Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210889
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210889.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/133/2012-68 zo dňa
28. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6C/133/2012-68 zo dňa 28.11.2013, návrh zamietol
(výrok I.). Účastníkom náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Návrh na prerušenie konania zamietol
(výrok III.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 si navrhovateľ uplatnil
voči odporcovi právo na náhradu majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 1.980 eur, keď škoda

a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti ale s omeškaním viac ako 36 mesiacov.
Po skutkovej stránke , z exekučného spisu okresného súdu sp. zn. 7Er/259/2008 mal zistené, že
oprávnený POHOTOVOSŤ, s. r. o, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.
Martinom Máčajom, sa domáhal voči povinnej S. S., bytom S. XXX, vymoženia pohľadávky 33.020,-
Sk, úrokov z omeškania 0,25 % denne z dlžnej čiastky 32.300,- Sk od 14.10.2007 do zaplatenia,

trov konania 8.049,- Sk, trov exekúcie oprávneného v sume 4.298,- Sk. Návrh na vykonanie exekúcie
vypracovaný advokátom, bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 26.05.2008.
Súdny exekútor dňa 09.06.2008 doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keď exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská,a.s.,sosídlomKarloveskérameno8,Bratislava,sp.zn.SR00022/08zodňa29.01.2008,
vydaný rozhodcom JUDr. Gabrielom Havrillom. Uznesením zo dňa 30.12.2008, č. k. 7Er/259/2008-12,
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia

úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 32.300,- Sk od 14.10.2007 do zaplatenia. Dňa
04.02.2009 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie oprávneného, ktoré bolo zaslané dňa 20.02.2009
povinnej. Dňa 24.04.2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní,
ktorý uznesením zo dňa 30. 06.2009, č. k. 6CoE/37/2009-28 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátilokresnému súdu na ďalšie konanie (spis vrátený súdu 11. 08. 2009). Súd vyzval dňa 16.02.2010
rozhodcovský súd o predloženie kompletného rozhodcovského spisu. Dňa 20.01.2010 bolo vydané
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému poverenie na vykonanie exekúcie a prípisom zo dňa

12.10.2010 bol oprávnený prostredníctvom advokáta vyzvaný na predloženie podkladov. Následne
uznesením zo dňa 22.12.2010, č. k. 7Er/259/2008-38 súd exekúciu zastavil s tým, že o trovách rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.09.2011 (z dôvodu neznámeho pobytu povinného súd tomuto uznesením zo dňa 02.08.2011, č. k.
7Er/259/2008-64 ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka Obec Podtureň). Uznesením

zo dňa 07.11.2011, č. k. 4Er/393/1999-21 rozhodol o trovách exekúcie, keď oprávnenému uložil zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy 7,97 eur, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.12.2011. Súdny exekútor
dňa 10.11.2011 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie.
Súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom č. 1/2013 zo dňa 24.06.2013, či je právom
Európskej únie zakázané, aby majetkové spory, v ktorých je zmluvnou stranou spotrebiteľ, mohli
byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Zo záverov

predmetného znaleckého posudku vyplýva, že znalec po preskúmaní jednotlivých záväzných prameňov
práva Európskej únie, súvisiacich nezáväzných prameňov práva Európskej únie a judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie dospel k názoru, že právo Európskej únie nezakazuje, aby majetkové spory zo
spotrebiteľských zmlúv mohli byť riešené v rozhodcovskom konaní.
Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný, keď navrhovateľ žiadnym spôsobom

nepreukázal naplnenie znakov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku nesprávneho
úradného postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škodyjepríčinnásúvislosť.Knesprávnemuúradnémupostupumaloprísťtým,žeexekučnýsúdrozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia po 1105 dňoch od doručenia žiadosti. Toto tvrdenie navrhovateľa sa

vykonaným dokazovaním ukázalo ako nepravdivé. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
bola súdu doručená dňa 09.06.2008, pričom súd prvý krát zamietol žiadosť o udelenie poverenia dňa
30.12.2008. Rozhodnutie po zákonnej lehote nemožno vnímať oddelene od ostatných okolností, ktoré
objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. V prejednávanej
veci súd prihliadol najmä na povahu procesného úkonu súdu spočívajúceho v rozhodnutí o žiadosti

o udelenie poverenia a procesný postup exekučného súdu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie vo
veci. V danej veci bola súdu predložená požadovaná zmluva o úvere po uplynutí zákonnej lehoty
na rozhodnutie. Na základe uvedeného konštatoval, že k predĺženiu zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie, došlo aj pričinením navrhovateľa. V prejednávanej veci mal za to, že rozsah prekročenia
zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora je adekvátny všetkým úkonom, ktoré

bolo potrebné vykonať. Nemožno taktiež opomenúť skutočnosť, že navrhovateľ a následne súdny
exekútor podávali návrhy na vykonanie exekúcie hromadne. Pokiaľ navrhovateľ postupoval takýmto
spôsobom, musel si byť sám vedomý, že objektívne môže nastať situácia, že súd nebude môcť
rozhodnúť o všetkých jeho návrhoch v zákonnej lehote. Pokiaľ ide o 15 dňovú lehotu na rozhodnutie
súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú upravoval zákon č. 233/1995

Z. z. Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia exekučného konania sp. zn. Ex/3501/08,
súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že zákonodarca reagoval na enormný nárast exekučnej
agendy v spotrebiteľských veciach, zákonom č. 102/2011 Z. z., ktorým bolo novelizované ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Touto zmenou došlo k upusteniu od povinnosti exekučných súdov
rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii na podklade

rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc v uvedenej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že
postup exekučného súdu v predmetnom konaní nebol ojedinelý, ale objektívne si ho vyžiadala situácia
vzniknutá s tým, že navrhovateľ doručoval prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
na slovenské exekučné súdy enormné množstvá návrhov na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na
podnikateľsképraktikynavrhovateľaazrejmýrozporjehokonaniasospotrebiteľskýmprávom,bolopreto

namieste dôsledne preskúmať každú jednu vec, a nie len formalistickým spôsobom udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ani výšku uplatnenej škody. Naviac,
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa uhrádza skutočná škoda, pričom z uplatnených súm
vyplýva, že navrhovateľ požaduje akúsi paušálnu náhradu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že náhrady
sú totožné s náhradami v iných konaniach vedených na tunajšom súde. Navrhovateľ neuniesol ani

dôkazné bremeno príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Už
len samotná špecifikácia majetkovej škody vylučuje, aby navrhovateľovi v súvislosti s tým, že súd
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote, vznikla škoda tak, ako si ju uplatnil.
Navrhovateľ si prakticky voči odporkyni uplatňuje právo z bezprávia, ktoré privodil. Pri rozhodovanísúd zobral do úvahy najmä skutočnosť, že exekúcia, z ktorej si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok,
bola právoplatne zastavená z dôvodu nevykonateľného exekučného titulu. Ak aj čiastkový úkon nebol
vykonaný zo strany súdu v zákonom stanovenej lehote, podstatný je finálny výsledok exekúcie, ktorá

bola zastavená pre jej nedôvodnosť. Ak je exekučné konanie vedené nedôvodne, nemožno priznať
súdnu ochranu za prípadné nedodržanie lehoty na vykonanie konkrétneho čiastkového úkonu. Pokiaľ
ide o náhradu nemajetkovej ujmy, táto v prípade vzniku zodpovednosti štátu, patrí poškodenému iba za
splnenia podmienok uvedených v § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. Ak by bol v konaní preukázaný
vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup exekučného súdu, je vzhľadom na osobu

navrhovateľa, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosť, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré
mali navrhovateľovi vzniknúť, náhrada nemajetkovej ujmy vylúčená. V prvom rade súd poukázal na to,
že exekúcia, v nadväznosti na ktorú si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, bola nedôvodná od začiatku,
pričom k jej zastaveniu došlo výlučne zavinením navrhovateľa. Z bezprávia, ktoré navodil navrhovateľ
pri tvorbe exekučného titulu, nemôže vzniknúť žiadne jeho právo a konanie podľa ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z. nemôže slúžiť ako určitá satisfakcia pre účastníka, ktorý nebol v súdnom konaní svojou

vinou úspešný. Navyše si navrhovateľ zvolil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vo vzťahu ku
ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal názor v náleze zo dňa 13.04.2011, sp. zn. III. ÚS
322/2010, podľa ktorého skutočnosť, že bol zamestnancom navrhovateľa, je okolnosťou vylučujúcou ho
z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil návrh
ako nedôvodný aj v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy. Návrh je v tejto časti aj v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko v súvislosti s podnikateľskými aktivitami navrhovateľa v oblasti spotrebiteľských úverov
bolo na základe viacerých sťažností zo strany Európskej komisie skúmané, či zo strany Slovenskej
republiky nedochádza k porušovaniu Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe vyššie uvedeného
súd návrh zamietol.
Náhradutrovsiuplatniliobidvajaúčastnícikonania.Navrhovateľvkonanínebolúspešnýaodporca,ktorý

mal v konaní úspech, si trovy nevyčíslil a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani nevyplývali.
Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal.
Ďalej súd uviedol, že písomným podaním zo dňa 22.11.2013 požiadal navrhovateľ o zrušenie
nariadeného pojednávania a o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva

navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. Vzhľadom k tomu,
že ide o totožný návrh s rovnakými dôvodmi, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, súd opätovný
návrh posúdil ako nedôvodný a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Pre úplnosť
uviedol, že navrhovateľ opätovne neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že ním spomínaná sťažnosť, na

ktorú sa v návrhu odvoláva, bola doručená Ústavnému súdu SR, čo mu bolo vytýkané aj v rozhodnutí,
ktorým súd zamietol jeho prvý návrh na prerušenie konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť
vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“), a to, že: a/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
b/ rozhodoval vylúčený sudca, c/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, d/ neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e/

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd
prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O. s. p., preto že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, tak poukazuje
na to, že podal elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania. V

tejto žiadosti poukázal na skutočnosť, že súdu boli v návrhu oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci
sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Na základe týchto
skutočnosti mal súd postupovať podľa ust. § 15 O. s. p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi
súdu, a ten vzhľadom na ust. § 12 O. s. p. mal predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému
súdu. Navrhovateľovi však nebolo vôbec predložené rozhodnutie o vylúčení, resp. o nevylúčení sudcov

okresného súdu. Navrhovateľ teda riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa
ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na
konanie pred súdom.Ďalej navrhovateľ uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd

nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak
aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.
Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami za ktorých je možné viesť konanie,

keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti
navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej
účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným
sudcom na nestrannom súde.

Navrhovateľ tiež tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani
k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k
degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom.

V konkrétnostiach napríklad navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní
jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní
a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup

exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd
sa musel preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V
napadnutomrozhodnutítomutaknieje,čorobírozhodnutienepreskúmateľnýmprenedostatokdôvodov.
Záver súdu, že exekučný súd konal priebežne a bez zbytočných prieťahov z vykonaného dokazovania
nevyplýva, práve naopak, prieťahy sú z vykonaného dokazovania zrejmé.

Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
protitvrdení.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.
s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1

O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných
dôvodov:

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V odvolaní navrhovateľ namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý na výzvu súdu uviedol, že
námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 10 spisu). Okrem toho
z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 20.12.2013 č. k.
9NcC/88/2012-16 vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci len sudkyňu JUDr. Gabrielu Briškovú

z dôvodu, že táto konala ako zákonná sudkyňa vo veci, v ktorej sa žalobca domáha škody z titulu
nesprávneho úradného postupu (sp. zn. 7Er/259/2008). V prejednávanej veci konala a rozhodovala
sudkyňa JUDr. Žišková, ktorá nebola vylúčená, pretože u tejto neboli zistené subjektívne ani objektívne
hľadiská na naplnenie predpokladov v zmysle § 14 ods.1 O. s. p.Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a
nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a

rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi
zjavnebrániarozhodnúťvsúladesozákonom,objektívne,nezaujatoaspravodlivo.Samotnýsubjektívny
názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania
a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatéhorozhodovania.Dôvodnavylúčeniesudcunezakladáaniskutočnosť,žesudcamáprejednať

a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr.
uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska

(teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v
každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná
skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju
funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Navrhovateľ v súvislosti s postupom okresného súdu v odvolaní namietal: - riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania, - nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 27.06. 2013 o 12.00 hod pojednávanie.
Predvolanie doručil splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa, ako aj navrhovateľovi dňa 20.05.2013.
Dňa03.06.2013boldoručenýsúduzostranysplnomocnenéhozástupcunavrhovateľanávrhnazrušenie
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, nakoľko podal
sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného

sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo
veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Vzhľadom na to navrhol konanie prerušiť do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR.
O návrhu žalobcu na prerušenie konania okresný súd rozhodol uznesením súdu z 27.06. 2013 č. k.
6C/133/2012-37atonapojednávanívyhlásenomdňa27.06.2013tak,ženávrhnaprerušenie konaniaa

zrušenie pojednávania zamietol, keď ich okresný súd správne vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd v
tomto smere odkazuje na správne právne závery prvostupňového súdu v uznesení č. k. 6C/133/2012-37
zo dňa 27.06.2013 (potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/401/2013-52 zo dňa
12.09.2013). Následne okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 28.11.2013 o 10.15 hod a predvolanie
na pojednávanie doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa ako aj navrhovateľovi dňa 30.10.2013

(doručenka čl. 56 p. v. spisu). Na základe týchto zistení potom neobstojí ani námietka navrhovateľa, že
okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam
veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady
na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec
na pojednávaní dňa 28.11.2013 prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým žalobcovi možnosť konať

pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil hoci bol na
pojednávanie včas predvolaný viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľom
nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Tým si
žalobca a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné

oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam
protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.
s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).

Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že nemal sa možnosť vyjadriť k dôkazom a prednesom, keďže

s týmito nebol oboznámený, nakoľko podľa záznamu v spise vyjadrenie odporcu k žalobe, bolo
doručené zástupcovi navrhovateľa spolu s vecou sp. zn. 6C/104/2012. Pokiaľ by aj nebolo preukázané
doručenie tohto vyjadrenia nejedná sa o vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Okrem toho, podľa odvolacieho súdu, okresný súd na pojednávaní vykonal len dokazovanienavrhnuté samotným žalobcom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín z pripojeného exekučného spisu sp. zn.
7Er/256/2008, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný, súd
nerozhodol o jeho návrhu v zákonnej lehote, bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v
konaní. Okrem toho nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíval v niekoľkých skutočnostiach,
nielen v jednej z nich a súd sa mal vysporiadať so všetkými jeho vytýkanými zložkami.

Odvolací súd poukazuje na to, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zákonom stanovená
lehota na vydanie poverenia síce nebola dodržaná ale tvrdenie žalobcu o tom, že o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa rozhodlo s omeškaním viac ako 36 mesiacov sa ukázalo ako
nepravdivé. O žiadosti doručenej súdu dňa 09.06.2008 exekučný súd rozhodol dňa 30.12.2008 jej
zamietnutím v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 32.000 Sk od 14.07.2007
do zaplatenia. Nakoľko sa oprávnený odvolal a krajský súd uznesením č. k. 6CoE/37/2009-28 zo dňa

30.06.2009 uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, exekučný súd
následne vykonával vo veci ďalšie úkony a dňa 22.12.2010 exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.12.2011. So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR
(II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania

(na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehote nemožno
totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a
významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné
okolnosti prípadu, tak ako to správne učinil v tomto konaní aj okresný súd.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne

správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojenísust.§224ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli

vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.