravan, EČV BR XXXBB.

Podľa čl.I ods.2 Všeobecných poistných podmienok, poistený má nárok, aby KOOPERATIVA za neho
nahradila v rozsahu a vo výške podľa ustanovení Občianskeho zákonníka poškodeným uplatnené a
preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, vrátane nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok
nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na

zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri
poškodení možnosť ich opatrovať (vecná škoda)
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmena a), b) a d)

d) ušlého zisku.

KOOPERATIVA poisťovňa a.s. listom zo dňa 10.4.2008 oznámila žalovanej poistné plnenie vo výške
20.930,-Sk ako náhrada nákladov na pohreb v zmysle poistnej udalosti hlásenej dňa 4.4.2008, vznik

udalosti 20.3.2008, poistná zmluva XXXXXXXXXX, poistené vozidlo BR XXX BB, poistený L. B.. Podľa
oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.7.2009 žalovaný v rade 2/ žalobkyni zaplatil sumu 393,98 Eur
ako náklady na náhrobný kameň. Na výzvu súdu žalovaný v rade 2/ potvrdil, že žalobkyni boli v zmysle
ustanovenia § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 4 zákona č. 381/2001
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradená suma 393,98

Eur, a to dňa 14.1.2009 - náklady na náhrobný kameň a suma 1.648,81 Eur dňa 10.4.2008 - náklady
na pohreb. Uvedenú skutočnosť písomne potvrdil právny zástupca žalobkyne v rade 1/ s tým zdôraznil,
že v dôsledku nemajetkovej ujmy nebolo platené nič.Podľa Osvedčenia o dedičstve 4D/232/2008; D not 59/2008 zo dňa 2.6.2009 ako dedičia zo zákona v
prvej dedičskej skupine po poručiteľovi R. L. prichádzajú jeho manželka, žalobkyňa v rade 1/, žalobcovia
v rade 2/ a v rade 3/ - maloleté deti zomrelého, ako aj v tom čase maloletý syn N. L., nar. XX.X.XXXX. Z

osvedčenia o dedičstve vyplýva všeobecná hodnota majetku poručiteľa vo výške 26.721,10 Eur, výška
dlhov poručiteľa 22.350,39 Eur a čistá hodnota dedičstva 4.370,71 Eur.

R. L. bol v čase svojej smrti zamestnancom obchodnej spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s., s
výškou priemernej mesačnej mzdy v kalendárnom roku predchádzajúcom dopravnej nehode vo výške

15.140,25 Sk. Podľa pracovného posudku svoju prácu vykonával zodpovedne v zmysle pokynov
nadriadených pracovníkov; nebol disciplinárne riešený, bol evidovaný ako bezkonfliktný zamestnanec.
Celkové hodnotenie zamestnanca bolo veľmi dobré.

Podľa lekárskej správy zo dňa 17.10.2008 žalobkyňa v rade 1/ je v lekárskej psychiatrickej starostlivosti
od leta 2008 s diagnózou adaptačná porucha. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.XXXXXXXXXX zo

dňa 2.6.2008 bol žalobkyni v rade 1/ priznaný vdovský dôchodok vo výške 3.491,-Sk mesačne, od
1.1.2011 bol zvýšený na sumu 136,70 Eur mesačne. Sirotský dôchodok na maloleté deti bol od 1.1.2013
upravený na sumu 91,30 Eur mesačne.

Žalobkyňavrade2/bolapodľalekárskejsprávyzodňa11.7.2008vsledovaníneurológaprecephaleuod

roku 2007, podľa správy je maloletá žalobkyňa odvtedy precitlivelá, ustráchaná, bojí sa večer zaspávať
v tme, prichádza aj v noci za matkou s plačom, veľmi málo je, pochudla, v noci sa niekedy budí, niekedy
nevie zaspať. Zhoršila si prospech. Záver ošetrujúceho psychiatra je diagnóza - emočné poruchy so
začiatkom špecifickým pre detstvo - iné poruchy emócií v detstve.

Charakteristiku na maloletú dala jej triedna učiteľka, Mgr. Cipciarová, ktorá v charakteristike uviedla, že
maloletá žalobkyňa v prospechu dosahuje slabé až nedostačujúce výsledky, čo pravdepodobne značne
súvisísjejmedikamenóznouliečbou,ktoráovplyvňujejejvnímanie.Stávasatotiž,žezjavnenahodinách
nevníma, jej pozornosť je rozptýlená, všetko čo sa naučí, za krátky čas zabudne. Pamäť má krátkodobú.
Bola na vyšetrení v pedagogicko-psychologickej poradni, je klasifikovaná podľa osobitných metodických

pokynov. Vyžaduje si individuálny prístup. Je introvert - uzavretá do seba, ťažšie nadväzuje kontakty a
priateľstvá. Na všetko reaguje veľmi citlivo, nedokáže zvládať stresové situácie, koná skratovo. Hneď
je jej zle a veľakrát sa stane, že je potrebné volať matku. Socializačný proces maloletej žalobkyne je
podľa charakteristiky narušený.

Žalobkyňa v rade 1/ vo svojom mene, ako aj v mene maloletých detí žalovanú v rade 1/ písomne žiadala
o náhradu nemajetkovej ujmy.

Nakoľko posúdenie veci vyžadovalo odborné znalosti, súd nariadil znalecké dokazovanie, ustanovil
znalca v osobe Mgr. Františka Nociara, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí,

klinická psychológia dospelých, ktorý vypracoval znalecký posudok č.XX/XXXX, v záveroch ktorého
konštatoval nasledovné skutočnosti:
Pokiaľ ide o žalobkyňu v rade 1/ medzi ňou a zosnulým bol dobrý manželský vzťah založený
na vzájomnej náklonnosti, láske, spoločnom vedení rodinného života bez zásadných morálnych a
kultúrnych rozdielov v hodnotách, prioritách a životných zásadách. Zo strany žalobkyne v rade 1/ išlo

o istú závislosť vo vzťahu. Ich spolužitie pravde podobne nebolo poznačené zásadnými konfliktami,
či inými prekážkami. Zosnulý manžel žalobkyne v rade 1/ zastával rolu živiteľa a prirodzenej autority
v rodine, čo navrhovateľke vyhovovalo, staral sa o deti po stránke výchovy, starostlivosti, rozvíjania
záujmov,čibudovaniavzťahurodič-dieťa.Naotázku,akosaprejavujedopadtragickéhoúmrtiamanžela
na psychiku žalobkyne v rade 1/ znalec odpovedal, že strata osoby manžela vyvoláva výrazné následky

v podobe pocitov smútku, straty. Prežívanie pocitov smútku prehĺbilo prejavy a faktory osobnosti,
ktoré sa prejavovali pred tragickou udalosťou v menšej miere alebo sa neprejavovali. Výraznejšie je
nestabilita emotivity, výrazné je emočné reagovanie na situácie, rýchle je reagovanie poklesom nálady
na záťaž, emočné napätie, pokles je aj v rámci smútku a spomienok. Tieto rozlady majú epizodické
trvanie, v čase vyšetrenia sa neobjavujú dlhodobejšie stavy poklesu, ktoré by svedčili pre závažnejšiu

depresívnu poruchu. Zvýraznené je zaoberanie sa sebou, svojím psychickým a zdravotným stavom.
Racionálna regulácia emočných stavov je nedostatočná. Je pravdepodobné, že stav prežívania straty
manžela je výrazným podmieňujúcim prvkom pre zvýraznenie emočnej nestability, táto je však trvalým
stavom osobnosti, nie je teda následkom psychotraumy. Z hľadiska priebehu zhoršenia v emočneafektívnej oblasti následkom straty manžela je zrejmé postupné zlepšovanie stavu. Neustále zaoberanie
sa tragickou udalosťou a jej následkami v podobe straty životného partnera a z toho vyplývajúce riešenie
existenčných otázok, samostatná starostlivosť o deti, spôsobujú pretrvávanie istej miery prežívania

smútku, ktorý nie je adekvátnym spôsobom uvoľňovaný, a tým sa jeho prítomnosť v prežívaní žalobkyne
v rade 1/ neprimerane fixuje. Pokiaľ ide o dopad tragického úmrtia manžela na sociálny, morálny, citový
a kultúrny život žalobkyne v rade 1/ znalec konštatuje, že manžel zabezpečoval v rodine finančné
príjmy, sociálne, športové, kultúrne aktivity, bol činiteľom vo vzťahu k manželke a k deťom, vytváral
s nimi primerané vzťahy. Jeho absencia pre pozostalú manželku preto znamená redukciu až stratu

týchto náležitostí. Žalobkyňa v rade 1/ sama neprejavuje a nerealizuje dostatočne aktivity, ktorými by
mohla aspoň čiastočne nahradiť a zmierniť túto situáciu. Pokiaľ u žalobkyne v rade 1/ bude pretrvávať
nevysporiadaný smútok a redukcia popísaných aktivít, môže mať daný stav zhoršujúcu sa tendenciu.
Je potrebné rozlišovať medzi samotným úmrtím manžela ako primárnym faktorom pôsobiacim následky
a sekundárnymi faktormi, ktorými sú ďalšie fungovanie žalobkyne v rade 1/ a jej možnosti zvládnuť
a odvrátiť následky jeho absencie v jej živote a jej aktivitu a pasivitu v tejto oblasti. V čase podania

znaleckého posudku sa žalobkyňa k daným veciam stavia prevažne pasívne. Vo vzťahu k ďalším
súdom položeným otázkam znalec prizval konzultanta a to MUDr. Zelmana, psychiatra, na základe
jeho vyjadrenia znalec konštatuje, že u žalobkyne zistil prejavy úzkostnej depresívnej poruchy mierneho
stupňa, toto ochorenie však nemá priamy príčinný súvis s úmrtím manžela, a teda nevzniklo na podklade
tejto psychickej traumy. Ochorenie vzniklo už pre touto udalosťou, priebeh liečby však mohol byť

zhoršený prežívaním tragickej udalosti a v súčasnosti sa už následky psychotraumatizácie vo forme
samostatnej duševnej poruchy neprejavujú. U žalobkyne v rade 1/ už pred dopravnou nehodou bola
diagnostikovaná "Iná úzkostná porucha" a bola jej nasadená antidepresívna a anxiolytická liečba pre
prejavy strachu, obáv, podráždenia a somatizácie úzkosti. U žalobkyne je zrejmé prežívanie krízy zo
straty blízkeho človeka, pričom prežívanie krízy vo všeobecnosti má vždy viaceré fázy, ktorými smútiaci

prechádza. Proces ústupu smútku môže mať individuálne dlhé trvanie, pri niekoľkoročnom pretrvávaní,
ako je to u žalobkyne v rade 1/ možno konštatovať patologické prežívanie smútku. Znalec má zato, že
žalobkyňavrade1/nedostatočnevyužilamožnostipsychiatrickej,prípadnepsychoterapeutickejpomoci,
ktorá jej mohla pomôcť významnejším spôsobom zmierniť traumatizáciu zo smrti manžela. O tom svedčí
nepravidelné, skôr sporadické navštevovanie psychiatrickej ambulancie, prerušovanie a nedostatočne

dlhé užívanie psychiatrickej liečby.

Vo vzťahu zomrelého otca k maloletým deťom znalec konštatoval, že tento zastával rolu živiteľa a
prirodzenej autority v rodine, staral sa o deti po stránke výchovy, starostlivosti, rozvíjania záujmov, či
budovania vzťahu rodič - dieťa. Zabezpečoval maloletým deťom sociálne, športové, či kultúrne aktivity,

sprostredkovával im morálne hodnoty a citové zázemie vychádzajúce z ich vzťahu. Podľa záverov
znaleckého posudku maloleté deti pravdepodobne pred tragickým úmrtím svojho otca netrpeli žiadnou
psychickou poruchou, nie je známe, že by navštevovali pred tým psychológa alebo psychiatra. U
maloletých detí sa z teoretického hľadiska môže prejavovať široká škála následkov traumy spôsobenej
stratou rodiča, pričom najčastejšími následkami býva prežívanie straty a pocitov beznádeje z toho

vyplývajúcich, popieranie reality straty a utiekanie sa k fantazijným predstavám, v ktorých rodič naďalej
žije, resp. je len fyzicky vzdialený. Zároveň môže byť prítomná zvýraznená fixácia na druhého rodiča
a prílišné citové a vzťahové naviazanie sa na neho. U maloletého R. bolo zistené najmä prežívanie
straty ako absencie otcovskej postavy vo svojom živote; u maloletej B. je zrejmá širšia škála následkov,
najmä v podobe zvýraznenia emočnej lability, redukcie záujmov a sociálnych aktivít, ale tiež útek k

fantazijným a magickým predstavám a prežívaniam stálej prítomnosti zosnulého otca. U maloletej B.
sa vplyv na psychický vývoj prejavil prítomnosťou príznakov svedčiacich pre psychickú poruchu, ktorú
prizvaná konzultantka z odboru pedopsychiatrie popísala ako emočnú nestabilitu, emočné skresľovanie
skutočnosti, narušený sebeobraz, zabrzdenú smútkovú prácu (zastavenie prirodzeného procesu smútku
v rámci vysporiadania sa so stratou otca). Pretrvávanie týchto skutočnosti môže mať za následok

disharmonický vývin osobnosti dieťaťa, kedy sa najmä v emočnej a citovej oblasti budú prejavovať
známky nezrelosti, nedostatočného reagovania a zvládania emócií a citov. Fantazijné prežívanie môže
nadobúdať rozmery, ktoré budú brániť adekvátnemu prežívaniu reality, rizikom je nahradenie reality
neadekvátnym fantazijným svetom. U maloletého R. sa ako rizikové javí najmä neprítomnosť mužského
vzoru, čo môže ovplyvňovať dostatočnú schopnosť a pripravenosť k identifikácii so svojou rolou. V

súčasnosti (v čase vypracovania znaleckého posudku) sú maloleté deti ovplyvnené v súvislosti s
tragickým úmrtím svojho otca primárne následkami vyplývajúcimi zo straty otca, ale aj sekundárne
cez stav a životnú situáciu, ktorá nastala v rodine po tragickej smrti otca. Neprimerané prežívanie
smútku matkou maloletých detí, maloletou B., či inými osobami v širšej rodine vytvárajú situáciu,ktorá samotná naďalej traumatizuje členov rodiny, maloleté deti nevynímajúc. Prizvaná konzultantka
u maloletej B. popisuje aktuálnu prítomnosť neúmerne predĺženej adaptačnej poruchy s negatívnym
dopadom na vývoj osobnosti s vývojom do depresívnej poruchy správania po úmrtí otca, zvýraznené

schizotypové poruchy, závažne narušený priebeh smútkovej práce; u maloletého R. sa známky
psychickej poruchy neprejavujú. Pre maloleté dieťa je ale vo všeobecnosti ťažké vyrovnať sa so stratou
rodiča v dôsledku tragickej smrti, pretože samotná úroveň vývinu osobnosti dieťaťa nemá dostatočné
prostriedky na toto zvládnutie, a to najmä po stránke emočnej, citovej, racionálnej, vôľovej a podobne.
Pre zvládnutie vyrovnania sa s touto skutočnosťou je potrebná pomoc dieťaťu dospelými, či už blízkymi

osobami alebo poskytnutí odbornej pomoci. Strata rodiča pri primeranom vzťahu sa nikdy nedá úplne
vymazať a vysporiadať. Je možné dosiahnuť stav, kedy strata rodiča bude čo najmenej zasahovať do
efektívneho a adekvátneho životného fungovania dieťaťa aj vzhľadom k jeho budúcnosti. Na úrovni
rodiny bolo a je dôležité vysporiadať sa s traumatizujúcou témou straty blízkej osoby a nesýtiť rodinnú
atmosféru obsahmi ukrivdenosti, beznádeje, nepriateľstva voči vinníkovi nehody a podobne. Veľmi
významnýmfaktomprispravovanísmútkuzazomrelouosoboujerozlúčkasozosnulým,jetoprostriedok

psychologického predelu života s blízkou osobou a bez nej. Uchovávanie kremačných pozostatkov
otca a fixácia dieťaťa na fakt, že tieto pozostatky nie sú pochované, pôsobí ďalšiu traumatizáciu.
Z tohto pohľadu je pre rodinu a dieťa potrebné vykonať túto rozlúčku s otcom a zamerať sa na
ďalší život v primeranejšom fungovaní. Pokiaľ ide o následky, tieto môžu na emočnej a citovej úrovni
pretrvávať celoživotne, je dôležité dbať na pomoc deťom. Sociálny a kultúrny život je možné ovplyvniť

aj aktivitou v tejto oblasti zo strany matky a širšej rodiny. Z hľadiska morálnych hodnôt a citového
života je najdôležitejším faktorom a činiteľom v najbližšom čase matka maloletých detí. V prípade
potreby je vhodné vyhľadať odbornú psychiatrickú či psychologickú pomoc. Znalec má zato, že u
maloletej B. tieto odborné prostriedky neboli využité v potrebnej miere, návštevy pedopsychiatričky
nerešpektovali nastavený liečebný režim, maloletá neabsolvovala primeranú psychoterapiu, aká je v

tomto prípade potrebná. U maloletých detí následky traumy spôsobenej smrťou otca môžu mať dosah
na neuvedomované fungovanie maloletých detí, najmä v oblasti emočnej a citovej a do určitej miery
môžu spôsobovať obmedzovanie v ich uplatnení sa v sociálnej oblasti. Väčšie riziko takéhoto vplyvu je
u maloletej B.. Práve adekvátnou psychoterapiou sa dá takýmto následkom aspoň čiastočne predísť.

Súdvyslúcholznalcanapojednávanídňa15.1.2014;znalecvrámcisvojejvýpovedezotrvalnapodanom
znaleckom posudku. Zdôraznil, že prizval aj znalca z odboru psychiatrie a pedopsychiatrie; skúmali
sa okruhy vzťahových rámcov, následky straty blízkej osoby. Maloletý bol vyšetrený len znalcom
aj to v obmedzenom rozsahu, nakoľko jeho matka ako žalobkyňa v rade 1/ bola proti tomu, aby
sa realizovalo pedopsychodiagnostické vyšetrenie v plnom rozsahu; bol realizovaný len rozhovor a

pozorovanie maloletého žalobcu v rade 3/ v situácii vyšetrenia. U žalobkýň v rade 1/ a v rade 2/ boli
použité štandardizované psychologické metódy a to pozorovanie, psychodiagnostické testy projektívne,
dotazníkové ako aj diagnostický rozhovor a zhodnotenie údajov. Na pojednávaní znalec charakterizoval
pôsobenie straty blízkej osoby zo všeobecného hľadiska ako aj vo vzťahu k jednotlivým žalobcov,
pričom u žalobkyne v rade 1/ bolo zistené zhoršenie už pred tým objavených psychických porúch, v

priebehu času ale prebiehalo zlepšenie stavu a vymiznutie akútnych príznakov. Problematická situácia
bola u maloletej žalobkyne v rade 2/, kde sa prejavovali akútne psychopatologické fenomény, najmä
neprebiehalo ustupovanie intenzity smútenia spôsobené aj vonkajším prostredím, nešlo ale o zámernú
činnosť. U maloletého žalobcu v rade 3/ proces prebiehal skôr vo všeobecnom zmysle, nakoľko tento
spracovával smútenie na úrovni svojho veku. Pokiaľ ide o rodinné vzťahy znalec konštatoval, že

tieto boli blízke, dobre fungujúce s dobrým citovým cítením. Znalec na základe znaleckého vyšetrenia
vyslovil predpoklad, že u maloletej žalobkyne v rade 2/ môžu pretrvávať psychické problémy a tento
stav môže byť dlhodobo fixovaný; u žalobkyne v rade 1/ a maloletého žalobcu v rade 3/ znalec
nepredpokladá, že by z dlhodobého hľadiska malo dôjsť k takému obmedzeniu, ktoré by bolo významné
a ktoré by znemožňovalo sociálne alebo zdravotné uplatnenie v budúcnosti. Intenzívnosť psychotraumy

bola spôsobená aj náhlosťou úmrtia blízkej osoby, v takom prípade záleží na mechanizme osobnosti
konkrétneho človeka, ako aj nápomoci jeho okolia, akým spôsobom a za aký čas sa dokáže vysporiadať
so stratou tak, aby sa dokázal efektívne uplatniť. Hoci smútok a spomienky pretrvávajú aj celoživotne,
nemusia byť prekážkou, aby človek efektívne žil vo všetkých oblastiach, ktoré v bežnom živote prežíva.
Pri vynútenej strate (manžela, resp. rodiča) sú následky intenzívnejšie, výraznejšie v negatívnom zmysle

ako pri odchode alebo rozchode partnerov. Znalec uviedol, že nie je možné zodpovedne odpovedať
na otázku, či prípadný nový vzťah žalobkyne môže kompenzovať ujmu rodiny; záleží to od toho, aký
je ten vzťah a akým spôsobom ho prežíva žalobkyňa a jej deti. Vo vzťahu k odstupu času odo dňa
vypracovania znaleckého posudku znalec konštatoval, že sa vyjadruje len na základe znaleckéhovyšetrenia;taktozistenýstavmôžemaťdynamickývývojuvšetkýchvyšetrenýchosôb,vprípadepotreby
vyjadrenia k aktuálnemu stavu by bolo nevyhnutné previesť kontrolné vyšetrenie. V posudku popísal
tie následky, ktoré vznikli bezprostredne po udalosti ako reakcia v psychickom stave a bol popísaný

priebeh problémov a ich intenzita v priebehu času. Od roku 2008 majú charakter ustupovania intenzity
problémov.

Podľa § 105 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku platného v čase podania návrhu (v platnom
znení), súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych

veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu
príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi
patrí.

Podľa § 105 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, ak súd podľa odseku 1 zistí,

že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za
podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení
súd upovedomí účastníkov.

Podľa § 88 ods.1 písm.o) Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, namiesto všeobecného súdu

odporcu je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach
ochrany osobnosti.

Žalovaný v rade 2/ pri prvom úkone namietol miestnu príslušnosť konajúceho súdu, Okresný súd
Brezno považoval za miestne nepríslušný. Za miestne príslušný súd v námietke považoval Okresný

súd Bratislava I. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku súd
považoval námietku miestnej nepríslušnosti za nedôvodnú, nakoľko žalobcovia v rade 1/-3/ majú
bydlisko v obvode Okresného súdu Brezno a namiesto všeobecného súdu odporcu je tak daná miestna
príslušnosť súdu, na ktorý bola žaloba podaná. Z uvedeného dôvodu súd po preskúmaní miestnej
príslušnosti vo veci riadne konal.

Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca
(žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa Čl.19 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Predmetom ochrany osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka sú najmä imateriálne hodnoty
a stránky osobnosti človeka, pričom jednotlivé predmety ochrany osobnosti v občianskom práve
predstavujú práva na ochranu života, zdravia a telesnej integrity, cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia,
mena a prejavov osobnej povahy. Občianskoprávna ochrana osobnosti nadväzuje na ústavné princípy;
ÚstavaSlovenskejrepublikyvČl.14anasledujúcezakotvujezákladnéľudsképrávaaslobody.Pokiaľide

oprávonasúkromie,totozahŕňaširokúoblasťtýkajúcusasúkromnéhoživota,intímnejsféry,vnútorného
myšlienkového alebo citového života človeka. Týka sa života v rodine, vzťahov k inej osobe s ktorou
je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Právne predpisy v tomto zmysle poskytujú
ochranu aj právu na súkromie a právu na rodinný život.Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do osobnostných práv ale len proti takému
zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v

spoločnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti je pritom založená na objektívnom zodpovednostnom
princípe, z čoho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe
zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku
neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti
(zodpovednosť za škodu) je viazané na existenciu zavinenia toho, kto do osobnostného práva zasiahol.

Zo samotnej žaloby a jej odôvodnenia vyplýva, že dotknutým osobnostným právom má byť právo na
ochranu súkromia a právo na rodinný život. V dôsledku takto uplatneného nároku sa súd zaoberal
otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo
pasívnu, ňou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z

hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní
rozhoduje. Vecná legitimácia teda vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu,
ktorévkonečnomdôsledkuvediekúspechualeboneúspechuvkonaní.Vecnálegitimáciasanazačiatku
konania tvrdí. Súd žalobe môže vyhovieť len vtedy, pokiaľ sa v konaní preukáže, že žalobca žaluje

osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcov súd nemal žiadne pochybnosti; žalobkyňa v rade 1/ bola
manželkou a žalobcovia v rade 2/ a 3/ sú deťmi R. L., ktorý v dôsledku dopravnej nehody zavinenej
žalovanou v rade 1/ utrpel závažné poranenia, ktorým podľahol. V konaní mal súd preukázané, že

žalobkyňa v rade 1/ žila so zosnulým manželom v riadnom, harmonickom a šťastnom manželskom
zväzku, v rámci ktorého rodičia riadne zabezpečovali starostlivosť o svoje maloleté deti so zodpovedným
prístupom k výchove maloletých detí a ich riadneho a všestranného rozvoja. Ich právo na súkromie a
právo na rodinný život bolo narušené, došlo k porušeniu ich osobnostného práva a vzniklo im právo na
použitie prostriedkov na ochranu svojej osobnosti tak ako ich ustanovuje Občiansky zákonník v § 13.

Zároveň je nepochybné, že k zásahu do osobnostných práv žalobcov došlo v dôsledku protiprávneho
konania žalovanej v rade 1/, ktorá dňa 20.3.2008 o 16:25 hod po ceste č.I/66 v smere Brezno - Banská
Bystrica v uzavretej obci Lopej viedla motorové vozidlo zn. Opel Vectra Caravan, ev.č. BR-XXXBB
rýchlosťou viac ako 110km/h, čím porušila ustanovenie § 15 ods.4 Zák. NR SR č.315/1996 Z.z. o
premávke na pozemných komunikáciách, v dôsledku čoho v 116.650 kilometri v blízkosti za vyznačeným

priechodom pre chodcov v rýchlosti 98-108km/hod v protismernom jazdnom pruhu vozovky ľavou
prednou časťou narazila do ľavej prednej časti osobného motorového vozidla Fiat Uno, ev.č. SB-XXXAB
vedeného z vedľajšej cesty zo smeru od obce Dolná Lehota P. C. rýchlosťou X-XX km/h, už zaradeného
do svojho jazdného pruhu. Pri dopravnej nehode závažným poraneniam podľahli P. C., R. L. a závažné
poranenia utrpel L. N. ako spolujazdec v motorovom vozidle Fiat Uno. Poranenia utrpeli aj spolujazdci v

motorovom vozidle Opel Vectra Caravan. Uvedeným konaním žalovaná v rade 1/ inému spôsobila smrť
a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti. Žalovaná v rade
1/ bola rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 4T/29/09-436 zo dňa 12.11.2008 uznaná za vinnú z
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a odsúdená; svoj trest medzičasom
vykonala. Tým, že k zásahu do osobnostných práv došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovanej v

rade 1/ je daná aj jej pasívna vecná legitimácia v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy. V konečnom dôsledku pasívna legitimácia žalovanej v rade 1/ v konaní namietaná nebola.

Žalovaný v rade 2/ svoju pasívnu legitimáciu v konaní namietol, zdôrazňoval, že za zásah do práva na
ochranu osobnosti, zodpovedá vždy priamy pôvodca zásahu, to znamená žalovaná v rade 1/ ako vodič

motorového vozidla a to na základe zavinenia. Žalovaný v rade 2/ pritom neporušil žiadnu povinnosť
uloženú zákonom, a teda podľa neho nemôže byť zodpovedným a ani pasívne legitimovaným v danom
spore. Je potrebné odlíšiť inštitút zodpovednosti za škodu a zodpovednosti za zásah do osobnostných
práv; podľa platnej právnej úpravy možno nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za nemajetkovú ujmu
uplatňovať len mimo rámca zodpovednosti za náhradu škody. Krytie nárokov na náhradu nemajetkovej

ujmy nebolo v poistnej zmluve osobitne dojednané, náhradu nemajetkovej ujmy nepredpokladajú ani
ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z.Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa§430ods.1Občianskehozákonníka,namiestoprevádzateľazodpovedáten,ktopoužijedopravný
prostriedokbezvedomiaaleboprotivôliprevádzateľa.Prevádzateľzodpovedáspoločnesním,aktakéto

použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Podľa § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Podľa § 1 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon
upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len

"kancelária").

Podľa § 4 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods.2 Zákona č.381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods.3 Zákona č.381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Okresný súd Brezno svojím rozsudkom č.k. 4C/82/2010-83 zo dňa 15.4.2011 o žalobe žalobcu L.
N., proti žalovanej v rade 1/ S. C. a v rade 2/ Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group
rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému v rade 2/ v plnom rozsahu zamietol, k zaplateniu nemajetkovej
ujmy zaviazal výlučne žalovanú v rade 1/ s tým, že predmetom poistenia neboli nároky nemajetkovej

povahy pri porušení osobných práv fyzických osôb. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom
č.k. 17Co/296/2011-156 zo dňa 19.9.2012 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobu
voči žalovanému v rade 2/ zamietol, potvrdil. V súvislosti s prejednávanou vecou je potrebné poukázať
na skutočnosť, že v osobách žalovaných v konaniach 4C/82/2010 a 2C/61/2010 ide o totožné osoby
a k porušeniu osobnostných práv žalobcu L. N. malo dôjsť v dôsledku totožného trestného činu

žalovanej, ktorý je základom uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy aj v prejednávanej veci
(2C/61/2010).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp.zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.4.2011 vyslovil,
že podľa súčasnej platnej právnej úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných právusmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby
podľa platnej právnej úpravy predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou

sférou ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom. K uvedenému rozhodnutiu bolo podľa § 243b
ods.6 Občianskeho súdneho poriadku pripojené odlišné stanovisko.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cdo 228/2012 vo svojom rozsudku zo
dňa26.9.2013vyslovil,žetak,akopodľaokolnostíkonkrétnehoprípaduzodpovedázaškoduspôsobenú

prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ motorového vozidla, zodpovedá tento prevádzkovateľ
(aj) za majetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe. Zároveň
vyslovil, že súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka
je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych
väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou
člena rodiny, je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv

pozostalých členov rodiny.

Vo veci ochrany osobnosti na dovolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp.zn. 4Cdo 139/2011 rovnako rozhodoval o otázke náhrady nemajetkovej ujmy; v
dôsledku dovolania podaného žalovaným a jeho námietky vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie

uviedol,žerozsahpoisteniazodpovednostizakotvuje§4zákonač.381/2001Z.z.,vktoromvšaknáhrada
nemajetkovej ujmy zahrnutá nie je.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 999/2007 zo dňa 29. 09.
2008, na ktorý účastníci konania poukazovali, rieši inú právnu situáciu, keď došlo k neoprávnenému

zásahu do osobnostných práv pozostalých na rodinný a súkromný život, pričom osoba, ktorá v rámci
testovacej akcie viedla osobné motorové vozidlo a jej spolujazdec utrpeli pri dopravnej nehode zranenia
nezlučiteľné so životom. Najvyšší súd Českej republiky v tomto prípade pri určení osoby zodpovednej
za zásah do osobnostných práv pozostalých vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných
prostriedkov za analogického použitia ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka konštatoval, že

osobou zodpovednou je prevádzkovateľ motorového vozidla.

Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 30 Cdo 1051/2005 vyslovil, že "ku
vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 OZ, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie

zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo
len ohrození osobnosti fyzickej osoby, jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť
neoprávnený (protiprávny) a musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom
a neoprávnenosťou (protiprávnosťou) zásahu. Pri určení subjektu, na ktorý dopadajú sankcie podľa
ust.§ 13 OZ sa zákonná konštrukcia tohto ustanovenia vymedzuje vzťahom vzniknutým v dôsledku

neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby medzi touto osobou a osobou,
ktorej sa tento zásah týka. To odôvodňuje delenie subjektov všeobecného osobnostného práva na
subjekty oprávnené a subjekty povinné. Z konštrukcie citovaného ustanovenia je treba vyvodiť záver, že
pri neoprávnenom dotknutí osobnostných práv fyzickej osobe je potrebná bezprostredná väzba medzi
oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej."

Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp.zn. 6Co/128/2010 konanie prerušil do rozhodnutia
SúdnehodvoraEurópskejúnieapodľačl.267ZmluvyofungovaníEurópskejúniepredložilvecSúdnemu
dvoru Európskej únie na riešenie nasledovných prejudiciálnych otázok:

I. Má sa článok 1 ods.1 Smernice Rady 90/232 EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel v spojení s čl.3 ods. 1 Smernice 72/166 EHS vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna právna
úprava (akou je právna úprava vyplývajúca z § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 6 zákona č.168/1999 Sb. o

pojištění odpovědnosti za škodu způsobenú provozem vozidla), podľa ktorej zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peňažnej forme,
spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla?II. V prípade takej odpovede na prvú otázku, že uvedená právna úprava nie je v rozpore s právom
Spoločenstva, majú sa ustanovenia § 4 ods.1, §4 ods.2, §4 ods.4 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 6 ods.1, 2, 3

zákona č.168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu způsobenú provozem vozidla vykladať tak, že
nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v súlade s článkom 1 ods.1 Smernice Rady 90/232 EHS zo 14.mája
1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v spojení s čl.3 ods.1 Smernice 72/166 EHS priznal nárok
na nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ako poškodeným aj v peňažnej forme?

Súdny dvor Európskej únie svojím rozsudkom zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12, ktorej predmetom bol
návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podaný
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove a ktorý súvisí s konaním Katarína Haasová proti Rastislavovi
Petríkovi a Blanke Holingovej rozhodol tak, že:

Článok 3 ods.1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods.1 a 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS
z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho

parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005 a článok 1 prvý odsek tretej Smernice Rady 90/232/EHS
zo 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu

na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci
samej.

Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné, že do osobnostných práv žalobcov
zasiahla žalovaná v rade 1/ a to tým, že v dôsledku svojho zavinenia spôsobila dopravnú nehodu, pri

ktorej manžel a otec žalobcov utrpel zranenia, ktorým podľahol. Takýmto konaním žalovaná v rade 1/
zasiahla do osobnostných práv žalobcov, ich práva na súkromie a ich rodinný život, následky sú trvalé
a neodstrániteľné; protiprávnym konaním došlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich
základ a súkromný rámec súkromného života žalobcov. Uvedená skutočnosť je preukázaná okrem
inéhovýpoveďamiúčastníkovkonaniaapredovšetkýmrozsudkomOkresnéhosúduBrezno,ktorýmbola

žalovaná v rade 1/ uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia. Žalovaná v rade 1/ uvedenú skutočnosť a svoju
zodpovednosť v konaní nenamietala.

Žalovaná v rade 1/ bola vodičom motorového vozidla, ktorého držiteľom bol L. B., nar. XX.X.XXXX,
ktorý ako poistený mal pre motorové vozidlo EČV BR XXXBB uzavreté poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v rade 2/ a to aj v čase, kedy k poistnej
udalosti - dopravnej nehode, došlo. Uvedená skutočnosť je preukázaná listinnými dôkazmi; návrhom na
uzavretie poistnej zmluvy, poistnou zmluvou, potvrdením o poistení zodpovednosti, ako aj oznámením
o poistnom plnení. Zákonná poisťovňa - žalovaný v rade 2/ žalobkyni v rade 1/ na základe poistnej
zmluvy plnil vo vzťahu k nákladom na pohreb a nákladom na pomník. V zmysle uvedeného je možné

konštatovať, že vodičom motorového vozidla EČV BR XXXBB bola žalovaná v rade 1/, jeho držiteľom a
prevádzkovateľom bol L. B., poisťovateľom pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla bol žalovaný v rade 2/. V zmysle vyjadrení účastníkov konania súd považoval za
nesporné, že L. B. ako držiteľ a prevádzkovateľ motorového vozidla medzičasom zomrel. V trestnom
konaní proti žalovanej v rade 1/ vypovedal aj držiteľ vozidla, z odôvodnenia trestného rozsudku vyplýva,

žetentosavyjadriltak,žežalovanávrade1/motorovévozidlovjehovlastníctvepoužilasjehosúhlasom.
L. B. sa v motorovom vozidle v čase dopravnej nehody nachádzal ako spolujazdec; utrpel pohmoždenie
hrudníka, pohmoždenie krku vpravo a odierky pravého predlaktia a predkolenia.

V nadväznosti na vyššie citované zákonné ustanovenia a súvisiace rozhodnutia súdov je zrejmé, že

otázka pasívnej legitimácie poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla bola v minulosti vyriešená tak, že tento nemal pasívnu legitimáciu vo veciach ochrany
osobnosti, keď nároky uplatňovali pozostalí po zomrelých účastníkoch dopravnej nehody. Uvedené
stanovisko sa v aplikačnej praxi premietlo okrem iného do rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky 4Cdo/168/2009, 4Cdo 139/2011 ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 30 Cdo
1051/2005. Otázka prípadnej pasívnej vecnej legitimácie prevádzkovateľa motorového vozidla bola
riešenávkonanívedenompredNajvyššímsúdomSlovenskejrepubliky(3Cdo228/2012),zodpovednosť

prevádzkovateľa motorového vozidla akceptoval aj Najvyšší súd Českej republiky (30 Cdo 999/2007).

Súdny dvor Európskej únie svojím rozsudkom vo veci C-22/12 vyslovil, že smernice týkajúce sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti
poistenia zodpovednosti sa majú vykladať tak, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za
škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Uvedené rozhodnutie s určitými
odchýlkami je použiteľné aj v prejednávanej veci.

V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutia, predovšetkým s prihliadnutím na rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie sa súd priklonil k záveru, že ak vnútroštátne právo umožňuje pozostalým
rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy,
náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. Vnútroštátnym právom
umožňujúcimpozostalýmpožadovaťnáhraduutrpenejujmyjepritomObčianskyzákonníkatokonkrétne
v ustanoveniach § 11 a nasl.. Právna úprava, ktorá by záveru o tom, že náhrada nemajetkovej ujmy

musí byť likvidovaná z povinného zmluvného postavenia, by bránila naplneniu cieľa smerníc Európskej
únie a takáto právna úprava sa nesmie použiť.

Žalobcovia, ktorými sú pozostalá matka a maloleté deti obete dopravnej nehody majú aj v zmysle
citovaných rozhodnutí právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko súčasťou práva na

ochranu súkromia chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je aj rodinný život spočívajúci
v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími
osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním
nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.
Zodpovednosť s prihliadnutím na vyššie uvedené potom nenesie len priamy pôvodca zásahu (žalovaná

v rade 1/) ako osoba, ktorá sa dopustila trestného činu a v dôsledku ktorej protiprávneho konania
vznikla na strane žalobcov nemajetková ujma, ale aj prevádzkovateľ motorového vozidla a zároveň aj
poisťovňa,uktorejmalprevádzkovateľmotorovéhovozidlapoistenúzodpovednosťzaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (žalovaný v rade 2/). Z odôvodnenia citovaného rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vyplýva, že pri hodnotení pojmov "ujma na zdraví" ako aj pojmu "osobná ujma"

je potrebné sa sústrediť na štruktúru a účel ustanovení a smernice; tieto pojmy dopĺňajú pojem "škoda
na majetku", pričom uvedené ustanovenia a smernice sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí.
Za takýchto okolností Súdny dvor Európskej únie uplatňuje extenzívny výklad uvedených pojmov (pod
pojmem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za
škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá mu bola spôsobená do osobnej

integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu). Medzi škody, ktoré sa potom musia uhradiť
v súlade so smernicami EU o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, patrí aj nemajetková ujma, ktorej
náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
danom spore.

Súd má teda zato, že na strane žalobcov vznikla nemajetková ujma v dôsledku porušenia ich práva na
súkromie a na rodinný život, došlo k zásahu do integrity žalobcov najmä tým, že im bola spôsobená
psychická trauma. Žalobcovia ako oprávnené osoby pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy svoje
práva uplatňujú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a nasl.), pričom zodpovednostným

subjektom je subjekt, ktorého konaním boli nemajetkové práva porušené a popri nemu zároveň aj
prevádzkovateľ motorového vozidla tak ako je to ustálené v judikatúre súdov (NS SR 3Cdo 228/2012).
V zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ z titulu poisteného vzťahu je pasívne legitimovaným
v konaní aj žalovaný v rade 2/. V tomto smere neobstoja ani námietky žalovaného v rade 2/, že
zákon o povinnom zmluvnom poistení neobsahuje ustanovenie o poistení nemajetkovej ujmy, nakoľko

ustanovenia právnych predpisov, ktoré sú v rozpore s vyššie uvedenými smernicami nie je možné použiť.

Uvedené konštatovania sú taktiež v súlade s princípom spravodlivosti, ktoré sa v prípade poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel premietajú do záverov, že javísa nespravodlivé, aby akákoľvek ujma, vzniknutá pri dopravnej nehode, nebola nahradená, resp. aby
možnosť jej náhrady bola podmienená ďalšími okolnosťami, nezávislými od osoby poškodenej, prípadne
dotknutej. Doterajším chápaním povinného zmluvného poistenia tak ako bolo v konaní prezentované

žalovaným v rade 2/ by malo za následok, že poškodení, prípadne pozostalí po osobách zomrelých po
dopravnej nehode, by sa náhrady oprávnených nárokov domôcť nemuseli, aj keď by im bola náhrada
prisúdená. Otázka vymožiteľnosti by bola závislá od solventnosti zodpovednej osoby, vinníka dopravnej
nehody, prípadne prevádzkovateľa motorového vozidla. V rozpore s princípom spravodlivosti by tak
vznikali dve kategórie pozostalých po dopravných nehodách, a to skupina s priznanou a vymoženou

nemajetkovou ujmou a skupina prakticky bez akejkoľvek satisfakcie. Odškodnenie a náhrada súdom
priznanej nemajetkovej ujmy by tak závisela len a výlučne od finančnej bonity prevádzkovateľa.
Takýto výklad by rovnako znamenal, že pre zákonnú poisťovňu pre poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel by smrť účastníka dopravnej nehody, ako jej
najzávažnejší následok, znamenala zníženie poistného plnenia o možné náhrady bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré sú výslovne osobným nárokom takejto osoby. V danom konkrétnom

prípade je rozpor s princípom spravodlivosti zvýraznený skutkovou situáciou vo vzťahu k nemajetnosti
žalovanej v rade 1/ a reálnym plnením zo strany žalovaného v rade 2/ vo výške náhrady nákladov na
pohreb a na náhrobný kameň. Iná ujma, v tomto prípade nemajetková ujma pozostalých, by sa javila
nevymožiteľná.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Súd mal v konaní za preukázané, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, a to práva
na súkromie, práva na rodinný život. V konaní bolo nesporne preukázané, že rodinné vzťahy ako

medzi zosnulým manželom a žalobkyňou v rade 1/, tak aj medzi zosnulým otcom a žalobcami v
rade 2/ a v rade 3/ boli dobré, až nadštandardné, znalec konštatoval blízke, dobre fungujúce vzťahy
s dobrým citovým cítením. Žalobcovia sa satisfakčnou žalobou domáhali poskytnutia primeraného
zadosťučinenia spočívajúceho vo finančnej satisfakcii a náhrade nemajetkovej ujmy. Predpokladom
pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je skutočnosť, že poskytnutie len morálnej

satisfakcie je nepostačujúce vzhľadom na závažnosť zásahu do osobnostných práv žalobcov. V
danom prípade odstránenie následkov zásahov a obnovenie pôvodného stavu je nemožné vzťahom
na fatálnosť následkov, následky vyvolané smrťou blízkeho príbuzného nemožno nijakým spôsobom
zvrátiť a odstrániť. Trestné konanie, uloženie trestu odňatia slobody a jeho vykonanie žalovanou v
rade 1/, jej priznanie viny, ľútosť nad konaním a jej verbálne ospravedlnenie je pre žalobcov morálnou

satisfakciou, avšak nepostačujúcou vzhľadom na závažnosť zásahu. Preto dožadovanie sa finančného
zadosťučinenia - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zo strany žalobcov je v plnom rozsahu
dôvodné.

Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady, žalobkyňa v rade 1/ žiadala priznať peňažnú satisfakciu vo výške

66.500,- Eur; žalobcovia v rade 2/ a 3/ zhodne žiadali priznať peňažnú satisfakciu vo výške 33.500,-
Eur. Súd pri posudzovaní výšky náhrady prihliadal na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých
k porušeniu osobnostných práv žalobcov došlo.

K porušeniu osobnostných práv došlo zo strany žalovanej v rade 1/ trestným činom, v trestnom konaní

bola odsúdená a bol jej uložený trest odňatia slobody. S prihliadnutím na skutkové okolnosti vodičovi
motorového vozidla, v ktorom bol spolujazdcom zosnulý manžel a otec žalobcov, nemožno pričítať
spoluvinu za vznik dopravnej nehody, spôsob jazdy a rýchlosť žalovanej v uzavretej obci možno
považovaťažzabezohľadný;rýchlosťmotorovéhovozidla,ktoréviedlažalovaná,bolavtrestnomkonaní
ustálená na 98-108km/h. Smrť R. L. bola v trestnom konaní ustálená jednoznačne ako v príčinnej

súvislosti s dopravnou nehodou. Za okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu osobnostných práv, je možné
považovať aj okolnosti na strane žalobcov, k smrti manžela a otca došlo náhle, čo nesporne vyvolalo v
žalobcoch pocity šoku zo straty blízkej osoby.Následky porušenia osobnostných práv vyvolaných smrťou blízkeho príbuzného je možné
charakterizovať vo všeobecnosti ako aj konkrétne s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Tieto následky
súd zistil výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne a znaleckým dokazovaním. Vykonaným

dokazovaním mal súd potom za preukázané, že medzi žalobkyňu v rade 1/ a zosnulým manželom
bol dobrý manželský vzťah založený na vzájomnej náklonnosti, láske, spoločnom vedení rodinného
života bez zásadných morálnych a kultúrnych rozdielov v hodnotách, prioritách a životných zásadách.
Zo strany žalobkyne v rade 1/ išlo o istú závislosť vo vzťahu. Spolužitie manželov pravdepodobne
nebolo poznačené zásadnými konfliktami, či inými prekážkami. Zosnulý manžel žalobkyne v rade 1/

zastával rolu živiteľa a prirodzenej autority v rodine, čo navrhovateľke vyhovovalo, staral sa o deti po
stránke výchovy, starostlivosti, rozvíjania záujmov, či budovania vzťahu rodič - dieťa. U žalobkyne v
rade 1/ sa okrem všeobecných následkov prejavili aj následky spočívajúce v dramatickom zhoršení
jej psychického stavu, následky utrpenej straty sa u nej prejavujú naďalej. Žalobkyňa v rade 1/ stratila
v dôsledku dopravnej nehody svojho partnera, s najväčšou pravdepodobnosťou svoju životnú lásku,
oporu. V dôsledku smrti manžela zanikol manželský vzťah, ktorý dovtedy plnil všetky svoje spoločenské

funkcie, smrť manžela mala drastický dopad aj na finančné zabezpečenie rodiny. Tragická, neočakávaná
a nesporne šokujúca smrť manžela mala a má u žalobkyne v rade 1/ okrem prirodzených a všeobecných
traumatizujúcich stavov (šok, prežívanie strachu, hľadanie príčin, pocitov straty) aj ďalšie následky,
zvýraznená bola nestabilita emotivity, emočné napätie, zaoberanie sa sama sebou, svojím psychickým
a zdravotným stavom. Ako následok bola zistená nedostatočná racionálna regulácia emočných stavov,

riešenieexistenčnýchotázok.Ajkeďniektorénásledkytraumatizujúcejstratyožalobkynepominuli,resp.
sa zmiernili, súd považuje za nesporné, že niektoré následky budú vo väčšej či menšej miere pretrvávať
naďalej, tak ako je to obvyklé v bežných rodinných vzťahoch, avšak zvýraznené s prihliadnutím na
okolnosti, za ktorých k strate blízkeho došlo. Aj keď bolo zistené, že žalobkyňa v rade 1/ už pred
dopravnou nehodou trpela prejavmi úzkostne depresívnej poruchy mierneho stupňa, z uvedeného

nemožno vyvodiť, že si následky vyvolala sama, resp. že by u nej zistené následky nevznikli. Naopak,
rozsah následkov bol v tom dôsledku prehĺbený, čo však nemožno pričítať na neprospech žalobkyne v
rámci rozhodovania o výške finančného zadosťučinenia. Na neprospech žalobkyne ale súd vyhodnotil
skutočnosť, že po smrti manžela nevyužila dostatočne odbornú, či už psychiatrickú alebo psychologickú
pomoc, ktorá mohla zmierniť a skrátiť ňou prežívané útrapy.

Pokiaľ ide o maloleté deti, súd pri rozhodovaní o výške finančnej satisfakcie prihliadol na samotnú
maloletosť pozostalých detí. Je nesporné, že tragická smrť otca vyvolala a vyvolá následky, ktoré sú
spojené s otázkami "prečo", "prečo nám", "čo by otec povedal", "aké by to bolo keby tu bol" a s tým
spojenouabsencioucelejrodiny,naktorémaloletédetimaliprávovrámciprávanastarostlivosťzostrany

oboch rodičov. V konaní bolo preukázané, že zosnulý R. L. bol pre svoje maloleté deti riadnym otcom,
zastával rolu živiteľa a prirodzenej autority v rodine, staral sa o deti po stránke výchovy, starostlivosti,
rozvíjania záujmov či budovania vzťahu rodič - dieťa. Zabezpečoval maloletým deťom sociálne,
športové, či kultúrne aktivity, sprostredkovával im morálne hodnoty a citové zázemie vychádzajúce z ich
vzťahu. O všetky tieto aktivity, ktoré maloleté deti prežívali a mohli prežívať so svojím otcom sú a budú

deti ochudobnené; u maloletého žalobcu v rade 3/ je zvýraznená strata, resp. neprítomnosť mužského
vzoru, čo môže ovplyvňovať dostatočnú schopnosť a pripravenosť k identifikácii so svojou rolou. Inak u
maloletého žalobcu v rade 3/ následky vo forme duševnej poruchy zistené neboli. U maloletej žalobkyne
v rade 2/ však bola zistená širšia škála následkov, najmä v podobe zvýraznenia emočnej lability, redukcie
záujmov a sociálnych aktivít, ale tiež útek k fantazijným a magickým predstavám a prežívaniam stálej

prítomnosti zosnulého otca. U maloletej B. sa vplyv na psychický vývoj prejavil prítomnosťou príznakov
svedčiacich pre psychickú poruchu, emočná nestabilita, emočné skresľovanie skutočnosti, narušený
sebaobraz, zabrzdená smútková práca, pričom pretrvávanie týchto skutočnosti môže mať za následok
disharmonický vývin osobnosti dieťaťa, kedy sa najmä v emočnej a citovej oblasti budú prejavovať
známky nezrelosti, nedostatočného reagovania a zvládania emócii a citov.

Z takto konštatovaných skutkových zistení súd dospel k záveru, že u všetkých žalobcov bolo porušené
rovnaké osobnostné právo - právo na súkromie a právo na rodinný život s tým, že vo vzťahu k žalobkyni
v rade 1/ bolo jej právo narušené tragickou smrťou manžela a u maloletých detí smrťou otca. Došlo k
nezvratnému a nenahraditeľnému narušeniu manželského zväzku, resp. zväzku otec - dieťa. U všetkých

trochžalobcovdošlokpocitomsmútku,strádania;knarušeniuriadnychafungujúcichrodinnýchvzťahov.
V dôsledku nečakaného, náhleho a neodstrániteľného narušenia osobnostných práv žalobcov došlo u
nichkrozpaduúplnejaharmonickejrodiny.Nadrámecbežnýchnásledkovspojenýchsostratoublízkeho
je potrebné zdôrazniť, že u žalobkyne v rade 1/ došlo k prehĺbeniu psychických problémov, ktoré vznikliuž pred neoprávneným zásahom, u žalobkyne v rade 2/ došlo k vzniku nových, pred tým neexistujúcich
psychických problémov, pričom ujma vzniknutá žalobcovi v rade 3/ je zvýraznená stratou otca vo veľmi
nízkom veku spojená so stratou mužského vzoru.

Ujma a jej závažnosť, ktorá žalobcom vznikla, je u každého z nich porovnateľná a vznikla za totožných
okolností. Z uvedeného dôvodu súd pokiaľ ide o výšku peňažnej satisfakcie dospel k záveru, že táto má
byť u všetkých žalobcov rovnaká; prihliadol pritom na skutočnosť, že časť následkov, ktoré u žalobkyne v
rade 1/ trvajú podľa záverov znaleckého posudku neprimerane dlhú dobu, bolo možné odstrániť riadnou,

včasnou a pravidelnou odbornou pomocou z oblasti psychiatrie, prípadne psychológie. Z uvedeného
dôvodu súd všetkým žalobcom ako náhradu nemajetkovej ujmy priznal sumu 33.500,-Eur, ktorú sumu
považoval za primeranú vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nemajetkovej
ujme došlo. Nakoľko súd žalobcom v rade 2/ a v rade 3/ priznal uplatnený nárok v celom rozsahu a
žalobkyni v rade 1/ len v časti uplatneného, nárok žalobkyne v rade 1/ v prevyšujúcej časti zamietol.

K zaplateniu priznaných nárokov súd zaviazal oboch žalovaných, nakoľko žalobcovia majú v zmysle
vyššie uvedeného priamy nárok voči obom žalovaným a to voči žalovanej v rade 1/ ako proti osobe,
ktorá nemajetkovú ujmu priamo spôsobila a voči žalovanému v rade 2/ z titulu zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Plnením jedného zo žalovaných
v rozsahu splnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného.

Pokiaľ žalobca okrem vyššie spomínaných argumentov poukázal na skutočnosť, že právo na ochranu
životajeneoddeliteľnespojenésosoboufyzickejosobyatotoprávozaniklosmrťoujepotrebnézdôrazniť
skutočnosť, že v konaní žalobcovia neuplatňujú nároky z nemajetkovej ujmy vzniknutej porušením práva
na život u zomrelého R. L.. V konaní uplatnený nárok má pôvod v porušení osobnostných práv žalobcov

spočívajúcich v práve na súkromie a práve na nerušený rodinný život, pričom nositeľmi tohto práva
sú jednotlivo všetci žalobcovia. Žalobcovia tak neuplatňujú nároky za zásah do osobnostného práva
zomrelého.

Pokiaľ v konaní bolo zistené, že žalovaná v rade 1/ je nemajetná, jej nepriaznivá finančná situácia nie je

stanovenie výšky peňažnej satisfakcie rozhodujúca. Rozhodujúcou sú okolnosti, za ktorých k porušeniu
osobnostných práv došlo, ako aj závažnosť vzniknutej ujmy. Nebolo možné opomenúť skutočnosť, že
neoprávneným zásahom došlo nie len k strate života, ale aj k zásahu do manželských vzťahov a zániku
manželstva a k ničím nenahraditeľnému zásahu do väzieb, ktoré majú deti so svojím rodičom.

Pokiaľ právny zástupca žalobkyne v rade 1/ navrhoval doplnenie znaleckého dokazovania a
dopracovania znaleckého posudku, súd tento návrh zamietol a to z dôvodu, že znalecký posudok
vypracovanýapredloženývsúdnomkonanínejavilznakystratysvojejaktuálnosti,znalecsanamožnosti
vysporiadania sa so stratou blízkeho príbuzného žalobcami pri svojom výsluchu vyjadril. Ďalšie znalecké
dokazovanie by nemalo vplyv na konštatovanie, že nemajetková ujma vznikla a aké boli jej následky. Aj

keby u žalobcov došlo k stabilizácii a čo aj čiastočnému vymiznutiu im vzniknutých tráum, neznamenal
by to, že k porušeniu ich osobnostného práva nedošlo. Už stav a následky zistené v čase vypracovania
znaleckého posudku podľa názoru súdu odôvodňujú právny základ a výšku uplatneného nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy.

Podľa § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodoval podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku. Žalovaným v konaní nárok na náhradu trov konania nepatrí, žalobcovia v rade 2/ a 3/ nárok
na náhradu trov konania neuplatnili, v konečnom dôsledku zo súdneho spisu vyplýva, že im účasťou v
konaní nárok na náhradu trov konania nevznikol. Nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia uplatnila žalobkyňa v rade 1/ a to vo výške 1.159,73 Eur.

Právny zástupca vyčíslil trovy právneho zastúpenia použitím ustanovenia § 10 ods.1 ods.8 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z., podľa ktorého vo veciach ochrany
osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačnýchprostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 Eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000 Eur, ak
sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

Pri hodnote veci predstavuje hodnota jedného úkonu právnych služieb sumu 91,29 Eur, hodnota
režijného paušálu za úkony v roku 2010 predstavuje sumu 7,21 Eur, pre rok 2011 sumu 7,41 Eur, pre
rok 2013 sumu 7,81 Eur a pre rok 2014 sumu 8,04 Eur. Súd priznal nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia za nasledovné úkony právnych služieb:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 15.1.2010, podľa § 14 ods.1
písm.a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len "vyhláška") ........................................... 1/1
2/ ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, podľa § 14 ods.1 písm.b)
vyhlášky .......................................................................................................... 1/1
3/ písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba, podľa § 14 ods.1 písm.c) vyhlášky.. 1/1

4/ účasť na konaní pred súdom za každé dve začaté hodiny (pojednávanie dňa 20.1.2011),
trvanie úkonu od 9:15hod do 11:40 hod - dvojnásobná hodnota úkonu podľa § 14 ods.1 písm.c)
vyhlášky ........................................................................................................... 2/1
5/ účasť na konaní pred súdom za každé dve začaté hodiny (pojednávanie dňa 28.2.2011), trvanie úkonu
od 13:00hod do 14:20hod, podľa § 14 ods.1 písm.c) vyhlášky .............. 1/1

6/ ďalšia porada alebo rokovanie s klientom ak nepresiahne jednu hodinu, trvanie od 13:45hod do
14:15hod, podľa § 14 ods.4 písm.a) vyhlášky ....................................... 1/3
7/ účasť na konaní pred súdom (pojednávanie dňa 4.9.2013), odročené bez prejednania veci podľa §
13a ods.4 vyhlášky ......................................................................................... ?
8/ účasť na konaní pred súdom (pojednávanie dňa 15.1.2014), trvanie úkonu od 9:30hod do 11:20hod,

podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky ........................................................... 1/1
Celkom za úkony právneho zastúpenia súd priznal sumu 692,28 Eur, úkon právnej služby, výzvu
žalovanej na zaplatenie a náklady naň vynaložené súd nepovažoval za účelné, nakoľko v konečnom
dôsledku došli k uplatneniu nároku nie len voči žalovanej v rade 1/, ale aj voči žalovanému v rade
2/. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu výdavkov advokáta súd priznal paušálnu náhradu celkom za osem

úkonov právnych služieb, vo výške podľa advokátskej tarify podľa príslušného kalendárneho roka, a
teda celkom vo výške 60,11 Eur.

Podľa § 15 písm.a) vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na

súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady a odpisy.

Pri priznaní uplatneného nároku na náhradu výdavkov cestovného súd vychádzal zo sadzby základnej
náhrady vo výške 0,183 á km, vzdialenosť Banská Bystrica - Brezno a späť 90km, za použitia

motorového vozidla Škoda Octavia 1,6 ev.č. BB XXXDD, priemerná spotreba podľa technického
preukazu 7,40l á 100km a cene PHM v čase vykonania úkonu - účasti na pojednávaní. Na náhrade
výdavkov cestovného súdu potom priznal sumu 25,83 Eur (pojednávanie dňa 20.1.2011), sumu 25,83
Eur (pojednávanie dňa 28.2.2011), sumu 26,64 Eur (pojednávanie dňa 4.9.2013 a sumu 26,10 Eur
(pojednávanie dňa 15.1.2014). Celkom uplatnená a priznaná náhrada cestovného predstavuje sumu

104,40 Eur.

Podľa § 15 písm.b) vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu za stratu času;
podľa § 17 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Jedna šesťdesiatina výpočtového základu predstavuje pre rok 2011 sumu 12,35 Eur, pre rok 2013 sumu

13,01 Eur a pre rok 2014 sumu 13,40 Eur. Pri každom úkone - účasti na pojednávaní, súd priznal
náhradu za stratu času za štyri začaté polhodiny, celkom vo výške 204,44 Eur.

Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 1.061,23 Eur. Na náhradu trov právneho
zastúpenia súd zaviazal oboch žalovaných.

Podľa § 148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.V konaní súd ustanovil znalca v osobe Mgr. Františka Nociara, ktorý vypracoval znalecký posudok;
následne bol znalec vyslúchnutý na pojednávaní. Uplatnené znalečné súd znalcovi priznal uznesením

č.k. 2C/61/2010-152 zo dňa 12.8.2011 vo výške 723,92 Eur a uznesením č.k. 2C/61/2010-257 zo dňa
31.1.2014 vo výške 53,14 Eur. Celkom priznané znalečné predstavuje sumu 777,06 Eur. Na náhradu
trov konania, ktoré platil štát súd zaviazal žalovaných s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu
splnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

Podľa § 4 ods.2 písm.i) Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, v znení platnom ku dňu podania návrhu (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch), od poplatku je
oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené
trestným činom.

Podľa § 2 ods.2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Podľa položky 7b písm.b) sadzobníka súdnych poplatkov v konaniach na ochranu osobnosti spojených
s náhradou nemajetkovej ujmy je súdny poplatok 66,- Eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy.

Ak by žalobcovia v konaní oslobodení neboli, súdny poplatok by podľa priznaného nároku u každého
z nich predstavoval sumu 66,- Eur + 1.005,- Eur; celkom 1.071,- Eur. Žalobcov všetkým patril

voči žalovaným samostatný nárok, každý zo žalobcov svoj návrh mohol uplatniť v súdnom konaní
samostatne. Výška súdneho poplatku tak predstavuje podľa výšky priznaného nároku sumu celkom
3.213,- Eur. Žalobcovia boli v konaní úspešní v plnom rozsahu (žalobcovia v rade 2/ a v rade 3/), resp.
čiastočne, pričom vo vzťahu k žalobkyni v rade 1/ výška plnenia vychádzala z úvahy súdu. Nakoľko súd
návrhu vyhovel, povinnosť zaplatiť podľa citovaného ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch majú

žalovaní; žiaden zo žalovaných nebol od povinnosti platenia súdnych poplatkov oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomnevšiestichvyhotoveniach,prostredníctvompodpísanéhosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení.