Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/762/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113206321
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113206321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSISlovensko,s.r.o.sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,zast.JUDr.TOMÁŠKUŠNÍR,
s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcovi: O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., I. XXX/
XX, o zaplatenie 2.414,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 30. júna 2014 č. k. 10C/181/2013-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa splatnosti istiny
s príslušenstvom a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 888,81
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 888,81 eura od 06. 07. 2010 do zaplatenia
atovšetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.Vzostávajúcejčastižalobuzamietol.Odporcovináhradu
trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. a na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 03. 06. 2008 uzavrel odporca so spoločnosťou

Quatro, a. s. so sídlom Kežmarok zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2056018, na jej základe poskytol
odporcovi pôžičku vo výške 80.000 Sk s mesačnou splátkou 2.957 Sk a to v 42 mesačných
splátkach. Celková suma pôžičky bola určená na 124.194 Sk, úroková sadzba bola stanovená na
30,39% a priemerná hodnota RPMN v zmluve uvedená nie je. K zmluve boli predložené podmienky o
poskytnutí rýchlej pôžičky 106C, v ktorých je v tabuľke uvedená ročná percentuálna miera nákladov,
a to pri výške pôžičky 80.000 Sk vo výške 40,67%. Listom zo dňa 26. 06. 2010 zaslal predchodca
navrhovateľa predžalobnú upomienku, v ktorej vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok

jednorázovo v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Celkovú sumu 2.404,89 eura
mal uhradiť do 3 dní od doručenia upomienky. Odporca prevzal výzvu 02. 07. 2010. Dňa 07. 03. 2013
bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. a
navrhovateľom, podľa ktorej bola postúpená na navrhovateľa pohľadávka vo výške zostatku pohľadávky
2.128,47 eura, príslušenstva 294,69 eura a sankčných úrokov 216,13 eura a pokuty za omeškanie
78,56 eura, spolu 2.717,85 eura. Je nepochybné, že zmluva, ktorú uzavrel odporca s predchodcom
navrhovateľa, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné skúmať, či obsahuje všetky

zákonom stanovené náležitosti. Súd pri skúmaní náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať, dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a to
najmä podmienky upravujúce čerpanie úveru, výšku, počet a termín splátok úrokov a iných poplatkov
a neobsahuje ani ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej mierynákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
K zmluve síce sú priložené podmienky o poskytnutí rýchlej pôžičky, kde sú uvedené všeobecné údaje pri
úveroch v rôznych výškach a pri nich výška splátok a ročná percentuálna miera nákladov pri jednotlivých

výškach pôžičky, súd má však za to, že údaj o RPMN musí byť uvedený priamo v zmluve o pôžičke /
úvere/, a nie mimo zmluvy v podmienkach, ktorým spotrebiteľ nemusí venovať takú pozornosť, ako
podmienkam uvedeným v zmluve. Súd preto považoval poskytnutý úver za úver bezúročný a bez
poplatkov, a preto súd priznal navrhovateľovi len rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami
a vrátenými finančnými prostriedkami, t. j. 2.655,51 eura - 1.766,70 eura = 888,81 eura. Súd neumožnil

odporcovi splácať úver vo výške 10 eur, lebo výška splátok, ktorú navrhol odporca by predstavoval
splácanie zostatku jeho dlhu v počte viac ako sedem rokov, pričom nie je možné spravodlivo požadovať,
aby na uspokojenie svojej pohľadávky, ktorá vznikla v roku 2008, čakal ďalších 7 rokov. Súd priznal
navrhovateľovi z uvedenej sumy zákonné úroky z omeškania, pretože v konaní bolo preukázané, že
so zaplatením zostatku poskytnutých finančných prostriedkov bol odporca v omeškaní. Navrhovateľ
žiadal priznať úrok vo výške 9% ročne od 06. 07. 2010, ktorý mu súd aj od uvedeného dňa priznal, lebo

navrhovateľ preukázal, že vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej čiastky listom zo dňa 26. 06. 2010, ktorý
si prevzal odporca 02. 07. 2010, pričom ho vyzval k zaplateniu v lehote 3 dní od prevzatia výzvy, t.j.
do 05. 07. 2010. Nepochybne teda dňom 06. 07. 2010 bol odporca v omeškaní s plnením
svojho dlhu a je povinný zaplatiť úrok do zaplatenia. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 9%, lebo
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku omeškania bola 1%, k čomu súd

pripočítal 8 percentuálnych bodov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a v konaní
úspešnejšiemu odporcovi nepriznal náhradu trov konania, lebo ich nežiadal priznať.

Rozsudoksúduprvéhostupňanapadolvzákonnejlehoteodvolanímodporcavčastisplatnosti auviedol,
žežiadasúd,abymupovolilipriznanúsumusplácaťvmesačnýchsplátkachpo50eurmesačne,nakoľko

je občanom v hmotnej núdzi a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura mesačne.

Navrhovateľ k odvolaniu odporcu uviedol, že so splátkovým kalendárom nesúhlasí, nakoľko splátka
vo výške 50 eur je, vzhľadom na výšku dlžnej sumy, nedostatočná, čo však odporcovi nebráni, aby
dobrovoľne vykonával úhrady, čím sa dlžná suma bude znižovať.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti
splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací

súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa titulom poskytnutej pôžičky. Keďže odporca podal odvolanie
len v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, odvolací súd sa v odvolacom konaní zaoberal už
len zročnosťou priznanej sumy a to z dôvodov namietaných navrhovateľom v odvolaní.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.V zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 OSP vzniká účastníkovi konania, ktorému bola súdom uložená
povinnosť, splniť ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že

táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti,
pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom
určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v
konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty.

Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach,
pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že
nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť celého plnenia.
Pokiaľ strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého
je podľa rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo
nesplnenie niektorej splátky. Proti určeniu času plnenia súdom je prípustné podať odvolanie bez toho,

aby tým bola dotknutá právomoc ostatných výrokov rozsudku (§ 206 ods. 3).

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa v danej veci, dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zročnosti je správne,
preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. OSP potvrdil. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť

priznanú sumu s príslušenstvom navrhovateľovi v lehote 3 dní podľa § 160 ods. 1 OSP. Odporca
odvolaním namietol splatnosť žalovanej sumy v lehote 3 dní a žiadal povoliť splátky v sume 50 eur.
Na súde prvého stupňa pritom žiadal povoliť splátky 10 eur mesačne, ktoré mu súd prvého stupňa
nepovolil z dôvodu, že splácanie zostatku jeho dlhu by v takomto prípade bolo viac ako sedem rokov,
čo nie je možné od navrhovateľa spravodlivo požadovať. Odporca odvolanie v časti splatnosti istiny

s príslušenstvom odôvodňoval tým, že poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura mesačne.
Odvolací súd, vychádzajúc z odporcom tvrdeného príjmu v sume 61,60 eura dospel k záveru, že z
takéhoto príjmu nie je v jeho schopnostiach platiť splátky v sume 50 eur mesačne, čo preukazuje aj
jeho žiadosť na súde prvého stupňa, aby mu boli splátky povolené v sume 10 eur mesačne a splátky
v nižšej sume by viedli k predĺženiu splatnosti pohľadávky navrhovateľa do takej miery, ktorú od neho

nie je možné požadovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa splatnosti istiny s príslušenstvom a v časti náhrady trov
konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v

odvolaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu
trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.