Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/433/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210788
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210788.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Oľgy Belkovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 10C/249/2012-75 zo dňa 20. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podaným návrhom uplatnil voči žalovanému podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č.
514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že Okresný súd Liptovský Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní

o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti.
Okresný súd po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise a obsahom spisu sp. zn.
10Er/255/2010 zistil, že dňa 07.06.2010 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok.
Výzvou zo dňa 21.06.2010 exekučný súd vyzval rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského
spisu a dňa 09.07.2010 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Okresný súd v ďalšej

časti odôvodnenia citujú ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.
z. (Exekučný poriadok), § 3 ods. 1 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uviedol, že z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žežalobcanepreukázalnaplneniezákladnéhoprvkuzodpovednostnéhovzťahu,
ktorým je nesprávny úradný postup. Tvrdenie žalobcu o rozhodnutí o žiadosti na udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 10 mesiacov sa ukázalo ako nepravdivé. Z pripojeného
exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
09.07.2010, t. j. 17 dní po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu

činnosť Ústavného súdu SR, samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane, oddelenie od ostatných
okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení.Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu. V prejednávanej veci bolo
potrebné prihliadnuť aj na charakter procesného úkonu súdu a to poverenia na vykonanie exekúcie,
ktorým sa nekončí samotné exekučné konanie. Žalobca žiadnym spôsobom neozrejmil, v čom spočíva

zásah do jeho práva v dôsledku nedodržania lehoty na vydanie poverenia v rozsahu 17 dní. Pre prijatie
záveru o porušení základného práva účastníka a o existencii zbytočných prieťahov exekučného súdu
nepostačuje len samotné prekročenie zákonom stanovenej lehoty, ale aj naplnenie ďalších podstatných
okolností prejednávanej veci. Medzi uvedené okolnosti je potrebné zaradiť okrem iného aj správanie sa
oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, ďalší priebeh konania, ako i postup exekútora a

exekučnéhosúduvoveci.Jeznámouskutočnosťou,žeaplikáciaprávaEÚvoblastiochranyspotrebiteľa
zasiahla do dovtedajšej súdnej praxe a významne ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani
exekučné konanie. V duchu existujúcej judikatúry bolo a je povinnosťou exekučného súdu postupovať
v exekučnom konaní v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa opakovane
judikovanými Európskym súdnym dvorom (napr. vec C-40/08, C-76/10). Ochrane spotrebiteľa je preto
potrebné venovať náležitú pozornosť aj v exekučnom konaní, s čím je spojené adekvátne plynutie

času. Vyššie uvedeným okolnostiam nasvedčuje skutočnosť, že neskoršia právna úprava v ustanovení
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyňala rozhodcovské rozsudky zo zákonom stanovenej 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Rýchlosť nemôže byť na úkor
kvality. Ku skúmaniu zákonnosti exekúcie nemožno pristupovať formalisticky len za účelom dodržania
zákonnej lehoty. Je namieste starostlivo skúmať zákonnosť exekúcie. Uvedené okolnosti sú objektívne

spôsobilévyvolaťpredĺženiezákonomstanovenejlehotynavydaniepoverenia.Vprípadestretuzáujmov
je potrebné uprednostniť záujem na riadnom výkone spravodlivosti, dodržiavaní zásad v oblasti ochrany
spotrebiteľa vyplývajúcich z komunitárneho práva a zákonnosti exekúcie, hoci aj na úkor nedodržania
zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia z objektívnych dôvodov. Nemožno tiež neprihliadať na
skutočnosť,žepredmetnéexekučnékonanieboločiastočnezastavené.Nakoľkonebolsplnenýzákladný

predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný
postup), súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinná súvislosť, vznik škody), ani sa nezaoberal
vznesenou námietkou premlčania. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal i
otázkou prejednania veci v neprítomnosti účastníkov konania. V tomto smere uviedol, že účastníci, resp.
ich zástupcovia boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Žalovaný požiadal o ospravedlnenie

z dôvodu hospodárnosti konania. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o zrušenie
termínu pojednávania až do konečného rozhodnutia v otázke nestrannosti sudcu a zákonného sudcu
a zároveň navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd. Tieto tvrdenia okresný súd nepovažoval za dôležité dôvod odročenia súdneho

pojednávania a rovnako nezistil iný dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania. V tomto smere
zdôraznil, že o žiadosti žalobcu, aby prejednávaná vec bola prikázaná inému súdu, bolo právoplatne
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.03.2013 č. k. 9NcC/302/2013-18 a uznesením
toho istého súdu zo dňa 15.04.2013 č. k. 8NcC/363/2013-26.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O. s. p.“).

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že podal súdu návrh na zrušenie pojednávania, okresný súd mal

postupovať podľa § 15 O. s. p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu a ten podľa § 12 O. s.
p. mal predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia
bola možnosť jeho obrany voči prejednaniu veci pred zákonným sudcom odňatá a celkom zmarená.
Žalobca teda riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2

O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Žalobca s poukazom na ust. § 15 O. s. p. ďalej v
dôvodoch odvolania uviedol, že texte žaloby upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je
potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto

sudcu považovať za nestranného. V tomto smere poukázal na názor v právne a skutkovo zhodnej veci
vyslovených Krajským súdom v Trnave, napr. v rozhodnutí zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012, v
ktorej boli vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda a vec žalobcu bola prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta. Rovnako rozhodli v skutkovo a právne rovnakýchveciach žalobcu aj Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Žalobca v podanom odvolaní namietal
i skutočnosť, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých okresný súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.

V závere odvolania uviedol, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Námietkužalobcu,žeokresnýsúdnemoholvprejednávanejvecipostupovaťpodľa§101ods.2O.s.p.a
vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiál zistil,
že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 20.06.2013, keď žalobca a jeho právny
zástupca prevzali predvolanie dňa 10.06.2013. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce
mailovým podaním zo dňa 17.06.2013 požiadal o zrušenie pojednávania a zároveň o prerušenie konania

(z dôvodu podania ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8NcC/363/2013),
ktoré žiadosti okresný súd správne vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd v tomto smere odkazuje
na správne právne závery prvostupňového súdu v uznesení č. k. 10C/249/2012-72 zo dňa 20.06.2013.
Na základe týchto zistení potom neobstojí ani námietka žalobcu, že okresný súd vo veci rozhodol bez
toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci.

Neobstojí ani námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a
rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Touto námietkou sa náležite zaoberal Krajský súd v
Žiline v uznesení č. k. 8NcC/363/2013-26 zo dňa 15.04.2013, ktorým rozhodol, že sudca, ktorému bola
predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
prejednávanej veci.

Námietka žalobcu, že okresný súd sa dopustil viacerých omyloch keď konštatoval, že žalobcom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia
napadnutého rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva.

S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané proti výroku o trovách konania,

resp. žalovaný proti tomuto výroku odvolanie nepodal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219
ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .