Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/234/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209212862
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209212862.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : C.. I. B., J. J., F. X, zastúpený Mgr. Ladislavom
Mihalovičom, Bratislava, Holičská 18, proti odporcom : 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava,
Tomášiková 48, 2/ General Factoring, a.s., Bratislava, Košická 56, zastúpená Advokátskou kanceláriou
HMG & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefanovičova 12, 3/ W.. O. J., J. J., K. XX, zastúpený advokátkou
JUDr. Petrou Lukáčovou, Advokátska kancelária, Nitra, Mostná 72, o určenie neplatnosti dražby, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 12. 2010 č.k. 45C
158/2009 - 299, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom 1/,

2/ a 3/ domáhal určenia neplatnosti dražby bytu č. 1 na prízemí bytového domu v Bratislave, J. A.. XX,
ktorá sa konala dňa 13. 5. 2009 o 10.00 hod. v sídle odporcu 2/ v Bratislave, na Košickej ul. 56, ktorá
bola osvedčená notárskou zápisnicou spísanou notárkou I.. T. E. pod č. N 240/2009, Nz 15429/2009,
NCRIs 15603/2009. Navrhovateľom dražby bol odporca 1/, dražobníkom odporca 2/ a vydražiteľom
bytu odporca 3/. Navrhovateľ sa neplatnosti dražby domáhal z dôvodu porušenia ustanovení zákona
č. 527/2009 Z.z. o dobrovoľných dražbách, argumentujúc tým, že mu nebola predložená zmluva o

vykonaní dražby, uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, tiež tým, že mu nebola doručená výzva k
sprístupneniu bytu na J. A.. XX v Bratislave pre účely vyhotovenia znaleckého posudku na hodnotu bytu
a napriek tomu bol dňa 11. 11. 2008 znalcom W.. D. Š. vypracovaný znalecký posudok č. 116/2008.

Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že predmetom opakovanej dražby dňa 13. 5. 2009
boli nehnuteľnosti zapísané na LV Č.. XXXX T..Ú.. G. J. - byt č. 1 na prízemí bytového domu v Bratislave,

E. J. XX súp.č. 5193, parc.č. 5432, 5433, 5434, 5435, 5436 a 5437, podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v 1092/100000 v 1/1-ine. Odhadnutá cena predmetu opakovanej
dobrovoľnej dražby predstavovala sumu 89.623,58 €. Najnižšie podanie bolo určené sumou 45.000 €,
najvyššie podanie v sume 60.500 € urobil odporca 3/, ktorý sa stal aj vydražiteľom predmetu dražby.
Súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ je prihlásený na prechodný pobyt od 20. 6. 2008 na
adrese J. XX v Bratislave. Odporca 2/ písomne vyzval navrhovateľa, aby dňa 6. 11. 2008 sprístupnil

nehnuteľnosť a umožnil tak súdnemu znalcovi W.. D. Š. vykonať ohodnotenie bytu; zásielka s touto
výzvou bola navrhovateľovi doručovaná v dňoch 27. 10. 2008 a 28. 10. 2008, pričom 28. 10. 2008 bola
zásielka uložená na pošte, kde si ju navrhovateľ v odbernej lehote nevyzdvihol. V znaleckom posudku
č. 116/2008 zo dňa 11. 11. 2008 znalec W.. D. Š. určil všeobecnú hodnotu bytu sumou 2.673.998,49,-
Sk, keď použil metódu polohovej diferenciácie.

Pohľadávka, pre vymoženie ktorej odporca 1/ navrhol vykonanie dražby, vznikla na základe zmluvy
o hypotekárnom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 12. 2004 a zmluvy o splátkovom úvere Č..XXXXXXXXXX; obe pohľadávky boli zabezpečené záložným právom v prospech odporcu 1/ na
nehnuteľnosť - byt č. 1 na prízemí bytového domu v Bratislave, J. XX.

Z dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ sa podľa oznámenia spoločnosti Chirmed dňa 9. 10. 2008
podrobil na klinike tejto spoločnosti operácii; hospitalizovaný bol do 10. 10. 2008, práceneschopný bol
do 31. 10. 2008.

Prvostupňový súd pri posudzovaní návrhu navrhovateľa vychádzal z ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002

Z.z. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého ak sa navrhovateľ chce úspešne domôcť určenia
neplatnostidobrovoľnejdražby nasúde,jenutné,abypreukázal,žeprivýkonedobrovoľnejdražbydošlo
kporušeniutohtozákona,pričomzároveňmusípreukázaťajto,ževdôsledkuporušeniatejtoskutočnosti
došlo k zásahu do jeho práv. Navrhovateľ namietal, že mu odporca 2/ ako dražobník nedoručil riadne
výzvu na sprístupnenie predmetu dražby, čo malo za následok porušenie ust. § 12 ods. 3 zák.č.
527/2002 Z.z., pretože ocenenie predmetu dražby nebolo vykonané v súlade so zákonom. Zákon č.

527/2002 Z.z. ustanovuje, že písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk; na
doručovanie sa podľa uvedeného zákona primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým
je v tomto prípade Občiansky súdny poriadok. Navrhovateľovi bola zásielka s výzvou na sprístupnenie
bytu doručovaná dňa 27. 10. 2008, opakovaný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 28. 10. 2008, s
následným uložením zásielky na pošte, kde si ju navrhovateľ v odbernej lehote neprevzal. Navrhovateľ

namietal, že nedošlo ku vzniku fikcie doručenia zásielky, pretože v čase jej doručovania sa v mieste
svojho trvalého bydliska nezdržoval.

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že v prípade uloženia zásielky na pošte alebo orgáne
obce, sa písomnosť, ktorú si adresát nevyzdvihol, považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená,

aj keď sa o tom adresát nedozvedel. To však platí len vtedy, ak sa adresát v mieste doručenia
zdržiaval. Navrhovateľa zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že sa
nezdržiaval v mieste bydliska v čase od prvého pokusu o doručovanie až po koniec odbernej lehoty
na prevzatie zásielky po jej uložení. Len pokiaľ by navrhovateľ preukázal, že sa v mieste doručenia v
čase doručovania nezdržoval po celú dobu, počas ktorej si mohol zásielku prevziať, by bol možný záver

súdu o neúčinnosti náhradného doručenia zásielky. Skutočnosť, že sa navrhovateľ v čase doručovania
mu zásielky - písomnej výzvy na sprístupnenie bytu - v mieste doručovania nezdržoval, preukazoval
navrhovateľ lekárskou správou vystavenou spoločnosťou Chirmed, s.r.o. Košice, v ktorej podstúpil
liposukciu. Podľa tejto správy sa navrhovateľ podrobil zákroku dňa 9. 10. 2008; dňa 10. 10. 2008
boli navrhovateľovi previazané dreny a doporučený kľudový režim do 31. 10.2008. Následne sa mal

navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia zdržovať na adrese v Bratislave, J. XX, teda v mieste svojho
prechodného pobytu a nie v mieste trvalého pobytu v Bratislave, F. X, kam mu boli zásielky doručované.
Navrhovateľ má ako prechodný tak i trvalý pobyt hlásený v Bratislave, t.j. v tom istom meste. Nijakým
spôsobom v konaní nepreukázal, že by sa v mieste trvalého bydliska vôbec nezdržoval, pričom napr. na
adrese trvalého bydliska si dňa 22. 2.2009 prevzal poštovú zásielku, obsahujúcu oznámenie

o konaní dražby zo dňa 19. 2. 2009, ktorú si navrhovateľ prevzal napriek tomu, že tvrdil,
že sa na adrese Bratislava, F. X nezdržuje. Súd prvého stupňa z týchto zistení uzavrel, že
navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa v čase doručovania uvedenej zásielky na adrese svojho
trvalého pobytu nezdržoval, a teda nebola preukázané skutočnosť, že by v jeho prípade nedošlo k
naplneniu predpokladov vzniku zákonnej fikcie náhradného doručenia. Navrhovateľ tak nepreukázal,

že postup odporcu 2/ pri oceňovaní nehnuteľnosti odporoval ustanoveniam zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách.

Ďalším dôvodom, pre ktorý navrhovateľ namietal neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 13.
5. 2009, bola skutočnosť, že k vykonaniu dražby došlo napriek tomu, že odporca 1/ ako navrhovateľ

dražby a odporca 2/ ako dražobník medzi sebou neuzatvorili zmluvu o vykonaní dražby. Ako zistil
prvostupňový súd, medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ došlo dňa 30. 5. 2007 k uzavretiu dohody o
dobrovoľných dražbách; jej predmetom bolo dojednanie všeobecných podmienok pre vykonávanie
dražieb odporcom 2/ na návrhy odporcu 1/. Dohoda obsahuje označenie odporcu 2/ ako dražobníka,
označenie odporcu 1/ ako navrhovateľa dražieb, výšku predpokladaných nákladov dražieb, spôsob

určenia odmeny dražobníka. Uvedená zmluva tak stanovuje všeobecné zmluvné podmienky, ktorými
sa budú riadiť zmluvné vzťahy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ pri výkone bližšie neurčeného počtu
dražieb. Podľa bodu 1.15 preambuly tejto dohody vyhlásenie navrhovateľa o spôsobilosti predmetu
dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle zákonao dobrovoľných dražbách, bude zároveň považované za návrh na vykonanie dražby. V tejto dohode
došlo medzi zmluvnými stranami aj k dojednaniu spôsobu uzatvárania zmlúv o vykonaní dražby pre
jednotlivé dražby. K uzatvoreniu zmluvy o vykonaní dražby tak podľa tejto dohody malo dôjsť podpísaním

vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby odporcom 1/ a odporcom 2/. Zmluva o vykonaní dražby tak
pozostávala z dohody o dobrovoľných dražbách a vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Obdobný
spôsob uzatvárania zmlúv bol medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dohodnutý i pre uzatváranie zmlúv o
opakovanej dobrovoľnej dražbe, keď k uzatvoreniu zmluvy o opakovanej dobrovoľnej dražbe malo dôjsť
podpísaním oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe oboma zmluvnými stranami.

Podľa navrhovateľa takúto dohodu o vykonaní dražby nemožno považovať za zmluvu o vykonaní
dražby podľa § 16 zák.č. 527/2002 Z.z., pretože neobsahuje všetky náležitosti ustanovené uvedeným
zákonom. Konkrétne, podľa navrhovateľa, v dohode o dobrovoľných dražbách zo dňa 30. 5. 2007
nemohlo byť uvedené jeho meno, pretože v čase uzavretia dohody ešte vôbec nebolo známe, že
nehnuteľnosti sa budú dražiť. Súd prvého stupňa k uvedenej námietke uviedol, že zákon č. 572/2002

Z.z. nevylučuje možnosť, aby navrhovateľ dražby a dražobník uzavreli medzi sebou jednu všeobecnú
zmluvu, v ktorej si vymedzia náležitosti ako napr. spôsob určenia odmeny dražobníka, podmienky
ukončenia zmluvného vzťahu a pod., pričom pri každej jednotlivej dražbe dôjde k uzatvoreniu čiastkovej
zmluvy, ktorá bude obsahovať ostatné náležitosti zmluvy o vykonaní dražby a všeobecná zmluva
bude tvoriť jej súčasť. Pre platnosť každej jednotlivej zmluvy je podstatné, aby táto spolu s rámcovou

zmluvou obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Zákonu neodporuje ani dohoda
uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, podľa ktorého k uzatvoreniu dohody o vykonaní dražby
dôjde podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Vyhlásenie o spôsobilosti predmetu
dražby tvorí v takom prípade zároveň i ponuku ( ofertu ) na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby.
Podpísanie tejto dohody oboma zmluvnými stranami následne predstavuje prijatie tejto ponuky ( jej

akceptáciu ) oboma zmluvnými stranami.

Obdobný mechanizmus bol medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dohodnutý aj pre uzatváranie zmlúv
o vykonaní opakovanej dražby, keďže v tomto prípade sa za návrh na vykonanie opakovanej dražby
považovalo oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorej podpísaním došlo k jeho prijatiu,

a teda aj k uzavretiu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Takto uzatvorené zmluvy nie sú v
rozpore s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, nepriečia sa mu a ani ho svojím obsahom
neobchádzajú. Nemôžu byť preto postihnuté sankciou neplatnosti. Prvostupňový súd k tomu dodal, že
ani samotné preukázanie porušenia zákona by nepostačovalo na dosiahnutie úspechu navrhovateľa v
konaní o neplatnosť dražby, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by porušením ustanovení zákona č.

527/2002 Z.z. došlo k zásahu do jeho práv. Navrhovateľ nespochybnil oprávnenie navrhovateľa dražby
pristúpiť k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Ak by súd návrhu o určenie
neplatnosti dražby vyhovel, došlo by iba k obnoveniu predošlého právneho stavu. Odporca 1/ by tak
mohol znovu realizovať svoje oprávnenie záložného veriteľa. Navrhovateľ tiež neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by dovoľovali dospieť k záveru, že v dôsledku postupu odporcov 1/, 2/ bol predmet

zálohuvydraženýzanižšiucenu.Skutočnosť,žepredmetzáložnéhoprávabolvydraženýzacenunižšiu,
než aká bola cena stanovená znalcom v znaleckom posudku, nemožno považovať za porušenie ust.
§ 3 ods. 1 Obč.zák., ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Za trhovú cenu je totiž v zmysle ustálenej
judikatúry nutné považovať cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť za konkrétnu vec ako predmet predaja
a kúpy v rozhodnom čase a mieste. Cenu, stanovenú znaleckým posudkom, nebolo možné dosiahnuť,

pretože za takúto vyvolávaciu cenu nikto neprejavil záujem o kúpu nehnuteľností.

Záverom v odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa dodal, že nevykonal navrhovateľom
navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov G. S. C.. Výsluchom svedka O. G. mala byť podľa
navrhovateľa preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ sa zdržuje iba v mieste svojho prechodného

pobytu; navrhovateľ však sám uviedol, že O. G. na uvedenej adrese býva iba približne štyri mesiace. V
čase, kedy prebiehal výkon záložného práva, sa tak na uvedenej adrese nezdržoval. Jeho výsluchom
by sa tak nedali zistiť žiadne také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu v danej veci.
Podobne svedok O. C. mal spolu s navrhovateľom bývať na adrese prechodného bydliska, navrhovateľ
však nevedel označiť adresu tohto svedka a na adresu J. XX v Bratislave sa súdu predvolanie pre tohto

svedka doručiť nepodarilo - zásielka sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

Po právnej stránke prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o ust. § 39, § 40 ods. 1, 3, § 151a, § 151b
ods. 1, § 151j ods. 1, § 151m ods. 4, 8 Obč.zák., a ďalej o ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľnýchdražbách, § 7 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 3, § 16 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8, 9,
§ 20 ods. 12, 13, § 21 ods. 2, 4, 5, § 22 ods. 1, 4.

Otrováchkonaniarozhodolsúdprvéhostupňapodľa§142ods.1O.s.p.;vkonaníúspešnémuodporcovi
1/ náhradu trov nepriznal, z dôvodu, že tento si ich náhradu neuplatnil. Odporcovi 2/ priznal náhradu
trov konania vo výške 423,23 € titulom trov právneho zastúpenia; odporcovi 3/ náhradu trov konania vo
výške 527,41 € titulom trov právneho zastúpenia a cestovných nákladov.

Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a odporca 2/. Navrhovateľ napadol
rozsudok v celom rozsahu; v odvolacom konaní žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal prvostupňovému súdu nedostatočné zistenie skutkového
stavu, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné k zisteniu rozhodujúcich skutočností;
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ trval v odvolaní na
tom, že odporca 2/ ako dražobník navrhovateľovi riadne nedoručil výzvu na sprístupnenie predmetu

dražby za účelom jeho ocenenia znalcom. V čase doručovania výzvy na sprístupnenie bytu sa totiž v
mieste doručenia nezdržiaval, pretože sa v tom čase nachádzal v mieste svojho prechodného pobytu v
Bratislave, J. XX. V čase doručovania popisovanej výzvy bol navrhovateľ práceneschopný. Navrhovateľ
je názoru, že za neprítomnosť v mieste doručenia je nutné považovať aj prípad, kedy sa adresát síce v
obci zdržuje, avšak pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručenia dostaviť, a teda

nemá možnosť dozvedieť sa o uložení zásielky, ako to ustálil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 4 Sž 35/02. Navrhovateľ v odvolaní opätovne poukázal na to, že je počnúc 20. 6. 2008 prihlásený
k prechodnému pobytu v Bratislave, J. XX, na ktorej adrese sa aj zdržoval v čase kľudového režimu po
chirurgickom zákroku, ktorý mal doporučený až do 31. 10. 2008. Svoje tvrdenie o tom, že sa zdržoval
v mieste svojho prechodného bydliska podporil aj predložením potvrdení o úhradách za prenájom

parkovacieho boxu č. 6 na J. XX v Bratislave. Navrhovateľ tiež navrhol na preukázanie svojho tvrdenia
vypočuť svedka O. C. o tom, že sa v čase konania dražby a osobitne v čase svojej práceneschopnosti
zdržoval v mieste svojho prechodného pobytu. Súd prvého stupňa rozhodol, že tohto svedka predvolá
písomne, preto navrhovateľ nepovažoval za nutné sám zabezpečovať prítomnosť tohto svedka na
pojednávaní, napokon ani súd nevyzval navrhovateľa, aby jeho účasť na pojednávaní zabezpečil.

Výsluch tohto svedka považuje navrhovateľ za rozhodujúci pre posúdenie zákonnosti uplatnenia fikcie
náhradného doručenia výzvy na sprístupnenie bytu. Táto skutočnosť mala totiž rozhodujúci význam pre
postup dražobníka pri výkone dražby, a to v tom zmysle, že bolo povinnosťou dražobníka upustiť od
dražby na základe § 19 ods. 1 písm. d/ zák.č. 527/2002 Z.z., pretože neboli splnené podmienky uvedené
v ust. § 17 cit. zákona. Znalec mohol totiž ocenenie bytu vykonať bez jeho ohliadky len postupom podľa

§ 12 ods. 3 cit. zák., avšak len za predpokladu, že by navrhovateľ neumožnil vykonanie ohodnotenia
predmetu dražby jeho sprístupnením. Keďže v danom prípade nemohlo dôjsť k uplatneniu fikcie o
náhradnom doručení zásielky ( obsahujúcej výzvu na sprístupnenie bytu ), nemohlo dôjsť ani k postupu
na základe § 12 ods. 3 cit. zák.

Navrhovateľ nesúhlasil ani so záverom prvostupňového súdu o tom, že nepreukázal, že by bolo došlo
k zásahu do jeho práv. Mal za to, že k zásahu do jeho práv došlo práve z dôvodu uplatnenia inštitútu
náhradného doručenia, z ktorého potom rezultovali ďalšie porušenia zákona o dobrovoľných dražbách.
Poukázal aj na to, že je jeho právom, ako vlastníka predmetu dražby, aby predmet dražby bol ocenený
objektívne. Sám znalec pritom vo svojom znaleckom posudku č. 116/2008 pripustil, že „... je možné, že

v súčasnosti uvedené technické zabezpečenie v byte nie je.....“, a teda ho do posudku nezahrnul, hoci
sa v byte nachádza, čím spochybnil presnosť a správnosť záverov svojho posudku. Posudok tak nebol
objektívny. Dohoda odporcov 1/, 2/ o najnižšom podaní vo výške 45.000 €, ktorá suma nezodpovedá
ani polovici skutočnej hodnoty bytu, je preto v príkrom rozpore so zásadou stanovenou v § 3 ods. 1
Obč.zák. V tejto súvislosti ust. § 151m ods. 8 Obč.zák. slúži ako ochrana záložcu, aby sa záloh nepredal

nevýhodne a pod všeobecnú cenu. Uvedené ust. § 151m ods. 8 Obč.zák. sa síce týka predaja zálohu
iným spôsobom, než dražbou, takáto zásada však musí platiť aj pre záloh predávaný formou dražby.
Navrhovateľ zastáva názor, že v jeho prípade bolo pri výkone záložného práva zasiahnuté nad mieru
nevyhnutnú do jeho vlastníckeho práva a oprávneného záujmu dosiahnuť z predaja nehnuteľnosti čo
najvyšší výnos. Takýto výkon práva je treba považovať za výkon v rozpore s dobrými mravmi a nemožno

mu poskytnúť právnu ochranu.

Odvolanie odporcu 2/ smerovalo proti výroku o trovách konania, v časti, týkajúcej sa náhrady trov
konaniaodporcu2/.Vnapadnutejčastižiadalrozsudoksúduprvéhostupňazmeniťapriznaťmunáhradutrov konania v sume 3.633,96 €. V konaní sa navrhovateľ domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva
k bytu, t. j. k oceniteľnej hmotnej veci.

Súd prvého stupňa pri vyčísľovaní výšky trov konania, ktoré priznal odporcovi 2/, vychádzal z ust. § 11
ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., hoci po správnosti mal postupovať v zmysle § 10 ods. 1, 2 vyhl., a
to zo sumy 60.500 €, za ktorú bol predmetný byt vydražený. Odporca 2/ nesúhlasí pre účely rozhodnutia
o trovách konania s použitím základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 1/13-iny výpočtového základu,
nakoľko v danom prípade neplatí, že by hodnotu bytu nebolo možné vyjadriť v peniazoch, alebo že by ju

bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Na podporu svojich argumentov poukázal na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 334/07 zo dňa 23. 4. 2008, ako aj na rozsudok Okresného súdu v
Žiline č. k. 11Cb 55/2009 - 233 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob 53/2010,
ktorých fotokópie pripojil k svojmu odvolaniu. Odporca 2/ si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 336,53 €.

Na odvolanie odporcu 2/ sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že s názorom odporcu 2/, na ktorom tento
postavil svoje odvolanie čo do trov, nesúhlasí.

Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 1/ tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej potvrdiť. Odporca 1/ sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu,

že výsluch svedka O. C. nie je potrebný, nakoľko by neprispel k objasneniu skutkového stavu veci.
Zásielka súdu obsahujúca predvolanie pre tohto svedka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“ a
navrhovanie nových dôkazov zo strany navrhovateľa bolo len snahou oddialiť rozhodnutie v predmetnej
právnej veci. Súčasťou zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ( uzatvorenej medzi
navrhovateľom a odporcom 1/ ) boli aj všeobecné obchodné podmienky odporcu 1/, v zmysle ktorých

bol klient ( navrhovateľ ) povinný bezodkladne informovať banku ( odporcu 1/ ) o akejkoľvek zmene
údajov, týkajúcich sa jeho adresy, čísla telefónu, faxu, alebo telexu či iných elektronických prostriedkov.
Ak klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke
známu adresu, prípadne číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané. Navrhovateľ tak bol
povinný oznámiť banke - odporcovi 1/- že zmenil adresu a že sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu.

Keďže to neurobil, boli mu písomnosti doručované na poslednú známu adresu, Bratislava, F. X, ktorá
je adresou jeho trvalého pobytu. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že sa na
mieste trvalého pobytu nezdržiaval, pretože niektoré zásielky, týkajúce sa dražby, na adrese Bratislava,
F. X prebral. Lekárska správa o dodržiavaní kľudového režimu nepreukazuje, že sa navrhovateľ v mieste
trvalého pobytu nezdržoval. Výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti bola navrhovateľovi doručovaná na

miesto jeho trvalého pobytu s tým, že navrhovateľ si ju neprevzal. Z tohto dôvodu využil dražobník
postup upravený v ust. § 12 ods. 3 zák.č. 527/2002 Z.z., pričom ako podklad pre vykonanie ohodnotenia
nehnuteľnosti využil starší znalecký posudok č. 74/2005, v ktorom je predmet dražby riadne opísaný.
Nebol preto porušený zákon o dobrovoľných dražbách.

Odporca 1/ mal záujem na tom, aby bol predmet dražby predaný za najvyššiu možnú cenu, aby tak
dosiahol čo možno najvyššie uspokojenie svojej pohľadávky. Preto bolo najnižšie podanie na prvej
dražbe stanovené sumou 102.901,15 €, ktorá prevyšovala cenu stanovenú znaleckým posudkom. Až
pri tretej opakovanej dražbe bolo najnižšie podanie dohodnuté na 45.000 €, čo predstavuje 50 %
ceny bytu určenej znaleckým posudkom. Nehnuteľnosti boli vydražené za sumu 60.500 €, t.j. došlo

k navýšeniu najnižšieho podania. Najnižšie podanie bolo vždy stanovené v súlade so zákonom o
dobrovoľných dražbách. Cenu dosiahnutú vydražením neurčuje cena určená znaleckým posudkom, ale
záujem dražiteľov o predmet dražby. Odporca 1/ rovnako zastal stanovisko, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal porušenie ustanovení zák.č. 527/2002 Z.z., ale ani že bol dotknutý na svojich právach,
nakoľko určením neplatnosti dražby by síce došlo k obnoveniu vlastníctva navrhovateľa k predmetu

dražby, ale obnovilo by sa aj záložné právo odporcu 1/ a ten by opätovne mohol pristúpiť k realizácii
záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril tiež odporca 2/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške

664,15 €. Uviedol, že navrhovateľ v prípade ním navrhovaného výsluchu svedka O.. C. označil ako
adresu bydliska svedka J. XX v Bratislave, hoci vedel, že tam tento svedok nebýva, nakoľko tam toho
času býval navrhovateľ sám, ako to tvrdil na predchádzajúcich pojednávaniach. Pojednávanie bolo
odročené na termín 15. 12. 2010 práve za účelom predvolania svedka; súdna zásielka sa však vrátilasúdu nedoručená s tým, že adresát je neznámy. Navrhovateľ si nedal ani len tú námahu, aby dodatočne
oznámil adresu prípadne iný kontaktný údaj na ním navrhovaného svedka, príp. aby zabezpečil jeho
účasť. Na pojednávaní dňa 15. 12. 2010 sa navrhovateľ ohradil, že súd si mal sám zistiť adresu

svedka, je pritom zvláštne, keď navrhovateľ nevie súdu poskytnúť aktuálnu adresu, alebo jeho telefónne
číslo, či inak svedka identifikovať, keď tvrdil, že pred časom mal s týmto svedkom dlhšiu dobu bývať v
jednom byte. To samo o sebe vyvoláva pochybnosti o existencii takéhoto svedka a o dôveryhodnosti
takéhotodôkazu. Napokonnavrhovateľsvedkariadneneoznačilanivosvojomodvolaní.Navrhovateľsa
opakovane snažil predlžovať konanie tvrdením nových skutočností a podávaním návrhov na doplnenie

dokazovania, pričom niektoré ani nesúviseli s predmetom sporu - napr. žiadosť o zriadenie parkovacieho
miesta, doklady o úhrade poplatkov za parkovanie. Súd prvého stupňa navrhovateľovi opakovane
vyhovel tým, že za účelom predloženia dôkazu pojednávanie viackrát odročil, čím mu poskytol dosť
časového priestoru na predkladanie a navrhovanie dôkazov. Súd prvého stupňa zistil skutkový stav v
dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie veci a svoje rozhodnutie tiež riadne odôvodnil. Neúplné zistenie
skutkového stavu nemožno zamieňať s prípadom, kedy navrhovateľ neunesie dôkazné bremeno, t.j.

nepreukáže ním tvrdené skutočnosti.

Navrhovateľ opakovane na svojich podaniach adresovaných súdu uvádzal ako adresu svojho bydliska
F. A.. X v Bratislave, napriek tomu, že ako tvrdí, sa na tejto adrese nezdržiava. Na pojednávaní dňa
26. 5. 2010 sám uviedol, že na F. A.. X v Bratislave sa nachádza sporadicky dvakrát týždenne, čo v

zmysle ustálenej judikatúry ( uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 212/2004 ) znamená, že sa na tomto mieste
zdržiaval a zásielky mu tak mohli byť doručované náhradným spôsobom. Lehota uloženia zásielky na
pošte je 18 dní, t.j., že navrhovateľ sa mal počas tejto lehoty možnosť viackrát dozvedieť o uložení
zásieloknapošteazásielkytakprevziať.Nezanedbateľnoujeajskutočnosť,žeakoadresaprechodného
tak i adresa trvalého bydliska sa nachádzajú v tom istom mieste - mesto Bratislava - takže navrhovateľ

nemohol mať väčšie ťažkosti s vyzdvihnutím zásielok uložených na pošte. Potvrdzuje to aj skutočnosť,
že navrhovateľ si na adrese Bratislava, F. X prevzal dňa 22. 2. 2009 zásielku o konaní dražby zo dňa 19.
2. 2009. Pokiaľ ide o kľudový režim, navrhovateľ podľa lekárskej správy mal tento nariadený do 31. 10.
2008, pričom v tomto období nebol navrhovateľ práceneschopný. Navrhovateľ nepreukázal, že sa počas
doporučeného kľudového režimu zdržiaval na adrese J. XX v Bratislave; samotná správa spoločnosti

Chirmed takýmto dôkazom nie je a naviac je v tejto správe ako adresa bydliska navrhovateľa uvedená
F. X v Bratislave, na ktorú bola navrhovateľovi aj zasielaná pošta odporcom 2/. Výzva na sprístupnenie
bytu znalcovi bola navrhovateľovi doručovaná 27. 10. 2010 a uložená na pošte dňa 28. 10. 2008;
navrhovateľ si tak zásielku mohol na pošte vyzdvihnúť aj po 1. 11. 2008.

Vo vyjadrení odporca 2/ zdôraznil, že navrhovateľ bol podľa všeobecných obchodných podmienok
odporcu 1/ povinný v prípade akejkoľvek zmeny bydliska či adresy na doručovanie túto zmenu odporcovi
1/ohlásiť.Poslednouznámouadresounadoručovanienavrhovateľovibolaadresajehotrvaléhobydliska
F. X v Bratislave, preto ak navrhovateľ zmenu adresy odporcovi 1/ neoznámil, sám tak zavinil nemožnosť
doručovania písomností v priebehu dražby. Navyše výsluchom G.. C. bolo v konaní tiež preukázané,

že navrhovateľ o konaní dražby vedel ( bol kontaktovaný telefonicky; byt, v ktorom sa mal navrhovateľ
v tom čase zdržiavať, bol dražobníkom označený páskou ); podľa vyjadrení G.. C. sa však navrhovateľ
v byte na J. XX v Bratislave nezdržiaval, hoci to v konaní tvrdil.

Keďže ohliadka bytu dňa 6. 11. 2008 nebola znalcovi umožnená, znalec v súlade so zákonom pristúpil

k ohodnoteniu predmetu dražby z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii. V súvislosti
s ohodnotením bytu odporca 2/ uviedol, že znaleckým posudkom určená hodnota predmetu dražby
je z pohľadu vlastníka predmetu dražby ( t.j. navrhovateľa ) dôležitá len pre stanovenie najnižšieho
podania, aby bolo zabezpečené, že predmet dražby sa v prípade jediného účastníka dražby nepredá
výrazne pod cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť v prípade súťaživého navyšovania podaní účastníkmi

dražby začínajúceho od minimálneho podania. Ak znalec v posudku určil cenu bytu sumou 89.623,58
€, najnižšie podanie nemohlo byť v zmysle zákona nižšie ako cca 45.000 €. Ako vyplýva z notárskej
zápisnice č. 4/2009 spísanej I.. T. E., ktorá osvedčovala priebeh 1. kola dražby konanej dňa 16. 1. 2009,
odporca 2/ ako dražobník ponúkal predmet dražby za najnižšie podanie 102.901,15 €, čo presiahlo
aj cenu bytu určenú znaleckým posudkom a ktorá tak zodpovedala predmetu dražby ohodnotenému

na vyše 205.000 €. O byt však v 1. kole dražby za najmenej 102.901,15 € nikto neprejavil záujem. V
nasledujúcich kolách opakovanej dražby boli najnižšie podania určené sumami 90.000 € ( dňa 11. 2.
2009),70.000€(dňa16.3.2009),vktorýchvšakopredmetdražbyniktoneprejavilzáujemaažvtreťom
kole opakovanej dražby dňa 13. 5. 2009 bolo najnižšie podanie určené na 45.000 €, kedy bol predmetdražby vydražený za cenu 60.500 €. Odporcovia 1/, 2/ teda mali záujem odpredať predmet dražby za čo
najvyššiu možnú cenu, v opačnom prípade by postupovali nielen v rozpore so záujmom navrhovateľa,
ale aj v rozpore s vlastnými záujmami, t.j. uspokojiť čo možno najväčšiu časť pohľadávky dlžníka,

zabezpečenú záložným právom k predmetnému bytu a dosiahnuť čo najvyššiu odmenu dražobníka
počítanú z výťažku dražby. Ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom v konečnom dôsledku
nemalo žiaden vplyv na výťažok dražby. Byt bol predaný za cenu medzi polovicou hodnoty určenej
znaleckýmposudkom,pričomjehocenanedosiahlahodnotuurčenúznaleckýmposudkom,čoznamená,
že zo strany znalca nedošlo k žiadnemu závažnému pochybeniu, v dôsledku ktorého by bola

určená hodnota bytu nižšia, ako jeho skutočná trhová hodnota zistená dražbou. O kúpu predmetného
bytu opakovane nikto nejavil záujem a predať sa ho podarilo až v 4. kole dražby. Zároveň navrhovateľ v
konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že cena určená znaleckým posudkom mala byť vyššia, alebo že
predmet dražby mohol byť predaný za vyššiu cenu, navrhovateľ nepreukázal pochybenie znalca alebo
dražobníka, ktoré by malo vplyv na výšku výťažku dražby.

Navrhovateľ v konaní na súde prvého stupňa neuviedol a ani nepreukázal ako mali byť dotknuté jeho
práva ním tvrdeným porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. V odvolaní tvrdí, že k
zásahu došlo z dôvodu uplatnenia inštitútu náhradného doručenia, z ktorého rezultovali ďalšie porušenia
zákona o dobrovoľných dražbách. Náhradné doručenie samo o sebe nemohlo spôsobiť zásah do práv
navrhovateľa, nakoľko sa jedná o štandardný inštitút doručenia, v prípade, že adresáta nie je možné

zastihnúť. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách pritom nestačí akékoľvek porušenie zákona, ale
musí ísť o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach.
Navrhovateľ odmietal s pracovníkmi odporcu 2/ komunikovať; jeho právo byť informovaný o dražbe a
namietať jej priebeh tak v žiadnom prípade nemohlo byť porušené. Navrhovateľ nebol ukrátený ani na
práve riadneho ocenenia predmetu dražby a jeho predaja za trhovú cenu.

Nie je zrejmé, čo mieni navrhovateľ svojím postupom, ktorým sa domáha určenia neplatnosti dražby,
dosiahnuť. V prípade neplatnosti dražby by sa dražba zopakovala, pričom „opakovanie dražby“ by
bolo pre navrhovateľa dokonca nevýhodné, vzhľadom na skutočnosť, že výška jeho dlhu medzičasom
vzrástla a z predaja bytu možno ťažko očakávať vyšší výnos, keďže o byt ani predtým nebol záujem a

od aktuálnej ceny bytu by bolo nutné ešte odpočítať neustále narastajúce nedoplatky.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), pričom dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky ani pre potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 10 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do
vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu.

Podľa § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnsoti, ak to nariadi súd.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,

hocisavmestedoručeniazdržuje,doručovateľhovhodnýmspôsobomupovedomí,žemuzásielkupríde
doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku, počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 12 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet
dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve
umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve
ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní

výzvy.

Podľa § 21 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu

hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka ( § 23 ).

V predmetnej právnej veci rozhodol súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti

dražby konanej na základe zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keď súd prvého stupňa
správne posudzoval okolnosti dražby v zmysle uvedeného zákona v jeho znení platnom
po 1. 1. 2008, t.j. v znení zákona č. 568/2007 Z.z., ako aj zákona č. 477/2008 Z.z. ( účinného od 1. 1.
2009, ktorým sa však zákon o dobrovoľných dražbách menil a dopĺňal v súvislosti so zavedením meny
euro v Slovenskej republike ). Prvostupňový súd správne aplikoval prechodné ustanovenie § 36a účinné
od 1. 1. 2008, podľa ktorého dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. januárom 2008,

ako i vzťahy s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov ( t.j. podľa pôvodného znenia
zákona o dobrovoľných dražbách ), keď vzal do úvahy, že Dohoda o dobrovoľných dražbách ( § 16
ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. ) bola síce medzi odporcami 1/ a 2/ uzavretá ešte dňa 30. 5. 2007 ( t.j.
pred 1. januárom 2008 ), avšak zmluva o vykonaní ( opakovanej ) dražby ( § 36a zák.č. 527/2002 Z.z. )
bola v predmetnej právnej veci uzavretá až po 1. 1. 2008, keď za návrh na vykonanie dražby sa podľa

bodu 1.15 Preambuly Dohody o dobrovoľných dražbách uzavretej medzi odporcami 1/ a 2/ považuje
vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s. ( navrhovateľa dražby ) o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti,
sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon ( opakovanej ) dražby. V zmysle uvedeného
zmluvnéhodojednaniapotompodpísanímOznámeniaoopakovanejdobrovoľnejdražbeNavrhovateľom
dražby ( t.j. Slovenskou sporiteľňou, a.s. a Dražobníkom ( t.j. odporcom 2/ ) došlo k uzavretiu Zmluvy o

vykonaní dražby; v danom prípade sa tak stalo dňa 23. 4. 2009 podpísaním Oznámenia o opakovanej
dobrovoľnej dražbe ( s termínom opakovanej dražby dňa 13. 5. 2009, č.l. 11 až 18 spisu ).

Navrhovateľ, ako predchádzajúci vlastník predmetu dražby ( jednoizbový byt na 1. poschodí v Bratislave,
J. A.. XX ) návrhom na súde napadol platnosť dražby predmetného bytu, tvrdiac, s poukazom na ust. §

21 ods. 2 cit. zák., s odôvodnením, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. V
prípade, ak došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola zároveň dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Z dikcie ust. §
21 ods. 2 cit.zák. vyplýva, že na určenie neplatnosti ( dobrovoľnej ) dražby nestačí akékoľvek porušenie
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí ísť o porušenie, ktorým je súčasne osoba,

ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach. Konkrétne spôsoby takéhoto relevantného
poškodenia práv osoby v konečnom dôsledku musí ustáliť súdna prax. V predmetnej právnej veci
navrhovateľ namieta, že k porušeniu ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách v jeho prípade došlo uplatnením fikcie o náhradnom doručení zásielky
( obsahujúcej výzvu, aby sprístupnil nehnuteľnosť na obhliadku za účelom ocenenia bytu znalcom ),

hoci pre uplatnenie fikcie o náhradnom doručení zásielky, tak ako to má na mysli ust. § 10 ods. 1 zák.č.
527/2002 Z.z. v spojení s § 47 ods. 2 O.s.p., neboli splnené podmienky. Následne nemohol dražobník
v dôsledku nesprístupnenia bytu vykonať ohodnotenie bytu na základe dostupných údajov, ktoré mal
dražobník k dispozícii; navrhovateľ v konaní namieta, že ohodnotenie bytu nebolo vykonané objektívne.

Prvostupňový súd - ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu - potom správne zameral svoju
pozornosť na skúmanie, či došlo k uplatneniu fikcie o náhradnom doručení výzvy na sprístupnenie
bytu v súlade so zákonom, alebo či na uplatnenie tejto fikcie v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky, t.j. skúmal naplnenie zákonných požiadaviek o náhradnom doručení zásielky z hľadiska ust.
§ 47 ods. 2 O.s.p., nakoľko na doručovanie písomností v zmysle ust. § 10 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z.

sa podporne vzťahujú ust. § 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku. ( O.s.p. ).

V predmetnej právnej veci bola zásielka obsahujúca výzvu na sprístupnenie bytu za účelom jeho
ohodnotenia znalcom doručovaná navrhovateľovi prvýkrát dňa 27. 10. 2008 neúspešne; opakovaný
pokus o doručenie bol vykonaný dňa 28. 10. 2008 opätovne neúspešne; dňa 28. 10. 2008 bola zásielka

uložená na pošte, navrhovateľovi bol zanechaný oznam o jej uložení. Navrhovateľ si zásielku neprevzal;
zásielka bola navrhovateľovi doručovaná na adresu jeho trvalého bydliska na F. X v Bratislave. Z
dokazovania ďalej vyplynulo, že navrhovateľ sa dňa 9. 10. 2008 podrobil chirurgickému zákroku; dňa
10. 10. 2008 mu boli previazané dreny a podľa lekárskej správy mu do 31. 10. 2008 bol odporučenýkľudový režim. Navrhovateľ v konaní tvrdí, že sa počas kľudového režimu zdržiaval na adrese svojho
prechodného pobytu na J. A.. XX v Bratislave ( kam mu zásielka s výzvou na sprístupnenie bytu
zasielaná nebola ); na preukázanie tohto tvrdenia navrhol v konaní vypočuť svedka O. C.. Súd prvého

stupňa sa označeného svedka pokúsil vypočuť, keď ho predvolal z adresy Bratislava, J. XX, avšak
bezúspešne, nakoľko zásielka pre tohto svedka sa z adresy J. XX v Bratislave vrátila s poznámkou
adresát neznámy.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní splnenia podmienok uplatnenia fikcie o náhradnom doručení

zásielky navrhovateľovi ( s výzvou na sprístupnenie bytu ) vychádzal z toho, že navrhovateľ je hlásený k
trvalému i prechodnému pobytu v jednom mieste - v Bratislave, a preto nemohlo byť pre neho prekážkou
prevziať si zásielku, ktorá mu bola doručovaná na adresu F. X ( trvalého pobytu ), aj keď by sa zdržoval
na mieste prechodného pobytu (J. XX). Navyše, navrhovateľ mal síce doporučený kľudový režim po
operačnom zákroku, avšak len do 31. 10. 2008, takže po tomto termíne mu už zdravotný stav nebránil
prevziať si zásielku uloženú na pošte, keďže odberná lehota na prevzatie zásielky mu plynula aj po 31.

10. 2008.

Otázkou uplatnenia zákonnej konštrukcie o náhradnom doručení sa v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p.
zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6 Cdo 109/2011, pričom dospel k nasledovným záverom :
Uvedená zákonná konštrukcia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia ( t.j. v konkrétny deň )

skutočne zdržuje v mieste doručenia. Hoci tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne ide o miesto,
kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň
prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Pri doručovaní
poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť
odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane

údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v
zmysle ust. § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené.
Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto
podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie

na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka ( resp. jeho zástupcu ), ktorému bolo
doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania
v mieste doručenia nezdržoval ( účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené
na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti ). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení
je možný, len ak je zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak

reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú
v oznámení doručovateľa.

Aplikujúc uvedené právne závery, ku ktorým došiel Najvyšší súd SR, na prejednávanú právnu vec, súd
prvého stupňa nesprávne pri skúmaní naplnenia zákonných podmienok fikcie o náhradnom doručení

zásielky určenej do vlastných rúk vychádzal z predpokladu, že navrhovateľ mal možnosť prevziať si
spornú zásielku v rámci odbernej lehoty, nedostatočne skúmajúc okolnosti doručovania predmetnej
zásielky v deň doručovania, t.j. dňa 27. 10., resp. 28. 10. 2008. Fotokópia spornej zásielky je v spisovom
materiáli založená na č.l. 41 spisu. Na uvedenej doručenke absentuje údaj o tom, že sa adresát v mieste
doručenia (F. X, Bratislava) zdržoval; nemožno mať preto za osvedčené, či táto podmienka náhradného

doručenia je splnená. Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať šetrenie na zistenie jej
splnenia, pričom - vychádzajúc z obsahu uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 109/2011 - navrhovateľ nebol
povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase doručovania ( 27. 10., 28. 10.
2008 ) v mieste doručenia ( Bratislava, F. X ) nezdržoval. Navrhovateľ však uviedol, že sa zdržoval v
rozhodnom čase na adrese Bratislava, J. XX, ( kedy mal navyše doporučený kľudový režim), pričom na

preukázanie tohto svojho tvrdenia aj navrhol vykonať dôkaz vypočutím svedka O. C.. Na vykonanie tohto
dôkazu však súd prvého stupňa rezignoval, po tom, ako sa z adresy J. XX, Bratislava vrátilo predvolanie
pre tohto svedka s poznámkou „adresát neznámy“. Preukázanie skutočnosti, či sa navrhovateľ v mieste
doručenia v dobe doručovania zásielky obsahujúcej výzvu na sprístupnenie bytu, sa pritom javí ako
rozhodujúcaskutočnosťprezáver,čibolisplnenézákonnépodmienkypreuplatneniefikcieonáhradnom

doručení spomínanej zásielky, t.j. aj pre postup dražobníka podľa § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách, ktoré mu umožňovalo pristúpiť k ohodnoteniu predmetu dražby z dostupných údajov, ktoré
má dražobník k dispozícii.Účelom zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je ustanovenie právnej úpravy okrem iného
rýchleho a efektívneho predaja založených vecí ( hnuteľných i nehnuteľných ), t.j. efektívneho nástroja
realizácie záložného práva, avšak s primeranou ochranou dotknutých práv. Zákon č. 527/2002 Z.z. je tak

založený na vyrovnanom pomere síl veriteľa a dlžníka, t.j. okrem možnosti realizácie záložného práva
na uspokojenie veriteľa poskytuje aj primeranú ochranu práv dlžníkov, osobitne vlastníkov dražených
nehnuteľností. Zodpovedá preto účelu tohto zákona požiadavka, aby ohodnotenie - v danom prípade
draženej nehnuteľnosti znaleckým posudkom - aj reálne zodpovedalo cene obvyklej v mieste a čase
konania dražby (§ 12 ods. 1 cit. zák.). V opačnom prípade by totiž nebolo možné považovať

ochranu
majetkových práv veriteľa a ochranu rovnakých práv ( predchádzajúceho ) vlastníka nehnuteľnosti, za
proporcionálnu, hoci z hľadiska Ústavy ( čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ) majú veriteľ i
dlžník garantovaný rovnaký rozsah ochrany.

Pokiaľ teda ďalšie šetrenie okolností doručovania zásielky, obsahujúcej výzvu na sprístupnenie

nehnuteľnostizaúčelomjejohodnoteniaznalcompreukáže,ženavrhovateľsavmiestedoručeniavčase
doručovania spornej zásielky nezdržoval ( v tomto smere sa javí byť potrebným výsluch navrhnutého
svedka C. ), čím by neboli splnené zákonné podmienky pre postup dražobníka podľa ust. § 12 ods. 2
cit. zák., išlo by podľa názoru odvolacieho súdu o porušenie zákona č. 527/2002 Z.z. takej intenzity,
ktoré by samo o sebe bolo dôvodom pre určenie neplatnosti ( opakovanej ) dražby, nakoľko ohodnotenie

predmetu dražby vypracované - v takom prípade v rozpore so zákonom - mohlo ovplyvniť cenu
dosiahnutú vydražením predmetu dražby.

Prvostupňový súd tak nesprávne vec posúdil po právnej stránke, keď svoje rozhodnutie založil na
právnom závere o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že sa v mieste doručenia v čase doručovania

spornej zásielky nezdržiaval, hoci navrhovateľ nebol povinný túto skutočnosť preukazovať ( uznesenie
NS SR sp. zn. 6 Cdo 109/2011 ); záver prvostupňového súdu o naplnení podmienok vzniku fikcie o
náhradnom doručení zásielky je tak predčasný.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1

písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ho vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa
§ 226 O.s.p. viazaný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho
konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). K otázke výšky trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
odvolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa vychádzal správne u zst. § 11
ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. ( porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 57/2011 ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.