Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215501
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712215501.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č.25, 811 09 Bratislava, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporkyni p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21. 09. 2012, ktorý bol doručený tunajšiemu

súdu dňa 27. 09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a
to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen. V
návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 4570792) navrhol písomným
podaním spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len
„Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných
dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 457072 dlžníkom: U. G., nar.

XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo: „EX 4755/2010“. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky
efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to

v zákonom ustanovenej dobe. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul
sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §

41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31.
05. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanieexekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel
sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola

založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených. Na tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že navrhovateľ
disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona
č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov. Exekučný súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 7.9.2011 (konanie začalo dňa 11.5.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 484 dní). Doplnil, že na označenie exekučnej veci používa všetky informácie,
ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd mu totiž neoznámil spisovú značku, pod ktorou

došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Nesprávny úradný postup Exekučného
súdu charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho
strane. Opísaný postup Exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
Exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Ďalej upozornil na to,
že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a prinútil porušovateľa, teda
Exekučný súd k vydaniu rozhodnutia. Dôvodil, že viackrát žiadal Exekučný súd o informáciu o stave

exekučného konania a spísal sťažnosti na prieťahy v konaní. Podotkol, že nečinnosť Exekučného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával Exekučný súd vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného
konania on nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatňuje náhradu

majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda činí sumu 125,- Eur (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,-
Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administratívne spracovanie textových
urgencií adresovaných Exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných Exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na Exekučnom súde 15,-Eur). Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 892,50 Eur (55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti Exekučného súdu a
to na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, špecifikovanej v žalobe, teda 660,- Eur za rok: 12
mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac). Pred podaním návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na

náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh na súd.
Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 10C 142/2012-19 zo dňa 7.2.2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred
Okresným súdom Zvolen sp. zn. 10C 142/12, 10C 144/12, 10C 145/12, 10C 146/12, 10C 147/12, 10C

148/12, 10C 149/12, 10C 150/12, 10C 151/12 a 10C 152/12 s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod
spoločnou spisovou značkou sp. zn. 10C 142/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.6.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 24.6.2013 k
spojeným návrhom ( ďalej len „ návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatnený, žiadala

ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
K návrhu vzniesla procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov,
najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriektomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek
exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného
súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie

jehoústavnýchprávnečinnosťouExekučnéhosúdu,keďuviedlapríkladmorozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR sp. zn. II.ÚS 211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to,
že okrem toho, kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo
na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať
konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu

§ 43 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v
tomtomomenteniejejasnýanititulnárokunanáhraduškody.Čosatýkauvádzanýchprieťahovvkonaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie
„ považuje „ žiadosť o informáciu o stave konania“. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany

navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé,
ženavrhovateľichnepodalpouplynutí6mesačnejlehoty,aleskôr.Podľa§15ods.1Zákonač.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí

nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia

na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdneho
konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R
28/1978).Pretomázato,žeideopredčasneuplatnenýnároknasúde.Odporkyňaďalejinformovalasúd,
že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo

navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal
požadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,nebolochotnýuviesťdátumy,kedysadozvedelo
škode,nepriložildokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,neuviedol,čibolipodávanésťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“

práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu

spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
l.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup
2.) vznik škody
3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou, s tým, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky

súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutohoabymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods.1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo
vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tejto súvislosti

poukázala na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011. Pokiaľ
ide o znenie ustanovenia § 41 ods.2 písm.d) Exekučného poriadku v znení účinnom pred l.6.2011
poznamenala, že v samotnej dôvodovej správe je k tomuto novelizovanému ustanoveniu Exekučného
poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok akoexekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor
SR. Preto argumentácia navrhovateľa je v interpretácií toho čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná a
nepravdivá a § 4l ods.2 písm.d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky

aj pred dňom l.6.2011. Taktiež považovala za nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej
dikcie § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota l5 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu a ( okrem exekučného titulu podľa §
41 ods.2 písm.c), a d) Exekučného poriadku) a ak ho súd nepoverí, l5 dňová lehota neplatí. Nie je

možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť l5 dňovú lehotu i na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
Poukázala tiež na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I ÚS 16/02, z ktorého má vyplývať, že ani samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,

že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom nato, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Okrem
toho poukázala na ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od l.l.2013, pričom
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie

ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu v SR, ktorými bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov odporkyňa má zato, že nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v článku 48 ods.2 Ústavy SR je pri tom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so

svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto 3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
( napr. I ÚS 41/02). Odporkyňa považovala za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu

na podklade sťažnosti na prieťahy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nepovažuje za preukázanú ani
existenciu prieťahov v konaní. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo skutkových
okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému postupu súdu
malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § l9 a ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu
škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia

práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota
odo dňa doručenia (oznámenia rozhodnutia). V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie po l5-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po 3
rokoch od momentu uplynutia l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla námietku premlčania,
ak došlo k uplynutiu l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia dňom 23.4.2009 t.j.
3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Tiež pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné
preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu škody a nároky,

ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné poukázať na
tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § l7 ods.1
Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku
poškodeného, ktorý by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný

behvecí. Nazákladeustálenýchdefiníciískutočnejškodyaušléhoziskunavrhovateľdoposiaľneuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
zároveňodporkyňazastávanázor,ženavrhovateľomuvedenúpaušalizáciuvecnýchnákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie
je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Odporkyňa upriamila pozornosť na

skutočnosť, že navrhovateľ by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy.
Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či
dôverných informácií, teda skutočností, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnostiodôvodňuje. Odporkyňa má zato, že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred

týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, ale
aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov.
Akákoľvek výška nákladov na správu, resp. udržiavanie informačného systému vznikala navrhovateľovi
bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporkyňa za účelové. Na základe týchto
skutočností je odporkyňa toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi

materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože navrhovateľ nepreukázal jednak vznik
a ani výšku škody. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
tu odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobne „ frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery „ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku

NS ČR sp.zn. 3Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom
zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy“. Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcimzadosťučinením.Uvedenéznávrhunevyplývaaztohtodôvodunepovažujezapreukázaný
tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch.
V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako i na ustanovenie
§ 17 ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v

ktorommaloknesprávnemuúradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnosti
navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z

titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila list Európskej komisie
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,

ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho prejednania, ktorý podľa
článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem uvedeného o negatívnej percepcii
navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napríklad
Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo dňa 16.07. 2012, ktorý odporkyňa

tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať
pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej
veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa
jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v
Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie

a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového
predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila navrhovateľa zo svojich radov. Z
popísanéhojezrejmé,ženavrhovateľajehopraktikysúvnímanéverejnosťounegatívne,bolipredmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých

úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vzhľadomnauvedenémázato,že
navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods.
3 Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia

navrhovateľa(akospoločnostisnegatívnoupovesťouvyužívajúcouneprijateľnépodmienky),minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný
postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľaustálenejsúdnejpraxepríčinnásúvislosť,akoďalšípredpokladvznikuzodpovednostizaškodujepriama
väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).
V postupnom slede javov ja každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva

príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený.
Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti,
ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že by navrhovateľovi
vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných
konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody,

ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom
stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

V konaní pod sp.zn. 10C142/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume
125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 892,50 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným

konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere
č. 4570792 dlžníkom: U. G., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 4755/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora až dňa 7.9.2011 (konanie sa začalo dňa 11.5.2010), teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 484 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 10C 144/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 678,59 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115232 dlžníkom: O. G.P., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 8181/2009. Exekučný súd v
tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16.8.2010 (konanie sa začalo dňa
13.8.2009), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 368 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 10C 145/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 632,49 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115267 dlžníkom: A. S., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX13582/2009.Exekučnýsúdvtejtoexekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18.11.2010 (konanie sa začalo dňa 10.12.2009),

teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 343 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 10C 148/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 695,19 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6115528 dlžníkom: O. A., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6852/2009. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16.8.2010 (konanie sa začalo 4.8.2009), teda bol
v omeškaní s rozhodnutím viac ako 377 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 10C 150/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 857,46 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6780033 dlžníkom: A. Ľ., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 7946/2009. Exekučný súd v tejto exekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18.11.2010 (konanie sa začalo dňa 10.8.2009), teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 465 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 10C 151/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 328,23Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115568 dlžníkom: I. O., nar.X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6225/2010. Exekučný súd v tejto exekučnejveci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18.11.2010 (konanie sa začalo dňa 24.5.2010), teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 178 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 10C/152/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,-Eur a nemajetkovej ujmy v sume 532,92 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6780059 dlžníkom: I. D., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX11086/2009.Exekučnýsúdvtejtoexekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16.8.2010 (konanie sa začalo dňa 31.10.2009), teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 289 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 15.6.2015. Na toto pojednávanie boli práv. zástupca

navrhovateľa i odporkyňa predvolaní včas a riadne. Odporkyňa podaním zo dňa 11.6.2015 doručeným
tunajšiemu súdu dňa 12.6.2015 prostredníctvom e-mailu ospravedlnila svoju neúčasť na tomto
pojednávaní z dôvodu jej kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný počet pojednávaní
po celom území SR v obdobných konaniach z navrhovateľom s ohľadom na hospodárnosť konania ako
aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností odporkyne

pojednávaní taktiež nezúčastní, pričom sa odporkyňa pridržala svojich už zaslaných vyjadrení k veci.
Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 11.6.2015, ktoré bolo súdu doručené v
ten istý deň požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky v konaní, ako aj návrh na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o

porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorého dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Tunajší súd
tomuto návrhu na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením č.k. 10C/142/2012-262 zo dňa
15.6.2015 konanie zastavil pre prekážku právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu podľa § 159
ods.3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo nemôže sa prejednávať znova.

Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Súd návrhu práv.zástupcu
navrhovateľa na odročenie tohto pojednávania nevyhovel.
Podaním zo dňa 11.6.2015 doručeným tunajšiemu súdu v ten istý deň elektronickou formou navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol prerušiť toto súdne konanie podľa § 109 ods.2
písm.c) O.s.p. do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR-

Ministerstvo spravodlivosti SR, Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010. O tomto procesnom návrhu navrhovateľa rozhodol súd uznesením sp.zn.
10C 142/2012-258 zo dňa 15.6.2015, ktorým tento návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
Právny zástupca navrhovateľa, ani odporkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnili, a keďže súd

nevyhovel žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania, vec na tomto
pojednávaní prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s § 101 ods.2 O.s.p.

Pred otvorením pojednávania súd vylúčil na samostatné konanie vec pôvodne vedenú pod sp.zn.
10C/146/2012, vec pôvodne vedenú pod sp.zn. 10C 147/2012 a vec vedenú pôvodne vedenú pod

sp.zn. 10C 149/2012, ktoré boli následne spojené na spoločné konanie a ďalej vedené pod sp.zn.
l0C/142/2012, a to uznesením č.k. 10C 142/2012-256 zo dňa 15.6.2015.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného

súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené
pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom

Pribinova 25, 81109 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre
vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)
vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu
neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde. Vnávrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace
exekučné spisy exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď
ich identifikoval spisovými značkami: sp.zn. 27Er/696/2010, 22Er/692/2009, 28Er/1/2010,
26Er/372/2009,23Er/696/2009,28Er/545/2010, 26Er/493/2009.

Z exekučného spisu sp.zn. 27Er/696/2010 (EX 4755/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že
návrhnazačatieexekúciebolpodanývočipovinnej:U. G.,nar.XX.XX.XXXX.Tentodošieldňa7.6.2010.
Prípisom zo dňa 23.8.2010 exekučný súd vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený pri slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. o zaslanie fotokópie zmenky z konania sp.zn. SR 00543/10. Dňa 24.9.2010
bolo na tunajší súd doručená odpoveď rozhodcovského súdu, v ktorej uviedli, že v prílohe tohto listu
zasielajú CD s fotokópiami predmetných písomností. Prípisom zo dňa 4.l.2011 Exekučný súd vyzval

oprávneného, aby predložili zmluvu o úvere a všeobecných podmienok z konania č. SR 00543/10.Dňa
2l.2.2011 bola na tunajší súd doručená odpoveď oprávneného s tým, že v prílohe tohto listu zasielajú
zmluvy o úvere, ktorých súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Uznesením č.k.
27Er/696/2010-17 zo dňa 19.5.2011 Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2011. Uznesením č.k 27Er/696/2010-23 zo dňa 12.3.2012 bolo
exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2014.

Z exekučného spisu sp.zn. 22Er/692/2009 (EX 8181/2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej: O. G., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel

dňa 25.9.2009. Prípisom zo dňa 26.l0.2009 súd vyzval práv. zástupcu oprávneného aby doručil súdu
zmluvu o úvere č.6115232 zo dňa 20.5.2008 uzatvorenú medzi oprávneným a povinným. Dňa l8.11.2009
bola na exekučný súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania zo dňa l3.11.2009,
kde ako povinná je uvedená O. N., čo sa nezhoduje s povinnou O. G. v tejto veci. Uznesením č.k.
22Er/692/2009-10 zo dňa 02.02.2010 exekučný súd exekučné konanie zastavil. Dňa 4.3.2010 bola

na exekučný súd doručená žiadosť o informáciu o stave konania/podnet na preskúmanie zákonnosti
postupu súdu-prieťahy v konaní zo dňa 25.2.2010 podaná oprávneným, v ktorej žiadali poskytnúť
informáciu aká skutočnosť bráni vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi, pričom poukázali na ustálené
rozhodovanie Krajských súdov hlavne v Banskej Bystrici č.k. 12CoE/110/2009 a na KS v Žiline č.k.
9CoE/49/2009 a č.k. 7CoE/30/09, v zmysle ktorého súdy nemajú v čase pred vydaním poverenia

k vykonaniu exekúcie oprávnenie požadovať akékoľvek ďalšie dokumenty-zmluvy alebo informácie -
splátkovékalendáremimoužpredloženýchvrámcinávrhunavykonanieexekúcie.Zároveňpripomenuli,
žeakékoľvekvšeobecnéstanoviskoNSSR niejezáväznýmpreostatnésúdy(článok144ÚSSR)pokiaľ
sa netýka konkrétne prejednávanej veci. Z týchto dôvodov podali podnet na preskúmanie zákonnosti
postupusúduasudcov,čipoverenýchsúdnychúradníkovvpredmetnejveci,keďženevydaniepoverenia

v zákonom stanovenej lehote spôsobuje zbytočné prieťahy v exekučnom konaní a porušuje zákonné
práva oprávneného a jeho ústavné práva garantované článkom 48 ods.2 Ústavy SR. Súčasne oznámili,
že v prípade ďalšieho omeškania s vydaním poverenia si uplatnia svoje nároky vyplývajúce z vyššie
uvedeného porušenia ústavy na Ústavnom súde SR, ako aj Ministerstve spravodlivosti SR ako náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným postupom. Dňa 8.4.2010 bolo na tunajší súd doručené

odvolanie oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekučného konania, spis bol následne predložený
odvolaciemu súdu, ktorý uznesením č.k. 14CoE/184/2010-28 zo dňa l4.7.2010 uznesenie okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 4.3.2011 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného
aby predložil zmluvu o úvere č.6115232 zo dňa 20.5.2008 s tým, že súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.3.2011 oznámil, že v prílohe zasiela zmluvu o

úvere č. 6115232. Uznesením č.k. 22Er/692/2009-37 zo dňa 28.3.2011 exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie
nebolo podané. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.l.2012.Uznesením sp.zn. 22Er/692/2009-50
zodňa28.3.2012boloexekučnékonaniezastavené.Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa21.2.2013
( Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C 144/2012).

Z exekučného spisu sp.zn. 28Er/1/2010 ( EX 13582/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: A. S., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa
4.1.2010. Súd vyzval dňa 8.1.2010 práv. zástupcu oprávneného, aby zaslal súdu zmluvu o úvereč.6115267 zo dňa 30.5.2008 uzavretú medzi oprávneným a povinným. Dňa 4.3.2010 bola na tunajší
súd doručená žiadosť o informáciu o stave konania/podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu-
prieťahy v konaní zo dňa 25.2.2010, v ktorej oprávnený žiadal poskytnúť informáciu aká skutočnosť

bráni vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi, pričom poukázali na ustálené rozhodovanie Krajských
súdov hlavne v Banskej Bystrici č.k. 12CoE/110/2009 a na KS v Žiline č.k. 9CoE/49/2009 a č.k.
7CoE/30/09, v zmysle ktorého súdy nemajú v čase pred vydaním poverenia k vykonaniu exekúcie
oprávneniepožadovaťakékoľvekďalšiedokumenty-zmluvyaleboinformácie-splátkovékalendáremimo
už predložených v rámci návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň pripomenuli, že akékoľvek všeobecné

stanovisko NS SR nie je záväzným pre ostatné súdy (článok 144 ÚS SR) pokiaľ sa netýka konkrétne
prejednávanej veci. Z týchto dôvodov podali podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a sudcov,
či poverených súdnych úradníkov v predmetnej veci, keďže nevydanie poverenia v zákonom stanovenej
lehote spôsobuje zbytočné prieťahy v exekučnom konaní a porušuje zákonné práva oprávneného a
jeho ústavné práva garantované článkom 48 ods.2 Ústavy SR. Súčasne oznámili, že v prípade ďalšieho
omeškania s vydaním poverenia si uplatnia svoje nároky vyplývajúce z vyššie uvedeného porušenia

ústavy na Ústavnom súde SR, ako aj Ministerstve spravodlivosti SR ako náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným postupom. Dňa 25.3.2010 bolo na exekučný súd doručené vyjadrenie súdneho
exekútora zo dňa l8.3.2010 k výzve súdu, v ktorom oznámili, že oprávnený sa po doručení viacerých
rozhodnutíkrajskýchsúdov(napr.KrajskýsúdBanskáBystricasp.zn.12CoE/110/2009-28z30.9.2009),
v ktorých bol vyslovený právny názor ohľadne prieskumnej povinnosti exekučného súdu, rozhodol,

že on ani jeho právny zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie
exekúcie v priebehu exekučného konania. Následne exekučný súd vyzval Stály rozhodcovský súd
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. aby zaslali rozhodcovský spis na nahliadnutie. Dňa 30.6.2010
bola doručená odpoveď tohto rozhodcovského súdu s tým, že v prílohe listu zasiela CD s fotokópiami
predmetných písomností. Uznesením č.k. 28Er/1/2010-23 zo dňa 19.7.2010 exekučný súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa 7.l0.2010 bolo na
tunajší súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Dňa 20.l.2011 bolo na tunajší
súd doručené späťvzatie odvolania oprávneného, spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na
rozhodnutie, ktorý uznesením č.k. 13CoE/109/2011-44 zo dňa 27.4.2011 odvolacie konanie zastavil.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2011 a uznesenie exekučného súdu č.k. 28Er

1/2010-23 zo dňa 19.7.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2010. Uznesením č.k. 28Er/1/2010-50
zo dňa 31.8.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2012
(exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C 145/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 26Er/372/2009 (EX 6852/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému : O. A., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa
16.9.2009. Exekučný súd vyzval oprávneného l8.9.2009 aby predložil zmluvu o úvere č.6115528 zo
dňa 2l.8.2008. Dňa 30.11.2009 bolo na exekučný súd doručené vyjadrenie súdneho exekútora zo
dňa 24.11.2009 k výzve súdu, v ktorom oznámili, že oprávnený sa po doručení viacerých rozhodnutí
krajských súdov ( napr. Krajský súd Banská Bystrica sp.zn. 12CoE/110/2009-28 z 30.9.2009), v ktorých

bol vyslovený právny názor ohľadne prieskumnej povinnosti exekučného súdu, rozhodol, že on ani jeho
právny zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie v priebehu
exekučného konania. Následne exekučný súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovskáa.s.abyzaslalirozhodcovskýspisnanahliadnutie.Dňa30.6.2010boladoručenáodpoveď
tohto rozhodcovského súdu s tým, že v prílohe listu zasiela CD s fotokópiami predmetných písomností.

Následneexekučnýsúdvyzvalsúdnehoexekútora,abypredložilknahliadnutiurozhodcovskýspissp.zn.
SR 03349/09. Dňa 29.l.2010 bolo na exekučný súd doručené vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa
24.1.2010 k výzve súdu, pričom oznámili, že súdny exekútor ani oprávnený nedisponujú predmetným
rozhodcovským spisom. Následne exekučný súd vyzval rozhodcovský súd na predloženie predmetných
dokladov. Dňa 4.3.2010 bola na tunajší súd doručená žiadosť o informáciu o stave konania/podnet

na preskúmanie zákonnosti postupu súdu-prieťahy v konaní zo dňa 25.2.2010, ktorou oprávnený
žiadal poskytnúť informáciu aká skutočnosť bráni vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi, pričom
poukázali na ustálené rozhodovanie Krajských súdov hlavne v Banskej Bystrici č.k. 12CoE/110/2009
a na KS v Žiline č.k. 9CoE/49/2009 a č.k. 7CoE/30/09, v zmysle ktorého súdy nemajú v čase
pred vydaním poverenia k vykonaniu exekúcie oprávnenie požadovať akékoľvek ďalšie dokumenty-

zmluvy alebo informácie -splátkové kalendáre mimo už predložených v rámci návrhu na vykonanie
exekúcie. Zároveň pripomenuli, že akékoľvek všeobecné stanovisko NS SR nie je záväzným pre
ostatné súdy (článok 144 ÚS SR) pokiaľ sa netýka konkrétne prejednávanej veci. Z týchto dôvodov
podali podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a sudcov, či poverených súdnych úradníkov vpredmetnej veci, keďže nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote spôsobuje zbytočné prieťahy
vexekučnomkonaníaporušujezákonnéprávaoprávnenéhoajehoústavnéprávagarantovanéčlánkom
48 ods.2 Ústavy SR. Súčasne oznámili, že v prípade ďalšieho omeškania s vydaním poverenia si

uplatnia svoje nároky vyplývajúce z vyššie uvedeného porušenia ústavy na Ústavnom súde SR, ako
aj Ministerstve spravodlivosti SR ako náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným postupom.
Dňa 6.4.2010 bola na exekučný súd doručená odpoveď Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. na žiadosť okresného súdu s tým, že v prílohe zasielajú fotokópie
predmetných zmlúv o úvere. Uznesením č.k. 26Er/372/2009-21 zo dňa 20.5.2010 exekučný súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa l5.7.2010 bolo na
exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený
odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením č.k. 16CoE/2/2011-37 zo dňa 27.l.2011, ktorým
odvolacie konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2011 a uznesenie
exekučného súdu č.k. 26Er/372/2009-21 zo dňa 20.5.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.l2.2010.
Uznesením č.k. 26Er/372/2009-45 zo dňa 4.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa l0.4.2013 (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn.
10C 148/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 23Er/696/2009 (EX 7946/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: A. Ľ., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa

25.9.2009. Exekučný súd vyzval dňa 28.9.2009 súdneho exekútora, aby oprávnený zaslal súdu zmluvu
o úvere č.6780033 zo dňa 3.7.2008, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR
13916/08 zo dňa l3.5.2009. Dňa 4.3.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť o informáciu o
stave konania/podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu -prieťahy v konaní zo dňa 25.2.2010,
ktorej oprávnený žiadal poskytnúť informáciu aká skutočnosť bráni vydaniu poverenia súdnemu

exekútorovi, pričom poukázali na ustálené rozhodovanie Krajských súdov hlavne v Banskej Bystrici č.k.
12CoE/110/2009 a na KS v Žiline č.k. 9CoE/49/2009 a č.k. 7CoE/30/09, v zmysle ktorého súdy nemajú v
časepredvydanímpovereniakvykonaniuexekúcieoprávneniepožadovaťakékoľvekďalšiedokumenty-
zmluvy alebo informácie -splátkové kalendáre mimo už predložených v rámci návrhu na vykonanie
exekúcie.Zároveňpripomenuli,žeakékoľvekvšeobecnéstanoviskoNSSR niejezáväznýmpreostatné

súdy (článok 144 ÚS SR) pokiaľ sa netýka konkrétne prejednávanej veci. Z týchto dôvodov podali podnet
napreskúmaniezákonnostipostupusúduasudcov,čipoverenýchsúdnychúradníkovvpredmetnejveci,
keďže nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote spôsobuje zbytočné prieťahy v exekučnom
konaní a porušuje zákonné práva oprávneného a jeho ústavné práva garantované článkom 48 ods.2
Ústavy SR. Súčasne oznámili, že v prípade ďalšieho omeškania s vydaním poverenia si uplatnia svoje

nároky vyplývajúce z vyššie uvedeného porušenia ústavy na Ústavnom súde SR, ako aj Ministerstve
spravodlivosti SR ako náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným postupom. Exekučný súd
vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. aby zaslali súdu rozhodcovský
spis sp.zn. SR 13916/08 vrátane zmluvy o úvere č.6780033 zo dňa 3.7.2008. Dňa 6.4.2010 bola na
exekučný súd doručená odpoveď rozhodcovského súdu k žiadosti exekučného súdu s tým , že v prílohe

zasielajú fotokópie predmetných zmlúv. Uznesením č.k. 23Er/696/2009-19 zo dňa 7.7.2010 exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa 11.10.2010
bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Dňa 20.l.2011 bolo na
exekučný súd doručené späťvzatie odvolania oprávneného. Spis bol následne predložený odvolaciemu
súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením č.k. 15CoE/191/2011-65 zo dňa 13.7.2011 odvolacie konanie

zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa l9.l0.2011 a uznesenie exekučného súdu
č.k. 23Er/696/2009 -19 zo dňa 7.7.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2011. Uznesením č.k.
23Er/696/2009-74 zo dňa l7.4.2012 súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.11.2012 ( Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C 150/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 28Er/545/2010 (EX 6225/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej I. O., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 16.07.2010. Uznesením č.k 28Er/545/2010-9 zo dňa 20.7.2010 exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa 30.9.2010 bolo na exekučný
súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Dňa 20.l.2011 bolo na exekučný súd

doručené späťvzatie odvolania oprávneného. Následne bol spis predložený odvolaciemu súdu na
rozhodnutie,ktorýuznesenímč.k.16CoE/109/2011-29zodňa16.3.2011odvolaciekonaniezastavil.Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2l.6.2011 a uznesenie exekučného súdu 28Er/545/2010-9
zo dňa 20.7.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 2.l0.2010. Uznesením č.k. 28Er/545/2010-36 zo dňa3l.8.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2012
( Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C 151/2012).

Z exekučného spisu sp.zn. 26Er/493/2009 (EX 11086/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý ) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej I. D., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa
24.11.2009. Dňa 26.11.2009 exekučný súd vyzval právneho zástupcu oprávneného aby predložil súdu
zmluvu o úvere č.6780059 zo dňa l8.7.2008, ktorá bola podkladom pre vydanie rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 05406/09. Dňa 2l.l2.2009 bolo na exekučný súd doručené vyjadrenie

súdneho exekútora zo dňa l5.12.2009 k výzve súdu, v ktorom uviedli, že oprávnený sa po doručení
viacerých rozhodnutí krajských súdov ( napr. Krajský súd Banská Bystrica sp.zn. 12CoE/110/2009-28
z 30.9.2009), v ktorých bol vyslovený právny názor ohľadne prieskumnej povinnosti exekučného súdu,
rozhodol, že on ani jeho právny zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na
vykonanie exekúcie v priebehu exekučného konania.

Následne súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. aby zaslali
rozhodcovský spis č.k. SR 05406/09. Dňa l0.2.2010 bola na exekučný súd doručená odpoveď
rozhodcovského súdu s tým, že v prílohe tohto listu zasielajú fotokópie predmetných zmlúv. Exekučný
súd následne vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. aby zaslali súdu
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru č.6780059.

Dňa 4.3.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť o informáciu o stave konania/ podnet na
preskúmanie zákonnosti postupu súdu -prieťahy v konaní zo dňa 25.2.2010, ktorej oprávnený žiadal,
poskytnúť informáciu aká skutočnosť bráni vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi, pričom poukázali
na ustálené rozhodovanie Krajských súdov hlavne v Banskej Bystrici č.k. 12CoE/110/2009 a na KS
v Žiline č.k. 9CoE/49/2009 a č.k. 7CoE/30/09, v zmysle ktorého súdy nemajú v čase pred vydaním

poverenia k vykonaniu exekúcie oprávnenie požadovať akékoľvek ďalšie dokumenty-zmluvy alebo
informácie -splátkové kalendáre mimo už predložených v rámci návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň
pripomenuli, že akékoľvek všeobecné stanovisko NS SR nie je záväzným pre ostatné súdy (článok
144 ÚS SR) pokiaľ sa netýka konkrétne prejednávanej veci. Z týchto dôvodov podali podnet na
preskúmanie zákonnosti postupu súdu a sudcov, či poverených súdnych úradníkov v predmetnej veci,

keďže nevydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote spôsobuje zbytočné prieťahy v exekučnom
konaní a porušuje zákonné práva oprávneného a jeho ústavné práva garantované článkom 48 ods.2
Ústavy SR. Súčasne oznámili, že v prípade ďalšieho omeškania s vydaním poverenia si uplatnia svoje
nároky vyplývajúce z vyššie uvedeného porušenia ústavy na Ústavnom súde SR, ako aj Ministerstve
spravodlivosti SR ako náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným postupom. Dňa 30.3.2010

bola na exekučný súd doručená odpoveď rozhodcovského súdu s tým, že v prílohe zasielajú fotokópie
predmetných písomností. Uznesením č.k. 26Er/493/2009-20 zo dňa 210.5.2010 exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa l5.7.2010 bolo na
exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Dňa 20.l.2011 bolo na
exekučný súd doručené späťvzatie odvolania oprávneného. Spis bol následne predložený odvolaciemu

súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením č.k. 13CoE/341/2011-45 zo dňa 22.11.2011 odvolacie konanie
zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.2.2012 a uznesenie exekučného súdu
zo dňa č.k. 26Er/493/2009-20 zo dňa 20.5.2010 nadobudlo právoplatnosť l4.7.2010. Uznesením
č.k. 26Er/493/2009-66 zo dňa l5.8.2012 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.9.2012 (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C

152/2012).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa zákona č.514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č.514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.
Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný

postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.
Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná

ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).
Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)

nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaní
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná

úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti, nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.
Zanesprávnyúradnýpostupmožnovovšeobecnostipovažovaťporušeniepravidiel,ktorésúpredpísané
právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp.

s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci,
ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v
rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v §
9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú za nesprávny
úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásah do práv
a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že
podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát (prostredníctvom svojich orgánov
alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť
je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov

škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody.

Navrhovateľ vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn. 10C
142/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažisko argumentácie
navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.
Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť
dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno

preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.
Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmieri, platobné výmery, výkazy

nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo

možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č.244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do
31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia

tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.
c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm.d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný
výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovskýchkomisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský

rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.
2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už
nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.
II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).

Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Vo všetkých prípadoch exekučných vecí súd
preskúmaval materiálne predpoklady exekučného titulu, čo je v súlade so súdnou praxou.
Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 15-dňová zákonná lehota neplatí. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady
exekučných konaní, od ktorých odvodzoval navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody a nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy a v ktorých došlo k zamietnutiu žiadostí súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu Exekučného súdu.
K tomuto treba doplniť, že 15- dňová lehota na preskúmavanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na

súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči
osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi,
nazákladektoréhosúdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciuaktorýmsúdnyexekútorpreukazuje

svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretoževydanietohtopovereniamusíbyťvýsledkomnáležitéhopreskúmaniaexekučnéhotitulu,žiadosti
o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred udelením
poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne
nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je
možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a preto bol aj exekučný súd
oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od 3.osôb predloženie listín, prípadne aj celého
spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia exekučného súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska

jeho rozhodovacej činnosti. Takto postupoval aj exekučný súd vo viacerých exekučných konaniach.
Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku, resp. otázky, ktoré boli
podmienkamimateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,rozhodcovskýchrozsudkov,týmtopostupom
nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných titulov (rozhodcovských
rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské rozsudky, sú v súlade so

zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď potom, ak Exekučný súd
zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol týmto
dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn.

3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10. 10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011
zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04.
2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa
22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011,uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti L. G., zo
dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Ani v tomto
Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý by zakladal nárok navrhovateľa na

náhradu škody a nemajetkovej ujmy.
Ohľadne prípadných prieťahov sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, o
sťažnostiach na prieťahy v konaní nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva,
a ani v jednom prípade nebola uložená žiadna sankcia. Síce vo viacerých exekučných spisoch sa
nachádza žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania, resp. podnet na preskúmanie zákonnosti

postupu súdu-prieťahy v konaní, v ktorej namietali, že márne uplynula Exekučným poriadkom stanovená
zákonná lehota, v ktorej mal súd rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora ohľadne vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, avšak súd konštatuje, že tieto boli doručené exekučnému súdu v štádiu, keď
exekučný súd vyzýval oprávneného, resp. právneho zástupcu oprávneného aby predložili predmetné
zmluvy o úvere vrátane VOP, prípadne zmenky, prípadne rozhodcovský spis t.j. dokumenty, ktoré
exekučný súd považoval za potrebné nato, aby mohol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť. Z pripojených exekučných spisov pritom nevyplýva, že by
tieto podnety boli riešené zo strany správy súdu ako sťažnosť na prieťahy v konaní, že by táto „ sťažnosť“
bola vybavená ako dôvodná.
Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je
správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne ak bude vydané aj po lehote,

keď záujem spravodlivosti a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou. Vo všetkých exekučných
veciach spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu bolo potrebné dokladať ďalšie listiny, preto nebolo
možné v l5-dňovej lehote od podaní žiadosti objektívne o žiadosti rozhodnúť. V mnohých exekučných
veciach tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania žiadané osoby o predloženie dokladov boli
nečinné, resp. výslovne odmietli tieto doklady doložiť, prípadne až po urgenciách boli potrebné doklady

na rozhodnutie doložené. Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto
doby bol v neistote, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo
vznikla. Nepreukázal príčinnú súvislosť, ani vznik škody, ani výšku škody. V zmysle judikatúry Ústavného
súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom

autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať materiálne.
Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)
vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo
mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým
existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod
odôvodňovať v rozsudku škodu a majetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a dôvodom na základe ktorých návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol, súd nevykonával dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a to konkrétne

znaleckým posudkom pod poradovým č.1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaným znalcom Doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., v ktorom malo byť úlohou znalca posúdiť, či je právom EÚ
zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, ktorý bol v originály založený na
tunajšom súde pod Spr 1686/13 na základe podania spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598

doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.9.2013; a tiež znaleckým posudkom č.1/2014 zo dňa 17.01.2014
vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, v ktorom bolo úlohou znalca
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním
zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti

súdnehoexekútora ovydaniepoverenianavykonanieexekúciealeboprirozhodovaníozmenesúdneho
exekútora, ktorý bol v originály založený do spisu č.k.13C/261/2012 do prílohovej obálky, nakoľko všetky
relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť,
mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkoneverejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd

dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň
23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne

neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol
sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,

môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že

úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, a ani zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.
10. Bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)