Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205544
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714205544.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporkyni D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie
zmenkovej sumy 307,87 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 980,87 € od
25.10.2010 do 06.12.2010, čo predstavuje sumu 7,09 €, zo zmenkovej sumy 887,87 € od 07.12.2010 do
08.01.2012, čo predstavuje sumu 58,09 €, zo zmenkovej sumy 307,87 € od 09.01.2012 do 15.12.2015,

čo predstavuje sumu 72,67 €, a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny % zmenkovej sumy, teda 3,27
€, a to všetko do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 307,87 € z a s t a v u j e .

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku presahujúceho sumu 0,06 % denne z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.04.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 11.04.2014, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
307,87 €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 980,87 € od 26.08.2010 do 06.12.2010, zo
sumy 887,87 € od 07.12.2010 do 08.01.2012, zo sumy 307,87 € od 09.01.2012 do zaplatenia, 6 % ročný
úrok zo sumy 980,87 € od 25.10.2010 do 06.12.2010, zo sumy 887,87 € od 07.12.2010 do 08.01.2012,

zo sumy 307,87 € od 09.01.2012 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina % zmenkovej sumy,
teda 3,27 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 79,06 € s DPH, a tiež
zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,- €.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy

na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra
navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa dňa 20.10.2009 na zmenkovú sumu 980,87 €, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 26.08.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
20.10.2009 (dátum vystavenia) na sumu 980,87 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 26.08.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil čiastku 673,- €, ktorá bola

započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Dňa 20.08.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval odporkyni kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Odporkyňa zásielku prevzala dňa 10.09.2014. Odporkyňa vyplnila časť II tlačiva C na odpoveď, ktoré

súdu doručila dňa 06.10.2014, v ktorom uviedla, že pohľadávku akceptuje čiastočne, a to v sume 307,87
€.

Súd nariadil pojednávanie na deň 03.12.2014 s poukazom na ustanovenie článku 5 ods. 1 v spojení
s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 861/2007, nakoľko súd považoval za potrebné nariadiť

ústne pojednávanie v záujme navrhovateľa, aby sa predišlo vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia
súdu a tým odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Súd tiež vychádzal zo skutočnosti, že cieľom
procesného postupu upraveného nariadením č. 861/2007 je zjednodušenie prístupu k spravodlivosti
(porov. odôvodnenie č. 7 nariadenia č. 861/2007). Cieľom nariadenia však nie je obmedziť sudcov pri
zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických

a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej
zaťažujúcim spôsobom. Z čl. 8 a 9 nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou
sporujezachovanámožnosťsudcuvykonaťpotrebnédokazovanieanariadiťústnepojednávanie,pokiaľ
to považuje za potrebné.

Na pojednávaní dňa 03.12.2014 sa súd oboznámil s prednesom odporkyne, pričom pojednávanie bolo
odročené, nakoľko boli zistené dôvody na prerušenie konania.

Uznesením č.k. 10C/55/2014-46 zo dňa 16.12.2014 súd konanie prerušil do rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci vedenej na tunajšom súde

pod sp. zn. 14Er/70/2012, a to za účelom ustálenia, či nie je v prejednávanej veci daná prekážka res
iudicata. Dôvod prerušenia konania odpadol dňa 02.02.2015, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie
Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/70/2012-37 zo dňa 22.07.2014, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dňa 16.12.2015 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu elektronickými
prostriedkami podanie zo dňa 16.12.2015, ktoré v zákonnej lehote písomne doplnil, v ktorom uviedol,
že odporkyňa po začatí konania uhradila sumu 307,87 €, ktorá bola započítaná na istinu, ktorá je tým v
celom rozsahu uhradená. Navrhovateľ teda vzal návrh čiastočne späť a naďalej sa domáhal zaplatenia
príslušenstva pohľadávky a zmenkovej odmeny.

Podaním zo dňa 21.12.2015, súdu doručeným dňa 22.12.2015, navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda naďalej si uplatňoval zmenkový úrok len
vo výške 0,06 % denne.

Následnesúdnariadilpojednávanienadeň27.01.2016.Natotopojednávaniesanedostavilnavrhovateľ,
ani právny zástupca navrhovateľa, pričom právny zástupca navrhovateľa mal doručenie predvolania na
toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil
podaním zo dňa 26.01.2016 prostredníctvom e-mailu z dôvodu kolízie s iným pojednávaním
na Okresnom súde Galanta. Nedostavila sa odporkyňa, u ktorej súd nemal formálne vykázané

doručenie predvolania, keď súd na žiadosť samotnej odporkyne túto predvolával prostredníctvom jej
zamestnávateľa, ktorý zásielku prevzal 29.12.2015, nevrátil však doručenku podpísanú odporkyňou.
Súd však vychádzal z toho, že odporkyňa bola o termíne pojednávania upovedomená, keďže dňa
26.01.2016 doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z rodinných dôvodov,nežiadala však pojednávanie odročiť. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., vec
prejednal a rozhodol.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu pred každým odročeným
pojednávaním podanie, v ktorom uviedol, že hodnotí procesný postup súdu, ktorý vytýčil ústne
pojednávanie, ako nesprávny s poukazom na tam citované ustanovenia nariadenia č. 861/2007. S
dôvodmi nariadenia pojednávania sa súd už vysporiadal v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto
rozsudku. Navrhovateľ v podaní zo dňa 02.12.2014 tiež poukázal na argumentáciu v uzneseniach

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci navrhovateľa. Súd však poukazuje na skutočnosť, že označené rozhodnutia vychádzajú z právnej
úpravy účinnej do 22.12.2015.
Súd na pojednávaní dňa 27.01.2016 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré označil a predložil
navrhovateľ, a to zmenkou, na ktorej je uvedené číslo 601100309, vo fotokópii na čl. 10 a oboznámil sa s

obsahompripojenéhoexekučnéhospisutunajšiehosúdu14Er/70/2012,pričomzistiltentoskutkovýstav:

Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo zmluvy 601100309, zmenka bola vystavená
vo Zvolene dňa 20.10.2009 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B“ zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď
zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 980,87 € a dátum začiatku úročenia 26.08.2010. Ako vystaviteľ zmenky je
uvedená Jarmila Hanzelová, trvale bytom Štúrova 867/8, 962 12 Detva, a tiež je uvedené rodné číslo.
Na druhej strane je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a,

130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a
nečitateľný podpis.
Z pripojeného exekučného spisu 14Er/70/2012 vedeného na tunajšom súde súd zistil, že ako exekučný
titul bol predložený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 01436/11 zo dňa 28.03.2011, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť

zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 sumu 1.147,40 € s príslušenstvom. Z
odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalobca, ktorým je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil
dňa 27.01.2011 písomný návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 27.01.2011, ktorým sa
dožadoval, aby rozhodcovský súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 887,87
€ s príslušenstvom. Žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou

zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 20.10.2009, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca
akoremitent.Žalovanýsisvojupovinnosťvyplývajúcuzozáväzkovéhovzťahuriadnenesplnil,čímsastal
dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 26.08.2010. Žalobca vyplnil dňa 18.10.2010
zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 980,87 € s dátumom začiatku
úročenia dňa 26.08.2010 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 25.10.2010.

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 14Er/70/2012-37 zo dňa 22.07.2014 žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď rozhodoval vo veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX/XX, XXX XX C.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2015.
Zo zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2009, č. zmluvy 601100309 súd zistil, že ako dlžník je tu uvedená D.

U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, C.. Ako veriteľ je tu uvedená spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o,
IČO: 35 807 598, pričom veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 700,- € a dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 680,- €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku
1.380,- € v 12 mesačných splátkach po 115,- € počnúc dňom 12.11.2009.
Z prednesu odporkyne na pojednávaní dňa 03.12.2014 súd zistil, že si brala pôžičku od firmy

POHOTOVOSŤ. Z dôvodu, že manžel zostal nezamestnaný, nemala dosť prostriedkov na splácanie.
Uviedla, že by bola ochotná zaplatiť istinu, avšak úroky považuje za neprimerane vysoké.

Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“),
majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s

úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných
zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku,
pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,

komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom ( rubopisom).
Podľa článku I § 17 ods. 1 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa článku I § 17 ods. 2 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti

odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 79 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015, ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje

nepretržitýmradomindosamentov,skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahujehoprávnychpredchodcov
so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z
nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k
žalobe aj táto zmluva.
Podľa § 79 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015, ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo

zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni späť v časti o zaplatenie

zmenkovej sumy 307,87 €, ako aj v časti zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, súd
konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je v rozsahu, v ktorom ho nevzal späť, čiastočne dôvodný.

Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19
nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl.
zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto bolo uvedené
sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej
republike.

Súd v rámci tohto konania a pri rozhodovaní v ňom vychádzal aj zo skutočností, ktoré sú mu známe
z jeho činnosti, tak ako mu to umožňuje § 121 O.s.p., na základe čoho si súd pripojil spis tunajšieho
súdu sp. zn. 14Er/70/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti odporkyni ako povinnej,keď navyše na súvislostí týkajúce sa predmetnej zmenky s pôvodným záväzkovým vzťahom, zmluvou
o úvere uzavretou medzi odporkyňou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., poukázala odporkyňa v
rámci tohto konania, a preto súd vykonal dokazovanie aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom

exekučnom spise v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p., keďže súd mal za to, že vykonanie týchto
dôkazov bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala
hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere č. 601100309 uzatvorená dňa 20.10.2009 medzi

odporkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 ako veriteľom,
keď číslo zmluvy 601100309 bolo uvedené aj priamo na zmenke. S poukazom na povahu subjektov
právneho vzťahu a okolnosti uzatvárania zmluvy súd ďalej vyhodnotil, že predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez

možnosti ich modifikácie. Odporkyňa mala v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. mala postavenie dodávateľa, čiže sa jednalo o tzv. spotrebiteľský úver. Tiež je
potrebné zdôrazniť, že podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015 platí právna domnienka, že nárok
zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
ak navrhovateľ z vlastnej iniciatívy nepreukáže opak (§ 79 ods. 4 O.s.p.). Navrhovateľ v prejednávanej

veci neozrejmil skutočnosti podľa § 79 ods. 3 O.s.p.

Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.

Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že odporkyni bola zmenka predložená
na platenie 25.10.2010.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť
vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový

zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj
platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z
ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon

ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ, zatiaľ čo
remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia

pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjekty
s rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, dokonca aj keby každý z nich bol držiteľom
oprávnenia na podnikanie, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti súkromného práva platí
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych
vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná

sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak
predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej
doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť
bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a
účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.

Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvomtoho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo

svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám

slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť

na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje
v danom prípade pri zmenkovej sume 980,87 € za jeden kalendárny rok nárast dlhu odporkyne voči
majiteľovi zmenky o 895,04 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a
dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských

úveroch v rozmedzí 7,95 - 15,09 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 6,17 - 6,43
% ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny úkon,
ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 %

ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore
s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa
dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky
na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čo vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, podľa ktorého „Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ V
prejednávanej veci pritom na neprimeranú výšku zmenkových úrokov vo svojom vyjadrení poukázala aj

odporkyňa. Z dôvodu neplatnosti úrokovej doložky na zmenke súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ
domáhal od odporkyne zmenkového úroku zamietol. Na tomto posúdení nič nemôže zmeniť skutočnosť,
že navrhovateľ vzal návrh späť v časti zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, nakoľko
na základe absolútne neplatného právneho úkonu (v danom prípade úrokovej doložky na zmenke)
nemožno priznať žiadne plnenie.

V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala navrhovateľovi možnosť
postihom žiadať od odporkyne zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu
vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. V prejednávanej veci navrhovateľ vzal návrh v časti
uplatnenej zmenkovej sumy späť na základe úhrady odporkyne v priebehu konania. Súd preto zaviazal

odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 980,87 € od 25.10.2010 do
06.12.2010, čo predstavuje sumu 7,09 €, zo zmenkovej sumy 887,87 € od 07.12.2010 do 08.01.2012, čo
predstavuje sumu 58,09 €, zo zmenkovej sumy 307,87 € od 09.01.2012 do 15.12.2015, čo predstavuje
sumu 72,67 €, a tiež zmenkovú odmenu vo výške 3,27 €

O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, a tiež v spojení s ust. § 151 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 6 %-ného ročného

úroku, ktorý v kapitalizovanom vyjadrení predstavuje sumu 137,85 Eur, zmenkovej odmeny 3,27 Eur,
ako aj zmenkovej sumy 307,87 €, keď v tejto časti vzal návrh späť z dôvodu úhrady odporkyne v priebehu
konania, t.j. späťvzatie v tejto časti procesne zavinila odporkyňa. Úspech navrhovateľa teda predstavuje
sumu 448,99 €. Čo sa týka zastavenia konania v časti zmenkového úroku prevyšujúceho sadzbu 0,06 %denne, toto procesne zavinil navrhovateľ, nakoľko v tejto časti návrh nevzal späť v dôsledku správania
odporkyne. Súd následne zamietol návrh v časti o zaplatenie zvyšných zmenkových úrokov. Navrhovateľ
bol teda neúspešný v celej časti uplatnených zmenkových úrokov, ktoré v kapitalizovanom vyjadrení ku

dňu 15.12.2015, t.j. ku dňu úhrady zmenkovej sumy, predstavovali čiastku 2.241,25 €. Odporkyňa bola
teda v konaní pri bránení svojho práva úspešná v prevažujúcej časti a ako úspešný účastník by mala
nároknapomernúnáhradutrovkonania.Nakoľkosivšakžiadnetrovykonanianeuplatnilaaanizobsahu
súdneho spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy vznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu).