Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sp/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200243
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Vaškovou v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad
Púchov, katastrálny odbor, so sídlom Púchov, Štefánikova 820, za účasti P. X., bytom Z., V. XXXX/X, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 1710/14 zo dňa 28. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 1710/14 zo dňa 28. októbra 2014.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 28. novembra 2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu

predložené na rozhodnutie dňa 23. marca 2015, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V 1710/14 zo
dňa 28. októbra 2014 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. 281/2014-RAČ uzavretej
dňa 27. júna 2014 medzi záložným veriteľom (navrhovateľom) a záložcom p. P.
X., zastúpeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody

o splnomocnení. Dňa 21. augusta 2014 odporca konanie prerušil, nakoľko zistil, že dohoda o
splnomocnení je vypracovaná ako predtlač, do ktorej je dopísané meno záložcu, meno osoby konajúcej
za splnomocnenca a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom záložnej zmluvy. V uvedenom rozhodnutí o
prerušení konania odporca žiadal, aby mu bolo predložené prehlásenie záložcu, či mu bolo umožnené
slobodne si vybrať splnomocnenca alebo či označenie ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci už
bolo na dohode o splnomocnení vopred predtlačené. Dňa 22. septembra 2014 bolo odporcovi doručené
vyjadrenie záložného veriteľa k prerušeniu konania, ktorý zastával názor, že dohoda o splnomocnení

ako právny úkon bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť
právneho úkonu zákon. Záložcovi rozhodnutie o prerušení konania nebolo doručené, pričom zásielka
sa vrátila odporcovi s tým, že adresát je neznámy. Odporca po preskúmaní veci dospel k záveru,
že splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nekoná v zmysle zákona, keďže
jeho povinnosťou je konať v súlade so záujmami záložcu. Namiesto toho, aby ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci upozornilo záložcu na riskantnosť právneho úkonu, na základe ktorého mala
byť uzavretá záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky, uzatvorilo takúto zmluvu napriek tomu, že

takéto konanie nie je ani zďaleka v súlade so záujmami záložcu. Odporca konštatoval, že sloboda vôle
spočíva v možnosti konajúceho subjektu rozhodovať sa podľa svojej vôle, v dôsledku čoho konajúci
musí mať možnosť zvážiť skutočnosti, ktoré mu z takéhoto konania vyplývajú. Vážnosť vôle, ktorá
bola zdanlivo prejavená v skutočnosti neexistuje, alebo existuje v inej miere, v akej bola prejavená.Po vyhodnotení právnych účinkov plnomocenstva ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci preto
nemožno takéto plnomocenstvo akceptovať, keďže splnomocnenec je zjavne spriaznený so záložným
veriteľom a následne koná v rozpore so záujmami zastúpeného.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými
sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody

o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval
sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov,
čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať,

že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnuté rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiaobmedzillennakonštatovanie,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca,
pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu
podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu

uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo
vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych
úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí
rozpor v záujmoch reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené

plnomocenstvo pritom je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom,
ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Zastával názor, že dohoda
o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o
zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že
správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením

jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa
nesprávne právne posúdil a vydal nezákonné rozhodnutie.

P.C. sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ
a p. P. X. ako dlžník uzavreli dňa 20. marca 2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej

poskytol navrhovateľ dlžníkovi sumu 700,00 eur. Následne na to p. P. X. dňa 20. marca 2013 v Dohode o
splnomocnení (bod 3 dohody) udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy
podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v podielovom spoluvlastníctve.
Zmluvuozriadenízáložnéhoprávač.281/2014-RAČuzavrelinavrhovateľ(spoločnosťPohotovosť,s.r.o.

Bratislava), ako záložný veriteľ a p. P. X., ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Bratislava, dňa 27. júna 2014. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, kat. územie U., obec U., okres P., ktoré má záložca vo výlučnom vlastníctve. Návrhna vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím
tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo

právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený

jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 281/2014-RAČ zo dňa
27. júna 2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. P. X. pri uzavretí Dohody o

splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne
(§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. §
31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do
katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v

predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní
o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. P. X. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) dňa 20. marca 2013 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX. P. X. podpísal dňa 20. marca 2013 Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil plnomocenstvo
združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody,
za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje
dvojstranný právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods. 1

veta druhá Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa
(dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu
(dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom
plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa,
ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár,

nie je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemohol
uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení,
správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval,
neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o splnomocnení, v ktorej preberal

splnomocnenec plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre
splnomocnenca povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka), najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti
s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu v prospech
záložného veriteľa, aby tento mohol podať návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.
Z dikcie ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny úkon ako taký

odporoval výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil dobrým mravom. V danom prípade je konanie splnomocnenca v
rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne
vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa
posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu

došlo. Preto súd posúdil konanie zástupcu dlžníka v rozpore so záujmami zastúpeného
a z tohto dôvodu, za neplatné.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné

podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.