Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8C/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207676
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5413207676.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo

vlastníkovbytov„SpoločenstvoNaSihoti1162",IČO:36138614,NaSihoti1162,DolnýKubín,zastúpené
JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, J. Ťatliaka 2051/8, proti žalovaným:
1/ P. Š. nar. XX.XX.XXXX, Y. M. - X. V., O. F. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom L. Š.
nar. XX.XX.XXXX, Y. M. - X. V., O. F. XXXX/XX, 2/ mal. R. Š. nar. XX.XX.XXXX, Y. M. - X. V., Š. XXXX/
XX, zastúpený zákonným zástupcom L. Š. nar. XX.XX.XXXX, Y. M. - X. V., O. F. XXXX/XX, v konaní o
zaplatenie 1.195,76 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 615,05 EUR spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,50 % ročne a so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne
zo sumy 322,- EUR od 07.06.2013 do 30.06.2013,
zo sumy 434,- EUR od 01.07.2013 do 11.07.2013,
zo sumy 741,71 EUR od 12.07.2013 do 17.07.2013,
zo sumy 134,- EUR od 18.07.2013 do 31.07.2013,
zo sumy 230,21 EUR od 01.08.2013 do 31.08.2013,
zo sumy 326,42 EUR od 01.09.2013 do 30.09.2013,

zo sumy 422,63 EUR od 01.10.2013 do 31.10.2013,
zo sumy 518,84 EUR od 01.11.2013 do 30.11.2013,
a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne spolu so zmluvnou pokutou 0,05 % denne zo sumy 615,05
EUR od 01.12.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným súdu 12.12.2013 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu sumu 1.195,76 EUR spolu s poplatkom z omeškania 0,05 % denne zo sumy
112,- EUR od 01.01.2013 do 28.01.2013, zo sumy 98,- EUR od 01.04.2013 do 30.04.2013, zo sumy
210,- EUR od 01.05.2013 do 31.05.2013, zo sumy 322,- EUR od 01.06.2013 do 06.06.2013, a spolu
s úrokom z omeškania 0,025 % denne a zmluvnou pokutou 0,05 % denne zo sumy 322,- EUR od
07.06.2013 do 30.06.2013, zo sumy 434,- EUR od 01.07.2013 do 11.07.2013, zo sumy 814,71 EUR

od 12.07.2013 do 17.07.2013, zo sumy 514,71 EUR od 18.07.2013 do 31.07.2013, zo sumy 610,92
EUR od 01.08.2013 do 31.08.2013, zo sumy 707,13 EUR od 01.09.2013 do 30.09.2013, zo sumy
803,34 EUR od 01.10.2013 do 31.10.2013, zo sumy 899,55 EUR od 01.11.2013 do 30.11.2013 a zo
sumy 995,76 EUR od 01.12.2013 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne vrozsahuplneniapovinnosťdruhémužalovanému.Tiežžiadalpriznaťnáhradutrovkonaniaspočívajúcich
v zaplatenom súdnom poplatku 71,50 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní 1/, 2/ sú spoluvlastníkmi
bytu č. XX, O. F. XXXX/XX, Y. M., zapísaného na LV č. XXXX pre okres Y. M., Obec Y. M. a k.ú. X. V.. Na

základe evidenčného listu úhrady nákladov za byt zo dňa 31.12.2012 sú žalovaní povinní platiť mesačný
zálohový predpis vo výške 112,- EUR a to vždy k poslednému dňu v mesiaci mesačne vopred. Od
01.08.2013 platí nový predpis mesačných záloh v celkovej výške 96,21 EUR, splatný tiež k poslednému
dňu v mesiaci mesačne vopred. Predmetný evidenčný list žalovaní prevzali, o čom svedčí podpis
zákonného zástupcu žalovaného 2/. Nakoľko k 01.08.2013 došlo k zníženiu mesačných zálohových

platieb, podpis žalovaných sa nevyžadoval. Žalovaní za obdobie od 31.12.2012 do 30.11.2013 boli
povinní zaplatiť zálohový predpis v celkovej výške 1.645,76 EUR - dvanásť mesačných zálohových
predpisov (zrejme platieb) a nedoplatok vyúčtovania roku 2012 vo výške 380,71 EUR, pričom boli
vykonané ich úhrady dňa 28.01.2013 vo výške 350,- EUR a dňa 17.07.2013 vo výške 300,- EUR. Rozdiel
na neuhradených zálohových predpisoch (zrejme platbách) teda predstavuje sumu vo výške 995,76
EUR a teda žalované peňažné plnenie. Žalobca v zmysle uznesenia č. 4 Zhromaždenia vlastníkov

bytov zo dňa 06.06.2013, štyrmi upomienkami, ktoré si žalovaní prostredníctvom zákonného zástupcu
žalovaného 2/ prevzali, ich vyzval na dodatočné plnenie, avšak bezúspešne. Upomienky dva až štyri
v poradí, sú v zmysle vyššie uvedeného uznesenia spoplatnené sankciami - druhá upomienka 30,-
EUR, tretia upomienka 70,- EUR a štvrtá upomienka 100,- EUR. Spolu teda sankcie za spoplatnené
upomienky predstavujú sumu 200,- EUR. Z tejto sumy si žalobca neuplatňuje žiadny úrok, ani zmluvnú

pokutu. Príslušenstvo vo forme poplatku z omeškania je uplatnené v zmysle článku VII/ odsek 2/ písm.
d/ štatútu spoločenstva zo dňa 13.05.2004, účinného do 06.06.2013 a príslušenstvo vo forme úrokov z
omeškania a zmluvnej pokuty je uplatnené v zmysle článku 3/ uznesenia zhromaždenia vlastníkov zo
dňa 06.06.2013.

Žalovaní sa k doručenému návrhu vyjadrili písomne a to podaním doručeným súdu 04.02.2014 (čl.
29-30). Uviedli v ňom, že nesúhlasia s podaným návrhom vo všetkých bodoch a to z týchto dôvodov:
V roku 2006 namietali, že im nebola započítaná platba a tiež pripísanie m3 TÚV spolu v celkovej výške
4.201,36Sk(kurz30,1260)=139,46EUR.19.05.2006imbolooznámené,imtátosumabudepripočítaná

k úhrade na rok 2005 po dodaní dokladov. Doklady dodali, no doteraz sa tak nestalo. Asi tak mesiac,
dva, im boli doklady vrátené bez akéhokoľvek vysvetlenia a viac sa s nimi o tom nechceli baviť. Žiadosť o
vrátenie(alebopripočítanie)tejtosumydalivstanovenejlehotedotrochrokov,abynedošlokpremlčaniu.
O toto vyrovnanie žalobcu žiadali do roku 2013 niekoľkokrát, ale bez akejkoľvek odpovede. Na ich
písomné a aj ústne žiadosti im nikdy neodpovedali.

Zálohové platby na rok 2013 pri obdržaní výpočtu zálohových platieb na rok 2013, s ktorým nesúhlasili a
dali na žalobcu aj odpor a to 23.07.2013. Následne im bolo vyhovené a zo sumy 112,- EUR boli zálohové
platby znížené na 96,21 EUR. Keďže zálohové platby boli upravené na ich žiadosť, nie je im jasné prečo
boli upravené až od 01.08.2013. Oni dali odpor na sumu 112,- EUR od začiatku roku 2013 a preto si
myslia, že suma 96,21 EUR sa mala počítať od 01.01.2013. Dokonca aj tento výpočet nie je v súlade so

zákonom č. 182/1993 Z.z. a jeho novelizácie z 28.04.2010 a to porušenie § 10 ods. 1 citovaného zákona.
Platby roku 2010, 2011 a 2012: Za tieto roky vždy mali preplatky. Rok 2010 + 164,29 EUR, rok 2011
+ 19,55 EUR, rok 2012 + 85,98 EUR. Niekoľkokrát žiadali, aby im tieto sumy boli vrátené a tiež úroky
z týchto súm boli pripočítané na platby roku 2013, čo sa dosiaľ nestalo. Ak boli nejaké podlžnosti pred
01.01.2010, sú za to, že tieto sú už premlčané. Na základe týchto skutočností nesúhlasia so žiadnymi

upomienkami a ani nejakým výpočtom penalizácie. Tiež nesúhlasia so sumami za odoslanie upomienok
a to upomienka č. 1 - 30,- EUR, č. 2 - 70,- EUR a č. 3 - 100,- EUR. Tieto upomienky sú bezpredmetné
kvôli ich platbám, ktoré neboli pripočítané. Tiež sumy 30,- EUR, 70,- EUR a 100,- EUR sú neadekvátne
vysoké, lebo podľa ich zistení súdy v SR priznali sumy len vo výške 1,- EUR, vyššie sumy označili za
neprimerané, aj keď tieto boli schválené členskou schôdzou.

Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaní žiadali, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží žalobcovi
povinnosťzapočítaťzálohovéplatby96,21EURod01.01.2013,vyhlásiťvšetkyupomienkyzapredmetné
(správne má byť bezpredmetné), vyhlásiť úroky a poplatky z omeškania za predmetné (správne má
byť bezpredmetné), ďalej povinnosť zaplatiť žalovaným sumu 139,46 EUR + úroky od 01.06.2006 až
do zaplatenia (úroková miera rok 2004 10,5 % + 3 %), sumu 64,29 EUR + úroky od 01.06.2011 až do

zaplatenia(úrokovámiera9%+3%),sumu19,55EUR+úrokyod01.06.2012aždozaplatenia(úroková
miera 9 % + 3 %) a sumu 5,98 EUR + úroky od 01.06.2013 až do zaplatenia (úroková miera 9 % + 3 %).Na pojednávaní 25.03.2014 (čl. 50) právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka uplatnenej
pohľadávky, tak rozhodným obdobím pre jej uplatnenie je obdobie od januára do decembra 2013, avšak
splatnosť zálohových platieb týkajúcich sa bytu je upravená vopred, teda za január 2013 bola zálohová

platba splatná už v predchádzajúcom mesiaci k 31.12.2012. Pohľadávka bola vyčíslená zo siedmich
zálohových platieb vo výške 112,- EUR a to za mesiace január až júl 2013, následne došlo k zmene
zálohového výmeru, a teda od augusta do decembra 2013 bola pohľadávka vyčíslená podľa mesačných
zálohových platieb vo výške 96,21 EUR mesačne. Zároveň je do pohľadávky zahrnutý aj nárok žalobcu
na zaplatenie vyúčtovaného nedoplatku za predchádzajúci rok 2012, ktorý bol vyúčtovaný vo výške

380,71 EUR. Keďže žalovaní zaplatili z predmetnej pohľadávky tak ako ju špecifikoval dve platby vo
výške spolu 650,- EUR, táto suma bola odčítaná od celkovej výšky pohľadávky a teda jej výška je 995,76
EUR. V rámci pohľadávky sú uplatnené aj upomienky vo výškach 30,- EUR, 70,- EUR a 100,- EUR.
Výška týchto upomienok bola schválená uznesením zhromaždenia spoločenstva a to na základe toho,
že boli vysoké dlhy, takže sa dohodli takéto sankcie, aby sa im predchádzalo. Čo sa týka uplatneného
príslušenstva pohľadávky, tak z jednotlivých zameškaných preddavkových platieb do 07.06.2013 bol

uplatnený poplatok z omeškania, ktorý korešponduje s úpravou uvedenou v § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995, ktoré upravuje výšku poplatku,
resp. penále z omeškania vo výške 0,5 promile, t.j. 0,05 % denne, čo je aj v žalobe uplatnené. Došlo k
zmene štatútu na základe prejavenej vôle väčšiny vlastníkov bytov a títo si upravili sankcie v dôsledku
neplatenia platieb vlastníkov bytov včas, vo výške úrokov z omeškania 0,025 % denne a zároveň si

upravili aj zmluvnú pokutu pre prípad omeškania s platbami vlastníkov vo výške 0,05 % denne z dlžnej
čiastky. Štatút je určitý dokument, ktorý je vytvorený samotnými vlastníkmi, je prejavom ich vôle a je
teda pre vlastníkov záväzný. Poukazujú na judikát Krajského súdu Trnava č.k. 21Cob/40/2009 zo dňa
10.11.2009, ktorý nevylučuje súbeh uplatneného príslušenstva vo forme úrokov z omeškania a zmluvnej
pokuty pre prípad omeškania vlastníkov bytov s plnením. V zmysle § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 sa

zálohové platby na plnenia spojené s bývaním uhrádzajú mesačne vopred, teda preddavkové mesačné
platby boli splatné v mesiaci predchádzajúcom a to k poslednému dňu predchádzajúceho mesiaca.
Čo sa týka evidenčného listu zo dňa 31.12.2012, je pravdou, že tento upravoval zálohovú platbu
od januára 2013. V predchádzajúcom období bola na základe evidenčného listu na predmetný byt
vymedzená mesačná preddavková platba vo výške 105,- EUR. Čo sa týka ročného vyúčtovania za rok

2012, tak v predchádzajúcich rokoch mali žalovaní nedoplatky a pokiaľ potom hradili platby spojené
s bývaním, tak tieto sa započítavali aj na poníženie nedoplatkov z predchádzajúcich rokov. Právny
zástupca žalobcu na pojednávaní predložil vyjadrenie žalobcu z 25.09.2013, kde sú uvedené zostatky
nedoplatkov za predchádzajúce roky 2010 až 2012, ktoré sa týkali predmetného bytu a pokiaľ sa týka
ročného vyúčtovania za rok 2012, tak v ňom bolo tiež zohľadňované, že žalovaní majú nedoplatok z roku

2010 vo výške, ktorá je uvedená vo vyúčtovaní. Nedoplatky z predchádzajúcich rokov sa kompenzovali
preplatkami, ktoré vyplývali z ročných vyúčtovaní, takže rok 2010 je podľa ich názoru už uhradený z
predchádzajúcich preplatkov, ktoré vznikli žalovaným. Právny zástupca žalobcu ďalej potvrdil, že v roku
2010, 2011 aj 2012 žalovaní uhradili do fondu opráv vyššiu sumu ako predstavovali náklady spojené s
užívaním ich bytu. Na druhej strane však z rozdielov, ktoré sa javia ako preplatky, boli pokrývané vždycky

nedoplatky,najskôrnedoplatkyzpredchádzajúcehoobdobia.Pretoajnedoplatokzarok2012bolpokrytý
z platieb, ktoré platili žalovaní v roku 2013 a tým pádom už zostáva na úhradu len pohľadávka z roku
2013. Úhrady sa započítavajú na najstaršie splatné pohľadávky tak, aby nerástli sankcie. Poukázal na
ust. § 14 ods. 4, t.j. že vyúčtovanie je vždycky predmetom zhromaždenia vlastníkov bytov, na ktorom
sa vyúčtovanie za predchádzajúci rok schvaľuje. Takto tomu bolo aj za rok 2012 a bude tomu aj za rok

2013. Tým chcú povedať toľko, že ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru s takto odsúhlaseným
vyúčtovaním nesúhlasil, v zmysle § 14 ods. 4 mal právo sa obrátiť do 15 dní od výsledku hlasovania
na súd. V prípade, že sa o výsledku hlasovania nedozvedel, mal tak právo urobiť do troch mesiacov
od hlasovania. V prípade, že tak neurobil, majú za to, že je v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby
na tomto pojednávaní skúmali správnosť alebo nesprávnosť vyúčtovania za rok 2012, s ohľadom na

platby, ktoré spoločenstvo vykonávalo za všetkých vlastníkov bytov dodávateľom príslušných služieb.
Pokiaľ žalovaní namietajú to čo namietajú v písomnej forme, majú pocit, že ten bod 1/ absolútne nie
je právne relevantný čo sa týka tam uplatnenej námietky, pretože deklarujú, že neuznávajú započítanie
pohľadávok z minulých období. Pokiaľ ide o ten bod 2/, ako už povedal, nevyužili právo podať žalobu
na súd, na zmenu zálohových platieb, ktorá bola vykonaná orgánom spoločenstva a tiež treba povedať,

že zo zákona aj z logiky veci vyplýva, že zálohové platby sa stanovujú do budúcna, nie do minula,
pretože poctiví platiči by mali v tom chaos. Čo sa týka námietky ohľadne výšky poplatkov za upomienky
- bod posledný, tak tam možno povedať len toľko, že sankcia vychádza z vôle vlastníkov, ktorá bola
odsúhlasená na zhromaždení a oni takto prejavenú vôľu považujú za prejavenú platne. Ak súd považujeza potrebné preukazovať schvaľovanie vyúčtovania, prípadne z čoho pozostáva vyúčtovanie, potom by
bolo dobré predvolať osobu, ktorá robí vyúčtovanie, ktorá spracováva príjmy, výdavky. Sú toho názoru,
že pohľadávka žalobcu je preukázaná, keďže zástupca žalovaných nespochybňuje vyúčtovanie pre rok

2012 a voči nemu nepodával odvolanie. V prípade, že sú určité pochybnosti o vyúčtovaní za rok 2012,
tak dáva na zváženie vypočutie účtovníčky, ktorá sa vie vyjadriť ku všetkým skutočnostiam uvedeným
vo vyúčtovaní.

W. M. ako predsedníčka spoločenstva žalobcu, na pojednávaní 25.03.2014 uviedla, že čo sa týka
uvádzaného nedoplatku za rok 2010, v ročnom vyúčtovaní za rok 2012 tak tento je síce uvedený, aby
mali vlastníci prehľad aký bol nedoplatok za predchádzajúce obdobie, je však len uvedený, nie je do
vyúčtovania zahrnutý. To vyplýva aj z toho, že tento nedoplatok je uvádzaný iným písmom ako ďalšie
údaje v sumarizácii. Je to len pre orientáciu vlastníkov. V čase vyúčtovania už bol tento nedoplatok
za rok 2010 uhradený zápočtom. Dlh vznikol žalovaným z dôvodu, že neplatia predpísané mesačné

platby načas a potom im vznikajú nedoplatky. V minulom roku boli uhradené za byt len dve platby, ktoré
sú uvedené v žalobe. Čo sa týka hlasovania na zhromaždení spoločenstva, ktoré spomínal zástupca
žalobcu, tak sa schvaľuje ročné vyúčtovanie úhrad za plnenia za predchádzajúci rok. Toto vyúčtovanie
sa týka celého bytového domu, nie jednotlivých bytov. Ona nevie o žiadnom odvolaní resp. odpore
podanom zástupcom žalovaných voči vyúčtovaniu pre rok 2012. Na otázku súdu, či lehota na podanie

odvolania voči ročnému vyúčtovaniu je zmluvne upravená resp. vyplýva zo zákonnej úpravy, uviedla, že
do vyúčtovania dávajú každý rok lehotu na podanie odvolania, ktorá je uvedená aj v ročnom vyúčtovaní
za rok 2012. Je to ich zaužívaná prax.

Zástupca žalovaných na pojednávaní 25.03.2014 nesúhlasil s uplatnenou pohľadávkou, pretože na byte
boli preplatky v rokoch 2010 aj 2011 a on žiadal žalobcu, aby tieto zaevidoval na platby z roku 2013,
čo neurobil. Tak isto žiadal, aby bola znížená preddavková mesačná platba od roku 2013. Prišlo mu
rozhodnutie, že táto platba je znížená na sumu 96,21 EUR ale až od augusta 2013, s čím nesúhlasil
a proti tomu podával odpor. Podľa neho zníženie platby malo byť už od začiatku roka 2013, a nie

až od augusta a má to súvis s tým, že pokiaľ sa za byt nezaplatí mesačná predpísaná platba tak
mu spoločenstvo vyrubuje penále a úroky, tak ako je to v tejto žalobe. On sa už vyjadroval k žalobe,
že v rokoch 2010 až 2012 mu vznikli preplatky. Ich výšku uviedol vo vyjadrení, pričom jemu nebolo
oznámené na aké dlhy mali byť tieto preplatky započítané, pretože s ním sa nechceli baviť a on žiadal,
aby tieto preplatky boli započítané na úhrady za rok 2013, preto si myslí, že úhrady, ktoré sú predmetom

žaloby, sú už vyrovnané práve z týchto preplatkov za predošlé roky. Jemu k tomu žalobca nechcel
nič vysvetľovať. I keď vo vyúčtovaní za rok 2012 bol uvádzaný nedoplatok vo výške 380,71 EUR, za
tento rok zaplatil celkovo 1.150,- EUR, pričom skutočné náklady, ktoré boli vyúčtované, boli vo výške
1.064,02 EUR. K sume 1.064,02 EUR on dospel takým spôsobom, že od sumy 1.457,71 EUR, ktoré vo
vyúčtovaní uvádzali ako skutočné náklady, odpočítal sumu 393,70 EUR, ktorá sa uvádza ako nedoplatok

za rok 2010, pričom v roku 2010 mu nevznikol žiaden nedoplatok. Ak vznikol nejaký nedoplatok za
predchádzajúce obdobie pred rokom 2010, tak tieto sumy sú už premlčané, ako mu uviedol aj sám
žalobca. Pokiaľ zástupca žalobcu uvádzal, že zákon o vlastníctve bytov upravuje povinnosť platieb
mesačných zálohových úhrad mesačne vopred, tak od 28.04.2010 bola novelizácia tohto zákona a
v súčasnosti už tento zákon neupravuje povinnosť vlastníkov platiť úhrady. Podľa neho preddavkové

platby, ktoré boli vyrubované do fondu opráv, boli vyrubované nezákonne, pretože malo dôjsť k zmene
podľa novely zákona č. 182/1993, v zmysle ktorej sa úprava mala zosúladiť s novelou a do celkovej
plochy, ktorá sa zohľadňovala pri platbách do fondu opráv, mala byť započítaná aj plocha balkóna v
rozsahu 0,25 % a žalobca to nedal do súladu so zákonnou úpravou. Nevie, či plocha, ktorá je uvádzaná
vo vyúčtovaní za rok 2012 ako celková plocha, od ktorej sa vyčísľuje platba do fondu opráv, je uvedená

vo vyúčtovaní nižšia ako mala byť podľa zákona, alebo vyššia. Len poukazujú na to, že žalobca bol
povinný všetko uviesť do súladu so zákonom. Zástupca žalovaných ďalej predložil ročné vyúčtovanie
za rok 2011 spolu s prílohou vyúčtovania. Čo sa týka údajov uvedených vo vyúčtovaní za rok 2012 aj
vo vyúčtovaniach za predošlé roky, tak s týmto súhlasil a nemal k tomu výhrady. Výhrady mal len voči
započítaniu nedoplatkov vo vyúčtovaní za predošlé roky. Podal odpor voči ročnému vyúčtovaniu za rok

2012 tak ako podával odpory aj voči vyúčtovaniam za predošlé roky, avšak nemá so sebou tento odpor.
Takýto odpor voči vyúčtovaniu za rok 2012 však nemá. Návrhy na dokazovanie na tomto pojednávaní
zástupca žalovaných nemal.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 24.04.2014 (čl. 79) na otázku súdu uviedol, že zotrvávajú v
celom rozsahu na podanej žalobe. Predložil doklady a to vyjadrenie z Ministerstva financií SR z roku

2011 a druhé z roku 2014, kde je uvedené, že vlastníci bytov si môžu nadpolovičnou väčšinou hlasov
dohodnúťsankciepreporušeniepovinností, ažeúpravatýchtosankciíjevsúlades§10písm.e/zákona
o vlastníctve bytov. Pokiaľ bol v ročnom vyúčtovaní za rok 2012 v sumarizácii uvádzaný aj nedoplatok za
rok 2010, tak v roku bol preklep, mal tam byť uvedený nedoplatok za rok 2011. Vyplýva to aj z dokladu,
ktorý už bol predložený a to z prehľadu vyúčtovaní nákladov za roky 2010 až 2012, kde je tiež uvedený

zostatok nedoplatku pri roku 2011 vo výške 393,70 EUR ako zostatok k 31.12.2011. V doklade zo dňa
25.09.2013,ktorýboldoručovanýzástupcovižalovaných,sauvádzajúskutočnénákladyatietovyplývajú
aj z ročného vyúčtovania, napr. za rok 2012 pokiaľ sa odčíta od sumy 1.457,71 EUR započítavaná suma
nedoplatkov 393,70 EUR a pripočíta k tomu penále vo výške 73,- EUR a skutočné úhrady, tak vyjde
suma skutočných nákladov. Sú názoru, že žalovaní nedôvodne považujú za preplatky za jednotlivé roky
sumy,oktorésaponížilnedoplatokzpredchádzajúcichrokov,tedarozdielmedzizostatkomdlhuk01.01.

príslušného roku a k 31.12. toho ktorého roku.

Žalobkyňa na pojednávaní 24.04.2014 na otázku súdu, či započítanie platieb vlastníka bytu na najskôr
splatné záväzky resp. ich príslušenstvo vo forme sankcií, vyplýva z nejakej zmluvnej úpravy uviedla, že

takáto prax je u žalobcu zaužívaná dlho. Nevie, či je to niekde upravené, k tomu by sa mohol vyjadriť
podpredseda spoločenstva, keďže sa jedná o ekonomické otázky.

Zástupca žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní 24.04.2014 na otázku súdu uviedol, že pokiaľ vo vyjadrení

k návrhu uvádzal určité svoje nároky a pohľadávky, tak toto vyjadrenie predstavuje obranu voči podanej
žalobe, nejde o vzájomný návrh, teda nežiada po žalobcovi zaplatenie určitej pohľadávky. Trvá však na
týchskutočnostiach,ktoréuvádzalvtomtovyjadrení. Pokiaľsaplatiliplatbyvroku2013,jednalosaodve
platby, tak nimi sa uhrádzali zálohové platby za rok 2013. Medzi ním a žalobcom nebola žiadna dohoda
o tom, že platby, ktoré hradí za byt za synov, majú byť započítavané na najstaršie dlhy. Vo vyjadrení

uvádzal, že mu vznikol nárok aj na úroky z omeškania z jednotlivých preplatkov, ktoré vznikli za byt
vo vyúčtovaní v rokoch 2010-2012, ktoré vypočítal. Tieto úroky nemá vyčíslené, nakoľko k započítaniu
nedošlo. Podľa neho k započítaniu týchto ich pohľadávok nedošlo, lebo zo strany žalobcu sa nikto s
ním nechcel baviť. Pokiaľ vo vyjadrení uvádzal, že im vznikol aj nárok na zaplatenie 139,46 EUR, tento
nárok im vznikol ešte v roku 2003, kedy mu pripísali väčšiu spotrebu vody ako bola skutočná. On toto

reklamoval a tiež uvádzal, že zaplatil ešte jednu platbu naviac, ktorá žalobcom nebola zohľadňovaná.
K tomuto mu predložil aj doklady, ktoré si ale našiel vo svojej schránke. Oni mu aj odsúhlasili listom zo
dňa 19.05.2006, kde sa v bode 4. listu uvádza, že suma za vodu za rok 2003 vo výške 2.406,36 Sk
bude pripočítaná k úhrade za rok 2005 po doložení dokladov. On im k tomu dal požadované doklady
a to doklad o platbe, tiež aj o odpisovaní vody, ale tieto doklady sa mu vrátili do schránky. Pri výpočte

preplatkovzaroky2010až2012vychádzalzvyúčtovaní,ktorédostalodžalobcuzauvedenéroky.Nevie,
či mal pred rokom 2010 nejaké nedoplatky na mesačných platbách resp. nedoplatky z vyúčtovaní. Od
roku 2010 mal už ale na vyúčtovaniach preplatky a predchádzajúce obdobie pred rokom 2010 je podľa
neho už premlčané. Čo sa týka pohľadávky na zaplatenie sankcií za upomienky, tak tieto sú vysoké. Sú
toho názoru, že ani jeden súd na Slovensku nepriznal na upomienkach vyššiu sumu než 2,- EUR za

jednu upomienku a žalobca si voči nim uplatňuje za upomienky spolu 300,- EUR. Nemal ďalšie návrhy
na dokazovanie vo veci. Poukázal na to, že pokiaľ si voči nim uplatňujú poplatok do fondu opráv v rámci
mesačného predpisu vyčíslené vo výške 45,30 EUR za rok 2013, tak je to neplatné, lebo to nie je v
súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. Jednalo sa o novelu zákona č. 70/2010.

Svedok F. Č. na pojednávaní uviedol, že je podpredsedom spoločenstva Na Sihoti 1162 už od roku
2004 a robí ročné vyúčtovania pre jednotlivé byty. Čo sa týka predloženého ročného vyúčtovania za rok
2011, tak v tomto sa uvádza v časti „sumarizácie“ výška skutočných nákladov týkajúcich sa bytu a v
týchto skutočných nákladoch sú rozpočítané náklady na energie, teda na kúrenie, zrážkovú vodu, vodu,

elektriku a ohrev vody, a tieto skutočné náklady sú uvedené vo vyúčtovaní ako náklady pod položkou
„spolu“ a k tomu sú prirátané aj náklady do fondu opráv, správcovský poplatok, poistné a poplatky za
výťah. Do týchto nákladov sa zahŕňa podľa praxe aj nedoplatok z vyúčtovania za predchádzajúci rok,
keďže sa toto vyúčtovanie robí až v nasledujúcom roku, nakoľko ide tiež o nesplatené náklady týkajúcesa toho ktorého bytu. Pokiaľ v ročnom vyúčtovaní za rok 2012 sa uvádza v sumarizácii výška nedoplatku
v sume 393,70 EUR, tento nedoplatok sa týka predchádzajúceho roku 2011; je tam preklep, keď je vo
vyúčtovaní uvedený rok 2010. Ak vlastník bytu zaplatí určitú úhradu, tak pri jej zaúčtovaní postupujeme

podľatoho,čojepriúhradeuvedené.Tedanapr.,akjepriúhradeuvedené,žesajednáosplátkuzaurčitý
mesiac, tak sa priradí k tomuto mesiacu. V prípade, že platba takto nie je špecifikovaná, tak ju priradíme
na najstarší splatný záväzok, a to z dôvodu, aby nenabiehala penalizácia. Je to logický postup. Takýto
postup sa v spoločenstve automaticky zaviedol a takto sa aj praktizuje stále. V prípade určitej úhrady od
vlastníka,keďsajehoplatbanepriradíakoplatbazálohovejmesačnejplatbyzdôvodu,žemánesplatené

záväzky z predošlého obdobia, my mu neoznamujeme na aký jeho záväzok bola platba započítaná,
nerobí sa takáto spätná väzba po každej platbe vlastníka, avšak v konečnom ročnom vyúčtovaní sa
uvedie sumár platieb dlžníka a tak isto aj výška nedoplatkov. Doteraz sa posielalo vlastníkom ročné
vyúčtovanie vo forme, ktorá je predložená v tomto konaní. Týka sa to vyúčtovaní za rok 2011, 2012, ale
po novom chceme vo vyúčtovaní uvádzať aj sumár konkrétnych platieb vlastníka a na čo tieto platby boli
započítané. Čo sa týka dokladu na čl. 9, kde je rozpis predpísaných zálohových platieb a uhradených

platieb, tak podľa našej praxe sa vypočítavajú sankcie, teda zmluvná pokuta, najskôr za celý rok ako
keby neboli zálohové platby vôbec v tom roku hradené, a vyjde určitá výška zmluvnej pokuty, ktorá je
v tomto prípade uvedená vo výške 288,12 EUR. Potom sú v doklade uvedené jednotlivé úhrady a tým
pádom sa mení omeškanie a výška zmluvnej pokuty. Celkovo vyšla suma 73,- EUR na zmluvnej pokute
a táto predstavuje rozdiel medzi sumou 288,12 EUR a 215,13 EUR. Na otázku zástupcu žalovaných,

z akého dôvodu je v prehľade omeškania na čl. 9 uvedené pri pohľadávke vo výške 393,70 EUR so
splatnosťou k 01.07.2012, že táto pohľadávka bola v omeškaní 340 dní, keď z prehľadu o úhradách
vyplýva, že v roku 2012 hradil po splatnosti tejto pohľadávky dvakrát platbu po 100,- EUR a ešte pred
jej splatnosťou boli dve úhrady vo výške 950,- EUR, teda už so splatnosťou celej platby 393,70 EUR
nemohol byť v omeškaní, svedok uviedol, že platby sú prepočítané ku dňu 06.06.2013, kedy sa robilo

vyúčtovanie za rok 2012. Tak ako sú dni omeškania započítané v predpise zálohových platieb vo výške
340 dní pri pohľadávke vo výške 393,70 EUR, tak sú aj odpočítané podľa jednotlivých úhrad ku dňu
06.06.2013. Na ďalšiu otázku zástupcu žalovaných, aby sa vyjadril k prvej upomienke, z akého dôvodu
pri niektorých sumách uvedených ako neuhradené platby sa uvádza nárok na zmluvnú pokutu aj na úrok
z omeškania, svedok uviedol, že zmluvná pokuta ani úroky z omeškania nie sú upravené zákonom, ale

priamo uznesením spoločenstva vlastníkov bytov bola prijatá úprava o výške zmluvnej pokuty aj o výške
úrokov z omeškania a z tejto úpravy sa vychádzalo. Na ďalšiu otázku zástupcu žalovaných, aby vysvetlil
z akého dôvodu sa v predpise mesačných záloh pri určovaní výšky platby do fondu opráv a údržby
vychádza z inej ceny pre niektorých vlastníkov, ktorá je vo výške 0,76 EUR za meter štvorcový, pričom
vedenie spoločenstva má nižšiu sadzbu a to 0,10 EUR za meter štvorcový, keď zákon č. 182/1993

Z.z. vymedzuje v znení účinnom od 28.04.2010 jediný spôsob výpočtu preddavku do fondu prevádzky,
údržby a opráv, svedok uviedol, že spoločenstvo sa na svojej schôdzi, na ktorej bolo prijaté aj uznesenie
potrebnou väčšinou, dohodlo, že odmena za správu nebude vyplácaná štatutárom, ale budú mať určitú
úľavu v tom, že do fondu budú odvádzať nižší mesačný záloh stanovený vo výške 0,10 EUR za meter
štvorcový. S týmto spoločenstvo súhlasilo. Pokiaľ sa v mesačnom zálohovom výmere uvádza preddavok

do fondu opráv a údržby, tak pri výpočte sa vychádza z veľkosti bytu a cena je odvodená od uznesenia
spoločenstva.

Na záver právny zástupca žalobcu v prvom rade poukázal na svoje predchádzajúce prednesy a to tak na

pojednávaní konanom 25.03.2014 ako aj na pojednávaní dnešnom. Chcú naviac zareagovať na dnešné
dokazovanie a tvrdenia zástupcu žalovaných, ktorý svoje právo opiera o problém s vyúčtovaním vody
spotrebovávanej v roku 2006 a zúčtovávanej v priebehu nasledovných rokov 2007. Poukazujú na to,
že problém s vodou, ktorý žalovaní mali so spoločenstvom, s týmto konaním nesúvisí, a ak žalovaní
mali dojem, že spoločenstvo im niečo dlhuje, mal právo podať príslušnú žalobu, ktorú však do dnešného

dňa nepodal. Majú za to, že v tomto konaní sa zaoberať akoukoľvek čiastkou, ktorá súvisí s rokom
2003 či 2006, je bezpredmetné, pretože takýto nárok je premlčaný, na čo z opatrnosti poukazujú. Pokiaľ
žalovaní namietali, že členovia výboru spoločenstva majú stanovenú inú sadzbu ako ostatní vlastníci
bytov, majú za to, že dôvod ozrejmil dostatočne svedok a nemôžu súhlasiť so žalovanými, že by §
10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. takéto konanie spoločenstvu nedovoľoval. Poukazujú, že tvrdenie

žalovaných o tom, že toto ustanovenie nedovoľuje stanoviť rôzne sadzby pre členov výboru ako odmenu
a ostatných vlastníkov bytov, nezakazuje. Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. svedčí jasne
o tom, že členská schôdza má možnosť výšku preddavku do fondu údržby a prevádzky stanoviť aj
inak ako na celý jeden rok vopred, pretože v tomto ustanovení sa hovorí, že členská schôdza stanovujevýšku preddavku spravidla vždy na jeden rok, čo znamená, že v prípade, ak je to opodstatnené, môže
stanoviťpreddavokatentozmeniťajvpriebehuroka.Ďalejchcúuviesť,žežalovaní,ktoríniesúprítomní,
získali byt darom od svojho otca, ktorý ich na tomto pojednávaní zastupuje, v roku 2005. Ako vyplýva

z dokladov, ktoré predložili súdu, sú chronickými dlžníkmi a platby vykonávajú veľmi nepravidelne.
Pritom fond prevádzky, údržby, opráv je potrebné vytvárať pravidelne platbami všetkých vlastníkov bytov.
Vzťahy medzi spoločenstvom, teda žalobcom a vlastníkmi bytov, sa okrem zákona spravujú aj štatútom,
ktorý si majú právo vytvoriť a vytvorili si z vlastnej vôle spoluvlastníci bytov. Tento zmluvný prejav
vlastníkov bytov schválený potrebnou väčšinou na členskej schôdzi je v súlade s právnym poriadkom a

je pre všetkých vlastníkov bytov záväzný. Akákoľvek nespokojnosť s uznesením spoločenstva, osobitne
členskej schôdze, môže byť napadnutá ktorýmkoľvek vlastníkom bytov do 15 dní, resp. troch mesiacov
v prípade, ak sa vlastník o hlasovaní nedozvedel, vyplýva to z ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve
bytov. Žalovaní síce prezentujú, že s viacerými listinami a uzneseniami, ktoré spoločenstvo schválilo,
že nesúhlasia, avšak ani v jednom prípade sa neobrátili na súd. Preto osobitne predchádzajúce roky
resp. listiny, ktoré spoločenstvo schválilo v predchádzajúcich rokoch, je potrebné brať za správne a

nenapadnuteľné. Pokiaľ ide o primeranosť zmluvnej pokuty 0,25 % denne, je to pokuta primeraná.
Vyplýva to aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.02.2010 sp.zn. 5Co/16/2010, čiže ak v tomto
rozsudkukrajskýsúdjudikoval,žejeprimeranáajpokuta0,25%denne,takpotomzmluvnápokuta,ktorá
je uplatňovaná žalobcom v tomto spore, určite primeraná je. Že vlastníci bytov sa môžu dohodnúť na
sankciách vyplýva jednak zo zákona č. 182/1993. Potvrdzuje to aj názor ministerstva financií vyjadrený

v liste z 18.07.2011, ktorým odpovedalo na dotaz spoločenstva, alebo dožiadanie spoločenstva a to že
tieto sankcie môžu byť príjmom podľa § 10 ods. 2 uvedeného zákona, znovu potvrdzuje aj vyjadrenie
ministerstva financií zo dňa 03.04.2014. Zároveň poukazujú na to, že ani námietka žalovaných na
súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu nie je dôvodná, pretože zmluvná
pokuta a úrok z omeškania takéto súbežné uplatnenie nároku sa nevylučuje. V tomto prípade poukazujú

na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21Cob/40/2009 z 10.11.2009. Pokiaľ ide o poplatok z
omeškania, tento okrem interného dokumentu spoločenstva upravuje aj nariadenie vlády č. 87/1995 Zb.
v § 4 a ustanovuje, že poplatok z omeškania je 0,05 % denne. Ako je zrejmé zo žaloby, žalobná suma
pozostáva teda z neuhradených zálohových platieb do fondu prevádzky údržby a opráv za rok 2013 v
sume 995,76 EUR a poplatku za upomienky, teda sankcie v celkovej sume 200,- EUR. Majú za to, že

tak ako je nárok uplatnený v žalobe, je dôvodný a je v súlade s právnym poriadkom SR, preto navrhujú,
aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a pre prípad úspechu uplatňujú návrh na náhradu trov konania,
ktoré vyčíslia v lehote troch dní po vyhlásení rozhodnutia.

Na záver zástupca žalovaných 1/, 2/ uviedol, že tak ako 25.03.2014, tak aj dnešným dňom dokázali, že
žiadne dlhy voči spoločenstvu nemajú, nakoľko v roku 2010, 2011 a 2012 mali vždy viacej zaplatené
ako bola vyčíslená spotreba, takže nevie ako môžu mať nejaké dlhy. Ďalej pripomína § 10 ods. 1, kde
je určený len jeden spôsob výpočtu poplatku do fondu opráv, čím sa odstraňuje znevýhodnenie určitej
skupiny vlastníkov bytov v dome. Ďalej zákon hovorí o tom, že iná platba nie je možná a nemôže ju

zmeniť ani dve tretiny hlasov na schôdzi. Táto novela nadobudla účinnosť od 01.04.2010 a jednotlivé
úkony treba dať do súladu s novelou do 31.03.2011. Ak to nebolo dané do súladu s novelou do
31.03.2011, budú po uplynutí lehoty neplatné. Čiže vyberanie do fondu opráv, nakoľko sa nezosúladilo
s novelou zákona, sú od 01.04. vyberané nezákonne. Tak isto preukázali to, že nie sú žiadni neplatiči,
alebo chronickí neplatiči, lebo rok 2011 a 2012 majú zaplatené viac ako mali vyúčtovanú spotrebu. Čo

sa týka pokút a upomienky, musí povedať to, že ani jeden súd v Slovenskej republike neodsúhlasil
viac ako 1,- EUR, okrem Okresného súdu Topoľčany, ten 2,- EUR, a ináč to brali na súdoch ako
nezákonné obohacovanie. Týmto poukázali na týchto pojednávaniach, že majú zaplatené posledné tri
roky navyše. Nesúhlasia so žiadnymi pokutami, penálmi a úrokoch, lebo majú zaplatené ešte viacej,
nevie ako vypočítali tie úroky. Čo sa týka výšky záloh na platby, odsúhlasila to členská schôdza. Ale

podľa § 10 tohto zákona nemôže byť, aby jeden platil 0,10 EUR a iný 0,76 EUR, tým pádom by sa mohlo
jednať o diskrimináciu ostatných členov spoločenstva. Podľa týchto skutočností žiada žalobe nevyhovieť
v plnom rozsahu. V prípade úspechu sa žalovaní vzdávajú nároku na trovy konania.

Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/, ktorých na pojednávaní zastupoval
ich zástupca.Okrem výsluchu predsedníčky žalobcu, zástupcu žalovaných a svedka F. Č., súd vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. X. V., s evidenčným listom úhrady
nákladov na byt zo dňa 31.12.2012, s Predpisom mesačných záloh týkajúcich sa bytu č. XX zo dňa

31.07.2013, s ročnými vyúčtovaniami úhrad za byt č. XX . za roky 2011 z čl. 60 a za rok 2012
z čl. 9, s výpisom z účtu vlastníka bytu za rok 2013 ku dňu 11.12.2013 z čl. 10, s uznesením
Zhromaždenia Spoločenstva Na Sihoti 1162 zo dňa 06.06.2013, so Štatútom Spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov Na Sihoti 1162 (ďalej len „štatút“), s druhou upomienkou žalobcu
adresovanou P. Š. zo dňa 12.08.2013 z čl. 13, s druhou spoplatnenou upomienkou adresovanou P. Š. zo

dňa 11.09.2013 z čl. 14, s poslednou upomienkou - pokus o zmier adresovanou P. Š. zo dňa 15.10.2013
z čl. 15, s vyjadrením žalovaných k podanej žalobe zo dňa 02.02.2014 z čl. 29, s listom žalovaných zo
dňa 15.09.2013 adresovaným žalobcovi označeným ako Vec: Vyjadrenie sa k upomienke č. 2 zo dňa
12.08.2013, s vyjadrením žalovaných k prehľadu nákladov adresovaným žalobcovi zo dňa 15.10.2013 z
čl. 33, s prehľadom predpísaných a uhradených platieb bytu č. XX za roky 2010-2012 z čl. 58, s kópiou
výpisu z účtu Spoločenstva Na Sihoti 1162 z čl. 63-67 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:
Ako vyplýva z LV č. XXXX k.ú. X.Ľ. V., žalovaní 1/, 2/ sú od roku 2005 podielovými spoluvlastníkmi
bytu č. XX nachádzajúceho sa na XX. poschodí vo vchode XX bytového domu č. XXXX v Y. M., s

podielom každého v 1-vici a zároveň sú spoluvlastníkmi podielu k priestoru na spoločných častiach a
spoločnýchzariadeniachdomuapodielukpozemkuvovýške5960/430092.Vzmysle§10ods.1zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), sú
ako vlastníci bytu povinní poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv
(ďalej len „fond opráv“) a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností. V zmysle § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. sú vlastníci bytov v dome povinní
mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke úhrady za plnenia (t.j. plnenia spojené s užívaním bytu,
predovšetkým náklady na osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, užívanie výťahu, dodávku
tepla a teplej vody, dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd). V súlade s uvedenou zákonnou
úpravou a úpravou uvedenou v štatúte žalobcu (čl. 16), boli žalovaní 1/, 2/ povinní poukazovať tieto

preddavkové platby mesačne vopred do posledného dňa príslušného (predchádzajúceho) mesiaca. Za
rok 2013 boli preddavkové platby (do fondu opráv a na úhrady za plnenia) týkajúce sa bytu žalovaných,
určené za obdobie mesiacov 01/2013 až 07/2013 evidenčným listom z 31.12.2012 vo výške 112,- EUR,
a od 01.08.2013 t.j. za obdobie mesiacov 08/2013 až 12/2013 boli tieto preddavkové platby znížené
predpisom zálohových platieb zo dňa 31.07.2013 na sumu 96,21 EUR. Pokiaľ žalovaní namietali, že

k zníženiu mesačných preddavkov v roku 2013 malo dôjsť na ich žiadosť už od 01.01.2013 a nie až
od 01.08.2013, tak výšku preddavkových platieb určuje v zmysle čl. IX/ bodu 2. výbor, resp. subjekt
poverený správou, ktorý je oprávnený výšku mesačných preddavkov zmeniť aj v priebehu roka, pričom
aj v § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je ohľadne výšky preddavkov do fondu opráv upravené, že
sú určené vlastníkmi bytov spravidla vždy na rok vopred, t.j. zákonná úprava nevylučuje zmenu výšky

mesačných preddavkov aj v priebehu roka, t.j. mohlo dôjsť k zníženiu preddavkov týkajúcich sa bytu
č. 65 aj s účinnosťou od 01.08.2013. V konečnom dôsledku vyššie preddavkové platby sa odrazia vo
výsledkoch ročného vyúčtovania za byt, a v prípade vyššieho preplatku vzniká oprávnený dôvod na
zníženie preddavkových platieb v ďalšom období. Žalovaní ničím nespochybňovali skutočnosť uvedenú
v žalobe i vo výpise z účtu vlastníka bytu z čl. 10, že v roku 2013 zaplatili za byt len dve platby vo výške

350,-EUR28.01.2013a300,-EUR17.07.2013.Neplatilitedapreddavkovémesačnéplatbyzabytriadne
a včas, čo sa nestalo len v roku 2013, ale aj v predošlých rokoch. Z výpisu z účtu žalobcu na čl. 63-67, v
ktoromsúuvedenéajplatbyjednotlivýchvlastníkovbytovzatietobytyvroku2010,2011,jezrejmé,žeza
žalovaných boli hradené preddavkové mesačné platby nepravidelne, vložením určitej vyššej sumy než
bola výška mesačnej platby určená evidenčným listom či predpisom mesačných platieb (tieto boli v roku

2010vovýške81,-EUR,vroku2011vovýške94,-EUR,vroku2012vovýške105,-EUR,vroku2013do
01.08.2013 vo výške 112,- EUR a následne 96,21 EUR mesačne). Žalovaní pri úhradách platieb za byt,
ako to vyplýva z uvedeného výpisu z účtu spoločenstva, neuvádzali, že ide o platbu za byt za konkrétny
mesiac či mesiace, resp. inú konkretizáciu poukázanej platby. Žalovaní nepreukázali, že po roku 2011
zmenili spôsob platieb za byt, t.j. že platili pravidelne mesačnú platbu za byt vo výške určenej výmerom,

z čoho by bolo zrejmé, že sa jedná o platbu posledne splatnej mesačnej zálohovej platby za tieto
mesiace, resp. že platby za byt pri úhradách na účet spoločenstva konkretizovali. Ako vyplýva z výpovedí
štatutárky žalobcu W. M. aj svedka F. Č., podpredsedu žalobcu, ktorý vykonával ročné vyúčtovania
za byty, v prípade, že je úhrada vlastníka bytu špecifikovaná, napr. že sa jedná o splátku za určitýmesiac, resp. je konkretizovaná iným spôsobom, priradí sa na záväzok, ktorý je pri úhrade uvedený. V
prípade,žeplatbataktonieješpecifikovaná,priradísananajstaršísplatnýzáväzok,čojespoločenstvom
zavedený dlhoročný postup a zároveň aj logický, aby nenabiehala pre vlastníkov bytov penalizácia.

Takéto priraďovanie (zaúčtovanie) nešpecifikovaných platieb vlastníkov, ktorí majú viacero nesplatených
záväzkov voči spoločenstvu, na dlh najstaršie splatný, je podľa názoru súdu odôvodneným postupom a
je aj v súlade s judikátom 16Co/579/87, v zmysle ktorého v prípade, že dlžník neuvedie pri plnení dlhu,
ktorýzviacerýchdlhovchceplniť,uhradísadlhnajskôrsplatný,ikebymoholbyťajpremlčaný.Vtakomto
prípade sa dlžník už nemôže následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené

uvedeným spôsobom. Žalovaní sa v konaní bránili, že im vo vyúčtovaniach za byt za predchádzajúce
roky 2010 až 2012 vznikli preplatky, keď výška ich celkových úhrad v každom z týchto rokov presahovala
výšku skutočných nákladov na byt vyčíslených v ročných vyúčtovaniach a tieto preplatky mal žalobca
pripočítať na mesačné platby za byt za rok 2013 a to v celkovej výške 269,82 EUR (preplatok za rok
2010 164,29 EUR, za rok 2011 19,55 EUR a za rok 2012 85,98 EUR, čo je uvedené v písomnostiach
na čl. 29, 31). V ročnom vyúčtovaní za rok 2011 (čl. 71) bol žalovaným vyčíslený nedoplatok vo výške

393,70 EUR. Vychádzajúc z obsahu vyúčtovania síce vyplýva, že za uvedený rok uhradili žalovaní na
platbách celkovo 1.250,- EUR a skutočné náklady boli vyúčtované vo výške 1.163,93 EUR, t.j. vychádza
preplatok 86,07 EUR (žalovaní uvádzali vo výške 19,55 EUR), ale ako vyplýva z vyúčtovania, žalovaní
mali za predchádzajúci rok 2010 neuhradený vyúčtovaním vyčíslený nedoplatok vo výške 479,77 EUR.
Z ich platieb za rok 2011 sa v súlade s vyššie uvádzaným postupom žalobcu (započítanie časti platieb

vo výške 450,- EUR a 150,- EUR uhradených v auguste a októbri 2011 na uvádzaný splatný nedoplatok
za predošlý rok 2010) bola žalobcom časť vo výške 479,77 EUR započítaná na nedoplatok za rok 2010,
a tak vznikol skutočný nedoplatok za rok 2011 vo výške 393,70 EUR (žalovaní mali uhradiť 1.163,93
EUR + nedoplatok 479,77 EUR, t.j. 1.643,70 EUR a uhradili 1.250,- EUR, t.j. rozdiel je 393,70 EUR).
Suma 393,70 EUR nie je teda nedoplatkom za rok 2010 resp. za predošlé roky ako tvrdili žalovaní, ale

už nedoplatkom za rok 2011. Takto postupoval žalobca aj v predchádzajúcich rokoch pred rokom 2011
a rovnako aj v roku 2012, t.j. vyčíslené nedoplatky vo vyúčtovaní za určitý rok sú nedoplatkami za rok,
ktorého sa toto vyúčtovanie týka. Z vyúčtovania za rok 2012 (čl. 9) vyplýva, že za uvedený rok žalovaní
celkovo hradili 1.150,- EUR a skutočné náklady na byt, na základe vyúčtovania, predstavovali výšku
1.064,01 EUR. Do skutočných nákladov v sumarizácii žalobca zarátal aj nedoplatok vo výške 393,70

EUR za predchádzajúci rok 2011 (v sumarizácii je omylom uvedený pri nedoplatku rok 2010) na základe
vyúčtovania, t.j. uviedol sumu 1.457,71 EUR, z čoho vyplýva, že žalovaní skutočne zaplatili sumu 85,98
EUR ako sumu prevyšujúcu výšku vyúčtovaných nákladov. Opäť však z ich úhrad v roku 2012, ktoré
neboli špecifikované na konkrétny dlh z viacerých existujúcich dlhov, boli prednostne hradené najstaršie
dlhy, t.j. platby boli zúčtované i na úhradu nedoplatku za rok 2011 (vo vyúčtovaní omylom uvedené

za rok 2010) vo výške 393,70 EUR. Žalobca vo vyúčtovaní za rok 2012, na rozdiel od vyúčtovania za
rok 2011, vyčíslil a do vyúčtovania zahrnul aj penále za omeškanie platieb pri použití sadzby 0,05 %
denne vo výške 73,- EUR, čo je však podľa názoru súdu z nižšie uvádzaných dôvodov neoprávnená
pohľadávka, preto ju súd nezohľadňoval vo vzťahu k uplatnenému nároku na príslušenstvo za čas od
12.07.2013 do 17.07.2013, t.j. výška nedoplatku za rok 2012 je 307,71 EUR. Tento nedoplatok sa stal v

zmysle úpravy uvedenej v článku IX/ bode 4/ štatútu splatným 11.07.2013, keď predmetné vyúčtovanie
bolo zástupcovi žalovaných doručené 11.06.2013. Žalovaní boli povinní v roku 2013 zaplatiť mesačné
preddavkové platby za byt vo výške 1.265,05 EUR (7x 112,- EUR, 5x 96,21 EUR) + uvedený nedoplatok
za rok 2012 vo výške 307,71 EUR, t.j. spolu 1.572,76 EUR, ale celkovo zaplatili 650,- EUR. Ich úhrada
vo výške 350,- EUR zo dňa 28.01.2013 bola súdom zohľadnená na úhradu zálohových platieb za rok

2013 za mesiace 01/2013-03/2013 (336,- EUR, t.j. 3x 112,- EUR) a zostávajúca časť vo výške 14,- EUR
na úhradu za mesiac 04/2013. Platba vo výške 300,- EUR zo 17.07.2013 bola celá súdom priradená,
na rozdiel od žalobcu, ktorý ju započítal na nedoplatok za rok 2012, na úhradu zálohových platieb, s
ktorými boli žalovaní v čase jej úhrady dňa 17.07.2013 už v omeškaní, t.j. na úhradu časti splátky za
mesiac 04/2013 v zostávajúcej nezaplatenej výške 98,- EUR, časti splátky za mesiac 05/2013 splatnej

do 30.04.2013 vo výške 112,- EUR a časti splátky za 06/2013 splatnej do 31.05.2013 vo výške 90,- EUR,
nakoľko splatnosť nedoplatku za rok 2012 nastala až 11.07.2013, t.j. po splatnosti zálohových platieb za
byt za mesiace 01/2013-07/2013. Preto platby žalovaných uhradené v roku 2013 nemohli byť sčasti vo
výške 397,70 EUR započítané na nedoplatok za rok 2012 ako tvrdil, a aj postupoval, žalobca, čo vyplýva
tiež z ním vymedzeného žalobného petitu, ktorým si uplatnil sankcie z dôvodu omeškania žalovaných

od 12.07.2013 do 17.07.2013 zo sumy 814,71 EUR (pri vyčíslení ktorej vychádzal z nezaplatených
zálohovýchplatiebzaobdobie01/2013-07/2013poodpočítaníplatby350,-EUR,t.j.zvýšky434,-EUR,k
čomu pripočítal nedoplatok za rok 2012 vo výške 380,71 EUR) a od 18.07.2013, po uhradení sumy 300,-
EURžalovanými,užuplatňovalpríslušenstvolenzosumyvovýške514,71EUR,t.j.poníženejouvedenýnedoplatok za rok 2012 vo výške 380,71 EUR, ktorý teda kompenzoval s platbou vo výške 300,- EUR. Z
vyššie uvádzaných dôvodov ostal nedoplatok za rok 2012 neuhradený, rovnako ako aj časť zálohových
mesačných platieb za mesiac 06/2013 v zostávajúcej výške 22,- EUR, za mesiac 07/2013 vo výške 112,-

EUR a za mesiace 08/-12/2013 vo výške 481,05 EUR (5x 96,21 EUR). Celková výška neuhradených
zálohovýchplatiebzarok2013tedapredstavujesumu615,05EUR.Pokiaľmaližalovanívýhradykvýške
preddavkových platieb do fondu opráv vo vyúčtovaní za rok 2012, resp. v predpise mesačných záloh na
rok 2013, odôvodňujúc to nesúladom so spôsobom výpočtu uvedeným v § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z., tak nepreukázali, ani netvrdili, že výmera, z ktorej sa vychádzalo pri vyčíslení poplatku, je vyššia

než výmera, ktorá vychádza na byt postupom podľa zákonnej úpravy, a súd posúdil túto ich obranu ako
účelovú. Výšku preddavku do fondu opráv sú vlastníci bytov oprávnení určovať na schôdzi vlastníkov,
resp. podľa štatútu žalobcu na zhromaždení spoločenstva, na ktorom je vlastník bytu oprávnený
hlasovaním rozhodovať o spoločných častiach, zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku, i o iných
záležitostiach týkajúcich sa bytov, a pokiaľ zhromaždenie spoločenstva dňa 06.06.2013 hlasovaním
schválilo uznesenie, v zmysle ktorého bola prijatá rozdielna výška príspevku do fondu opráv týkajúca sa

bytov v užívaní členov výboru resp. predsedu spoločenstva (0,10 EUR/m2) a u ostatných bytov (0,75
EUR/m2), za súčasného rozhodnutia, že od 01.01.2013 sa už nevypláca odmena za správu štatutárom
(bod 5. uznesenia), tak to bolo prejavom vôle väčšiny vlastníkov bytov, t.j. takéto rozhodnutie nie je v
rozpore so zákonom a úprava je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov v dome. Prehlasovaný vlastník
mal možnosť postupovať podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. obrátiť sa na súd, aby vo veci

rozhodol, čo žalovaní neurobili. Žalovaní v priebehu konania nevzniesli voči žalobe vzájomný návrh, ich
námietky voči uplatnenej istine a jej príslušenstvu boli len vo forme obrany. Pokiaľ v rámci obrany (vo
výpovedi na čl. 79 a vo vyjadrení z čl. 29) poukazovali na to, že im v minulosti v priebehu roku 2006
resp. ešte skôr, mali vzniknúť určité nároky voči žalobcovi týkajúce sa spotreby vody, resp. že zaplatili v
uvedenom období ešte jednu platbu, ktorá žalobcom započítaná nebola (spolu uvádzali nárok vo výške

4.201,36Skt.j.139,46EUR),takuvedenáobranabolauplatnenáneurčito,bezdostatočnéhoskutkového
vymedzenia pohľadávky a vyčíslenia jednotlivých nárokov, z ktorých pozostávala a voči obrane v tejto
časti vzniesol žalobca prostredníctvom zástupcu námietku premlčania, ktorá je dôvodná, keďže malo
ísť o pohľadávky žalovaných z roku 2006, či ešte z predchádzajúcich rokov, a u takýchto pohľadávok
už s určitosťou uplynula všeobecná premlčacia lehota upravená v § 101 OZ. Vyjadrenie žalobcu, na

ktoré zástupca žalovaných poukazoval, v bode 4/ v podaní zo dňa 19.05.2006 z čl. 68, nepredstavuje
právny úkon platného bezvýhradného uznania záväzku v zmysle § 558 OZ. Žalobca si uplatňuje aj nárok
na zaplatenie sumy 200,- EUR ako sankcie vo forme upomienok dva až štyri a to v zmysle uznesenia
prijatom na zhromaždení spoločenstva dňa 06.06.2013, ktorými vyzval žalovaných prostredníctvom ich
zástupcu na dodatočné plnenie. Uznesenie zhromaždenia spoločenstva zo dňa 06.06.2013 upravuje v

bode 4/ oprávnenie sankcionovať od 06.06.2013 všetky porušenia povinností vlastníkov bytov v zmysle
zákona č. 182/1993 Z.z., vrátane neplatenia úhrad za byt v zmysle výmeru či vyúčtovania, tak, že najskôr
bude prvou bezplatnou výzvou vlastník písomne upozornený, že koná protiprávne, pričom ak do 15 dní
od doručenia prvej výzvy nedôjde k náprave, bude vyzvaný druhou výzvou so sankciou 30,- EUR, a
ak opäť do 15 kalendárnych dní od doručenia druhej výzvy nedôjde k náprave protiprávneho konania,

bude vyzvaný výzvou so sankciou 70,- EUR, a ak ani tieto výzvy a sankcie nepomôžu, po uplynutí 30
kalendárnych dní od doručenia predchádzajúcej výzvy bude vlastníkovi uložená sankcia 100,- EUR,
pričomvšetkysankciesúpríjmomfonduopráv.TýmtouznesenímbolzmenenýajčlánokVII/ods.1písm.
d/ štatútu spoločenstva upravujúci sankcie v dôsledku omeškania vlastníka bytu a to tak, že vlastník
je povinný v prípade omeškania s platbami zaplatiť spoločenstvu úrok z omeškania vo výške 0,025

% denne z dlžnej čiastky a zároveň je v prípade omeškania s platbami povinný zaplatiť aj zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Do 06.06.2013 bol štatútom
upravený nárok spoločenstva na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne z dlžnej
čiastky. Žalobca upomienkou označenou ako Druhá upomienka zo dňa 12.08.2013, vyzval žalovaných
na zaplatenie celkového dlhu vo výške 677,66 EUR titulom nedoplatku na zálohových platbách vo výške

230,21 EUR, nedoplatku za rok 2012 vo výške 380,71 EUR a vyčíslených penálov vo výške 36,74 EUR,
spolu s poplatkom za upomienku v sume 30,- EUR. Podaním zo dňa 11.09.2013 doručeným zástupcovi
žalovaných označeným ako Druhá spoplatnená upomienka, vyzval žalovaných na zaplatenie celkového
dlhu vo výške 858,25 EUR, pričom v rámci tohto dlhu si uplatnil aj poplatok za upomienku vo výške 70,-
EURapodanímzodňa15.10.2013doručenýmzástupcovižalovaných16.10.2013,vyzvalžalovanýchna

zaplatenie celkového dlhu vo výške 1.073,57 EUR a v rámci uvedenej pohľadávky si uplatnil aj poplatok
za upomienku vo výške 100,- EUR.Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení,
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so
zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv,

a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku,
údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv
podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely
tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25%
z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení,

úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať
na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem
služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa
za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných

častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody,
dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka s účinnosťou do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle obsahu žaloby a doplňujúcich prednesov zástupcu žalobcu, predovšetkým zo dňa 24.04.2013,
uplatnená pohľadávka v celkovej výške 1.195,76 EUR pozostáva z nároku na zaplatenie neuhradených

zálohových platieb za byt za rok 2013 vo výške 995,76 EUR (predmetom žaloby nie je neuhradený
nedoplatok za rok 2012 vo vyúčtovanej výške 380,71 EUR, nakoľko tento žalobca považoval za
splatený z platieb žalovaných hradených v roku 2013 vo výške 350,- EUR a 300,- EUR) a z nároku na
zaplatenie sankcií vyúčtovaných upomienkami v celkovej výške 200,- EUR. Súd nároku na zaplatenieneuhradených zálohových platieb za rok 2013 vyhovel len čiastočne a to vo výške 615,05 EUR a nárok
v rozsahu 380,71 EUR zamietol, nakoľko žalovaní uhradili z výšky 1.265,05 EUR, ktorú mali uhradiť
podľa zálohových predpisov upravujúcich výšku zálohových mesačných platieb pre rok 2013, zálohové

platby vo výške 650,- EUR dvoma platbami z 28.01.2013 a 17.07.2013, a pokiaľ bola časť týchto platieb
priradená resp. započítaná na pohľadávku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaného nedoplatku za rok
2012, tak išlo o neoprávnený postup žalobcu, pretože pohľadávky na zaplatenie zálohových platieb za
mesiace01/2013-07/2013vcelkovejvýške784,-EUR,sastalisplatnýmiskôrnežpohľadávkanaúhradu
nedoplatku za rok 2012 splatná 11.07.2013, t.j. platby vo výške 650,- EUR mali byť žalobcom v celom

rozsahu zaúčtované na úhradu zálohových platieb, postupne podľa ich splatnosti. Taktiež zamietol nárok
na zaplatenie sankcií vo výške 200,- EUR za spoplatnené upomienky zo dňa 12.08.2013, 11.09.2013
a 15.10.2013 doručené zástupcovi žalovaných, nakoľko je toho názoru, že sa jedná o nárok uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi (resp. úprava uvedená v bode 4/ uznesenia zhromaždenia spoločenstva
zo dňa 06.06.2013, podľa ktorej žalobca postupoval, je v rozpore s dobrými mravmi), predstavujúci
neprimerane vysokú sankciu za omeškanie vlastníka bytu s peňažným plnením. Úprava sankcie vôbec

nezohľadňuje výšku dlhu, t.j. veriteľom uplatnená pri troch upomienkach vo výške 200,- EUR, môže
predstavovať niekoľkonásobok výšky plnenia, s ktorým je vlastník bytu v omeškaní. Súd poukazuje
na to, že v prípade omeškania vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej
výške, a zároveň na základe uznesenia žalobcu zo 06.06.2013 aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 0,05 % denne, t.j. 18,25 % ročne a tieto sankcie vo forme úrokov z omeškania a zmluvnej

pokuty si žalobca voči žalovaným v tomto konaní aj uplatnil. Sankcia vo forme spoplatnených upomienok
by bola treťou formou sankcie postihujúcou rovnaké protiprávne konanie. Príslušenstvo pohľadávky
predstavujúcepoplatokzomeškaniavovýške0,05%denne,uplatnenýzomeškanýchplnenízaobdobie
od 01.01.2013 do 06.06.2013, súd v celom rozsahu zamietol, nakoľko poplatok z omeškania vo výške
0,05 % denne (0,5 ‰ denne) je možné priznať podľa § 697 OZ v spojení s § 4 nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z. Len v prípade omeškania nájomcu s úhradou nájomného a spojených úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu, a pri všetkých ostatných pohľadávkach z dôvodu omeškania s peňažným
plnením, je možné priznať sankciu vo forme úrokov z omeškania vo výške upravenej v § 517 ods. 2
OZ. Preto súd aj v prípade poplatku z omeškania (penálov) vyčíslených vo vyúčtovaní za rok 2012
vo výške 73,- EUR pri použití sadzby 0,05 % denne, uplatnených v zmysle úpravy v čl. VII/ bode 2/

písm. d/ štatútu s účinnosťou do 06.06.2013, už vyššie konštatoval, že suma 73,- EUR je neoprávnene
uplatňovaná. Od 07.06.2013 si už žalobca na príslušenstve pohľadávky uplatňoval úroky z omeškania
vo výške 0,025 % denne, t.j. 9,125 % ročne a zároveň aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne.
Súd priznal z omeškaných úhrad na zálohových platbách (z tých, ktoré neboli uhradené vôbec resp. boli
hradené v omeškaní ich zúčtovaním s platbami vo výške 350,- EUR a 300,- EUR) úroky z omeškania,

avšak v zákonnej výške podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
s účinnosťou do 01.02.2013, nakoľko úroky z omeškania nad rámec ich zákonnej výšky nemožno v
prípade občiansko-právnych vzťahov priznať. Pri omeškaní, ktoré nastalo v období, za ktoré boli úroky
z omeškania uplatnené, od 07.06.2013 až 01.11.2013, bola výška zákonných úrokov z omeškania 8,50
% ročne (8 % + úroková sadzba ECB 0,50 % ročne), ktorú súd priznal a pri omeškanej pohľadávke

vo výške 615,05 EUR, s ktorou sa žalovaní dostali do omeškania od 01.12.2013, bola v čase vzniku
tohto omeškania výška zákonných úrokov z omeškania 8,25 % ročne a v tejto výške súd úroky priznal.
Žalovaní hradili sumu 350,- EUR 28.01.2013. Touto platbou boli zaplatené v celom rozsahu zálohové
platby za mesiace 01/2013-03/2013 a časť za 04/2013 vo výške 14,- EUR. Od 07.06.2013 do 30.06.2013
boli teda žalovaní v omeškaní so sumou 322,- EUR (časť platby za 04/2013 vo výške 98,- EUR a

splatné zálohové platby za mesiace 05/2013-06/2013 vo výške 224,- EUR). Za obdobie od 01.07.2013
do 11.07.2013 boli v omeškaní aj so zálohovou platbou za 07/2013, t.j. spolu vo výške 434,- EU (322,-
EUR + 112,- EUR), od 12.07.2013 do 17.07.2013 boli v omeškaní so sumou 741,71 EUR (434,- EUR +
od 12.07.2013 splatný nedoplatok za rok 2012 bez zohľadnenia penálov, t.j. vo výške 307,71 EUR). Od
18.07.2013 už suma 380,71 EUR, v rámci uplatneného príslušenstva, nebola uplatňovaná, za tvrdenia,

že tento dlh zanikol započítaním s úhradami žalovaných uskutočnenými v roku 2013. Od 18.07.2013
do 31.07.2013 boli žalovaní v omeškaní so sumou 134,- EUR (keď platba vo výške 300,- EUR bola
hradená na časť zálohovej platby za 04/2013 vo výške 98,- EUR, na časť zálohovej platby za 05/2013 a
na časť za 06/2013 vo výške 90,- EUR), t.j. neuhradená ostala časť platby za 06/2013 vo výške 22,- EUR
a zálohová platba za 07/2013. Od 01.08.2013 do 31.08.2013 boli v omeškaní so sumou 230,21 EUR

(134,- EUR + 96,21 EUR za mesiac 08/2013). Rozsah omeškania za ďalšie mesiace 09/2013 až 12/2013
sa vždy k prvému dňu v mesiaci zvyšoval o neuhradenú mesačnú platbu vo výške 96,21 EUR, teda
posledne na sumu 615,05 EUR splatnú od 01.12.2013. Popri nároku na zaplatenie zákonných úrokov z
omeškania, súd priznal podľa § 544 OZ aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne, nakoľko táto sankciabola schválená od 06.06.2013 potrebnou väčšinou vlastníkov bytov a je teda pre všetkých vlastníkov
záväznou úpravou, ktorá má preventívnu a sankčnú funkciu a nie je upravená v neprimeranej výške.
Súbeh zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania ako sankcie pre prípad omeškania dlžníka s plnením

peňažného dlhu, je prípustný. Pokiaľ si žalobca titulom úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty uplatnil
viac než bolo priznané, v tejto časti súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

O trovách konania súd rozhodne s poukazom § 151 ods. 3 O. s. p. do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V tomto prípade v dvoch
vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).