Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010656
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315010656.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanému L. K. pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 30.9.2015, sp. zn. 1T/124/2015, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 10. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Galante bol obžalovaný L. K. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., zo zločinu pozbavenia osobnej
slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 182 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. d/, písm. f/ Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného

prostriedku a inej platobnej karty spolupáchateľstvom podľa § 20, § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že
s doposiaľ nezisteným páchateľom dňa 23.09.2014 v čase medzi 15.30 hod. až 16.00 hod., v priestore
rodinného domu číslo XXXX v obci P. fyzicky napadli W. T., ktorého zvalili ho na brucho na dlážku, ruky
mu dali za chrbát a nasadili mu putá, následne mu ruky, tvár, ústa, stehná a nohy v členkoch oblepili
lepiacou páskou, pričom ho obvinený L. K. začal prehľadávať a z vrecka mu vytiahol peňaženku, v

ktorej mal finančnú hotovosť v presne nezistenej výške 4 000,-€ až 5 000,-€, 20 000,- Kč (726,82 €),
malý technický preukaz od vozidla Škoda Fabia, evidenčného čísla 3M5 9694, zelenú kartu, občiansky
preukaz, 2 kusy platobných bankových kariet Master Card z K. X., a. s., všetko na meno W. T., následne
mu z vrecka vybral kľúče od vyššie uvedeného vozidla zn. Škoda Fabia, kľúče od jeho prenajatého bytu
a bytu jeho rodičov v L., potom ho spoločne zdvihli zviazaného a zobrali ho do podzemnej pivnice domu,
kde sa ho obvinený L. K. začal pod hrozbou fyzického násilia vypytovať, kde a koľko má peňazí, aké má

limity na výbery z platobných kariet a aké má PIN kódy k platobným kartám, na ktoré otázky mu z obavy
o svoj život a zdravie odpovedal, následne ho ešte viac zviazali, ruky mu priviazali k nohám, a potom ho
nechali v pivnici uvedeného, zamknutého rodinného domu a oni odišli na neznáme miesto, následne
dňa 23.09.2014 pomocou bankomatovej karty vydanej na meno W. T., v X. použitím bankomatu U.,
a. s. W. XX v čase o 17:51:53 hod. z účtu W. T. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo K. X.,
a. s., vybrali hotovosť vo výške 600,-€ a v čase o 18:01:41 hod. vybrali z uvedeného účtu W. T. číslo:

XXXXXXXXXX/XXXX hotovosť vo výške 1.100,-€, pričom W. T. sa podarilo z pivnice vyslobodiť približne
00.30 hod. dňa 24.09.2014, kedy si privolal pomoc, čím poškodenému W. T. spôsobili škodu vo výške
10.842,24,-€, pričom poškodenému zranenia spôsobené neboli.
Za to súd obžalovanému podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. k/,l/,n/, § 37 písm. h/, §
38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3
(troch ) rokov.Podľa 51 ods. 1, ods. 2 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného
vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a
mediačným úradníkom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. je obžalovaný povinný podrobiť sa súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného
programu.

Podľa § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 Tr. zák. mu uložil i peňažný trest vo výške 5.000,- (päťtisíc ) Eur.
Podľa§57ods.3Tr.zák.preprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestubolobžalovanýmúmyselnezmarený,
súd mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch ) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste,
ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a uloženia obžalovanému primeraného zákonného
trestu odňatia slobody bez použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák. s tým, aby obžalovaný pre

výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň sa domáhal doplniť chýbajúci výrok rozsudku ohľadom náhrady škody a zaviazať obžalovaného
nahradiť poškodenému škodu vo výške 2.842,24 Eur.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí v záverečnom návrhu modifikoval odvolanie
okresného prokurátora v tom, že bude potrebné ukladať obžalovanému trest bez zmierňovacieho

ustanovenia § 39 Tr. zák. a pri ukladaní trestu bude potrebné vypustiť poľahčujúce okolnosti v
zmysle § 36 písm. k/, vzhľadom na vyjadrenie splnomocnenca poškodeného ale i písm. n/, nakoľko
v danom prípade vyhlásenie obžalovaného po vine nemožno považovať zároveň za poľahčujúcu
okolnosť v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia , pričom zdôraznil, že obžalovaný skutok spáchal
vo forme spolupáchateľstva , čo predpokladá, že by mal vypovedať pravdu a ozrejmiť samotnú osobu

spolupáchateľa, čo však z jeho strany urobené nebolo.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie
ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a tak dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie smerovalo len čo do výroku o treste odvolací súd obmedzil prieskumnú
povinnosť len vo vzťahu k tomuto výroku.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že na hlavnom pojednávaní obvinený po zákonnom poučení v
súvislosti s § 257 ods. 1 Tr. por. učinil vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti, ktorá mu je
kladená za vinu obžalobou sa v plnom rozsahu cíti byť vinným. Súd následne na hlavnom pojednávaní

vypočul obžalovaného k okolnostiam uvedených v § 257 ods. 5 Tr. por. a následne súd konštatoval
aj po vyjadrení prokurátora, že sú splnené zákonné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a
zároveň , že sa nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný doznal k žalovanej trestnej
činnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd vykonal dokazovanie ohľadne výroku
o treste.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd nevykonal dokazovanie ohľadom výroku o náhrade škody, nakoľko
mal dostatočným spôsobom za preukázané, že obžalovaný ešte pred vyhlásením o vine zdokladoval
súdu okolnosť, nahradenia celej spôsobenej škody poškodenému W. T., ktorá škoda bola stanovená a
vyčíslená v obžalobe. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd mal za preukázané, že
obžalovanýuhradilpoškodenémuvpriebehutrestnéhokonaniasumu8.000,-Eur,čopotvrdilpoškodený

vo výpovedi zo dňa 1.10.2014, pričom zostatok škody bol obžalovaným uhradený bankovým prevodom
na účet poškodeného dňa 29.9.2015 v sume 2.844,- Eur.
K samotnému ukladaniu trestu je potrebné uviesť, že súd pri úvahách o druhu a výmere treste prihliadol
na ustanovenie § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/,§ 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods.
3 písm. d/, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný

L. K. doposiaľ súdne trestaný nebol. V minulosti bol riešený pre priestupky proti občianskemu
spolunažívaniuasankcionovanýpokarhaním. Vmiestebydliskajevšeobecnehodnotený.Dospisového
materiálu boli zadovážené obhajobné listinné materiály preukazujúce osobné pomery obžalovaného.
Otec obžalovaného od roku 2003 trpí ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný na pomoc svojho
syna a rovnako maloletá dcéra obžalovaného nar. v roku 2011 sa nachádza v dlhodobo nepriaznivom

zdravotnom stave, ktorý si vyžaduje jej osobitnú starostlivosť. Obžalovaný sa aktívne podieľa na
dobrovoľníckej práci v diagnostickom centre pre mládež. V súčasnosti je zamestnaný na pracovnej
pozícii manager. Ďalej poukázal na to, že obžalovaný popísal pohnútku a motív jeho protiprávneho
konania, ako i na to, že svoje konanie úprimne oľutoval, ospravedlnil sa poškodenému a zároveň prejavili účinnú snahu smerujúcu k náhrade spôsobenej škody. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na prevažujúci
pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, kedy mal dostatočným spôsobom za
preukázané, že obžalovaný sa doznal k trestnej činnosti, túto aj oľutoval. Ďalej mal preukázané, že

obžalovaný svojim postojom a aktívnou činnosťou spolupracoval a napomáhal orgánom činným v
trestnom konaní aj pri vydávaní doličných vecí pre účely objasnenia celého prípadu a v neposlednom
rade mal za preukázané, že obžalovaný sa pričinil o odstránení škodlivých následkov trestného činu
a dobrovoľne uhradil spôsobenú škodu poškodenému. Ako priťažujúcu okolnosť hodnotil okresný súd
skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov. Na základe týchto skutočností potom

okresný súd dospel k záveru, že pri ukladaní trestu je potrebné aplikovať aj zmierňovacie ustanovenie
podľa § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Pri aplikácii predmetného ustanovenia okresný súd vzal do
úvahy predovšetkým ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Tiež zohľadnil okolnosť, že trest má

postihovať páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Z vyššie uvedených okolností je teda nepochybné, že okresný súd sa v dostatočnej miere zaoberal
všetkými rozhodujúcimi okolnosťami nevyhnutnými pre ukladanie trestu. V danom prípade zohľadnil
predovšetkým účel trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom náležitým spôsobom zohľadnil spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie , pohnútku priťažujúcej a poľahčujúcej okolnosti, ako i samotnú

osobu páchateľa a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v osobe obžalovaného sa jedná o doposiaľ netrestanú
osobu. Možno tiež skonštatovať, že u obžalovaného sa jednalo v zásade o výnimočné vybočenie z
jeho obvyklého spôsobu života , pričom jeho osobné pomery tak, ako sú už vyššie popísané, najmä
skutočnosť, že žije so svojou družkou a stará sa o nezaopatrené a zdravotne postihnuté dieťa ako

aj o zdravotne postihnutého otca, ako i na jeho pracovný pomer , jeho zaradenie, jeho aktivity v
občianskom živote , skutočnosť, že svoje konanie oľutoval , priznal sa k spáchanému činu a prejavil
účinnú snahu o nápravu a zároveň uhradil i spôsobenú škodu , sú okolnosťami, ktoré v dostatočnej miere
i podľa názoru krajského súdu postup okresného súdu pri aplikácii zmierňovacieho ustanovenia plne
opodstatňovali. V podrobnostiach v tomto smere krajský súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce

dôvody prvostupňového rozhodnutia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje.
K samotným námietkam okresného prokurátora ohľadom použitia zmierňujúceho ustanovenia ale i
poľahčujúcich okolností v podobe § 36 písm. k/, a § 36 písm. n/ Tr. zák. je potrebné uviesť, že s takýmto
stanoviskom okresného prokurátora nie je možné sa stotožniť. V prvom rade je potrebné poukázať
na to, že pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k/ Tr. zák., teda, že páchateľ

sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú
škodu je potrebné poukázať na samotné dôvody prvostupňového rozhodnutia ale predovšetkým i na
skutočnosť, že tak ako vyplýva z obsahu spisu , obžalovaný už v prípravnom konaní uhradil sumu
8.000,- Eur, ktorú skutočnosť potvrdil i samotný poškodený, pričom nie je dôvod neveriť obžalovanému
v tom smere, že na účet, ktorý v prvom prípade uhradil túto sumu a ktorý je pripojený k spisu, uhradil

i zostávajúcu čiastku v sume 2.844,- Eur, ktorá skutočnosť nebola žiadnym spôsobom spochybnená.
V tomto smere preto použitie poľahčujúcej okolnosti v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia bolo
opodstatnené. Rovnako pokiaľ ide o námietku okresného prokurátora v tom smere, že obžalovaný sa
náležitým spôsobom nepodieľal a nenapomáhal orgánom činným v trestnom konaní pre objasnenie
trestnej činnosti najmä s poukazom na skutočnosť, že nebola stotožnená osoba spolupáchateľa, je

potrebné poukázať na to, že z výpovede obžalovaného nepochybne vyplýva, že spolupáchateľa poznal
iba krátku dobu a polícii pri svojom výsluchu jasne uviedol všetky okolnosti a podrobnosti, ktoré mu
ohľadom tejto osoby boli známe. Za takéhoto stavu preto i takéto vyjadrenie obžalovaného možno v
každom prípade považovať, za poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák. , v zmysle ktorej
je potrebné za poľahčujúcu okolnosť považovať skutočnosť, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom .Je tiež potrebné poukázať i na samotnú prax všeobecných súdov
že už i samotné vyhlásenie obvineného v zmysle § 257 Tr.por. je poľahčujúcou okolnosťou v z mysle
citovaného ustanovenia a za takéhoto stavu preto krajský súd neakceptoval námietky zástupcu
krajského prokurátora , ktorý modifikoval v tomto smere odvolanie okresného prokurátora. Rovnako
krajský súd neakceptoval námietku okresného prokurátora, ktorou sa domáhal doplniť chýbajúci výrok

o náhrade škody už s poukazom na vyššie uvedené okolnosti ohľadom škody, kedy krajský súd mal za
dostatočne preukázané, že obžalovaný škodu poškodenému uhradil. V tejto súvislosti poukazuje i na
samotnévyjadreniesplnomocnencapoškodeného,ktorýnemalvedomosťotom,čiškodapoškodenémubola alebo nebola uhradená , avšak z vyššie uvedených okolností krajský súd túto skutočnosť mal za
dostatočne preukázanú.

Na základe vyššie uvedených skutočností je teda potrebné skonštatovať, že trest v tej podobe akej bol
obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom je trestom, ktorý je spôsobilý i podľa názoru krajského
súdu splniť účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozsudku, odvolanie okresného
prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.