Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/360/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207223
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714207223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Údernícka č. 5 , zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Ul. Údernícka č. 5 proti odporcom: 1/ C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. XX, 2/ I.
D., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, o zaplatenie 13.769,28 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/236/2014-75 zo dňa 19.1.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a
p o t v r d z u j e rozsudok i v časti rozhodovania o trovách prvostupňového konania.

Vo zvyšku sa n e d o t ý k a rozsudku okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi 12.048,12 eur, spolu s úrokmi z omeškania od 11.6.2011 do 6.8.2012 vo výške 107,70
eur a ďalej 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 12.048,12 eur od 7.8.2012 do zaplatenia a
uhradiť trovy konania v sume 2.322,87 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku

súd návrh navrhovateľa zamietol. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporcovia 1/, 2/
uzatvorili s právnym predchodcom navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvu o splátkovom úvere
č. 352909197, podľa ktorej bol im poskytnutý úver vo výške 300.000 Sk (9.958,10 eur), tento úver sa
odporcovia zaviazali splácať v 120 mesačných splátkach po 4,321 Sk (143,40 eur). Navrhovateľ sa
stal nadobúdateľom pohľadávky od Slovenskej sporiteľne a.s. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
27.6.2012. V čase postúpenia pohľadávky odporcovia 1/, 2/ dlhovali sumu 14.899,78 eur, z tejto sumy
si uplatnil navrhovateľ 13.769,28 eur, keď si nežiadal priznať príslušenstvo vo výške 23.92 eur a úroky

vo výške 790,83 eur. Žalovanú pohľadávku odporcovia 1/, 2/ napriek výzve neuhradili, mimosúdne
nevyriešili.

Odporcovia sa zásadným spôsobom základu nároku nebránili. Potvrdili, že sú dlžníkmi navrhovateľa,
úver riadne nesplácali, nakoľko prišli o zamestnanie. Súd zistil, že bola uzatvorená dohoda o uznaní
záväzku, táto dohoda má však charakter predtlače, pritom bola uzatvorená v zmysle § 533 a nasl.
O.z., teda ako dohoda o pristúpení k záväzku. Podľa nej odporkyňa v rade 1/ mala pristúpiť k záväzku.

Podľa názoru súdu sa jedná o dohodu zmätočnú, právne irelevantnú, nakoľko odporkyňa v rade 1/ je
v postavení dlžníka žalovanej pohľadávky, čo jednoznačne potvrdzuje aj obsah zmluvy o splátkovom
úvere a ako dlžníčka pristúpiť k záväzku nemôže. Preto súd dohodu o uznaní záväzku nebral do úvahy
vo vzťahu k predmetu konania.Pri právnom posúdení veci súd postupoval podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, osobitne
zvýrazňujúc, že v danom právnom vzťahu na strane žalovanej účastníkmi konania sú spotrebitelia,

preto treba prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
Obchodného práva. Uvedený záver súdu vychádzal zo zásady ochrany práv spotrebiteľa v právnych
vzťahoch. V súdenej veci nepochybne sú predmetom posudzovania nároky plynúce zo spotrebiteľskej
zmluvy a vzhľadom na riešený charakter právneho vzťahu ex offo prihliadal súd na ustanovenie §
5b zák. č. 250/2007 Z.z. v otázke premlčania. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sumy

nezaplatené do 10.5.2011, ako aj úroky z týchto súm sú premlčané, návrh podal navrhovateľ na súd
až dňa 2.6.2014. Preto zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi iba sumu
12.048,12 eur (13.769,28 eur - 1.721,16 eur). Odporcovia 1/, 2/ sa dostali do omeškania s plnením tejto
istiny, preto sú povinní podľa § 517 ods. 2 O.z. zaplatiť navrhovateľovi i ročný úrok z omeškania vo výške
8,75 % z priznanej sumy, t.j. zo sumy 12.048,12 eur od 7.8.2012.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcov 1/, 2/, neúspešné procesné
strany zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi ( prevažne úspešnému účastníkovi v
konaní ) trovy v sume 2.322,87 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 826 eur a titulom
trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 303,72 eur, režijný paušál priznal ku každému
úkonu v roku 2014 po 8,04 eur , 1 x v roku 2015 vo výške 8,39 eur a priznal právo aj na 20 % DPH.

Proti rozsudku okresného súdu v časti zamietnutia návrhu (o sumu 1.721,16 eur s príslušenstvom) podal
navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. V tejto časti namietal nesprávne právne posúdenie veci a
nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Odvolateľ bol názoru, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa premlčacej doby. Podľa jeho názoru súd mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
pretože zmluva o úvere má charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu, a to i za situácie,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti poukazuje aj na závery rozhodnutia
NS SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 2 MCdo 3/2011 zo dňa 28.4.2011, podľa ktorého záväzkové

vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou
časťou Obchodného zákonníka. Ďalej odvolateľ cituje aj z rozhodnutia NS SR vydané pod sp. zn.
6 MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013, podľa záverov označeného rozhodnutia aj na otázku premlčania
navrhovateľomuplatnenéhonárokubolotrebaaplikovaťustanoveniaObchodnéhozákonníka.Odvolateľ
na obhajobu svojej odvolacej argumentácie poukazuje na viaceré rozhodnutia vydané podľa neho v

obdobnej problematike krajskými súdmi, konkrétne Krajským súdom v Banskej Bystrici 15Co/132/2013
zo dňa 21.11.2013, 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013, Krajským súdom v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013
zo dňa 20.2.2014. Bol názoru, že mu vznikol nárok na úhradu všetkých uplatnených splátok spolu s
príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky
až do zaplatenia. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ domáhal zmeny rozsudku v zamietajúcom výroku,

v rámci tejto zmeny žiadal, aby jeho návrhu bolo vyhovené v celom rozsahu. Uplatnil si zároveň i trovy
odvolacieho konania.

Odporcovia 1/, 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), postupujúc podľa §
156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania)
rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (zamietnutie návrhu navrhovateľa a v
súvisiacom výroku o trovách konania) potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil,
že okresný súd v súdenej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania
skutkový stav ustálil správne, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 i nasl. O.s.p. a po
vyhodnotení vykonaného dokazovania vec správne právne aj posúdil.

Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi
odporcami 1/, 2/ a právnym predchodcom navrhovateľa - zmluva o splátkovom úvere č. 35909197 je
zmluvou spotrebiteľskou a vychádzajúc z režimu ochrany práv spotrebiteľa treba vždy aplikovať priposudzovaní nárokov veriteľa právnu úpravu priaznivejšiu pre spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter
právny vzťah založený zmluvou o úvere nestratil ani v dôsledku zmluvného postúpenia pohľadávky
právnym predchodcom na navrhovateľa.

V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje význam okresným súdom aplikovaného ustanovenia - § 52 ods.
2 O.z. v znení účinnom od 1.5.2004, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy Obchodného práva. Odvolateľ nespochybnil, že odporcovia 1/, 2/ v danom právnom

vzťahu vystupovali v postavení spotrebiteľov, za tejto situácie potom bolo opodstatnené prednostne
použiť pri hodnotení rozhodujúcich vecných otázok, teda i pri hodnotení otázky premlčania ustanovenie
Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa výhodnejšie. Vychádzajúc z tejto právnej konštrukcie bol potom
náležitý i ďalší postup okresného súdu, keď vykonal ex offo prieskum v zmysle § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2004 v otázke premlčania a následná aplikácia
ustanovenia § 100 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka, vymedzením trojročnej premlčacej lehoty

bolo opodstatnené. Na tomto základe krajský súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa konštatuje,
že nárok navrhovateľa uplatnený v súdnom konaní (nezaplatený dlh odporcami 1/, 2/) v období do
10.5.2011, ako aj úroky z týchto súm sú potom premlčané, nakoľko navrhovateľ preukázateľne podal
návrh na súd až dňa 2.6.2014.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania okresný súd zohľadnil úspech/neúspech
účastníkov v konaní a trovy prvostupňového konania priznal navrhovateľovi v účelne vynaloženej a
správnej výške. Zásadné odvolacie argumenty do súvisiaceho výroku o trovách konania ani odvolateľ
nevzniesol.

Hore uvedené úvahy viedli odvolací súd k potvrdeniu o rozsudku okresného súdu v zamietajúcom výroku
a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania, pritom krajský súd sa nedotýkal výroku ,
v ktorom návrhu navrhovateľ okresný súd ( čiastočne ) vyhovel, tento výrok totiž odvolaním napadnutý
nebol.

Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. krajský súd účastníkom (žiadnemu z nich nepriznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania, navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, úspešné
procesné strany v odvolacom konaní - odporcovia 1/, 2/ náhradu trov neuplatnili a ani z obsahu spisu
nevyplynulo, žeby im boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e