Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225118
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1212225118.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,

Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhospoločnosťouFridrichPaľko,s.r.o.,Grösslingova4,Bratislava,
proti odporcovi: SR - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy navrhovateľa zo dňa 26.01.2016 na prerušenie konania zamieta.

Súd návrh vo veci samej zamieta.

Odporcovi súd nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 sa domáhal navrhovateľ vydania medzitýmneho
rozsudku, ktorým by súd rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu
nazmenusúdnehoexekútoravexekučnomkonanívedenomprepohľadávkunavrhovateľa,ktorávznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom V. W., nar. XX.XX.XXXX
(kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
EX 16169/2011) v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Navrhovateľ sa zároveň domáhal vydania

rozsudku, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie 175,- eur z titulu majetkovej škody a 387,24
eur z titulu nemajetkovej ujmy.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ, ako veriteľ zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXX,
navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonných ustanovení zo strany dlžníka V. W.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 16169/2011. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu
(Okresný súd Bratislava II) - pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: 5102
001162*. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym
exekútorom, po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré
nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov navrhovateľa, spísal dňa 05.10.2010
návrhnazmenuexekútora.Keďžeexekučnýsúdostalajpopodanínávrhunazmenusúdnehoexekútora

nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity
pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. Navrhovateľ
mal za to, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdnehoexekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe, keď ním prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Navrhovateľ uviedol,

že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu

40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Táto
suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene
súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods.l Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ mal za to, že nesprávny úradný postup
exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného, keď neexistoval akýkoľvek
účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vniknutú situáciu. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa, spôsobila neistotu v plánovaní

ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov navrhovateľa, ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti.
Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil navrhovateľ požiadavkou na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Navrhovateľ vyčíslil výšku nemajetkovej ujmy s poukazom na doktrínu prijatú

ústavným súdom, pričom poukázal na nálezy ústavného súdu sp.zn.: III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3,
III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30,
III. ÚS 190/05-36 a III. ÚS 301/05-38. Navrhovateľ mal za to, že na každý rok poznačený prieťahmi sa na
základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur , t.j. 55,32 eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, nakoľko mal za to, že navrhovateľ nepreukázal
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, danosť
príčinnej súvislosti ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Odporca uviedol, že v praxi
je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora

predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších
trov a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej
exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Odporca pripustil, že v niektorom
prípade mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po
uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípade, ak

pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. Odporca mal za to, že v takomto
prípade exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu
navrhovateľaakooprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoratak,abyvtejtolehoterozhodolajotrovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný

súd nekonal o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľ mal
možnosť využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak navrhovateľ tento
prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. S poukazom na
judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 16/02 dospel odporca k záveru, že vzhľadom na povahu úkonu,

zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť
vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradný postup. Odporca uviedol, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnejmateriálnej škody, keď pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na
ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Odporca taktiež uviedol, že nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúcu v existencii prieťahov, keď navrhovateľ nepreukázal,

že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Odporca bol toho názoru, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je
oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný

súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy. Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže mal za to, že k uplynutiu lehoty na
rozhodnutieozmenesúdnehoexekútoradošlotrirokypreddňom,kedybolaodporcovidoručenážiadosť
opredbežnéprerokovanienároku.Odporcauviedol,ženavrhovateľnepreukázalvznikaanivýškuškody.
Odporca mal za to, že akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému a
udržiavanie systému vznikala/vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie

považoval odporca za účelové, keďže navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Odporca mal za to, že uplatňovanie nároku navrhovateľom na majetkovú škodu
je nepodložené a uplatňovať si 175,- € paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj
nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami. Odporca taktiež uviedol,

že navrhovateľ nepreukázal tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať náhrada
v peniazoch. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno vychádzať z
paušálnej sumy 663,88 € na základe nálezov Ústavného súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy
sa vychádza z významu sporu pre navrhovateľa, zo skutočnosti či sťažnosť predsedovi súdu viedla k

náprave, ako aj zo skutočnosti či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu. S poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, odporca uviedol, že pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe, frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ
nekonkretizoval, v čom spočíval „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“ navrhovateľa,

a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Odporca s poukazom na list
Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360
a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012 uviedol, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú

potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.

Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa, už samotné konštatovanie
porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

Vpriebehukonanianavrhovateľ e-mailom,doručenýmsúdudňa16.06.2014,oznámilsúdudooddelenia
18Czaloženieorigináluznaleckéhoposudkuč.1/2014vypracovanéhoZnaleckýmústavomEkonomickej

univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to
do spisu sp. zn. 9C/28/2012 s tým , že predmetný znalecký posudok považuje za dôležitý dôkaz o
skutočnostiach tvrdených v jednotlivých žalobách, preukazujúci minimálnu výšku spôsobenej škody.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že znalecký posudok pozostáva zo 107 strán, pričom 61 strán tvoria prílohy
k tomuto znaleckému posudku a predloženie originálu znaleckého posudku do každého zo súdnych

konaní, ktorých sa posudok týka, by bolo z pohľadu navrhovateľa mimoriadne finančne nákladné a z
pohľadu súdu technicky a personálne zaťažujúce. Taký postup by podľa navrhovateľa nebol v súlade
so zásadou hospodárnosti súdneho konania, preto navrhovateľ založil na Okresnom súde Bratislava II
v Bratislave jediný originál do vyššie označeného súdneho spisu. Navrhovateľ týmto odkázal na tento
originál znaleckého posudku ako na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti.

Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí sa
na pojednávanie dňa 29.01.2016 nedostavili, hoci boli riadne predvolaní. Navrhovateľ svoju neúčasťzdôvodnil návrhmi na prerušenie konania. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním
doručeným súdu dňa 25.01.2015 a žiadal aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2016, žiadal navrhovateľ o zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu, že v konaní doposiaľ nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené
ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu,
keďže uznesením krajského súdu bolo rozhodnuté, že sudcovia Okresného súdu Bratislava II nie sú
z prejednávania veci vylúčení, s čím navrhovateľ nesúhlasí. Navrhovateľ mal za to, že v konaní

možno zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a opačný postup súdu môže mať za
následok porušenie základného práva, účastníka konania (sťažovateľa) zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľa o zrušenie
nariadeného pojednávania nie je dôvodná a súd preto vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa.

Navrhovateľ v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.01.2016 zároveň uviedol, že v tejto súvislosti
podal sťažnosť na Ústavný súd SR podľa čl. 127 Ústavy SR, v konaní o ktorej sa rozhoduje o
otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a z tohto dôvodu sú dané dôvody na
prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP a ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c)

OSP. Navrhovateľ preto zároveň navrhol, aby súd konanie prerušil a to do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

Podaním doručeným súdu dňa 26.01.2016 žiadal navrhovateľ konanie prerušiť. Svoj návrh odôvodnil
tým, že na Okresnom súde Prešov sa vedie konanie pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre
porušenie práva Európskej únie, ktorú podľa žalobného návrhu spôsobil svojou činnosťou Okresný
súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, v ktorom bolo vymožené plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v

rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu
spotrebiteľa na finančnom trhu. V predmetnom konaní v postavení odporcov vystupuje navrhovateľ -
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako odporca v 2. rade a odporca - Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR ako odporca v 1. rade.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p. súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Súd vyhodnotil návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
navrhovateľa nazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúd,akonedôvodný,nakoľkosúdmalzúradnej
činnosti za preukázané, že uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.07.2013, č. k.
III. ÚS 295/2013-12, ústavný súd sťažnosť navrhovateľa pre porušenie jeho základných práv podľa čl.46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5NcC/100/2012-17
z 17.10.2012 odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky. Predmetné

konanie na Ústavnom súde bolo teda právoplatne skončené. Súd navyše zastáva názor, že podanie
ústavnejsťažnostiprotirozhodnutiusúduovylúčenísudcovokresnéhosúduniejetakýmdôvodom,ktorý
by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť alebo fakultatívnu možnosť prerušenia
konania. O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným
Krajským súdom v Bratislave uznesením zo dňa 17.10.2012, č. k. 5NcC/100/2012-17. Súd mal za to, že

vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania, keďže sa jedná o procesnú
otázku a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej. Súd preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Druhým dôvodom na prerušenie konania bolo podľa navrhovateľa to, že na Okresnom súde prešov
prebieha konanie sp. z. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. V predmetnom

konanívpostaveníodporcovvystupujenavrhovateľ-spoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,akoodporcav2.
radeaodporca-Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSRakoodporcav1.rade.Navrhovateľ
poukázalnaskutočnosť,žeodporcaSlovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSRnavrholpoložiť
Súdnemu dvoru Európskej únie nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1./ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

2./ V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu
nečinnosť navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy
umožnených právom členského štátu?

3./ Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4./ Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?“

Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov,
ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ a odporca v tomto konaní, má podľa navrhovateľa zásadný

význam pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. S
poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ podal návrh na prerušenie konania v súlade s § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, nakoľko

zodpovedanie týchto otázok môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že prerušenie konania z uvedených
dôvodov je fakultatívne - znamená to, že prerušenie konania podľa tohto ustanovenia nie je povinnosťou
súdu (ako je tomu podľa § 109 ods. 1 O.s.p.), ale záleží výlučne na úvahe konajúceho súdu, či konanie

preruší. Rozhodujúcim hľadiskom je tu zásada hospodárnosti konania.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/201/2012 sa navrhovateľ proti odporcovi domáha
zaplatenia 175,- eur z titulu majetkovej škody a zaplatenia 387,24 eur z titulu nemajetkovej ujmy
pre prieťahy Okresného súdu Bratislava II ako exekučného súdu v konaní pri rozhodovaní o udelení

poverenia podľa § 44 Exekučného poriadku. (zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom)Súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa navrhovateľka
domáha od odporcov (1.Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, 2. POHOTOVOSŤ, a.s.)
náhrady škody z dôvodu porušenia komunitárneho práva, nakoľko bola voči nej vykonaná exekúcia

na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a vymohlo sa od nej plnenie na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Obsahom prejudiciálnych otázok, ktoré majú byť predložené na zodpovedanie
Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 7C/6/2010 nie sú skutočnosti, ktoré sú sporné v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
18C/201/2012, keď skutkové okolnosti prípadu vedeného na Okresnom súde Prešov a na tunajšom

súde sú podstatne odlišné.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaného zákonného ustanovenia má súd v súlade so
zásadou hospodárnosti konania za to, že nie je dôvodné a účelné, aby došlo k prerušeniu konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 18C/201/2012 do právoplatného skončenia konania o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR

Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010,
nakoľko zodpovedanie týchto otázok nemá dôležitý význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa
v tomto konaní. Preto súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah

spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 0Er/1208/2003 súd zistil, že na základe žiadosti o poverenie na
vykonanie exekúcie zo dňa 24.04.2003, u súdneho exekútora označenej pod EX 254/2003, nie ako
navrhovateľ uviedol EX 16169/2011, doručenej súdu dňa 28.04.2003

pre exekučný titul, notársku zápisnicu N 565/2003, NZ 14702/2003, vydal tunajší súd poverenie č.
5102 001162* zo dňa 02.05.2003, ktorým poveril súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, vykonaním
exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 18.590 Sk s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 06.10.2010, navrhol navrhovateľ ako oprávnený zmenu súdneho
exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, ktorému oprávnený podal návrh na vykonanie a poveriť vykonaním

exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Prípisom zo dňa 07.12.2010 doručeným súdnemu
exekútorovi 16.12.2010 vyzval tunajší súd súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, aby v lehote
30 dní oznámil súdu aký je stav vo veci vymáhania pohľadávky oprávneného a predložil dôkazy
preukazujúce vymoženie nároku oprávneného, vyjadril sa k návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a doručil súdu exekučný spis EX 254/2003 vrátane originálu poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor Mgr. Vladimír Cipár doručil tunajšiemu súdu dňa 04.01.20111 exekučný spis č. EX 254/2003
spolu s vyúčtovaním trov exekučného konania. Uznesením zo dňa 10.05.2011, č.k. 0Er/1208/2003-17,
doručeným navrhovateľovi dňa 25.08.2011, súd žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora v
exekučnej veci 0Er/1208/2003 vyhovel a vykonaním exekúcie poveril a vec postúpil spolu s exekučným
spisom súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava. Exekučné

konanie nie je do dnešného dňa skončené.

Z originálu znaleckého posudku č.1/2014, vypracovaného na základe objednávky navrhovateľa zo dňa
01.3.2013 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., založeného navrhovateľom ako listinný dôkaz do spisu tunajšieho

súdu sp. zn. 9C/28/2012, súd zistil, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej
republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou,
či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký

posudok bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že na
základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a
úpravu informačného systému znalecký ústav realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.ro., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb. Pri žalobe ZE
( zmena exekútora ) znalecký ústav vyčíslil sumu na jednu žalobu spolu 31,68 €, ktorá pozostáva zo

mzdových nákladov 5,07 €, nákladov na tlač 5,31 €, nákladov na úpravu informačného systému 13,86
€, nákladov na poštovné 3,01€ a nákladov na telekomunikačné služby 4,43 €.Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8. Lehotaneplyniepočaspredbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však

počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným

spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k

záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného navrhovateľa proti povinnému:
V. W., vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 0Er/1208/2003 rozhodol tunajší súd o návrhu navrhovateľa
na zmenu súdneho exekútora doručeného súdu dňa 06.10.2010 uznesením zo dňa 10.05.2011. Z
uvedených skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že súd pri rozhodovaní o zmene súdneho

exekútora nedodržal zákonnú 30 - dňovú lehotu a o zmene rozhodol za 217 dní. Navrhovateľ sa
po tom, čo odporca jeho žiadosti na predbežné prerokovanie veci nevyhovel, domáhal náhrady
majetkovej a nemajetkovej ujmy voči odporcovi z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako
zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho

úradného postupu, existencia majetkovej ujmy resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi
škodouanesprávnymúradnýmpostupom.Nesprávnymúradnýmpostupomvsúlades§9ods.1zákona
č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní,
ale skúmal nedodržanie zákonnej lehoty. Podľa súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z. z. všeobecný

súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu. Nakoľko však právna úprava
zákona č. 514/2003 Z. z. účinná v období namietaného nesprávneho úradného postupu nevyžadovala
ako podklad pre ustálenie otázky, či skutočne došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v
nedodržaní zákonnej lehoty výsledky vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade s § 27 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z. k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty. Súd preto na základe uvedeného dospel k záveru, že bol
splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu
tunajšiehosúdu,ktorýnerozhodolozmenesúdnehoexekútoravzákonomstanovenej30-dňovejlehote.

Čo sa týka druhého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a dospel k záveru, že navrhovateľ
ich v konaní nepreukázal. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody,

je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný navrhovateľ preukázať.
Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení v tomto konaní označil ako dôkaz znalecký posudok č.
1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014 Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci
stanovenia výšky majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s r.o., ktorý navrhovateľ založil do spisu
tunajšieho súdu sp.zn. 9C/28/2012. Súd v súlade s § 129 ods.1 O.s.p. oznámil obsah uvedeného

dôkazu na pojednávaní dňa 29.01.2016 a zistil, že tento listinný dôkaz nepreukazuje vznik ani výšku
skutočnej majetkovej škody v prejenávanej veci vedenej pod sp.zn. 18C/201/2012, ale vyčísluje iba
náklady všeobecne - paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného
systému a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných okresným súdom Slovenskej
republiky v exekučných veciach, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných

okresným súdom Slovenskej republiky v exekučných veciach, na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojenésurgovanímakontroloustavukonanianaokresnýchsúdochSlovenskejrepublikyvexekučných
veciach. Súd má za to, že takéto vyčíslené náklady nie sú skutočnou škodou, ktorú bol navrhovateľ
povinný v tomto konaní preukázať, nakoľko sa jedná iba o všeobecne vyčíslené náklady a nie o náklady ,ktoré boli skutočne , preukázateľne a priamo vynaložené navrhovateľom v tomto ako aj v každom
konkrétnom prípade. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody v každom konkrétnom
prípade zaťažovalo navrhovateľa, preto znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný dňa 17.01.2014

Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, v ktorom sú všeobecne paušálne vyčíslené
náklady pri každej žalobe ZE ( zmena exekútora ) , nie je dôkazom preukazujúcim vznik a ani výšku
škody v tomto konkrétnom prípade. Keďže navrhovateľ na preukázanie vzniku ani výšky škody dôkazné
bremeno neuniesol, súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.

Navrhovateľ sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť

inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania
zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu,
jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický
vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.

514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného
bremena účastníkom konania. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
467/08 vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade

s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky
nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní
rozhodovaníaproblémyspôsobenévedeniuspoločnosti.Navrhovateľuviedol,ženezákonnýmzásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších

rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ však svoje tvrdenia nijakým spôsobom nekonkretizoval a
ničím nepreukázal. Súd nemôže navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe jeho
abstraktných tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval aké podnikateľské postupy a aktivity boli
ovplyvnené.Pokiaľnavrhovateľtvrdil,ženeexistenciaakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov spoločnosti,

ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť
spoločnosti, súd mal za to, že navrhovateľ nevyužil svoje zákonné možnosti a nielenže vydanie
rozhodnutia na súde neurgoval, ale ani nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní. Navyše súd s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 675/2011 zastáva názor, že nepríjemnosti
spôsobené členom vo vedení spoločnosti možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v rámci

odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou
konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na právnickej osobe nejakým spôsobom
podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo (nie je daná priama príčinná súvislosť).

Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od

okolností jednotlivého prípadu. K rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora potreboval súd súčinnosť
pôvodného exekútora, ktorého vyzval na vyčíslenie trov konania a zaslanie exekučného spisu. Nakoľko
ani samotný exekútor nedodržal lehotu na vyjadrenie a zaslanie súdneho spisu, nebolo objektívne
možné, aby súd zákonnú lehotu dodržal. Súd o zmene rozhodol za 217 dní, čo je v porovnaní s dobou
trvania exekučného konania, ktoré trvá od roku 2003 až do dnešného dňa výrazne krátky časový interval.

Súd mal za to, že nedodržanie zákonnej lehoty o 187 dní, preto na strane navrhovateľa nemohlo
spôsobiť neistotu, alebo vznik akejkoľvek škody či nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc od skutočnosti, že
navrhovateľ nijako nepreukázal ani vznik skutočnej škody ani nemajetkovej ujmy, je nepravdepodobné,
že by za 187 dní došlo k tak závažnej ujme, ako popisoval navrhovateľ v návrhu. Nie je prípustné,
aby navrhovateľ prenášal podnikateľské riziko vo forme zániku, resp. riziko insolvencie povinného na

súd. Pri posudzovaní formy a výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj jeho podnikateľskú
aktivitu. Pokiaľ navrhovateľ poskytuje spotrebiteľské úvery fyzickým osobám s nízkou bonitou, musí byť
uzrozumený s tým, že existuje riziko insolvencie povinného, a že exekučné konanie môže trvať pomerne
dlho, čo zo sebou nesie tak vyššie finančné náklady, ako aj psychickú záťaž. Súd mal za to, že vzhľadomna dĺžku času, ktorá ubehla od uplynutia 30 - dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora
do rozhodnutia súdu (187 dní) a na ostatné okolnosti daného prípadu, je dostatočným zadosťučinením
pre navrhovateľa konštatovanie porušenia jeho práva.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia s nárokom priznávaným Ústavným súdom
Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s
prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností
prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať.

Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre
zo dňa 01.03.2012, sp. zn. 9Co/285/2011, v ktorom krajský súd výslovne uviedol, že samotné porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne na právomoci ústavného súdu. Súd

preto nemohol skúmať porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
žiadne konanie v ktorom by bol konštatovaný prieťah v konaní sa neviedlo (navrhovateľ to ani netvrdil
ani nepreukázal). Je však potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, že by sa potvrdilo porušenie základných
práv navrhovateľa, aj v tomto prípade by bolo potrebné preukázať existenciu konkrétnej nemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ však vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal.

Súd mal ďalej za to, že navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu
za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. Ak by aj navrhovateľ vznik majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy preukázal, navrhovateľ nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak,

nakoľko ako vyplýva z exekučného spisu, exekučné konanie nebolo do dnešného dňa skončené.

Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania, súd mal za to, že táto bola neopodstatnená. Podľa § 19
ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodysapremlčízatrirokyododňa,keďsapoškodený
dozvedel o škode. V danom prípade mohlo dôjsť k vzniku škody resp. nemajetkovej ujmy u navrhovateľa
najskôrpouplynutí30-dňovejlehotyododňapodanianávrhunazmenusúdnehoexekútora(6.10.2010),
teda dňa 6.11.2010. Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012, teda zjavne pred

uplynutím3-ročnejpremlčacejdoby.Tátoskutočnosťvšakvzhľadomnavyššieuvedenédôvodynemala
vplyv na rozhodnutie súdu vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný odporca si náhradu trov
konania neuplatnil, súd mu ju ani nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.