Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1P/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615200069
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3615200069.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci

starostlivosti súdu o mal. N. V., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov - matky F. V.T., N.. XX.XX.XXXX, bytom Partizánske, Malá
Okružná 968/86 a otca W. Š.K., N.. XX.XX.XXXX, bytom mesto Partizánske, t.č. na neznámom mieste,
v konaní zastúpeného opatrovníkom Evou Pravdovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza,
o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 5Nc/63/03-25 zo dňa 22.05.2003 tak, že z v
y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. V., nar. 12.02.2003 zo sumy 1.000 Sk (33,19 €)

mesačne na sumu 100 € mesačne s účinnosťou od 01.01.2015, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za čas od 01.01.2015 do 31.01.2016 v celkovej výške 868,53 € je otec p o v i n n ý
splácať mesačne v splátkach po 30 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 5Nc/63/03-25 zo dňa

22.05.2003 n e z m e n e n ý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého N. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2015 domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa zo sumy 33,19 € mesačne na sumu 200 € mesačne
s účinnosťou od 01.01.2015. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5Nc/63/03-25
zo dňa 22.05.2003 bol maloletý zverený do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého sumou 33,19 € mesačne. Z dôvodu, že od vyššie uvedenej doby výživné nebolo

zvýšenéanákladynavýživuacelkovézaopatreniesavýraznezvýšili,žiadaozvýšenievýživnéhocestou
súdu.

Dňa 14.01.2015 bola vec postúpená Okresnému súdu Košice I, nakoľko tento súd naposledy konal
o starostlivosti maloletého. Uznesením zo dňa 09.04.2015 č.k. 21P/17/2015-12 Okresný súd Košice I
preniesol svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Partizánske, keďže bolo zistené, že maloletý sa
zdržuje v obvode Okresného súdu Partizánske.

Otec maloletého W. Š. sa toho času nachádza na neznámom mieste. Vo veci bolo vykonané dôkladné
šetrenie, z výsledkov ktorého súd zistil, že otec má v Registri obyvateľov SR zmenenú adresu
trvalého pobytu. Jeho formálnym pobytom je Mesto Partizánske. Príslušníci polície vykonali opakovanéšetrenie na pobyt menovaného, pričom tento nebol zastihnutý na žiadnej adrese, a to ani na adrese
predchádzajúceho trvalého pobytu, kde matka otca maloletého uviedla, že tento už dvanásť rokov na
danej adrese nežije a mal by sa zdržiavať niekde v zahraničí, avšak nevedela uviesť kde. O menovanom

sa tak nepodarilo zistiť žiadne informácie. Z uvedeného je nepochybné, že nie je možné lokalizovať otca
maloletého dieťaťa a tohto zabezpečiť pre úkony súdu. Otec maloletého nie je vedený ani v záznamoch
Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, či zamestnávateľ. Rovnako sa tento nenachádza v zariadeniach
zboru väzenskej a justičnej stráže. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy v roku 2003.

Na základe týchto skutočností súd uznesením č.k. 1P/58/2015-59 zo dňa 09.09.2015 ustanovil otcovi
maloletého za opatrovníka v tomto konaní Evu Pravdovú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Prievidza.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť s prihliadnutím na vek a
potreby maloletého dieťaťa, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.

Súd na pojednávaniach 23.11.2015, 21.12.2015 a 08.02.2016 za prítomnosti matky maloletého a
kolízneho opatrovníka konal v neprítomnosti opatrovníka otca maloletého v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.,
ktorý mal predvolanie na jednotlivé pojednávania riadne vykázané a vykonal dokazovanie výsluchom
matky maloletého, svedkov W. Š., S. B. (rodičov otca maloletého), C. M., B. Š. (sestry otca maloletého),
vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s podstatným obsahom spisového materiálu, ako

aj pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 5Nc/63/03, Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/168/2009
a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu. Návrh podala preto, že došlo k zmene
pomerov maloletého ako aj na jej strane. Maloletý bol v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom

kojenec, v súčasnosti je študentom 8 ročného gymnázia, bude mať 13 rokov. Matka má zvýšene výdavky
s dochádzkou do školy, s ošatením i stravou. Taktiež matka prišla o zamestnanie, pracovala v Noveste
v Partizánskom, a to až do 31.07.2015. Od toho času je nezamestnaná a evidovaná na ÚPSVaR
Partizánske ako uchádzač o zamestnanie (evidovaná je od 12.10.2015). Medzitým bola PN (od februára
2015 až do 04.10.2015). Dôvodom PN bola operácia ľavej ruky. V súčasnosti žije v Partizánskom na

adrese V. Y. XXX/XX v 1 izbovom byte, kde žije spolu so svojim synom. Byt je v jej osobnom vlastníctve.
Jej príjem pozostáva z nemocenskej dávky a z dávky v nezamestnanosti v celkovej výške 153 € a tiež
výživné na maloletého vo výške 33,19 € mesačne. Občas jej finančne vypomáha jej plnoletá dcéra, ktorá
pracuje v Anglicku.

Svedok W. Š. (otec odporcu) uviedol, že so svojim synom bol naposledy v kontakte asi pred 12-13
rokmi, odvtedy ho už nevidel. Nemá vedomosť, kde sa jeho syn zdržuje a či ešte vôbec žije. Pokiaľ ide o
zdravotný stav jeho syna uviedol, že zopárkrát ležal na infekčnom, nevie o tom, že by mal byť neplodný.

Svedkyňa S. B. (matka odporcu) uviedla, že nemá vedomosť, kde sa jej syn v súčasnosti zdržiava

a v kontakte s ním nebola už viac ako 12 rokov. Pokiaľ ide o výživné, ktoré bolo odporcovi určené,
toto posiela ona poštovou poukážkou matke maloletého. Tiež uviedla, že je presvedčená, že maloletý
nie je dieťaťom jej syna, lebo tento prekonal ťažké infekčné choroby, mal ťažký priebeh mumsu a
mononukleózy a po prekonaní ochorenia jej lekár povedal, že jej syn nebude môcť mať deti.

Svedkyňa C. M. (sestra odporcu) uviedla, že so svojim bratom už nebola v osobnom kontakte asi 13-14
rokov, ani s ním netelefonovala a nemá ani e-mailový kontakt. Nekontaktujú a ani cez sociálne siete.
Nemá vedomosť, kde by sa jej brat mohol zdržiavať. Vie, že výživné za neho platí ich mama.

Svedkyňa B. Š. uviedla, že sa prevažne zdržuje v zahraničí a svojho brata nevidela asi 13-14 rokov.

Nemá na neho ani telefonický kontakt, ani e-mail.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť.

Maloletý Norbert sa narodil zo vzťahu F. V. a W. Š., ktorý otcovstvo dobrovoľne doznal. Táto skutočnosť

vyplýva aj z oznámenia o narodení, kde sú ako rodičia maloletého uvedení F. V. a W. Š.. Rozsudkom
Okresného súdu Partizánske č.k. 5Nc/63/03-25 zo dňa 22.05.2003 bola schválená rodičovská dohoda,
na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou
prispievaťnajehovýživusumou1.000Sk(33,19€)mesačne.Matkapodalanávrhnazvýšenievýživnéhoz dôvodu, že kým v čase úpravy výživného bol maloletý novorodencom, v súčasnosti už navštevuje
gymnázium, čím sa výrazne zvýšili výdavky spojené s jeho vzdelaním a celkovým zabezpečením.
Maloletý v súčasnosti navštevuje 2. ročník osemročného gymnázia v Partizánskom. Podľa vyjadrenia

matky je zdravý, vo voľnom čase sa venuje športu.

Z výsluchu matky ako aj z predložených listín vyplynulo, že táto bola zamestnaná v spoločnosti Novesta,
a.s. od 30.01.2014 na pracovnú zmluvu. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.07.2015.
Jej pracovné zaradenie bolo strojný gumár - výroba celogumových výrobkov. Nakoľko bola menovaná od

19.02.2015 práceneschopná až do 31.07.2015, zamestnávateľ s menovanou ukončil pracovný pomer
ku dňu 31.07.2015 v zmysle § 71 Zákonníka práce. Podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjme matka
dosiahla za mesiace august 2014 až február 2015 čistý príjem vo výške 2.755,66 € (priemer mesačne
229,64 €). Okrem tohto príjmu poberá prídavok na maloletého v sume 23,52 € mesačne. Z potvrdenia
Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplýva, že v období marca 2015 až septembra 2015 boli
matke maloletého vyplatené nemocenské dávky vo výške 1.672 € a ošetrovné za mesiace január až

február 2015 vo výške 62,30 €. Z potvrdenia UPSVaR Partizánske vyplýva, že matka maloletého bola
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 12.10.2015.

Otec maloletého podľa údajov z databázy sociálnej poisťovne nie je zamestnaný. Nakoľko v súčasnosti
nie je jeho pobyt známy, nebolo možné ani prešetriť jeho pomery. Z výpisu zo živnostenského

registra vyplýva, že otec maloletého má živnostenské oprávnenie (12 predmetov podnikania v oblasti
stavebníctva) od 01.06.2003 a živnosť doposiaľ nebola ukončená ani prerušená. Zo správy Daňového
úradu Trenčín, pobočka Partizánske vyplýva, že otec maloletého nepodal daňové priznanie k dani z
príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014. Zo správy ÚPSVaR Partizánske vyplýva, že otec
maloletého bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.01.2003 do 21.04.2003,

menovaný nepoberá žiadne dávky ani príspevky.

Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že navrhovateľka
spolu s maloletým býva v 1-izbovom byte, kde hradí nasledovné výdavky spojené s bývaním: nájom
v sume 130 € mesačne, plyn v sume 9 € mesačne, elektrinu v sume 14 € mesačne, TV + internet v

sume 18 € mesačne, komunálny odpad v sume 40 € ročne. Maloletému uhrádza poplatok za stravu v
školskej jedálni v sume 35 € mesačne. Maloletý hrá badminton. Otec maloletého sa o syna nezaujíma,
nenavštevuje ho. Výživné za neho platí jeho matka.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U
rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahuv súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov mal súd za preukázané, že návrh matky
na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne, aj keď nie v
celom rozsahu. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená pred takmer
trinástimi rokmi, teda v čase po narodení maloletého, kedy súd schválil rodičovskú dohodu účastníkov
a maloletého zveril matke a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.000 Sk (33,19 €)

mesačne. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výške výživného je preukázanie
zmeny pomerov, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane účastníka alebo
objektívne - vývojom životných nákladov.

Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého N.. V čase

poslednej úpravy výživného bol maloletý 3 mesačným bábätkom, v súčasnosti má 13 rokov a je
študentom 8. ročného gymnázia v Partizánskom. Je nepochybné, že s vekom objektívne došlo k nárastu
odôvodnených potrieb maloletého spojených nielen so štúdiom, oblečením, či stravovaním, ale aj s
voľnočasovými aktivitami. Maloletý sa venuje športu, hrá badminton, jeho zdravotný stav je dobrý.
Matka maloletého bola v čase posledného rozhodovania o výživnom zamestnaná v spoločnosti YAZAKI

Debnár Slovakia, Partizánske, pričom čerpala materskú dovolenku a okrem maloletého mala ešte jednu
vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie a jej príjem pozostáva z nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti vo výške 173 €, z
prídavku na maloletého vo výške 23,52 € a z výživného na maloletého vo výške 33,19 €. V súčasnosti už
má len vyživovaciu povinnosť k maloletému N.. Otec maloletého bol v čase posledného rozhodovania o

výživnom nezamestnaný a vybavoval si živnostenské oprávnenie v odbore stavebníctvo. Býval u svojich
rodičov. V súčasnosti sa jeho pobyt nepodarilo zistiť. Podľa údajov z databázy sociálnej poisťovne
nie je zamestnaný. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že má živnostenské oprávnenie (12
predmetov podnikania v oblasti stavebníctva) od 01.06.2003 a živnosť doposiaľ nebola ukončená ani
prerušená. Zo správy daňového úradu súd zistil, že nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej

osoby za rok 2014. Na úrade práce bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
20.01.2003 do 21.04.2003. Nepoberá žiadne dávky ani príspevky.

Miera, akou majú prispievať obaja rodičia na výživu svojho dieťaťa, je viazaná na ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Matka si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému najmä jej osobnou

starostlivosťou o neho, a to už od počiatku, ako sa maloletý narodil. Súd preto skúmal najmä schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - otca. Okrem reálneho zárobku povinného rodiča musí
súd zohľadniť aj jeho reálne možnosti podmienené jeho subjektívnymi vlastnosťami (napr. vzdelanie,
prax, vek, zdravotný stav), ako aj určité objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce a pod.). Súd preto
pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z vyššie uvedeného a prihliadol na skutočnosť, že matka

maloletého v podstate po celý čas sama zabezpečovala starostlivosť o maloletého, pričom treba uviesť,
že nie je mysliteľné aby matka maloletého sama zvládala nielen osobnú starostlivosť o maloletého,
nakoľko otec sa o dieťa nezaujíma, a to dlhodobo počas celého života dieťaťa, teda 13 rokov, ale
i podstatnú časť finančnej starostlivosti, keďže výška výživného určená pôvodným rozhodnutím o
výživnom z roku 2003 vo výške 33,19 € nemôže byť postačujúca na pokrytie zvýšených výdavkov

spojených so zabezpečením starostlivosti o maloletého. Súd tiež prihliadol k tomu, že aj keď sa pobyt
otca maloletého nepodarilo zistiť, ani jeho reálny príjem, tento má zriadené živnostenské oprávnenie v
oblasti stavebníctva, a to od roku 2003, toto oprávnenie naďalej trvá, preto pri určovaní výšky výživného
súd vychádzal aj z ustanovenia § 63 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine a preto určil otcovi vyživovaciu
povinnosť vo výške 100 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda od 01.01.2015.

Pokiaľ matka odporcu spochybňovala otcovstvo jej syna k maloletému s poukazom na skutočnosť, že
po prekonaní vážnym chorôb z detstva je neplodný, nebol súd oprávnený v tomto konaní sa touto
otázkou zaoberať a vzhľadom na vek maloletého, ktorý má už 13 rokov, má súd za to, že bol dostatočnýčasový priestor pre otca, aby vykonal kroky nevyhnutné k potvrdeniu alebo vyvráteniu pochybností o
jeho otcovstve, či plodnosti.

Odporcovi vznikol zvýšením vyživovacej povinnosti nedoplatok na výživnom za čas od 01.01.2015
do 31.01.2016 vo výške 868,53 € (66,81 € /rozdiel medzi novourčeným a pôvodným výživným/ x 13
mesiacov), o ktorom súd rozhodol tak, že otcovi povolil splácať ho v splátkach v sume 30 € mesačne
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich.

V ostatných častiach zostal rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 5Nc/63/03-25 zo dňa 22.05.2003
nezmenený.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§146ods.1písm.a/O.s.p.,vzmyslektoréhožiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).