Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2Er/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914201047
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Komová
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5914201047.2

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: Mesto Ružomberok, Námestie A. Hlinku 1,
034 01 Ružomberok, IČO: 00 315 737, zast. JUDr. Peter Muríň, CSc., advokát, Žarnovická 1, 831
06 Bratislava proti povinnému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, C. P. XXXX/XX, XXX XX O., v konaní pre
vymoženie sumy 38,36 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného sa dňa 23.12.2013 začalo proti povinnému exekučné konanie pre
vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným platobným výmerom Mesta Ružomberok,
č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2008 a č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.04.2009.

Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 10.02.2014 pod číslom 5508*031462

súdneho exekútora JUDr. Pavela Halása, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214.

Dňa 16.04.2014 boli súdu postúpené námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie, v
ktorých uviedol, že je od 10.01.2006 osobou bez trvalého pobytu, a od októbra 2001 trvale žije mimo
územia SR, v mieste svojho bydliska (podľa občianskeho preukazu) sa vôbec nezdržuje, a nie je
vlastníkom bytu na uvedenej adrese. Platobný výmer Mesta Ružomberok mu nebol doposiaľ doručený,

z toho dôvodu považuje predmetnú pohľadávku za neopodstatnenú a žiada exekúciu zastaviť. Povinný
zároveň vzniesol námietku premlčania. Trovy exekúcie považuje za neprimerane vysoké vzhľadom k
nesplatenej pohľadávke a žiada ich celkom odpustiť.

Po zistení, že povinný podal námietky v zákonom stanovenej lehote od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.

Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nárokualebobrániajeho vymáhateľnosti,alebo aksú tuiné dôvody,pre ktoréjeexekúcianeprípustná.
To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby

uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa
neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.

Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku vymedzuje dôvody akými môže povinný námietky
voči exekúcii odôvodniť, a len v prípade, že sa preukáže existencia niektorého z týchto dôvodov má táto

skutočnosť za následok vyhovenie námietkam a zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne.Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel súd k záveru, že námietky povinného proti
exekúcii sú dôvodné.

Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Exekučný súd je
oprávnený a zároveň povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu v každom štádiu konania, nielen
na námietky povinného proti exekúcii, ale aj ex officio. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a
materiálnou vykonateľnosťou. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom
predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie

opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného
poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky
formálnej vykonateľnosti skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú
napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania
rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v
rozhodnutídostatočneindividualizovaní.Materiálnympredpokladomvykonateľnostijetiežurčenielehoty

na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Vykonateľnosť exekučných titulov predložených
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku závisí od procesného predpisu upravujúceho postup orgánu,
pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá
povinnosť alebo postihuje majetok. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je
exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne

vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto
rozsahu je exekučný súd oprávnený skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), v rámci konania o námietkach proti
exekúcii, ak niektorú z týchto skutočností povinný namietne (§ 50 Exekučného poriadku) a v prípade
rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). /rozhodnutie Najvyššieho súdu spis.

zn. 5 Cdo 191/2011 zo dňa 15.12.2011/.
Vychádzajúce z vyššie uvedených skutočností, je dôležité z hľadiska naplnenia znakov formálnej
vykonateľnosti rozhodnutia, aby bol exekučný titul riadne doručený, čo znamená, že postup pri jeho
doručovaní účastníkom konania musí byť v súlade s právnym predpisom, na základe ktorého bol
vydaný. Nesplnenie akejkoľvek zákonom predpísanej náležitosti pri doručovaní má za následok to, že

rozhodnutie nebolo riadne doručené, a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
V danom prípade sa exekučné konanie vedie na základe platobných výmerov Mesta Ružomberok, č.
XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2008 a č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.04.2009, ktorými bol
povinnému vyrubený poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad za roky 2008 a 2009
celkovo vo výške 38,36 EUR. Uvedené rozhodnutia boli vydané podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o

miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, a
preto aj splnenie vyššie uvedených podmienok vykonateľnosti exekučného titulu vrátane doručovania
sa posudzuje podľa týchto právnych predpisov.
Podľa § 102 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady

a drobné stavebné odpady (účinný v čase vydania a doručovania exekučného titulu /ďalej len v čase
rozhodnom/), ak sa v tomto zákone neustanovuje inak, postupuje sa v konaní vo veciach miestnych daní
a poplatku podľa všeobecného predpisu o správe daní a poplatkov.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov (v znení účinnom v čase rozhodnom), správca dane doručuje úradné písomnosti

adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.
Podľa 17 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov (v znení účinnom v čase rozhodnom), do vlastných rúk sa adresátovi doručujú
písomnosti,
a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo
byť spojené s právnou ujmou,
c) ak tak určí správca dane.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov (v znení účinnom v čase rozhodnom), ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť

doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ
vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o
doručeniebezvýsledný,uložídoručovateľpísomnosťnapoštealebonaobecnomúradeaadresátaotomvhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia,
považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že z hľadiska právnych účinkov, ako aj z hľadiska

plynutia lehôt dôležité písomnosti, o ktorých tak ustanovuje zákona alebo u ktorých je deň doručenia
rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty nesplnenie ktorej by bolo pre adresáta spojené s právnou
ujmou (teda aj platobné výmery, proti ktorým možno podať opravný prostriedok), doručuje správca dane
do vlastných rúk. Účelom takto doručovanej písomnosti je snaha eliminovať jej doručenie inej osobe
než adresátovi. Adresát je prevzatie písomnosti adresovanej do vlastných rúk potvrdiť na doručenke

svojím vlastnoručným podpisom s uvedením dňa, kedy písomnosť do vlastných rúk prevzal. Dôkaz,
ktorý preukazuje doručenie písomnosti do vlastných rúk adresáta, je teda doručenka, ktorá je svojim
charakterom verejnou listinou, a tvorí súčasť administratívneho spisu správcu dane.
V súvislosti s tvrdením povinného o tom, že mu platobné výmery - exekučné tituly neboli doručené, súd
dňa 19.06.2014 požiadal oprávneného o preukázanie spôsobu doručenia exekučných titulov.
Na základe predložených dokladov (doručenky, čl. 27 spisu) mal súd preukázané, že platobný výmer

Mesta Ružomberok, č.k. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2008 bol povinnému doručovaný do
vlastných rúk na adresu C. P. XXXX/XX, XXX XX O.. Dňa 20.08.2008 sa zásielka vrátila späť s
poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa vyjadrenia oprávneného zo dňa 09.06.2014 sa v
zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prezumovalo doručenie tejto zásielky, aj keď sa o nej povinný
nedozvedel.

V nadväznosti na vyjadrenie oprávneného súd poukazuje na to, že využitie fikcie doručenia podľa § 17
ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prichádza do úvahy iba v prípade splnenie všetkých týmto ustanovením
stanovených zákonných predpokladov, t.j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do
vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a tiež preukázanie,
že v prípade, ak sa adresát v mieste doručenia zdržiaval bol pri prvom neúspešnom pokuse o doručení

zásielky upovedomený vhodným spôsobom o tom, že zásielka mu bude opakovane doručená v mieste
doručenia v deň a hodinu uvedenom v oznámení. A iba v prípade splnenia týchto skutočností a toho,
že i nový pokus o doručenie bol bezvýsledným, sa uloží zásielka na pošte a o tom má byť adresát
písomnosti tiež vhodným spôsobom upovedomený. Teda samotné uloženie zásielky na pošte bez
splnenia predchádzajúcich predpokladov nezakladá právo na domnienku doručenia.

V danom prípade z údajov na doručenke vyplýva, že zásielka bola podaná na pošte v Ružomberku dňa
25.07.2008. Dňa 28.07.2008 bola uložená na pošte z dôvodu, že adresát bol nezastihnutý a následne
dňa 20.08.2008 bola vrátená odosielateľovi. Nakoľko teda poštový doručovateľ po prvom neúspešnom
doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku ihneď uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil
ju doručovať opakovane potom, ako o tom adresáta vhodným spôsobom upovedomil, má súd za to,

že nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenie podľa § 17 ods. 3
zákona č. 511/1992 Zb. Platobný výmer č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2008 teda nebol riadne
doručený povinnému.
V prípade doručenia platobného výmeru č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.04.2009, súd dospel k
záveru, že oprávnený nepreukázal, že uvedené rozhodnutie bolo doručené povinnému do vlastných rúk,

tak ako to vyžaduje zákon. Zo zoznamu poplatníkov, ktorý oprávnený predložil na žiadosť súdu zo dňa
19.06.2014 je síce zrejmé, že pri mene povinného (evidenčné číslo XXXXXXX) sa nachádza nečitateľný
podpis, ktorý potvrdzuje doručenie platobného výmeru dňa 02.05.2009, avšak z uvedených údajov
nevyplýva, či platobný výmer bol odovzdaný priamo povinnému resp. či nebol odovzdaný inej osobe
nachádzajúcej sa na uvedenej adrese. Platobný výmer je rozhodnutie, ktoré sa adresátovi doručuje do

vlastných rúk, nakoľko deň jeho doručenia je rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty nesplnenie, ktorej
bybolopreadresátaspojenésprávnouujmou(§17ods.2písm.b)zákonač.511/1992Zb.).Pochybnosti
o tom, že oprávnený postupoval pri doručovaní platobných výmerov za rok 2009 v súlade s týmto
zákonom vyplývajú aj z toho, že uvedené rozhodnutia neboli vždy doručené adresátovi (viď zoznam
poplatníkov pod evidenčným číslom 155251, 155401). Aj vzhľadom na skutočnosti uvedené povinným

v námietkach je súd toho názoru, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto smere
zaťažovalo (§ 27 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), a teda nepreukázal, že platobný výmer XXXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 01.04.2009 bol riadne doručený povinnému do vlastných rúk.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosť, nakoľko exekučné tituly neboli povinnému riadne

doručené, nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda stať sa spôsobilým podkladom
pre vedenie exekučného konania, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia,
keď námietkam povinného vyhovel. Z uvedeného dôvodu sa potom súd nezaoberal vznesenou
námietkou premlčania.Podľa § 50 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo
námietkam, je prípustné odvolanie.

Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné,
súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňa jehodoručenianatunajšísúd.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa(§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha