Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sp/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200956
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci

navrhovateľky O. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom S. č. XX proti odporcovi Okresný
úrad Prievidza, odbor pozemkový a lesný, so sídlom Prievidza, Mariánska 6, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu číslo OU-PD-A.-XXXX-XXXXXX/XXXXX-XXX-D zo dňa 6.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. OU-PD-A.-XXXX-XXXXXX/XXXXX-XXX-D zo dňa 6. októbra 2014
sa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia odporca rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák. č.

503/2003 Z.z. (ďalej len zákon), že navrhovateľka nespĺňa podmienku ustanovenú § 1 zákona na
navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu k pozemku parcele č. XXX - dom o výmere
500 m2 v k.ú. A. - uplatnený nárok na pozemok pod domom, pretože uvedený pozemok netvorí
poľnohospodársky pôdny fond a ani lesný pôdny fond a neprešiel do vlastníctva štátu žiadnym zo
spôsobov, ktoré ustanovuje v § 3 zákona. Súčasne odporca navrhovateľke nepriznal náhradu trov
konania.

Odporca v rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka si uplatnila nárok na vrátenie, resp. vysporiadanie
pozemku pod domom p.č. XXX, ktorý bol vedený v pozemnoknižnej vložke č. XXX
v k.ú. A. a to žiadosťou podanou ešte dňa 9.9.2004. Neuviedla pritom žiadny konkrétny dôvod
odňatia pozemku a v tomto zmysle ani neskôr svoju žiadosť nedoplnila. Svoje rozhodnutie odporca
odôvodnil tým, že z dokladov predložených samotnou navrhovateľkou ako aj dokladov z Okresného
úradu Prievidza, katastrálneho odboru bolo zistené, že právna predchodkyňa navrhovateľky (pôvodná
vlastníčka nehnuteľnosti), súhlasila s predajom pozemnoknižných parciel vedených vo vl.č. XXX pre

k.ú. A. štátu a z tohto dôvodu nedošlo k ich vyvlastneniu. Na základe uvedeného ustálil, že pôvodná
vlastníčka nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve dobrovoľne predala, pričom svojim podpisom na kúpnej
zmluve potvrdila, že sa s kupujúcim aj dohodla na kúpnej cene. Okrem toho uvedený pozemok pod
domom nie je predmetom úpravy zákona, keď bolo zistené, že nejde ani o poľnohospodársku a ani
o lesnú pôdu. Ide o stavebný pozemok, ktorý neprešiel do vlastníctva štátu žiadnym zo spôsobov
uvedených v ust. § 3 zákona.

Včas podaným odvolaním navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie preskúmať. Jej zástupkyňa na
pojednávaní uviedla, že žiada rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru
si navrhovateľka uplatnila v konaní pred odporcom nárok k pozemku p.č. XXX ako aj p.č. XXX v k.ú.
A.. Ide pritom o dve záhradky a dvor. Pozemok, ktorý je záhradou je poľnohospodárskym pozemkom.Za podstatné tiež považovala, že z dokladu vydaného vtedajšou Štátnou sporiteľňou vyplýva, že V.
W. dostala vyplatenú cenu len za dom a nie pozemok. Z týchto dôvodov považovala rozhodnutie za
nesprávne.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že odvolanie

navrhovateľky nebolo podané dôvodne.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo OU-PD-A.-XXXX-XXXXXX/
XXXXX-XXX-D zo dňa 6.10.2014, ktorým rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z., že
navrhovateľka nespĺňa podmienku ustanovenú § 1 zákona na navrátenie vlastníctva alebo priznanie
práva na náhradu k pozemkom - parcele č. XXX dom, o výmere 500 m2 v k.ú. A., pretože uvedený

pozemok netvorí poľnohospodársky pôdny fond a ani lesný pôdny fond a súčasne tento pozemok
neprešiel do vlastníctva štátu žiadnym zo spôsobov, ktoré ustanovuje v § 3 zákona.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka žiadosťou nazvanou „Uplatnenie nároku v rámci reštitúcie na pozemok“, doručenou
odporcovi dňa 13.9.2004, požiadala o navrátenie pozemku v k.ú. A.. Pozemok, ku ktorému uplatnila
nárok pritom označila iba opisne, keď uviedla, že od jej matky V. W. bol v rámci asanácie odkúpený
rodinný dom súp.č. XXX, za ktorý mala vyplatenú náhradu škody. Pozemok pod domom však vyplatený
nemala a preto ako zákonná dedička pôvodnej vlastníčky žiada vrátenie alebo vysporiadanie tohto

pozemku.

Následne bolo konanie prerušené a navrhovateľa bola vyzvaná na predloženie ďalších dokladov
potrebných pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. V nadväznosti na uvedené navrhovateľka správnemu
orgánu postupne predložila svoj rodný list, úmrtný list V. W., výzvy Krajského investorského útvaru

Banská Bystrica zo dňa 10.4.1964 a zo dňa 24.4.1964, kúpnu zmluvu zo dňa 3. augusta uzavretú medzi
Československým štátom a V. W., identifikáciu parciel č.j. B Napriek opakovaným výzvam zo strany
odporcu navrhovateľka v žiadnom zo svojich podaní neuviedla reštitučný titul, na základe ktorého si
uplatňuje svoje právo, rovnako nikdy neoznačila presným číslom pozemok, ktorý žiadala vydať.

Z predložených listín potom odporca zistil nasledovný skutkový stav:

Z rodného listu navrhovateľky vyplynulo, že je dcérou V. W., rod. F.. Matka navrhovateľky bola v
pozemnoknižnej vl.č. XXX vedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností v k.ú. A., a to pozemku
p.č. XXX - dom a XXX - záhrady. V. W. podľa predloženého úmrtného listu zomrela dňa XX.X.XXXX,

pričom z potvrdenia Okresného súdu Prievidza vyplynulo, že dedičské konanie po nej bolo zastavené
pre nemajetnosť. Ako dedičia zo zákona po nej prichádzajú do úvahy navrhovateľka a jej brat M. W.,
ktorý pre účely správneho konania podal vyhlásenie, že si na reštituovaný majetok nerobí žiaden nárok
a v tejto časti sa svojho dedičstva vzdáva v prospech navrhovateľky.

Z predloženej výzvy Krajského investorského útvaru, Banská Bystrica na uzavretie dohody zo dňa
10.4.1964 a na uzavretie dohody o výkup nehnuteľností zo dňa 24.4.1964 bolo zistené, že z dôvodu
plánovanej výstavby sídliska Stred v Prievidzi bola V. W. vyzvaná, aby oznámila, či je ochotná uzavrieť
kúpnuzmluvu,ktoroubyodpredalapozemky-parcelyč.XXX,XXXadomsúp.č.XXXzapísanévovložke
XXX v k.ú. A. za navrhovanú kúpnu cenu. Na základe uvedenej výzvy došlo dňa 3.8.1964 k uzavretiu

kúpnej zmluvy medzi V. W. a Československým štátom, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k domu súp.č. XXX a aj prevod vlastníckeho práva k pozemkom p. č. XXX,XXX vedených v
pozemnoknižnej vložke XXX v k.ú. A.. Kúpna cena bola dohodnutá v celkovej sume 33 207,80 Kčs za
všetky prevádzané nehnuteľnosti.

Taktiež v rozhodnutí Mestského národného výboru - odboru pre výstavbu v Prievidzi zn.
výst.2125/64-350 zo dňa 15.9.1964 bolo konštatované, že parcely č. XXX a XXX neboli vyvlastnené,
nakoľko vlastníci súhlasili s dobrovoľným predajom.Podľa identifikácie parciel vypracovanej Okresným úradom v Prievidzi, katastrálneho odboru č.j
K2-287/2014 zo dňa 6.5.2014 pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX zodpovedá podľa súčasného
stavu v katastri parceliam XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré sú vedené ako zastavané

alebo ostatné plochy a sú vo vlastníctve mesta Prievidza a fyzických osôb. Pôvodná pozemnoknižná
parc.č. XXX zodpovedá parceliam č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, ktoré majú podľa súčasného
stavu charakter zastavaných plôch.

Podľa § 1 zák.č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,

ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. 1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2)

b) lesný pôdny fond. 3)

Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý

prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,
4)

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom

konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky
alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území

Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou

nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,p) politickej perzekúcie 5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 6)

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 7)

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o
niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. 8)

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a
konštatuje, že rozhodnutie odporcu vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a súčasne odporca
vec správne právne posúdil.

Bolo zistené, že navrhovateľka sa podanou žiadosťou domáhala vrátenia pozemku, ktorý počas celého

administratívneho konania neoznačila parcelným resp. poradovým číslom. Identifikovala ho vo svojej
žiadosti tak, že má ísť o pozemok, na ktorom stál dom, ktorý v rámci asanácie jej matka odpredala štátu.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetom konania bolo navrátenie vlastníckeho práva len k jednému a nie
k dvom pozemkom, ako začala na pojednávaní pred súdom tvrdiť navrhovateľka prostredníctvom svojej
zástupkyne. Aj z gramatického výkladu žiadosti navrhovateľky bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,

že si uplatňuje právo len k jednému pozemku, keď v texte opakovane používa singulár podstatného
mena pozemok a súčasne uvedený pozemok označuje ako ten, ktorý bol pod domom. Pôvodná
pozemnoknižná parcela č. XXX nebola zastavaná domom, ale mala charakter záhrady.
Odporca potom na základe uvedeného popisného označenia a v súlade s výpisom z pôvodnej
pozemnoknižnej vložky č. XXX k.ú. A. správne stotožnil pozemok, ku ktorému bol uplatnený nárok s

pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXX - dom. Takýto postup odporcu bol logický a záver, ktoré z
neho správny orgán vyvodil plne korešponduje s prejavenou vôľou navrhovateľky ako aj s predloženým
dôkazom - výpisom z pozemkovej knihy.

Navrhovateľka súčasne počas celého konania (napriek výzvam odporcu) jednoznačne neoznačila

niektorý z reštitučných dôvodov stanovených v § 3 zákona. Ako dôvod svojho nároku uviedla, že za
vyššie uvedený pozemok, ktorý prešiel v rozhodnom období (konkrétne v roku 1964) do vlastníctva štátu
jej matka nedostala zaplatené, resp. náhradu.

Z predložených dôkazov vyplynulo, že pozemok nebol vyvlastnený, keď právna predchodkyňa

navrhovateľky uzavrela s československým štátom dňa 3.8.1964 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k domu súp.č. XXX ako aj pozemkom parc.č. XXX dom a XXX záhrady
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 33 207,80 Kčs. Skutočnosť, že ide o vyčíslenie kúpnej ceny za
predávané pozemky a aj dom svedčí jednak znenie uzavretej zmluvy ako aj obsah ponúk na odkúpenie,
ktoré predchádzali uzavretiu tejto zmluvy. Z predmetných výziev vyplýva, že cena rodinného domu,

vrátane oplotenia a drobného hospodárskeho príslušenstva, bola na základe znaleckého odhadu určená
na 31 436,50 Kčs. Je teda zrejmé, že vo zvyšnej časti t.j. v sume 1770,30 Kčs išlo o kúpnu cenu za
prevádzané pozemky. Uvedená suma 33 207,80 Kčs bola podľa potvrdenia Štátnej sporiteľne právnej
predchodkyni riadne vyplatená dňa 22.8.1964. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že na
tomto doklade je dopísaná poznámka „ za vykúpený dom“.

Z uvedeného je zrejmé, že právna predchodkyňa navrhovateľky predala vyššie uvedené nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy a za tieto jej bola riadne vyplatená dohodnutá kúpna.

Z predložených listín teda bez pochybností vyplynulo, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti

neprešlo na štát v dôsledku vyvlastnenia ako správne konštatoval odporca, ale na základe kúpnej
zmluvy, o ktorej navrhovateľka nikdy ani len netvrdila, že bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že odporca dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnemu záveru, že nebol zistený žiaden dôvod stanovený v ust. § 3 zákona prenavrátenie vlastníckeho práva k pozemku. Nadôvažok pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX, ktorá
zodpovedá podľa súčasného stavu v katastri nehnuteľností parceliam XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X v k.ú. A., ktoré sú vedené ako zastavané alebo ostatné plochy netvorí poľnohospodársky

pôdny fond a ani lesný fond, čím nie sú splnené podmienky stanovené v ust. § 1 zákona.

Odporca teda vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. keď navrhovateľka nebola v

konaní úspešná a z tohto dôvodu jej náhrada trov nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n éodvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.