Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/181/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232129
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112232129.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpený: Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania sp. zn. 10C 181/2012 do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa vedenej pod sp. zn. II. ÚS

458/2013 z a m i e t a .
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania sp. zn. 10C 181/2012 do právoplatného skončenia
konania vedeného Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C 6/2010 z a m i e t a .
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 21.9.2012, doručeným Okresnému súdu Bratislava I
dňa27.9.2012žiadal,abysúdzaviazal odporcuna zaplatenienáhradymajetkovejškodyanemajetkovej
ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je

právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 102300206) navrhol písomným podaním, spísaným
procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov,
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 109400328
dlžníkom: S. Č., Q. XX.XX.XXXX (sp. zn. EX 856/2012). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie

exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I a
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom ustanovenej dobe
podľa platného exekučného poriadku tak, že bol súd povinný o žiadosti súdneho exekútora, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Navrhovateľ hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny, v rozpore s ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v tom čase platnom, pričom dospel k záveru, že v predmetnom prípade vec prejednávaná
súdom nevykazovala prvky nadmernej právnej zaťaženosti, nevyžadovala si takú spoluprácu súčastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu. Súd /podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu/ o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 25.6.2012, pričom konanie o udelenie poverenia začalo dňa

20.1.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby - po uplynutí 157 dní. Navrhovateľ
nesprávny úradný postup súdu charakterizoval nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Vykonanie úradného postupu súdom,
bez splnenia zákonných podmienok, bolo príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom

materiálnej škody a vznikom nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Majetková škoda v sume
125,- € predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ v tomto období
vynaložilfinančnéprostriedkynasprávupohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnanca
pomocou informačného systému v sume 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému

navrhovateľ vynaložil sumu 40,- €, sumu 15,- € navrhovateľ vynaložil na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Navrhovateľ si uplatnil súčasne náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 289,51 €, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu

ochranu zaručeného č. l. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu.
Nesprávnym úradným postupom súdu /podľa vyjadrenia navrhovateľa/ došlo k zmareniu legitímneho
očakávanianavrhovateľa,žesprávnymazákonnýmpostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky.

Navrhovateľ mohol v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by včas vedel, že žiadosť o udelenie
poverenia bola súdom zamietnutá. Postup exekučného súdu podľa názoru navrhovateľa zamedzil
navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. K uplatnenej náhrade nemajetkovej

ujmy navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že ju vníma ako spravodlivú satisfakciu, pričom
na podporu svojho návrhu o náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na neexistenciu účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu - vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
čo vyvolalo u navrhovateľa pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a

rovnosť v spoločnosti (t.j. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, jej majiteľov)nezdôvodniteľné
časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou
a jej príslušenstva, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, aj zánik už
vytvorených podnikateľských plánov, pričom vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane navrhovateľa, jeho majiteľov a ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy

navrhovateľa. Tiež spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Do základného
práva na súdnu ochranu patrí právo, aby sa vo veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,
každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy a k
reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná, platná a účinná právna norma. Všeobecný súd, pri realizácii základného práva na

súdnu ochranu, je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo
na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v
požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Na záver poukázal na ust. § 15
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. s tým, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby pozitívnu reakciu zo strany odporcu neobdržal.
Žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust. § 152 ods. 2 ( veta druhá ) O.s.p. rozhodol o
základe veci tak, že žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ul. Pribinova č.
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava

I, pretože tento nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 109400328 (dlžníkom - povinným) S. Č. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo sp. zn. EX 856/2012) postupom, v ktorom by správneinterpretoval a aplikoval ust. 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku), a rozsudkom
rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z
titulu nemajetkovej ujmy sumu 289,51 €.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 13.12.2013 /doručeným
súdu dňa 16.12.2013/ a žiadal súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že s
poukazom na O.s.p. zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, vo veci nie sú splnené procesné
podmienky konania, v návrhu nie je uvedená spisová značka súdneho konania, chýbajú dátumy podaní

na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu
exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša sám ( ÚS SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Odporca
navrhol aplikáciu ust. § 43 ods. 1 O.s.p.. Z návrhu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,
navrhovateľ namieta "nezákonné konanie" v podobe včasného nerozhodnutia o udelení poverenia pre

ním zvoleného súdneho exekútora a nesprávny úradný postup súdu v podobe neodôvodnených
prieťahov v súdnom konaní. Čo sa týka prieťahov v konaní, odporca vyslovil, že "žiadosť o informáciu
o stave konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k odstráneniu
tvrdených prieťahov v súdnom konaní a k ich účinnému odstráneniu. Po vyžiadanej súčinnosti v rámci
prejednania predbežného prerokovania zo strany odporcu, navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť

podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi súdu, resp. možnosť
podania ústavnej sťažnosti, t.j., či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania ( nález
ÚS SR z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25 ). Navrhovateľ ako sťažovateľ má konať v zmysle zásady
" vigilantibus iura" ( každý nech si stráži svoje právo ). Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo ÚS SR.

Odporcovi bola doručená žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
avšak navrhovateľ bez vyčkania na výsledok prerokovania žiadosti doručil súdu už dňa 27.9.2012 návrh
na náhradu škody, t.j. navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6- mesačnej lehoty, ale skôr ( ust. § 15 ods.
1, § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ), pričom poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov

odo dňa prijatia jeho žiadosti. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
predbežných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Odporca nepovažuje z uvedeného dôvodu podľa ust. § 4 ods. 1 písm.
a/ zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody za predbežne prerokovaný. Podmienky úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov:

- nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou

K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým
počtom nezákonných exekúcií a v zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Zo samej dikcie §

44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu okrem exekučného titulu podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. K novelizovanému § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
je v dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský

rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR a skutočnosť,
že sa do formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských súdov" predstavovala len explicitnejšie
ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Podľa § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní,
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskehosúdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ

vyčíslil uplatnenú majetkovú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré mali
spočívať v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a vydajoch spojených
so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov v konaní. Odporca vo svojom
vyjadrení ďalej poukázal na tvrdenia navrhovateľa, že škoda ho zaťažila výlučne v období medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu a rozhodnutím o nej

súdom. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy navrhovateľ uviedol správu pohľadávky prostredníctvom
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému
a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje a poštovné. Odporca v súvislosti s
uplatneným nárokom uviedol, že navrhovateľ nedefinoval v žalobnom návrhu, či predmetné vecné
náklady predstavujú podľa navrhovateľa skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Odporca uviedol, že na základe
ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia

tým,nekonkretizoval,čisiuplatňujeskutočnúškodualeboušlýziskazároveňodporcazastávalnázor,že
navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku
navrhovateľa ako poškodeného, ani za uslý zisk a teda nie je možné domáhať sa ich náhrady v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ ako spoločnosť poskytujúca
úvery musí využívať informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém

musel navrhovateľ využívať nielen počas domnelých prieťahov v súdnom konaní , ale aj pred týmto
obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekučných konaní, ale
aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebehli, respektíve prebiehali bez namietaných nedostatkov.
Akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému vznikala resp. vznikla navrhovateľovi bez
ohľadu na tvrdené prieťahy v súdnom konaní a jej uplatnenie považoval odporca za účelové. Odporca

namietol taktiež uplatnenú škodu navrhovateľom v súvislosti s udržiavaním systému, ktorý musí podľa
vyjadrenia odporcu navrhovateľ udržiavať nielen v súvislosti s exekučnými konaniami, ale predovšetkým
v súvislosti s výkonom predmetu činnosti navrhovateľom.
Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odporca uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy
u právnických a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe

"frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom navrhovateľ poukazuje aj na
zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež navrhovateľ
nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je

dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto odporca nemá za preukázaný tak
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí

pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia
práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa,
považuje odporca konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť

práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa a súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu
nemajetkovej ujmy voči štátu. Odporca ďalej uviedol, že na základe uvedených skutočností zastáva
názor, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Pre nepreukázanie splnenia základných
podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. odporca považoval návrh
navrhovateľa za právne neopodstatnený a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Odporca si
v súvislosti s vedením konania pre prípad úspechu v konaní náhradu trov voči navrhovateľovi neuplatnil.

Navrhovateľ vo svojom návrhu zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava
I a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci a o prikázaní veci inému súdu.Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2NcC 54/2012-30 zo dňa 18.10.2012 rozhodol, že zákonná
sudkyňa vo veci nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Odvolací súd zároveň nevyhovel
návrhu navrhovateľa na prikázanie veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C

181/2012, inému súdu.
Voči predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie, ktoré bolo Najvyšším
súdom Slovenskej republiky /uznesením sp. zn. 1 Cdo 384/2013 zo dňa 27.3.2014/ odmietnuté.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a to
oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3Er 343/2012,

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise. Navrhovateľ vo svojom návrhu
bol povinný, v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p., pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec
prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný
návrh.

Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 14.1.2015, na ktorý sa navrhovateľ nedostavil,
žiadal, aby súd pojednávanie odročil a konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa vedenej pod sp. zn. II. ÚS 458/2013,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd. Navrhovateľ opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného

súdu odôvodnil tým, že v zmysle ústavnej sťažnosti, ústavný súd zruší rozhodnutie krajského súdu vo
veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci a vec bude pridelená na konanie nestrannému
sudcovi. Navrhovateľ súčasne požiadal súd o prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C 6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva európskej
únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní. Súd pojednávanie odročil na

termín 24.6.2015 a opäť navrhovateľ konajúcemu súdu doručil vyššie citované návrhy na prerušenie
konania. Súd pojednávanie odročil na termín 18.1.2016, na ktorý boli účastníci konania riadne a včas
predvolaní. Navrhovateľ, ako aj právny zástupca navrhovateľa mali predvolanie na termín pojednávania,
spolu s poučením súdu, doručené obidvaja dňom 5.1.2016. Svoju neprítomnosť v zmysle ustanovenia
§119 ods.2,3 O.s.p neospravedlnili, súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti s poukazom na

ustanovenia § 110 ods.2 O.s.p..
Súd písomným dopytom na Ústavný súd Slovenskej republiky zistil, v zmysle odpovede Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2015, že sťažnosť navrhovateľa na predbežnom prerokovaní senátu
ústavného súdu bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust. §

119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Súd za splnenia
predpokladov uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. môže uskutočniť pojednávanie a na tomto aj
rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu, ktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá
je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky

okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania
za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na
časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania
(§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa okolností toho - ktorého prípadu. V predmetnej veci
navrhovateľ so žiadosťou o zrušenie skorších termínov pojednávaní zaslal súdu len rovnopis ústavnej
sťažnosť týkajúcu sa uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2NcC 54/2012-30 a uznesenie
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorým tento súd prerušil konanie do právoplatného

rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach položených v konaní vedenom Okresným súdom Prešov, vo
veci sp. zn. 7C 6/2010.
Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickýmpodpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Predmetné podania právneho zástupcu navrhovateľa neboli ku dňu rozhodnutia súdu doplnené

originálom. Z obsahu podaní, tak ako súd uviedol vyššie vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa
predniesol písomný návrh na prerušenie konania
a/ na čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je porušenie práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci ( ust. § 109

O.s.p. ) a
b/ súčasne návrh na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika - MS SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. II. ÚS 458/2013 sťažnosť spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej
prerokovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
na prerušenie konania. Čo sa týka druhého dôvodu návrhu navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach ( zodpovedanie prejudiciálnych otázok v

konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C 6/2010) súd má za to, že tieto nemajú
zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní. S poukazom na citované ustanovenie § 109
O.s.p. súd predmetné návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko je preukázané,
že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v
predmetnom konaní a ani súd nedal v tomto konaní na takéto konanie podnet.

S poukazom na citované ustanovenie súd vo veci konal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho
zástupcu navrhovateľa, vec prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy ( a to
najmä spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Er 343/2012 ).

Navrhovateľ označil v návrhu na začatie konania len, že vec sa týka exekučnej veci s označením čísla
konania exekútora EX 856/2012, vo veci povinného: S. Č., Q. D. XX.XX.XXXX, bez bližšej špecifikácie
súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I v návrhu . V návrhu na začatie konania teda nie je :
- uvedená spisová značka súdneho konania ,
- chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a

- dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody,
- pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu exekučného
konania.Lustráciou podľa osoby povinnej: S. Č., Q. D. XX.XX.XXXX, súd vyhľadal súdny spis viažúci sa na túto
osobu povinného sp. zn. 3Er/343/2012 ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu
vyhľadaného súdneho spisu zistil :

V právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému: S. Č., Q. D. XX.XX.XXXX,
bol súdu dňa 1.3.2012 doručený návrh súdneho exekútora H.. H. X. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 (navrhovateľa v
prejednávanej veci) voči povinnému S. Č., Q. D. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 917,01 €
s príslušenstvom. Súd uznesením č.k. 3Er 354/2012-14 zo dňa 14.5.2012 žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo uznesením Krajského súdu v
Bratislave č. k. 18CoE/24/2012-26 zo dňa 3.10.2012 zrušené. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 3Er
343/2012-29 zo dňa 15.1.2013 konanie v časti o vymoženie dojednaného zmenkového úroku vo výške
222,09 € zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2013. Súd dňa 17.1.2013
vydal písomné poverenie číslo 5101*071387, ktorým poveril navrhovateľom zvoleného exekútora na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - navrhovateľa proti povinnej S. Č., Q. D. XX.XX.XXXX. Z

pripojeného spisu mal súd preukázané, že súdom poverený exekútor súdu dňa 4.7.2013 vrátil poverenie
na vykonanie exekúcie zo dňa 17.1.2013 číslo 5101*071387, nakoľko exekučné konanie EX 856/12 sa
skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu majetkovej škody v sume 125,-€ a náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 289,51 €.
Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť

vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľbyvzhľadomnaosobitnéokolnosti,verejnosťkonania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom,
v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať
exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).Podľa ust. § 39 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie
oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).

Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníplatnomaúčinnomkudňudoručenia
žiadosti o udelenia poverenia súdu, t.j. od 1.6.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľaustanovenia§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 4,5 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na

náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému

aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., každý je povinný bezodplatne poskytnúť
súčinnosťpotrebnúprepredbežnéprerokovanienávrhupríslušnémuorgánuvlehoteurčenejpríslušným

orgánom.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
majetková škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava I vo vyššie uvedenom exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava I mal podľa navrhovateľa spočívať v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.6.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti exekútora
o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo podľa navrhovateľa po
uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 157 dní. Odporca sa bránil v konaní tvrdením,
že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na
vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej odporca poukazoval na
to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.

V rámci vykonania dokazovania - oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného spisu bol
súdom zistený skutkový stav, ktorý sa nezhodoval s tvrdeniami navrhovateľa uvádzanými v návrhu. Súd
lustráciu povinnej osoby zistil, že Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 3Er 343/2012 viedol exekučné
konanie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému: S. Č., Q. D. XX.XX.XXXX
v exekučnej veci označenej súdnym exekútorom pod č.k. EX 856/12, ktoré ako jediné označenie

čísla konania uviedol navrhovateľ v návrhu na začatie konania. Tak ako súd uviedol v odôvodnení
rozsudku, z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 3Er 343/2012 zistil, že súdny
exekútor súdu dňa 1.3.2012 doručil žiadosť o udelenie poverenia ( nie dňa 20.1.2012, tak ako to uviedol
navrhovateľ v návrhu). Súd uznesením č.k. 3Er 343/2012-14 zo dňa 14.5.2012 /nie uznesením zo
dňa 25.6.2012, tak ako to opäť nesprávne uviedol navrhovateľ v návrhu/ žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo uznesením Krajského súdu v
Bratislave č.k. 18CoE/24/2012-26 zo dňa 3.10.2012 zrušené. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 3Er
343/2012-29 zo dňa 15.1.2013 konanie v časti o vymoženie dojednaného zmenkového úroku vo výške
222,09 € zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2013. Súd dňa 17.1.2013
vydal písomné poverenie číslo 5101*071387, ktorým poveril navrhovateľom zvoleného exekútora na

vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - navrhovateľa proti povinnej S. Č., Q. D. XX.XX.XXXX. Z
pripojeného spisu mal súd preukázané, že súdom poverený exekútor súdu dňa 4.7.2013 vrátil poverenie
na vykonanie exekúcie zo dňa 17.1.2013 číslo 5101*071387, nakoľko exekučné konanie EX 856/12 sa
skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie.

Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody požiadal navrhovateľ odporcu o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci. Odporca na
uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedal dôvodiac, že
navrhovateľ neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces
predbežného prerokovania fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná

lehota odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.
Zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci a súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu
za vznik navrhovateľom označenej majetkovej škody a či navrhovateľovi vznikol nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených týmto zákonom. Ide o

objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie ), ale je založená za súčasného splnenia
podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup, 2. vznik škody či nemajetkovej
ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá rozhoduje autoritatívne
o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane. Nakoľko navrhovateľ

nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov
vybaveniasúdompredpokladanejsťažnostinavrhovateľanaprieťahyvpredmetnomexekučnomkonaní,
ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia
vydaného či už v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v
danom prípade porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnejmoci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady

vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch

podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je

potrebné v rámci výkonu právomoci orgánu verejnej moci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí
byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok navrhovateľa na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 3Er 343/2012
za neopodstatnený. Dňa 1.3.2012 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie navrhovateľom zvoleným súdnym exekútorom a nie dňa 20.1.2012,
ktorý dátum navrhovateľ uviedol v žalobnom návrhu. Súd uznesením č. k. 3Er 343/2012-14 zo dňa
14.5.2012 /nie uznesením zo dňa 25.6.2012, tak ako to opäť nesprávne uviedol navrhovateľ v návrhu/
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/24/2012-26 zo dňa 3.10.2012 zrušené. Súd prvého

stupňa uznesením č. k. 3Er 343/2012-29 zo dňa 15.1.2013 konanie v časti o vymoženie dojednaného
zmenkového úroku vo výške 222,09 € zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.2.2013. Súd dňa 17.1.2013 vydal písomné poverenie číslo 5101*071387, ktorým poveril
navrhovateľom zvoleného exekútora na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - navrhovateľa
proti povinnej S. Č.P., Q. D. XX.XX.XXXX. Z pripojeného spisu mal súd preukázané, že súdom

poverený exekútor súdu dňa 4.7.2013 vrátil poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 17.1.2013 číslo
5101*071387, nakoľko exekučné konanie EX 856/12 sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva
a trov exekúcie.

Ohľadne prípadného prieťahu v exekučnom konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, nebola

podaná sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky
súd pre ľudské práva. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu
účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania. Exekučný poriadok určuje lehotu na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne resp.
čiastočne zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola
určená pätnásťdňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (resp. čiastočnom zamietnutí) zákonná lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v

prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania
návrhu na súd lehotu neurčoval. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal (vychádzajúc z
obsahu exekučného spisu). Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v
neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí, viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav, a že by vzniklo riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach navrhovateľa ako oprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovskéhorozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté.
Možno konštatovať, že sa súd nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným
konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to

nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a tento nebol v konaní preukázaný. Navrhovateľ v
konaní taktiež nepreukázal vznik škody vo výške v návrhu špecifikovanej. Teda nenastal skutkový stav
tvrdený navrhovateľom v návrhu , že výlučne v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 3Er 343/2012 mu vznikla škoda. Navrhovateľ teda v konaní nemohol
ani preukázať príčinnú súvislosť medzi neprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I vo

veci sp. zn. 3Er 343/2012 a vznikom škody, keďže neboli tieto dva atribúty vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci preukázané. Zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa považoval za neopodstatnený .
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ
napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom
nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť

dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou
môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa navrhovateľovi nepodarilo

vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnej veci vznikla
akákoľvek škoda, či ujma. Navrhovateľ svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne
popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.
V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo
iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Samotnú situáciu vyvolal sám navrhovateľ
tým, že uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by
nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu
spotrebiteľa a súdnej praxe. Nepochybne navrhovateľovi musela byť všeobecne známa vzhľadom na
predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu

na vykonanie exekúcie rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských
rozsudkov.
Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, ako aj nepreukázanie nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa v súvislosti s vedením

konania Okresným súdom Bratislava I vo veci 3Er 343/2012 boli dôvodom na zamietnutie uplatneného
nároku pre jeho nedôvodnosť.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, §142 ods.1 O.s.p. v zmysle zásady
úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči
navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s

prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doterazneboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods.2 O.s.p./