Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Tomašková
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6P/195/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207422
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomášková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215207422.3
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou vo veci starostlivosti súdu o
maloletého Ľ. T., L.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bardejov, dieťaťa rodičov I. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J., A.. G. Č.. XXX a C. T., L.. XX.XX.XXXX,
J. I. Č.. XXX, o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, dňa 26.02.2016 takto
r o z h o d o l :
Maloletý Ľ. T., L.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky I. G., L.. XX.XX.XXXX, ktorá
bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec dieťaťa C. T., L.. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, vždy ku 20. dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom
26.11.2015.
Zročné výživné za obdobie od 26.11.2015 do 29.02.2016 vo výške 85,91 € je otec dieťaťa povinný
uhrádzať v mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa
až do úplného vyrovnania, pod následkom straty týchto výhod.
Styk otca s dieťaťom sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2015 matka maloletého dieťaťa Ľ. T. žiadala o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že navrhla, aby maloleté dieťa bolo zverené
do jej osobnej starostlivosti, otec dieťaťa aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Ľ. sumou
vo výške 30% zo sumy životného minima počnúc dňom podania návrhu súdu, vždy do 15-tého dňa
príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa. Styk otca s dieťaťom navrhla neupravovať. Návrh
matka dieťaťa odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia a ani už nežijú v spoločnej
domácnosti. Ona žije so svojimi dvoma maloletými deťmi, je na rodičovskej dovolenke a poberá
rodičovský príspevok a prídavky na deti vo výške asi 260,- € mesačne. Z tohto príjmu si platí bývanie vo
výške 58,- €, elektrinu vo výške 40,- €, ostatné výdavky má bežné, týkajú sa stravy, ošatenia, hygieny,
finančne jej vypomáhajú rodičia. Tiež uviedla, že maloletý Ľ. je od septembra 2015 žiakom 1. ročníka
ZŠ v Bardejove.
Otec dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízna opatrovníčka v písomnej správe navrhla podanému návrhu matky dieťaťa vyhovieť.Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo
riadne a včas doručené, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a
ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
Súdvykonaldokazovanievýsluchommatkydieťaťa,oboznámenímsasnávrhom,rodnýmlistomdieťaťa,
písomnou správou kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav.
Na ústnom pojednávaní matka na podanom návrhu zotrvala a uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa
manželmi neboli, žili v spoločnej domácnosti odkiaľ sa otec dieťaťa odsťahoval krátko pred narodením
ich druhého dieťaťa, a to a v mesiaci august 2015. Uviedla,
že starostlivosť o dieťa zabezpečuje sama, je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok
a prídavky na dieťa vo výške asi 250,- €. S deťmi žije v jednoizbovom byte, platí nájomné vo výške 110,-
€, 16,- € za telefón a poistné na dve deti vo výške 30,- € mesačne.
Matka ďalej uviedla, že maloletý Ľ. je žiakom 1. ročníka ZŠ na G. v Bardejove a v súvislosti s nástupom
do školy jej vznikli výdavky súvisiace s nákupom školských potrieb a školských pomôcok, ako aj výdavky
za obedy v školskej jedálni vo výške 20,- € mesačne. Ďalšie výdavky jej vznikli narodením druhého
dieťaťa a týkajú sa nákupu plienok, stravy, ošatenia, hygienickej starostlivosti.
Uviedla, že otec o deti záujem nejaví, výživné na ne neplatí, nestretáva sa s nimi a ani ich nijakým
spôsobom nekontaktuje a tak starostlivosť o obidve deti zabezpečuje výlučne sama.
Kolízna opatrovníčka na ústnom pojednávaní zotrvala na písomne podanej správe o prešetrení
rodinných a výchovných pomerov v rodine a navrhla podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Styk
otca s dieťaťom navrhla neupravovať.
Podľa rodného listu dieťaťa, maloletý Ľ. T., L.. XX.XX.XXXX je dieťaťom matky I. G., L.. XX.XX.XXXX
a otca C. T., L.. XX.XX.XXXX.
Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na detí; príjem otca súdu nie je známy,
pretože otec na predvolania a výzvy súdu nereaguje.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b/ zastupovanie maloletého dieťaťa,
c/ správa majetku maloletého dieťaťa
Rodičovské práva majú a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svoji
rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú
manželmi a ani nežijú v spoločnej domácnosti, čím je úprava rodičovských práv a povinností vo vzťahu k
maloletému Ľ. T. dôvodná. Po vykonanom dokazovaní súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti
matky I. G., ktorá v súčasnosti aj zabezpečuje sústavnú a dôslednú osobnú starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa.
Matka dieťaťa v písomne podanom návrhu navrhovala určiť vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu a keďže súdu nie je známy príjem otca a ani skutočnosť, či je vôbec zamestnaný, súd zaviazal
otca dieťaťa platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, a to počnúc dňom podania návrhu súdu, t.j.
26.11.2015, vždy ku 20-tému dňu príslušného mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa.
Súd priznal matke dieťaťa výživné za obdobie od podania návrhu súdu, t.j. od 26.11.2015 do 29.02.2016
a zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej výške 85,91 € povolil otcovi dieťaťa splácať v
mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa až do jeho úplného
vyrovnania.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Matka dieťaťa navrhla styk otca s dieťaťom neupravovať s tým, že ona otcovi nebude brániť stýkať
sa s dieťaťom, kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť a tak súd styk otca s dieťaťom
neupravoval, a to už aj vzhľadom nato, že otec o dieťa nejaví žiaden záujem, nestýka sa s ním a ani
ho nijak nekontaktuje.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom
nepriznal, pretože ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha .(§205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2, písm. a/ - f/ O.s.p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.