Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Judita Dubjelová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201478
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514201478.4

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1. S. Q., nar. X. X. XXXX, bytom G.
U., C. XXXX/XXX, občanom SR, 2. J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. N. XXX, občianke SR v konaní
o zaplatenie 3748,03 Eur a príslušenstva zo sumy 3646,71 eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 053,98
eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.6.2013 do zaplatenia v 30,-- eur mesačných splátkach
od právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri
nezaplatení jedinej splátky.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Žalovaným v 1. a v 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1. a 2. rade

zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3646,71 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od
21.11.2012 do 20.11.2013 vo výške 101,32 eur, ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 3 646,71 eur od
21.11.2013 do zaplatenia a priznať mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade
dňa 21. 1. 2009 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP ), na základe ktorej poskytol

žalovaným
peňažné prostriedky. Zmluva a VOP upravovali podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a §
261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka (ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských
úveroch. Pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou so žalobcom dňa 27.6.2013
postúpil na žalobcu pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 4 031,94 eur, ktorá pozostávala

z istiny vo výške 2 962,18 eur, riadneho úroku vo výške 784,53 eur, úroku z omeškania vo výške
156,41 eur a ostatného príslušenstva vo výške 128,82 eur.

Podľa zmluvy o úvere pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 3 300 eur, ktorý mal byť
splácaný v 107 mesačných splátkach vo výške 61,39 eur vždy ku 20. dňu v mesiaci. Žalobca v tomto
konaní uplatňuje 62 splátok úveru splatných od 20. 11. 2012 do 20. 12. 2017 vo výške 3 646,71 eur,

pričom tieto splátky sa stali splatnými dňa 11. 8. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Uplatňovaná dlžná suma teda pozostáva z neuhradených 62 splátok vo výške 3 646,71 eur,t.j. rozdielu medzi neuhradenými splátkami a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na
tieto splátky. Zo splatných jednotlivých mesačných splátok žiadal žalobca zaplatiť 8,5 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 3 646,71 eur od 21.11.2013 do zaplatenia a tiež žiadal priznať úrok z omeškania

zo splátok za obdobie od 21.11.2012 do 20.11.2013 vyčíslený vo výške 101,32 eur.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaným súd doručil žalobu
a vyzval ich, aby sa v lehote 15 dní k nej vyjadrili.

Žalovaní sa v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadrili.

Na výzvu súdu pôvodný veriteľ oznámil, že požadované dôkazy týkajúce sa úverového vzťahu nemá k
dispozícii, keďže úverovú zmluvu a celú dokumentáciu odovzdal postupníkovi, t.j. žalobcovi.

Žalobca, v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 29.10.2015, tvrdil, že ust. § 92 ods. 8

ZoB nie je možné spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, ale toto ustanovenie nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení,
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Tvrdenie oprel o názor Doc. JUDr.
Kristiána Csacha, PhD, LL.M publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Doručenie písomnej

výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky
a s jej nedoručením môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, preto
banka mohla postúpiť peňažný záväzok ako celok včítane príslušenstva. Pôvodný veriteľ splnil všetky
povinnosti stanovené v § 92 ods. 8 ZoB a žalovaní boli vyzvaní pôvodným veriteľom na úhradu dlžnej

sumy s tým, že boli čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke v omeškaní nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní. Žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný veriteľ
konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a pohľadávku postúpil na žalobcu. Žalovaným bol poskytnutý
úver vo výške 3 300 eur pri premenlivej ročnej úrokovej sadzbe 16,60 %, ktorý sa zaviazali platiť v 107
mesačných splátkach po 61,39 eur počnúc dňom 20. 2. 2009 a s konečnou splatnosťou dňa 20. 12.

2017.

Za vedenie účtu bol dohodnutý poplatok vo výške 1,99 eur mesačne. Zmluvné strany sa dohodli, že
splatnéúrokyasplatnépoplatkysadňomichsplatnostipripíšukistineastávajúsajejsúčasťou.Vzmysle
čl. II bod 2 Zmluvy žalovaní svojimi podpismi potvrdili, že pred uzatvorením Zmluvy sa oboznámili s VOP

a so Sadzobníkom a súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Oznámením zo dňa 20.5.2013 vyhlásil
pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru. Následne pôvodný veriteľ postúpil zmluvou uzavretou dňa
27.6.2013 na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 4 031,94 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
2 962,18 eur, z riadneho úroku vo výške 784,53 eur, z úroku z omeškania vo výške 156,41 eur a z
ostatného príslušenstva 128,82 eur, pričom úrok z omeškania vo výške 156,41 eur a príslušenstvo vo

výške 128,82 eur si žalobca v konaní neuplatňuje. Istina 2 962,18 eur pozostáva z neuhradeného úveru,
z poplatkov a zo zmluvných úrokov.

Súd vyzval žalovaných, aby zdokladovali svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery a žalobcovi
súd uložil, aby špecifikoval, v akej celkovej výške žalovaní uhradili úver, na čo boli jednotlivé platby

započítané, koľko bolo započítané na istinu, koľko na úrok z úveru, koľko na poplatky a kedy boli tieto
platbyzapočítanéakedyžalovanízaplatili poslednúsplátkuavakejvýškeatiežabypredložilstanovisko
NBS.

Na pojednávaní dňa 21.1.2016 žalobca na žalobe trval a dodal, že k dohode by mohlo dôjsť len vtedy,

keď by žalovaní uznali žalovanú sumu a splácali ju mesačne po 60 eur. Žalovaní uviedli, že žalovanú
sumu by mohli splácať po 30 eur mesačne vzhľadom na ich príjmy a majetkové a sociálne pomery. Ďalej
uviedli, že žalovaný S. Q. je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadnu
dávku a manželka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 206,10 eur a rodinné prídavky na deti vo
výške 117 eur. Bývajú v rodinnom dome po rodičoch.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu (čl. 104, 129), výsluchom žalovaných (čl. 99, 104, 137)
a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o splátkovom úvere (čl.3), VOP (čl. 23-39),
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom (čl. 115), oznámením žalobcu o vyhlásenímimoriadnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu dlžnej sumy adresovanou žalovaným (čl. 9), zmluvou
o postúpení pohľadávky a jej prílohou č. 1 zo dňa 27.6.2013 (čl. 10), oznámením pôvodného veriteľa
žalovaným o postúpení pohľadávky (čl. 7), pokusom o zmier žalobcu adresovaným žalovaným (čl.

20,21), informatívnym výpisom z OR žalobcu, písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 58-64, 103, 116,
135), vyjadrením pôvodného veriteľa (čl. 115), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav:

Z úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli dňa 21. 1. 2009 zmluvu o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXX,podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným spotrebný úver vo
výške 3 300 eur pri premenlivej ročnej úrokovej sadzbe 16,60 %. Žalovaní sa zaviazali splácať úver
s dohodnutým úrokom v 107 mesačných splátkach vo výške 61,39 eur vždy k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20. 2. 2009 a poslednej splátky dňa 20. 12. 2017, RPMN bola
vo výške 20,35 % ročne. Splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Žalovaní sa
zaviazali platiť za správu úveru mesačne poplatok vo výške 1,99 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že

splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.

V čl. II. bod 2 Záverečných ustanovení zmluvy o úvere Dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s VOP
veriteľa a tiež sa oboznámil a súhlasí so Sadzobníkom. Podľa čl. II. bod. 3, 4 zmluvy o úvere Všetky

právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve a tiež vzájomné právne vzťahy účastníkov zmluvy sa
budúriadiťpríslušnýmiustanoveniamiÚverovýchpodmienok,VOP,ObZaostatnýmiprávnymipredpismi
v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ spravovať
podľa príslušných ustanovení ObZ.
Z prehľadu transakcií o úvere je nesporné, že žalovaní uhradili pôvodnému veriteľovi splátky spolu vo

výške 2 146,02 eur, z toho na istinu pôvodný veriteľ započítal sumu 2 054,52 eur, na poplatky
sumu 89,59 eur a na úrok z omeškania sumu 1,91 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaní uhradili
žalobcovi sumu 100 eur, ktorá bola započítaná na dlžnú sumu.

Z platieb žalovaných nepochybne vyplýva, že boli v omeškaní s úhradou predpísaných splátok pred

postúpením pohľadávky viac ako 90 dní.

Pôvodný veriteľ listom zo dňa 20.5.2013 adresovaným žalovaným vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 17. 5. 2013 a zároveň ich vyzval na okamžitú úhradu dlžnej sumy vo výške 3 944,27 eur do 15 dní
od prevzatia tohto oznámenia. Súd považoval toto oznámenie o mimoriadnej splatnosti za doručené

žalovaným dňom 31.5.2013 (na tretí deň po jeho odoslaní poštou).

Pôvodný veriteľ uzavrel so žalobcom dňa 27.6.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok a z Prílohy č. 1
ku zmluve vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu aj pohľadávku žalovaných z predmetného
úverovéhovzťahuvovýške4031,94eur,ktorápozostávazistinyvovýške2962,18eur,zriadnehoúroku

vo výške 784,53 eur, z úroku z omeškania vo výške 156,41 eur a z ostatného príslušenstva 128,82 eur.

Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky na žalobcu listom zo dňa 9.7.2013 a o
zaslaní tohto oznámenia predložil podací hárok.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3
písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré
úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej

zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto
zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej
časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa § 497 až 507 ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl.
II. bod 3, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť
príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto

poradí a tiež aj napriek čl. II. bod 4, podľa ktorého vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ.
spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ Okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so

Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia
pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb (§ 23a ods.1, 2), s
ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).

Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanými na základe zmluvy vznikli v období, keď SR už

transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých

podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Slovenská republika je
povinnáaplikovaťeurópskeprávnepredpisy,ktorémajúprednosťpredslovenskýmiprávnymipredpismi,
teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS, ktorá
bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4. 2004, v

ust. § 52-54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej stranespotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
Podľa ods.2 citovaného zákonného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa 53 ods. 2 OZ Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§524ods.1OZVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo
dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrýmmravom.

Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa§40ods.3Obč.zák.písomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcouosobou,akprávny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd najskôr posudzoval, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom

na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným veriteľom a
žalobcom. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi
doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju
pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane
novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a postúpená pohľadávka musí byť v
zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť v rozpore s citovanou Smernicou

Rady 93/13, ani s ustanoveniami
§ 52-54 OZ, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

Súd však považoval postúpenie pohľadávky na žalobcu za platené, keďže pôvodný veriteľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru dňa 20.5.2013 a následne splatnú pohľadávku postúpil na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 27.6.2013 na žalobcu.

V prejednávanom prípade ide o klasickú typovú spotrebiteľskú zmluvu, kde žalovaní
vystupovali ako spotrebitelia, ktorí nemali možnosť zasahovať do znenia a do obsahu vopred
naformulovaných podmienok zmluvy a do obsahu VOP a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana

nemohli vyjednávať a zmluvu mohli uzatvoriť len za predpokladu, že vopred naformulované podmienky
zmluvy prijmú.

Súd podrobil súdnej kontrole predmetnú úverovú zmluvu a VOP, účinné od 15.1.2009, či neobsahujú
neprijateľné podmienky, teda absolútne neplatné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 OZ a či boli platne

uzavreté, t.j. či sa stali súčasťou zmluvy o úvere. VOP obsahujú 29 strán a pôvodný veriteľ vopred
tieto VOP naformuloval a predkladal ich spolu s úverovou zmluvou viacerým fyzickým osobám, s ktorými
uzatváral úverové zmluvy. Žalovaní ako spotrebitelia nemohli meniť obsah týchto typových vopred
naformulovaných VOP. Z úradnej činnosti súdu je známe, že pri uzatváraní úverových zmlúv pôvodný
veriteľ klientov neoboznamoval s obsahom VOP, individuálne nedojednával VOP a neoboznamovala

klientov ani so Sadzobníkom. VOP predložené do spisu pôvodný veriteľ individuálne nedohodol so
žalovanými, nie sú verifikované ani žalovanými, ani pôvodným veriteľom a tieto neboli zmluvnými
stranami podpísané, v zmysle § 40 ods. 1 OZ a § 40 ods. 3 OZ VOP neboli platne uzavreté, teda ide
o neplatný právny úkon a tieto VOP sa nestali súčasťou zmluvy o úvere.

Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, (ďalej len ZOSÚ) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca žiadal priznať aj 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3 646,71 eur od 21.1.2013 do
zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmluve o úvere absentuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ - adresa predávajúceho, na ktorej

môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a ods. 2 písm. i/ -výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Prejednávaná zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačnej
splátky 61,39 eur bez jej špecifikácie, koľko z tejto splátky bude započítané na istinu, koľko na úroky
a koľko na poplatky.

Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
a žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi iba úver vo výške, ktorý im bol skutočne vyplatený. Žalobca
má nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy 3 300 eur, pričom z tejto sumy žalovaní splatili
do postúpenia pohľadávky pôvodnému veriteľovi sumu v celkovej výške 2 146,02 eur, po postúpení
pohľadávky uhradili žalobcovi sumu 100 eur, t. j. celkom zaplatili sumu 2 246,002 eur. Žalobca má nárok

len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutou sumou a vrátenou sumou, t.j. má nárok na zaplatenie sumy
1 053,98 eur ( poskytnutá suma 3 300 eur mínus suma vrátená 2 246,02 eur), preto súd žalobe v tejto
časti vyhovel a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 053,98 eur.Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd mal preukázané, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru oznámením zo dňa

20.5.2013, ktoré súd považoval za doručené, ako je uvedené vyššie, dňa 31.5.2013 a nasledujúcim
dňom 1.6.2013 sa dostali žalovaní do omeškania so zaplatením dlžnej sumy.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne (úroková sadzba ECB 0,5 % + 8% ročne podľa vyhlášky č.
87/1995) zo sumy 1 053,98 od 1.6.2013, t.j. odo dňa, kedy sa dostali žalovaní do omeškania.

Žalovaným súd povolil v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na ich majetkové a sociálne pomery
splácať priznanú sumu s úrokom z omeškania v 30,-- eur mesačných splátkach od právoplatnosti
rozsudku vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej
splátky.

V prevyšujúcej časti, t.j. nad sumu 1 053,98 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.11.2013
do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania od 21.11.2012 do 20.11.2013 vyčíslený vo výške 101,32
eur. Žalobca však nepreukázal, ako dospel k tejto sume, z akej sumy vypočítal úrok z omeškania a koľko

percentný úrok z omeškania za toto obdobie uplatňuje, teda žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné
bremeno a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého Ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3 748,03 eur a zaplatenie 8,5 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 3 646,71 eur od 21.11.2013 do zaplatenia. Súd zaviazal žalovaných na zaplatenie
sumy 1 053,98 eur, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 28 %, bol žalobca v konaní

úspešný. Keďže súd v prevyšujúcej časti, teda v časti istiny vo výške 2 592,73 eur s príslušenstvom a
v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 101,32 eur žalobu zamietol, mali v tejto časti, ktorá
predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 72 %, úspech žalovaní. Po odpočítaní úspechu žalobcu
od úspechu žalovaných (72-28), úspech žalovaných prevyšuje úspech žalobcu o 44 %, teda žalovaní
majú právo na náhradu trov konania vo výške 44 %, ale žiadne trovy konania si neuplatňovali a zo spisu

nevyplýva, aby im nejaké trovy konania vznikli, preto im súd trovy konania nepriznal. Žalobcovi, ktorý
mal úspech len vo výške 28 %, súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

2. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za
prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú
odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.