Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203686
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113203686.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený
splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00
166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 2280452 dlžníkom (povinným) V. A., narodenou XX.X.XXXX, (kde po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 8666/2009) v zákonom
stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej

škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.045 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
anáhradutrovkonania.Ďalejžalobcavžalobeuviedol,žežalobcajeprávnickouosobou,ktorávykonáva
na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa
§ 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 2280452 dlžníkom (povinným)
V. A., narodenou XX.X.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

registráciou exekučnej veci číslo EX 8666/2009. Nakoľko exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom
ustanovenejdobe.Exekučnýsúdnapriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa1.12.2010,atorozhodnutímopoverení.Krozhodnutiu

o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 19 mesiacov). Žalobca
ďalej uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá
byumožňovalaexekučnémusúdupostupovaťnesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca
uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková
škodavsume125eurpredstavujúcanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na
administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené
s vyhotovením adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík: neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k insolvencii povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

exekučného súdu) sumu 1.045 eur, teda 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
660 eur. Žalobca uviedol, postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania

žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a túto žiadal zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Žalobou zo dňa 17.9.2012, oboznámením

sa s Vyjadreniami žalovanej zo dňa 27.6.2013, zo dňa 9.4.2014, oboznámením sa s Vyjadrením
žalobcu zo dňa 13.6.2014, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Senica spisová značka
11Er/675/2009, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu spisová značky 1SprV/143/2014,
oboznámením sa s obsahom celého spisu. Súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v neprítomnosti zástupcu splnomocnenca žalobcu, ktorý splnomocnenec žalobcu sa

na nariadené pojednávanie ospravedlnil e-mailom zo dňa 25.6.2014 doručeným súdu dňa 25.6.2014
z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami a žiadal nariadené pojednávanie odročiť a v neprítomnosti
zástupcu žalovanej, ktorá žalovaná sa na nariadené pojednávanie ospravedlnila e-mailom zo dňa
20.6.2014 doručeným súdu dňa 20.6.2014 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie pojednávania
nežiadala. V zmysle ustálenej judikatúry sama kolízia toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych

súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, a preto súd konal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu splnomocnenca
žalobcu.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenom súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že žalobca

v žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, zo žaloby nie je
ani zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súdv konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom

na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že žalobca
ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z. z. sa môže práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až
po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol

žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla,
že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdu objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok. Zo znenia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011

vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučnom titule. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,

zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala
žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch rokoch
od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k
uvedenému vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, pričom
neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a paušalizáciu vecných nákladov nemožno

považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu
je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok a žalobca nepreukázal
jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná
uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v

predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie
konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva,

preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť
jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom
malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti
žalobcu a v povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca
a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy

konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na

náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia
právažalobcuužsamotnékonštatovanieporušeniaprávmusíbyťpovažovanézadostačujúceavylučuje
možnosťpriznaniaprípadnéhonárokužalobcunanáhradunemajetkovejujmyvočištátu. Žalovanáďalejuviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.

Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu
zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2013 doručenom súdu dňa 3.7.2013 uviedla, že
žalovanej bolo v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných
žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať. Žalovaná disponuje vlastným zoznamom
žiadostí, v ktorých žalobca uplatnil druhovo rovnaký nárok odvodený od nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Senica, aký je predmetom žaloby. Žalobca však neposkytol v rámci
predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol
proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal

kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia
uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol.

Žalovaná vo Vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 9.4.2014 doručenom súdu dňa 14.4.2014
uviedla, že Znalecký posudok číslo 1/2004 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity

v Bratislave predložený žalobcom považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať
vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Súd by nemal na uvedený znalecký posudok prihliadať
vzhľadom na to, že vypracovanie znaleckého posudku neinicioval sám, žalovanej bola odňatá možnosť
akýmkoľvek spôsobom participovať na postupe pri vypracovaní znaleckého posudku, náklady na
poštovnéatlač,posudzovaniektorýchjepredmetomuvedenéhoznaleckéhoposudku,nespĺňazákonom

predpokladané kritérium skutočností, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými
znalosťami, pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov
poskytnutých žalobcom, keď údajom predloženým žalobcom ako zadávateľom posudku nie je možné
bezvýhradne dôverovať, nakoľko tieto vykazujú nezanedbateľné nepresnosti. Žalovaná ďalej uviedla,
že predmetom uvedeného znaleckého posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp.

nedošlo, k pochybeniu exekučného súdu, nakoľko táto otázka je predmetom dokazovania v samotnom
súdnom konaní. Pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch,
je potrebné súčasné naplnenie zákonom stanovených predpokladov, ktorými by mali byť nesprávny
úradný postup okresného súdu, vznik a existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom okresného súdu a vznikom škody. Vzhľadom na to, že žalovaná jednoznačne preukazuje,

resp. argumentuje v prospech neexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, nie je
možné s prihliadnutím na vyššie uvedené nárok žalobcu priznať, a to ani za predpokladu, že by súd
mal z obsahu uvedeného znaleckého posudku preukázané, že k vzniku škody došlo. Najpodstatnejším
a najzávažnejším nedostatkom predmetného znaleckého posudku je, že tento by mal byť vyčíslením
škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom je potrebné vziať do úvahy, že úradný postup

exekučného súdu, ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Žalovaná
má za to, že k vypracovaniu znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody spôsobenej
konkrétnym exekučným súdom v konkrétnom exekučnom konaní mal žalobca pristúpiť jednotlivo, t. j.
pre každé exekučné konanie, v ktorom sa mal podľa jeho názoru exekučný súd dopustiť nesprávneho
úradného postupu. Znalecký posudok predložený žalobcom je len prepočtom nepreukázaných a

žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé
jednoznačne určiť, ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil, ktorú konkrétnu škodu. Ďalej
žalovaná uviedla, že uvedený znalecký posudok žiadnym spôsobom nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu
zamestnancov nedošlo napríklad v dôsledku prirodzeného hospodárskeho rastu žalobcu ako takého a
žalovaná namieta, že vo výpočtoch sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie a pracovníci pre styk s

verejnosťou. K činnosti v uvedenom znaleckom posudku označenej ako „overovanie skutočností, či súd
rozhodol v exekučnej veci“ žalovaná uvádza, že žalobca by k tomuto pristúpil bez ohľadu na prípadnú
existenciu namietaného postupu exekučného súdu. V prípade nákladov na úpravu informačného
systému z uvedeného znaleckého posudku vôbec nie je možné sa dozvedieť, k akým úpravám
informačnéhosystémumalodôjsťavôbecniejezrejmásúvislosťtýchtoprípadnýchúpravsnamietanými

nesprávnymi úradnými postupmi. Žalovaná žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca vo Vyjadrení zo dňa 13.6.2014 doručenom súdu dňa 13.6.2014 uviedol, že tunajšiemu
súdu predložil originál Znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústavEkonomickej univerzity v Bratislave vo veci ustanovenia majetkovej škody, pričom táto majetková
škoda je predmetom súdneho konania. Žalobca považuje predmetný znalecký posudok za dôležitý
dôkaz o skutočnostiach tvrdených v jednotlivých žalobách, dôkaz preukazujúci minimálnu výšku

spôsobenej škody. Žalobca ďalej uvádza, že je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom
individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
dosahuje hodnotu minimálne 30,76 eura a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom
prípade neskorého rozhodovania súdu o zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68
eura. Okrem toho je nepochybné, že porušením práv spoločnosti vznikla aj nemajetková ujma, ktorú je

možné objektívne stanoviť vo výške určenej žalobou.

Zo Znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v
Bratislave, Znaleckým ústavom, vyplýva, že znaleckému ústavu bola uložená úloha určiť výšku
majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami
okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním

zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene
súdneho exekútora. Znalecký ústav v znaleckom uviedol, že v prípade neskorých rozhodnutí o nevydaní
poverenia na vykonanie exekúcie a neskoro vydaných poverení na vykonanie exekúcie predstavovali
na jednu žalobu mzdové náklady sumu 4,15 eura, náklady na tlač sumu 5,31 eura, náklady na

úpravu informačného systému sumu 13,86 eura, náklady na poštovné sumu 3,01 eura, náklady na
telekomunikačné služby sumu 4,43 eura a v prípade neskorých rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora
predstavovalinajednužalobu mzdovénákladysumu5,07eura,nákladynatlačsumu5,31eura,náklady
na úpravu informačného systému sumu 13,86 eura, náklady na poštovné sumu 3,01 eura, náklady na
telekomunikačné služby sumu 4,43 eura.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 11Er/675/2009 súd zistil, že dňa 13.10.2009
bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného: žalobcu, proti povinnému: V. A., rodné číslo XXXXXX/XXX, S. XXX, A. B. Q., pre
vymoženie pohľadávky 760,23 eura s príslušenstvom. Okresný súd Senica uznesením číslo konania

11Er 675/2009-16 zo dňa 1.12.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania stanovený podľa
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. z dôvodu, že 0,25 % dennú výšku úroku z omeškania považoval
súd v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením záväzku povinnej, teda podľa § 53 os. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, ktoré takéto zmluvné dojednanie je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatné. Okresný súd Senica poveril dňa 1.12.2010 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného:
žalobcu, proti povinnému: V. A. rodné číslo XXXXXX/XXX, S. XXX, A. B. Q., súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava (poverenie číslo 5205
055611 *), pre vymoženie povinnosti istiny 760,23 eura s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

671,12 eura od 24.3.2009 do 21.4.2009, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 661,12 eura
od 22.4.2009 do 22.5.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 651,12 eura od 23.5.2009 do
23.6.2009, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 646,12 eura od 24.6.2009 do zaplatenia a trov
predchádzajúceho konania v sume 221,92 eura a trov exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
vrátil dňa 24.10.2011 poverenie z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 1.045 eur.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia
poverenianavykonanieexekúcieštátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku
dňu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), i) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu
začatia exekučného konania podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, iných vykonateľných rozhodnutí a
schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu začatia

exekučného konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Senica v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou 11Er/675/2009. Nesprávny úradný postup
Okresného súdu Senica mal podľa žalobcu spočívať v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie až dňa 1.12.2010, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo podľa žalobcu po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac
ako 19 mesiacov. Žalovaná sa bránila v konaní tvrdením, že lehota 15 dní na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie od doručenia žiadosti neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)
Exekučného poriadku. Ďalej žalovaná poukazovala na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.

V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca podal dňa 24.8.2009 súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti
povinnému: V. A., rodné číslo XXXXXX/XXX, S. XXX, A. B. Q., pre vymoženie pohľadávky 760,23 eura s

príslušenstvom. Dňa 13.10.2009 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd Senica uznesením číslo konania 11Er 675/2009-16 zo dňa
1.12.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti
úroku z omeškania prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania stanovený podľa § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. z dôvodu, že 0,25 % dennú výšku úroku z omeškania považoval súd v zmysle § 53 ods.

4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
záväzku povinnej, teda podľa § 53 os. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktoré takéto zmluvné dojednanie je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Okresný súd
Senica poveril dňa 1.12.2010 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného: žalobcu, proti povinnému:
V. A., rodné číslo XXXXXX/XXX, S. XXX, A. B. Q., súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so

sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava (poverenie číslo 5205 055611 *), pre vymoženie
povinnosti istiny 760,23 eura s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 671,12 eura od 24.3.2009
do 21.4.2009, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 661,12 eura od 22.4.2009 do 22.5.2009, s
9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy651,12euraod23.5.2009do23.6.2009,s9%ročnýmúrokom
z omeškania zo sumy 646,12 eura od 24.6.2009 do zaplatenia a trov predchádzajúceho konania v sume

221,92 eura a trov exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vrátil dňa 24.10.2011 poverenie z
dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky. Žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody doručenou žalovanej v rozmedzí od 27.4.2012 do 30.4.2012 požiadal
žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci. Žalovaná
na uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedala dôvodiac,

že žalobca neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces
predbežného prerokovania fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná odo
dňa prijatia žiadosti, preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady

vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladáobjektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i

hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 13.10.2009 bola
Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný
súd Senica dňa 1.12.2010 v časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol a v časti poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, teda nie s omeškaním
viac ako 19 mesiacov, ako nesprávne uvádza žalobca v žalobe. V sporovom konaní, ktoré je ovládané
dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním
skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným
v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je

premetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Senica v exekučnom
konaní, ktorý Okresný súd Senica nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnej lehote. Podľa skutkových okolností uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania dňa 24.8.2009 do vydania

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dňa 1.12.2010, ktorým vymedzením skutkového
základu uplatneného nároku je súd v prejednávanej veci viazaný. Ohľadne prípadného prieťahu sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V rámci exekučného konania má súd
právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania.
V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní
od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. V exekučnom konaní zistil súd
rozpor exekučného titulu so zákonom, a preto v časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietol a v časti poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Predmetná exekúcia bola skončená vymožením pohľadávky žalobcu. Ohľadne prípadného prieťahu sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v
celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a ukladať súdu zákonodarcom lehotu je riešenie,

ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. V rámci exekučného konania má
súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania.
Otakýtoprípadišloajvprejednávanejveci,pričomrozhodnutie,ktorýmsúdžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie v časti zamietol nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená

pätnásťdňová lehota. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv, keď objektívne nebolo možné rozhodnúť v zákonnej lehote vzhľadom
na potrebu skúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania.

Vplyv udelenia poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie dňa 1.12.2010 na priebeh exekučného
konania nebol preukázaný, keďže exekúcia sa skončila vymožením celej pohľadávky s príslušenstvom
i s trovami exekúcie.

Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie rozhodnutia o poverení súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho
rozhodnutia nedomáhal. Žalobca síce v žalobe uvádza urgencie adresované exekučnému súdu a
žiadosti o poskytnutie informácie o stave konania, avšak v predmetnom exekučnom spise sa žiadne
takéto podania žalobcu nenachádzajú (vychádzajúc z obsahu exekučného spisu). Žalobca žiadnymspôsobom nepreukázal, že by v dobe odo dňa doručenia žiadosti o udelenia poverenia až do dňa
udelenia poverenia bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda, že uvedená doba viedla k strate
jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce

konečnévymoženiepohľadávky,keďževmnohých inýchexekučnýchveciachžalobcuakooprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Nepochybne poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené. V
zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko

pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S poukazom na konkrétne okolnosti prípadu sa postup Okresného súdu Senica nevyznačuje
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy vzhľadom na
objektívne dôvody, a to vydanie prvšieho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti a až následné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti. V postupe
Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne také pochybenia, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že

sa dopustil nesprávneho úradného postupu a z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia
sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako o prijateľnom časovom intervale. Vzhľadom k uvedeným
konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní
preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považoval za neopodstatnenú.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek
márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom nepreukázal
ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za

následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať,
že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek majetková

škoda, či ujma. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca
si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho,
aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky
dlžníkov,akýpočetpohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiaval
informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil

povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená
to,ževzniknákladovžalobcuakooprávnenéhovexekučnomkonanínasprávuavymáhaniepohľadávky
nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Navrhovateľ svoje
tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie
výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej

ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia
práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím
na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je
objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je
ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného

je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe
riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že
uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne
pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa
a súdnej praxe. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet jeho

podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov.
Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť
ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci.

Na podporu svojej argumentácie predložil žalobca listinný dôkaz - Znalecký posudok číslo 1/2014 zo
dňa 17.1.2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým ústavom. Z uvedeného
znaleckého posudku vyplynulo, že v prípade neskorých rozhodnutí o nevydaní poverenia na vykonanie
exekúcie a neskoro vydaných poverení na vykonanie exekúcie predstavovala majetková škoda na jednužalobu sumu 30,76 eura a v prípade neskorých rozhodnutí o žiadosti o zmenu exekútora predstavovala
majetková škoda na jednu žalobu sumu 31,68 eura. Predloženie uvedeného znaleckého posudku
nemeníničnavyššieuvedenýchzáverochsúdu,keďžeodpoveďnaúlohuuloženúznaleckémuústavuje

spracovaná všeobecne na všetky žaloby podané žalobcom na súdy v Slovenskej republike a vychádza
pri mzdových nákladoch z priemernej hodnoty nominálneho fondu za obdobie rokov 2009-2012 a z
priemernej hodinovej mzdy pracovníkov za obdobie rokov 2009-2012, pri nákladoch na poštovné z
porovnania nákladov za časové obdobie rokov 2006 - 2012 so zohľadnením zvýšenia poštovného za
uvedené roky, pri nákladoch na telekomunikačné služby z porovnania nákladov na telekomunikačné

poplatky od rôznych mobilných operátorov za obdobie rokov 2006 - 2012, pri nákladoch na tlač z
analýzy nákladov od roku 2008 do 18.2.2009 a od 18.2.2009 do roku 2012, pri nákladoch na úpravu
informačného systému z priemerných nákladov za rok 2008 a časť roka 2009. Výsledkom znaleckého
posudku je tak určenie priemernej výšky majetkovej škody na jednu žalobu, čo nie je individualizáciou
tvrdenej majetkovej škody v konkrétnom prípade. Podľa žalobcu mu mala majetková škoda vzniknúť v
rôznych konaniach rôznym spôsobom, prekročením lehoty exekučnými súdmi na rozhodnutie rôznym

počtom dní a v rôznych rokoch. Navyše jednotlivé náklady žalobcu sú rozpočítané na ním podané
množstvo žalôb, resp. na ním tvrdeného počtu nesprávnych úradných postupov exekučného súdu,
bez toho, aby znalecký posudok vychádzal zo skutočných zistení, v akom množstve bol skutočne
v súdnych konaniach aj preukázaný nesprávny úradný postup exekučných súdov. Takýto znalecký
posudok nie relevantným dôkazom o výške tvrdenej škody žalobcu v tom ktorom konkrétnom spore a

navyše vychádza len z v konaní nepreukázaných údajov poskytnutých žalobcom znaleckému ústavu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd konštatuje, že predloženie uvedeného znaleckého posudku
nie je dôkazom o výške majetkovej škody v prejednávanej veci. Navyše súd v súdenom spore vyššie
konštatoval, že ani nebol preukázaný neprávny úradný postup exekučného súdu, a preto ani nemohlo
dôjsť k vzniku akejkoľvek škody žalobcovi v príčinnej súvislosti s neexistujúcim nesprávnym úradným

postupom.

V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. O
takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 13.10.3009, a preto sa súd vznesenou námietkou
premlčania nezaoberal.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že
by jej trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.