Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/462/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1201899091
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1201899091.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátuJUDr.RomanaHuszáraaJUDr.ZuzanyPosluchovejvprávnejvecinavrhovateľa:PRIMAZDROJ
PovažskáBystrica,s.r.o.,PovažskáBystrica,Tatranská295,IČO:zastúpenáJUDr.DenisouŠpeťkovou,
advokátkou, Bratislava, Sabinovská 10, proti odporcom: 1/ R. B. ( C. H. ), H. H., Š. X, 2/ B. H., H. V.
C. S., Š. X0, 3/ I. Í., H. Š. na B. XXX, zastúpená JUDr. Emanuelom Herbertom, advokátom, Bratislava,

Krajinská 30, 4/ V. G., H. H., F. XX, 5/ M. D., H. H., R. X, 6/ I. M. ( C. F. ), H. H., D. XX, o náhradu škody,
na odvolanie odporkyne 3/ a odporcu 5/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 6. 2012
č.k. 19C 88/2001 - 859, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z m e ň u j e nasledovne :
Odporkyňa 2/ je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 41.800,47 € s úrokom z omeškania
17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 2.089 € a trovy právneho zastúpenia
v sume 770,32 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa 3/ je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 29.618,46 € s úrokom z omeškania
17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia , ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 38,83 € do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca 4/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 341,26 € s úrokom z omeškania 17,6 %
ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia , ako aj súdny poplatok 17 € a trovy právneho zastúpenia v sume
38,83 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca 5/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 242,14 € s úrokom z omeškania 17,
6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia
38,83 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh navrhovateľa voči odporkyni 6/ z a m i e t a.
Odporkyni 6/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným ( v poradí druhým ) rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie voči odporkyni 1/ v celom
rozsahu, s poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľom, podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Odporkyňu 2/

zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 41.800,47 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od
1.9.2000dozaplatenia,akoajsúdnypoplatokvsume2.089€atrovyprávnehozastúpeniavovýške770
€, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; odporkyňu 3/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi
istinu 211,84 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok
16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 38,83 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; odporcu
4/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 220,70 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od

1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 38,83 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku; odporcu 5/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu
262,69 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 16,50€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 38,83 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporkyňu
6/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu 341,26 € s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od
1. 9. 2000 do zaplatenia, ako aj súdny poplatok 16,90 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 38,83

€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že rozhodoval o návrhu navrhovateľa,
podanom na tamojšom súde dňa 28. 2. 2001, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti
pôvodne žalovaným odporcom v 1/ až 30/ rade titulom vyčíslených podielov na manku, ktoré bolo zistené
na prevádzkovej jednotke v Bratislave, na Žitavskej ulici, číslo prevádzky HS 321326, za inventarizačné

obdobie od 25. 4. 1998 do 7. 3. 1999, na ktorej bolo zistené manko v sume 2.356.008,- Sk. Odporcovia
boli navrhovateľom vyzvaní písomne na úhradu manka v lehote do 31. 8. 2000 a nakoľko manko
neuhradili, dostali sa do omeškania; navrhovateľ preto žiadal priznať tiež úroky z omeškania počnúc 1.
9. 2000 vo výške 17,6 % ročne. Počas konania vzal navrhovateľ návrh späť voči odporcom : C. S.,
Y. J., W. R., N. Y., K. W., I. D., ktorí žalované pohľadávky uhradili po podaní návrhu na súd. Konanie
voči nim súd prvého stupňa zastavil na základe ust. § 96 ods. 1 svojimi uzneseniami č.k. 19C 88/2001

- 398 a č.k. 19C 88/2001 - 430.
Rozsudkom(vporadíprvým)zodňa13.05.2008zaviazalOkresnýsúdBratislavaIIpôvodnežalovaných
odporcov a to odporkyňu 1/ zaplatiť navrhovateľovi 8 292,- Sk s úrokom z omeškania17,6 % ročne
od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, ďalej zaviazal odporcu 2/ zaplatiť
navrhovateľovi 8 983,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy

konania v sume 500 Sk, odporkyňu 3/ zaplatiť navrhovateľovi 1 259 281,- Sk s úrokom z omeškania
17,6%ročneod01.09.2000dozaplatenia,akoajtrovykonaniavsume62960,-Sk,odporkyňu4/zaplatiť
navrhovateľovi 6 684,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj
trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 5/ zaplatiť navrhovateľovi 7 578,- Sk s úrokom z omeškania
17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 6/ zaplatiť

navrhovateľovi 7 352,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj
trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 7/ zaplatiť navrhovateľovi 3 420,- Sk s úrokom z omeškania
17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 8/ zaplatiť
navrhovateľovi 2 455,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj
trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 9/ zaplatiť navrhovateľovi 2 412,- Sk s úrokom z omeškania

17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, vo vzťahu k odporkyni 9/
súd konanie v časti zvyšku istiny zastavil, odporkyňu 10/ zaplatiť navrhovateľovi 7 727,- Sk s úrokom z
omeškania17,6%ročneod01.09.2000dozaplatenia,akoajtrovykonaniavsume500Sk,odporkyňu11/
zaplatiť navrhovateľovi 6 382,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako
aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 12/ zaplatiť navrhovateľovi 4 818,- Sk s úrokom z omeškania

17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 13/ zaplatiť
navrhovateľovi 894.380,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj
trovykonaniavsume44719Sk,odporkyňu14/zaplatiťnavrhovateľovi 3285,-Sksúrokomzomeškania
17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, vo vzťahu k odporkyni
14/ súd konanie v časti zvyšku istiny zastavil, odporkyňu 15/ zaplatiť navrhovateľovi 7 527,- Sk s

úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk,
odporkyňu 16/ zaplatiť navrhovateľovi 6 649,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000
do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 17.rade zaplatiť navrhovateľovi 4 378 ,-
Sk s úrokom omeškania 17,6%ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500
Sk, vo vzťahu k odporkyni 18/ súd konanie zastavil, odporkyňu 19/ zaplatiť navrhovateľovi 7914,- Sk

s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk,
odporcu 20/ zaplatiť navrhovateľovi 10 281,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000
do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 510 Sk, odporcu 21/ zaplatiť navrhovateľovi 5 250,- Sk
s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500
Sk, odporcu 22/ zaplatiť navrhovateľovi 4 427,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000

do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, vo vzťahu k odporkyni 23/ súd konanie zastavil,
odporcu 24/ zaplatiť navrhovateľovi 7 295,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do
zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu 25/ zaplatiť navrhovateľovi 8 046,- Sk s
úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie odporcov R. B., B.K. H., I. Í., V. G., M. D., I. M.Y. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 19C/88/2001-577, zo dňa 13.05.2008, v znení opravného
uznesenia, č. k. 19C/88/2001-690, zo dňa 08.09.2009, voči odporkyni v 1. Rade ( R. B. ), odporkyni v
3. Rade ( B. H. ), odporkyni v 13. Rade I. Í. ), odporcovi v 20. Rade ( V. G. ), odporcovi v 24. Rade( M. D. ) a odporkyni v 25. Rade ( I. M. ) uznesením zo dňa 29. 04. 2011, č. k. 3Co/144/2011-34,
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je
v časti, v ktorej boli zaviazaní odporcovia v rozsudku pôvodne označení ako odporkyňa 1/, odporkyňa

3/, odporkyňa 13/, odporca 20/, odporca 24/ a odporkyňa 25/, k náhrade škody v stanovenej výške,
nepreskúmateľný, keďže z uvedeného rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom bola výška náhrady
škody voči týmto odporcom, ktorí podali odvolanie vypočítaná, a ako súd dospel k záveru, že jednotliví
odporcovia majú zaplatiť navrhovateľovi práve takú výšku škody, ako im bola stanovená. Odvolací súd
ďalej konštatoval, že je nesporné, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej z návrhu

predloženého navrhovateľom, avšak presne neurčil, ako dospel k výške škody, ktorú stanovil zaplatiť
jednotlivýmodporcom.Zodôvodneniarozsudkuprvéhostupňaniejezrejmé,akýzárobokboldosiahnutý
v rozhodnom období u každého z odporcov, nie je zrejmé akým percentuálnym podielom sa každý y
týchtoodporcovpodieľalnaspôsobeníschodku.Odvolacímalzato,žesúdprvéhostupňasadostatočne
nevysporiadal ani s námietkami odporcov, pokiaľ namietali spôsob vykonania inventúry, prostredníctvom
výpočtovej techniky, resp. ktorými namietali evidenciu tovaru na predajni a skutočnosť, že niektorý tovar

bol evidovaný duplicitne.
Z Odovzdávajúceho protokolu inventarizácie prvostupňový súd zistil, že inventarizácia bola vykonaná
na prevádzke MOJ 321 326 Bratislava, za obdobie od 25.04.1998 do 07.03.1999, na základe Príkazu
riaditeľa č. 10/99 zo dňa 03.03.1999, ďalej z Oznámení o výsledku inventarizácie zo dňa 07.09.1999
súd zistil, že odporcom v 1. až 25. rade bolo doručené poštou, pričom bola v oznámení špecifikovaná

výška manka.
Pôvodne žalovaní odporcovia v 1. až 25. rade boli zamestnaní u navrhovateľa na základe riadne
uzavretých písomných pracovných zmlúv, vo funkciách obchodno-prevádzkový zamestnanec. Všetci
odporcovia mali podpísané dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a zodpovednosti za zverené
hodnoty. Navrhovateľ vykonal na prevádzkovej jednotke v Bratislave na ulici Žitavská inventúru

dňa 07.09.1999 za inventúrne obdobie od 25.04.1998 do 07.03.1999, pričom boli zistené manko v
sume 2,356.008,- Sk. Navrhovateľ si manko uplatňoval podľa rozpísaných podielov na jednotlivých
zamestnancov podľa ich pracovného zaradenia, výšky mzdy a dĺžky trvania pracovného pomeru v
inventarizačnom období. Počas celého inventarizačného obdobia pracovalo na predajni celkove 35
pracovníkov.

Z časti zápisnice o pojednávaní číslo konania 13C/20/2001, ktoré bolo vedené na Okresnom súde
Bratislava V, súd zistil, že bol ako svedok vypočutý V.. I. I., ku skutočnostiam, ktoré sa týkali vývoja a
realizáciu programu pre obchodnú sieť navrhovateľa, a jeho výpoveď dáva odpoveď na výhrady, ktoré
k programu, ktorým boli evidované tovary na predajni, mali odporcovia. Svedok pracoval v organizácii
Softip, ktorá sa podieľala na vývoji a realizácii programu pre obchodnú sieť navrhovateľa. Vo svojej

výpovedi uviedol, že na základe školenia mal pracovník zvládnuť základy práce s počítačom a na
základe tohto školenia vedel zadať na počítači úlohu, vybrať si z neho výstup a robiť základné operácie.
Pokiaľ šlo o tvorbu databázy, táto sa tvorila na predajniach na základe ručného spracovania, alebo
automaticky cez diskety, na základe čoho sa mal na skladovej evidencii nachádzať všetok tovar, ktorý bol
na predajňu dodaný a dá sa odkontrolovať skladby tovaru, množstvo tovaru, hodnota tovaru. Z hľadiska

systému, ktorý platil, nemohlo sa vstupovať do databázy predajne z Považskej Bystrice, toto sa dalo
urobiť len na predajni buď na to určeným človekom, alebo tým, kto robil nejakú opravu. Základným
predpokladom presnosti bola dôsledná evidencia tovaru, správne označenie kódov a pri tomto postupe
by nemalo dôjsť k rozdielom. Ak k rozdielom dochádzalo, tak z dôvodu, že tovar nebol dôsledne nahraný
a porovnaný s príjemkou tovaru. V prípade, že došlo k poruche počítača, údaje boli zálohované a

toto zálohovanie sa malo robiť denne. Ak šlo o akciový tovar, bolo treba rozlišovať ako bola zaťažená
predajňa, t. j. či v nákupných cenách, alebo v predajných cenách. Ak bola predajňa zaťažovaná v
nákupných cenách, akciové ceny sú nevýznamné, ak bola zaťažovaná v predajných cenách, toto malo
význam len z hľadiska účtovníctva - zníženie ceny. Pokladníčky mali robiť dennú uzávierku z ktorej
jednoznačne vyplývalo, aký tovar bol predaný, v akej hodnote majú tržbu a rozdiel sa vyrovnal hneď,

alebo sa vedelo, kto rozdiel spôsobil. Podľa svedka manko vznikalo len na chýbajúcom tovare, t. z.
tovar sa musel z predajne dostať bez zaplatenia, teda neprešiel pokladňou. Druhou alternatívou manka
mohlo byť to, že bol tovar nesprávne zaevidovaný do počítača z hľadiska prvotnej evidencie. Program
bol však nastavený tak, že v rámci tovaru bolo možné vykázať aj mínusové položky, čiže bolo možné
predávať tovar, ktorý vykazoval mínusový stav. V praxi to znamenalo, že na tovare sa nesprávne označil

kód a u iného tovaru vznikol prebytok. Samotná existencia plusových a mínusových položiek nezakladá
vznik manka. Plusové a mínusové položky by mohli mať dopad na vznik manka za predpokladu, keby
sa jednotlivý tovar zaevidoval druhovo za tovar vyššej korunovej hodnoty a v skutočnosti by sa predával
za hodnotu nižšiu, čo v tomto prípade pri inventarizácii zistené nebolo. Pokiaľ odporcovia namietalizásah do počítačového systému MOP, svedok uviedol, že toto nebolo možné, nakoľko každý užívateľ sa
prihlasoval do systému svojim užívateľským číslom a heslom. V prípade, že užívateľ spustil službu, táto
aktivita zostala zapísaná v histórii, pričom je vyznačená osoba a čas prihlásenia prístupu do počítača. Ak

operátor pri zadávaní čiarového kódu zadal nesprávny kód, mohlo sa stať, že pokladňa snímaný čiarový
kód nenašla v stave zásob. Táto skutočnosť nemohla mať vplyv na hospodárenie, nakoľko databáza
mala byť denne zálohovaná. Pokiaľ šlo o akciový tovar, po vyhlásení akcie sa v databáze znížila cena
tovaru, ktorý na sklade a po skončení akcie sa cena vrátila na pôvodnú, alebo na inú cenu.
Prvostupňový súd ďalej zistil zo znaleckého posudku č. 2/2009 znalkyne V.. J. W., ktorý bol nariadený

Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 17C/87/2001 a znaleckého posudku č. 6/2010 znalkyne V.. S.
Y., ktorý bol nariadený Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 17Cpr/4/2003 ako aj z Odovzdávajúceho
protokolu inventarizácie, že inventarizácia bola po vecnej aj formálnej stránke vykonaná v súlade
s platnou legislatívou a to § 29-30 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, ako aj v súlade s
internými metodickými pokynmi spoločnosti. Všeobecné zásady, platné pri výkone inventarizácií
zásob obchodného tovaru a peňažných hotovostí v jednotlivých hospodárskych strediskách obchodnej

spoločnosti PRIMA ZDROJ Považská Bystria s.r.o. sú popísané v smernici spoločnosti č. S1/024/98/
KÚ- Metodika Kontrolnej činnosti v časti IV. Inventarizácia.
Inventarizácia zásob tovaru, obalov a pokladničnej hotovosti bola v hospodárskom stredisku č.
321326 vykonaná na základe príkazu riaditeľa č.10/99 a bola vykonaná dňa 07.03.1999. Predsedom
inventarizačnej komisie bola menovaná D. I.J. a členmi inventarizačnej komisie D. H., V.. Z.. W., U.. S.,

N.. D., K.. D., Y.. K., I..H.. Zároveň zo zamestnancov predajne sa na inventarizácií F. J.. M., F.. Y., V.. G.,
Q.. H., I.. F., N.. H., Ľ.. R., M., B.. H., Z.. Q., Z.. H., B.. H., I.. Í., W.. R., N.. H.. Priebeh inventarizácie
bol zachytený v Zápise o priebehu a výsledku inventarizácie zo dňa 07.03.1999, v ktorom hmotne
zodpovední zamestnanci HS, prítomní na inventarizácií, súhlasili so spôsobom vykonania inventúrneho
spisu zásob obchodného tovaru a peňažnej hotovosti a prehlásili, že nemajú voči nemu žiadne výhrady.

Rovnako svojím podpisom potvrdili, že boli oboznámení s výsledkom inventarizácie a nemajú voči nemu
žiadne námietky.
Pri inventarizácií tovarov a obalov dňa 07.03.1999 bol počítačový stav zásob obchodného tovaru a
obalov vo výške 5,299.935,50 Sk za nekonsignačný tovar a 192.965,10 Sk za konsignačný tovar
a inventúrny (skutočný) stav zásob obchodného tovaru a obalov, vo výške 2,905.909,30 Sk za

nekonsignačný tovar a 139.718,30 Sk za konsignačný tovar. Na základe porovnania inventúrneho a
počítačového stavu bolo zistené, že pri inventarizácii vznikol inventúrny rozdiel - manko - vo výške
2,447.273,- Sk. V „Zápise o priebehu a výsledku inventúry zo dňa 07.03.1999" sa nachádza aj vyjadrenie
pracovníčky B.. H., ktorá nesúhlasí s uvedeným výsledkom. Po vykonaní inventúry na základe zistených
nezhôd boli dodatočne do inventarizácie zahnuté dokumenty „Zámena pozícií - zníženie" vo výške

6.989,90 Sk a 7.761,80 Sk. Na základe záznamov kontroly dokladov I. XXX XXX zo dňa 11.04.1999 a
14.04.1999 vo výške 7.126,20 Sk a 84.138,50 Sk boli tieto sumy odpočítané z inventúrneho rozdielu a
tak bola zistená konečná výška manka 2.356.008,- Sk.
Prvostupňový súd pri určovaní výšky podielov žalovaných odporcov na manku vychádzal z toho, že
ak na prevádzke pracujú pracovníci, ktorí spoločne zodpovedajú za vzniknutý schodok na základe

uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti, určí sa jednotlivým pracovníkom podiel náhrady podľa §
182 Zákonníka práce. Vychádza sa pritom z pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok
vedúceho prevádzky a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Takto určený podiel nesmie
u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu s ich
priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá

škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a zástupca vedúceho podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých
zárobkov. Ide o hrubé zárobky pracovníkov zúčtované za to isté obdobie, ako je inventarizačné obdobie,
v ktorom bol schodok zistený, t. j. o hrubé zárobky pracovníkov zúčtované od predchádzajúcej inventúry
do dňa zistenia schodku. Započíta sa zárobok za celý kalendárny mesiac, v ktorom sa predchádzajúca
inventúra vykonala a neprihliada sa na zárobok za kalendárny mesiac, v ktorom bol schodok zistený.

U pracovníkov, ktorí boli zaradení na pracovisko, kde pracujú spoločne hmotne zodpovední pracovníci
počas inventarizačného obdobia, započíta sa im jeho hrubý zárobok dosiahnutý odo dňa, keď boli na
pracovisko zaradení do dňa zistenia schodku.
Z prehľadu o hrubých zárobkoch jednotlivých pracovníkov podľa mesiacov v danom inventarizačnom
období súd prvého stupňa zistil, že počas inventarizačného obdobia od 25.04.1998 do 07.03.1999

bolo zistené manko v celkovej sume 2.356.008,- Sk. Počas inventarizačného obdobia pracovalo
na prevádzke 35 pracovníkov. Časť pracovníkov pracovala počas celého obdobia, časť bola do
prevádzky zaradená v priebehu tohto obdobia a časť pracovníkov z prevádzky v priebehu tohto
obdobia odišla. Žiaden pracovník, ktorý z prevádzky odchádzal, alebo bol do prevádzky zaradenýpočas inventarizačného obdobia neodstúpil od dohody o hmotnej zodpovednosti. Výpočet podielov
jednotlivých pracovníkov na zistenom schodku súd ustálil na základe rozpisu manka zamestnancov
HS 321 326 spracovaného navrhovateľom, pričom za základ u jednotlivých odporcov bol ustálený

ich príjem za obdobie od apríla 1998 do marca 1999, z ktorého bol vypočítaný priemerný mesačný
zárobok zamestnanca a následne podiel, ktorým sa odporcovia podieľajú na úhrade manka. Pre výpočet
navrhovateľ použil priemerný zárobok vyčíslený u jednotlivých pracovníkov za toto obdobie.
Prvostupňový súd dodal, že navrhovateľ vo svojich výpočtoch u všetkých pracovníkoch zle vypočítal
podielnamanku,keďžepočítalsúčethrubýchmesačnýchzárobkovpracovníkadelenývýškouzisteného

manka krát súčet hrubých mesačných zárobkov všetkých pracovníkov. Podiel na manku by mal byť
preto u všetkých pracovníkov vyšší. U pracovníka S. C., tvorí podiel 2.207,70 Sk a pracovník má k
úhrade jeho priemerný hrubý zárobok vo výške 1882,- Sk. U pracovníčky, K. Z., tvorí podiel 3.378,41
Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 2.880,- Sk. U pracovníčky
R. H., tvorí podiel 6.630,15 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške
5.652,- Sk. U pracovníčky Kučerová Jana, tvorí podiel 7.270,64 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej

priemerný hrubý zárobok vo výške 6.198,- Sk. U pracovníka O. I., tvorí podiel 6.091,71 Sk a pracovník
má k úhrade jeho priemerný hrubý zárobok vo výške 5.193,- Sk. U pracovníčky Štefániková Stanislava,
tvorí podiel 676,85 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 577,-
Sk. U pracovníčky Q. J., tvorí podiel 4.706,32 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý
zárobok vo výške 4.012,- Sk. U pracovníčky R. J., tvorí podiel 4.970,26 Sk a pracovníčka má preto k

úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 4.237,- Sk. U pracovníčky C. Z., tvorí podiel 4.057,62 Sk a
pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 3.459,- Sk. U všetkých ostatných
pracovníkov, nemal zlý výpočet podielu na maku vplyv na vyčíslení podielu k úhrade, keďže títo boli
zaviazaní uhradiť najvyššiu možnú sumu, vo výške priemernej hrubej mzdy.
Odporkyňa 1/ dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 82.917,- Sk a

úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia
bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne 1/ a súčtu všetkých hrubých
mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 82.917 : 2,008.426 = 0,041. Odporkyňa 1/
sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j.
0,041 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka

práce je 97.266,77 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a jeho
zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom
škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporkyne 1/ vyplýva, že jej priemerný hrubý zárobok
je 8.292,- Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade.
Odporkyňa 2/ dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 219.462,- Sk

a súčet hrubých mesačných zárobkov je vynásobený dvoma, pretože sa jedná o vedúceho prevádzky,
teda 438.924,-Sk. Úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas
inventarizačného obdobia bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne 2/
a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 438.924 : 2,008.426
= 0,219. Odporkyňa 2/ sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom

inventarizačnom období, t.j. 0,219 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa
§ 182 ods. 1 Zákonníka práce je 514.885,02 Sk. Súčet podielov k úhrade u všetkých zamestnancov je
prirodzene nižší ako celkový schodok, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru
ich dosiahnutých hrubých zárobkov. Výška schodku predpísaného na náhradu jednotlivým pracovníkom
bez vedúceho prevádzky a jeho zástupcu je 207.376,- Sk, teda do celého schodku zostáva ešte

2.148.632,- Sk. Tento schodok je povinný uhradiť vedúci prevádzky a jeho zástupca v pomere svojich
dosiahnutých hrubých zárobkov. Podiel vedúceho prevádzky na dosiahnutých hrubých zárobkoch je
0,585 a preto jej podiel k úhrade tvorí 1,256.346,- Sk.
Odporkyňa 3/ dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 155.867,- Sk
a súčet hrubých mesačných zárobkov je vynásobený dvoma, pretože sa jedná o zástupcu vedúceho

prevádzky, teda 311.734,-Sk. Úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky
počas inventarizačného obdobia bol 2.008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov
odporkyne 3/ a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 311.734:
2.008.426 = 0,155. Odporkyňa 3/ sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom
inventarizačnom období, t.j. 0,155 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný

podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce je 365.683,28 Sk. Keďže je odporkyňa 3/ zároveň zástupkyňou
vedúcej prevádzky, jej podiel k úhrade podľa hore uvedených výpočtov tvorí 892.286,- Sk ( 2.148.632
- 1.256.346 ).Odporca 4/ dosiahol počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 92.528,- Sk a
úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia
bol 2.008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporcu 4/ a súčtu všetkých hrubých

mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 92.528 : 2.008.426 = 0,046. Odporca 4/ sa
týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j. 0,046
x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka
práce je 108.541,07 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a jeho
zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom

škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporcu 4/ vyplýva, že jeho priemerný hrubý zárobok
je 10.281,- Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade.
Odporca 5/ dosiahol počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 21.886,- Sk a
úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia
bol 2.008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporcu 5/ a súčtu všetkých hrubých
mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 21.886 : 2.008.426 = 0,011. Odporca 5/ sa

týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j. 0,011
x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce
je 25.673,63 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a jeho zástupcu,
nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Z
prehľadudosiahnutýchhrubýchzárobkovodporcu5/vyplýva,žejehopriemernýhrubýzárobokje7.295,-

Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade.
Odporkyňa 6/ dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 80.455,- Sk a
úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného obdobia
bol 2.008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne 6/ a súčtu všetkých hrubých
mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 80.455 : 2.008.426 = 0,040. Odporkyňa 6/

sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom období, t.j.
0,04 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka
práce je 94.378,69 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a jeho
zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom
škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporkyne 6/ vyplýva, že jej priemerný hrubý zárobok

je 8.046,- Sk, čo je podiel, ktorý je tejto pracovníčke predpísaný k náhrade.
Nakoľko navrhovateľ na pojednávaní konanom 14.06.2012 vzal návrh na začatie konania späť v celom
rozsahu voči odporkyni 1/, ktorá uhradila navrhovateľovi istinu a súdny poplatok, úrok z omeškania a
trovy právneho zastúpenia jej boli odpustené; súd prvého stupňa preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie
voči odporkyni 1/ zastavil.

Keďže predmetný nárok na náhradu škody vznikol pred 01. aprílom 2002, teda pred tým, než nadobudol
účinnosť Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), prvostupňový súd vec po právnej stránke posudzoval
v zmysle Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. (§ 251 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z.)., a to ust. §
176 ods. 1, § 176 ods. 3. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že manko na predajni za
inventarizačné obdobie od 25.04.1998 do 07.03.1999 bolo zistené, čo bolo preukázané inventúrnym

zápisom. Z hľadiska zodpovednosti odporcov 2/ až 6/ za vzniknuté manko súd na základe vykonaného
dokazovania ustálil, že odporcovia sa nevyvinili zo vzniknutého manka. Neprodukovali žiadne dôkazy o
svojichtvrdeniach,ktorébypreukázaliskutočnostinimitvrdené. Odporcovianeunieslidôkaznébremeno
a nepreukázali súdu, že schodok vznikol tým, že im organizácia nevytvorila primerané podmienky
na prácu, ani nebolo preukázané, že by počítačový program na evidenciu tovaru nebol spôsobilý

zaznamenávať a evidovať pohyby tovaru. Kvalita záznamov závisela od ľudského faktora a osoby, ktorá
s programom pracovala. Zodpovednosti za vzniknutý schodok sa pracovník zbaví, či už úplne čiastočne
len vtedy, ak preukáže, že ho nezavinil. Odporcovia nikdy, ani počas inventúry, ani po jej ukončení so
zistením výsledku až do súdneho pojednávania v danej veci výšku schodku nenamietali, práve naopak,
svojimi podpismi na zápise o priebehu a výsledku inventarizácie deklarujúcej inventúrny stav, potvrdili,

že s priebehom a výsledkom inventarizácie súhlasia a nemajú voči nemu žiadne námietky. Z uvedeného
preto vyplýva, že dodatočné spochybňovanie výsledkov inventarizácie odporcami nie je ničím podložené
a je len účelové a neopodstatnené, uzavrel prvostupňový súd.
Prvostupňový súd poukazoval na to, že pri výklade zodpovednosti zamestnanca podľa § 176 ods.
1 Zákonníka práce platného do 01.04.2002 okrem iných špecifických charakteristík na rozdiel od

všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je, že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny
zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Za predpokladu, že je naplnená skutková podstata
tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti.
Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za hodnoty zverené navyúčtovanie zamestnávateľ nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ musí
preukázať platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom.

Predpokladom tejto zodpovednosti je škoda vo forme schodku za zverených hodnotách, platná dohoda
o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa prezumuje. Porušenie právnej povinnosti
zamestnanca spočíva v tom, že zamestnanec si nesplnil vyúčtovaciu povinnosť. Škoda spočíva vo
nevyúčtovanom schodku na zverených hodnotách, pričom zamestnanec sa zbaví zodpovednosti,
ak preukáže, že schodok vznikol sčasti, alebo celkom bez jeho zavinenia. Zavinenie tretích osôb

neznamená samo o sebe zánik hmotnej zodpovednosti. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom,
alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil práve treto, že v dôsledku úmyselného konania
tretích osôb mu bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami. Schodok je účtovný rozdiel
medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi
účtovnej evidencie, o ktorú je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Základnou právnou charakteristikou
schodku je, že tovar musí chýbať. Za schodok sa nepovažuje tzv. účtovný schodok, v prípade ktorého

ide len o chyby v evidencii.
V danom prípade mal súd prvého stupňa preukázané, že vykonanou inventúrou bol zistený schodok.
Povinnosťou zamestnávateľa bolo dokázať, že vznikol schodok a že bola uzavretá platná dohoda o
hmotnej zodpovednosti so žalovaným pracovníkom. Pri uzavieraní dohôd o hmotnej zodpovednosti má
byť účastníkom dohody vždy jasné, aký druh práce (prípadne funkciu) bude pracovník vykonávať, na

ktorom pracovisku a za ktoré hodnoty bude zodpovedať, čo v danom prípade zo strany navrhovateľa
splnené bolo. Výška manka na jednotlivých odporcov bola vyčíslená v súlade so zákonníkom práce,
pričom pri výpočte je zohľadnená dĺžka trvania pracovného pomeru, práceneschopnosť, dosiahnutý
príjem, preto odporcov 2/ až. 6/ súd zaviazal k úhrade na nich pripadajúceho manka tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.

O úroku z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Výška diskontnej sadzby NBS pre ustálenie úroku z omeškania v čase
vzniku omeškania odporcu bola 17,6%, súd úrok z omeškania priznal od dňa 01.09.2000, kedy boli
doručované jednotlivým odporcom výzvy na úhradu manka, ktoré preberali postupne a s prihliadnutím
na navrhovateľom poskytnutú lehotu na dobrovoľné plnenie, pričom k 31.08.2000 táto lehota uplynula.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľovi náhradu
trov konania u jednotlivých odporcov vzhľadom na pomer vyčísleného súdneho poplatku zaplateného
navrhovateľom pri uplatnení jeho práva na súde podľa výšky žalovanej sumy. Navrhovateľovi priznal
aj trovy právneho zastúpenia, uplatnené právnou zástupkyňou navrhovateľa na pojednávaní konanom
14.06.2012, vychádzajúc z ust. § 10, § 11, § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, u každého

odporcu za účasť na ústnom pojednávaní dňa 13.3.2012, 14.06.2012, konzultácia s klientom a písomné
vyjadrenie na súd zo 17.06.2011, t.j. za 3 úkony právnej pomoci, a to nasledovne : odporkyňu 2/ v
sume 770,32 € ( 1 úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 41800,47
€ - á 1517,76 €; ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 1540,65 €. Právna zástupkyňa
navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 770,32 € ). Odporkyňu 3/ v sume 38,83 € ( 1

úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 211,84 € - á 54,78 €; ku každému
úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €, právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy
len 50%, t. j. sumu 38,83 € ). Odporcu 4/ v sume 38,84 € ( 1 úkon právnej pomoci z priznaného plnenia -
vymeriavacieho základu 220,70 € - á 54,78 €, ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67
€, právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 € ). Odporcu 5/

v sume 38,83 € ( 1 úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 262,69 € - á
54,78 €, ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €, právna zástupkyňa navrhovateľa
si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 € ). Odporkyňu 6/ v sume 38,83 € ( 1 úkon právnej
pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 341,26 - á 54,78 €, ku každému úkonu režijný
paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €, právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%,

t. j. sumu 38,83 € ).
Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa 2/ a odporca 5/. Odporkyňa 2/
nesúhlasila s rozhodnutím súdu. Aj keď bola vedúcou predajne, mala také isté práva a pracovnú dobu
ako zástupkyňa, predavačka, pokladníčka, prevádzkar, skladník. Pracovalo sa na dve smeny, ona
nemala právo nahadzovať na počítač tovar, ktorý prišiel na prevádzku, to mohla iba operátorka J. R.;

ona si mohla len odkontrolovať tovar a dodacie listy, ktoré nahrala, ale doplňovať či opravovať mohla
len operátorka, ktorá mala svoj kód a ten nepoužíval nikto. Ona ako vedúca mohla robiť len dennú a
mesačnú uzávierku a pri mesačnej uzávierke sa dolu v poslednom liste ukazoval stav tovaru aj tržba za
mesiac, a to aj v mínuse, čiže manko, a tam sa ukázalo 200.000,- Sk. hneď na to upozornila manažéraS. a ona vedenie v Považskej Bystrici. Poslali operátorov, ktorí povedali, že je to v poriadku. Jej sa
to nepáčilo, nedostala žiadne písomné vyrozumenie, hoci oň žiadala, údajne z dôvodu, že to nie je
potrebné.Odvolateľkaďalejuviedla,žežiadalaoinventúruaorozviazaniepracovnéhopomerupodvoch

mesiacoch, pretože sa to v počítači opakovalo, jej žiadosť bola zamietnutá. Keď preberala predajňu
od bývalého vedúceho, bol tam dva mesiace a mal manko 400.000,- Sk. vtedy ešte nerušila, do čoho
spadla. Po pol roku opätovne žiadala o inventúru, ale bola odmietnutá so slovami, že je dobrá vedúca,
že inventúru nepotrebuje, aj keď upozornila vedenie, že má manko v počítači 1.000.000,- Sk. opäť
poslali operátora z Považskej Bystrice, zavreli sa do miestnosti s počítačom, ju nepustili dnu a keď po

dvoch hodinách vyšli von, len jej povedali, že všetko je v poriadku. Po mesačnej uzávierke však opäť
bolo o 200.000,- Sk vyššie manko. . k inventúre sa dopracovala až po 12 mesiacoch, zrátal sa tovar,
so skenermi sa snímal, do miestnosti s počítačom prístup nemali, len C.. R. s operátormi z Považskej
Bystrice a vyčíslili manko 2.400.000,- Sk. oni požiadali o opravnú inventúru, táto však bola zamietnutá.
Rozhodli sa spraviť si inventúru sami, fyzicky a našli vyše 1.000.000,- Sk, t.j. ani tovar nebol dobre
zrátaný. Dali výpoveď, ale generálny riaditeľ povedal, že výpoveď dáva on im. Tí, ktorí odišli platia manko

a tí, ktorí zostali, platiť nemuseli. C.. Í. zostala, po dvoch mesiacoch jej spravili inventúru a mala manko
200.000,- Sk a neplatila. Nie je pravdou, čo tvrdí C.. D., že napĺňala tašky svojej dcéry, ktorá tam ani
nechodila, lebo pracovala v Petržalke; aspoň teraz vie, čo jej robili predavačky, keď to vie tak pekne
opísať. Ako vedúca prevádzky má prístup do skladu tak ako aj skladník a zástupca. Jej jedinou chybou
bolo, že podpísala hmotnú zodpovednosť a že neodstúpila po troch mesiacoch počas skúšobnej doby.

Ona pracovala na viacerých prevádzkach potravín, aj ako vedúca a nikdy nemala manko. Odvolateľka
zjavne žiadala rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, prípadne zmeniť tak, že návrh navrhovateľa odvolací súd zamietne.
Odvolanie voči rozsudku podal tiež odporca 5/, a to elektronickými prostriedkami, toto odvolanie však v
zákonnej lehote nedoplnil predložením jeho originálu ( resp. nedoplnil ho vôbec ). V odvolaní odporca

5/ poukazoval na to, že mu uvedené manko nie je známe, že navrhovateľ nepreukázal, že práve on
ho zapríčinil, že existuje prezumpcia neviny, že má podozrenie na zaujatosť súdu, nakoľko navrhovateľ
nedokázal v konaní, že systém pracoval správne, cíti sa byť označený za zlodeja bez relevantných
dôkazov. Uviedol, že bol v skúšobnej dobe, úplne nový zamestnanec, že vedúca mala striktné pravidlá.
On mal zákaz vstupu do skladu, počítačovej miestnosti a k peniazom. Jeho náplňou práce bolo pretlačiť

už pripravený vozík zo skladu na predajňu a doložiť tovar do regálov. Veľmi často celý deň behal medzi
pokladňou a operátorkou v počítačovej miestnosti, pretože tovar nebol v systéme nahraný. Operátorka
mu pri dverách nalepila cenovku na tovar ( vzorku ) a tú ešte s 1 ks takého druhu tovaru priniesol
k pokladni. Systém teda naozaj nemohol fungovať bezchybne. Pokladníčky sa sťažovali vedúcej na
nefunkčnosť systému veľmi často a on len začul, že uvedený software bol robený na základe dobrých

osobných vzťahov firmy s uvedenou softwarovou firmou, nie na základe kvality a efektivity systému.
On mal prísne zákazy a príkazy, ktoré plnil, nevidí preto dôvod, prečo by sa mal podieľať na splácaní
manka, ktoré nezapríčinil. O údajnom manku nevedel. Pracovný pomer s ním navrhovateľ ukončil počas
jeho práceneschopnosti, preto si myslí, že navrhovateľ nemal všetky svoje náležitosti usporiadané a pod
kontrolou. K tomuto odvolaniu odvolací súd uvádza, že naň nemohol prihliadať, nakoľko ho odporca 5/

v zákonnej lehote nedoplnil predložením jeho originálu.
Na odvolanie odporkyne 2/ sa navrhovateľ vyjadril písomne tak, že odvolanie odporkyne nespĺňa
potrebné náležitosti a doplnené bolo po uplynutí lehoty na odvolanie. Dodal, že výpočet výšky náhrad
pri platne uzatvorenej dohode o hmotnej zodpovednosti určuje zákonník práce a nie je preto chybou
súdu, že odporkyňu 3/ zaviazal na zaplatenie podielu na manku ako vedúcu. Námietka, že pracovala

ako všetky ostatné zamestnankyne, je irelevantná. Neobstoja ani námietky o nesprávnom nahadzovaní
údajov do počítača, či manipulovanie pracovníkmi z Považskej Bystrice; táto námietka nebola ničím
preukázaná, naopak, preukázané bolo, že ako vedúca mala odporkyňa 2/ prístup k počítaču, počas
celého konania nepreukázala, že by nejaké nezrovnalosti oznámila zamestnávateľovi, že by žiadala
urobiť nápravu alebo vykonať inventúru. Odporkyňa 11/ na pojednávaní dňa 9. 10. 2007 vypovedala,

že odporkyňa H.Y. fyzicky preberala tovar, odsúhlasovala jeho počet, značila ho v dodacích listoch a
podpisovala ich. Za evidenciu tovaru, jeho príjem, spracovanie a predaj, ako aj za evidenciu príslušných
dokladov zodpovedala vedúca predajne, ktorej táto povinnosť vyplývala z pracovnej náplne. Rovnako
odporkyňa D. vypovedala, že dcéra odporkyne opakovane v predajni robila veľké nákupy s tým, že
odporkyňa ich potom zaplatí, čo už nikto nevie dosvedčiť, nikto nebol svedkom toho, že by za tovar

odporkyňa - matka - skutočne aj zaplatila. Na odvolacom pojednávaní navrhovateľ svoj prednes doplnil
tak, že oznámil, že odporkyňa 6/ žalovanú sumu uhradila v celosti. Navrhoval rozhodnúť v zmysle jeho
návrhu.Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. v celom vyhovujúcom výroku, okrem výroku
o zastavení konania voči odporkyni 1/ ), podľa § 212 ods. 1 písm.d/ O.s.p., na odvolacom pojednávaní
( § 214 ods. 1 písm.a/ O.s.p. ), na ktorom v neprítomnosti odporcov 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/, ako od právneho

zástupcuodporkyne3/podľa§101ods.2vspojenís§211ods.2O.s.p.(keď odporcovia2/,4/,5/,6/ako
aj právny zástupca odporkyne 3/ mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané,
pričom svoju neúčasť ničím neospravedlnili, ani nežiadali z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania )
zopakoval dokazovanie v zmysle ust. § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov :
- Odovzdávajúci protokol inventarizácie vykonanej na prevádzke I. XXXXXX H. za obdobie od 25. 4.

1998 - 7. 3. 1999 ( č.l. 5 až 13 spisu )
- Zápis č. 10/99 o priebehu a výsledku inventúry zo dňa 7. 3. 1999 ( č.l. 14 spisu ),
- Súpis pokladničnej hotovosti z č.l. 15 spisu ),
- Rozpis manka za žalované inventúrne obdobie z č.l. 16 spisu,
- Príkaz riaditeľa č. 10/99 na vykonanie inventarizácie z č.l. 17 spisu,
- Oznámenie o výsledku inventarizácie zo dňa 7. 9. 1999 oznámené odporkyni 2/, s výzvou na úhradu

dlhu, odpoveď odporkyne 2/, pracovná zmluva s odporkyňou 2/, s dodatkami, dohoda o kolektívnej
hmotnej zodpovednosti, pracovná náplň odporkyne 2/ ( č.l. 36 až 47 spisu),
- Oznámenie o výsledku inventarizácie, odpoveď odporkyne 3/, pracovná zmluva s odporkyňou 3/, s
dodatkami, pracovná náplň odporkyne 3/, dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti z č.l. 135 až 147
spisu,

- Oznámenie o výsledku inventarizácie, odporcovi 4/, odpoveď odporcu 4/ na výzvu na úhradu podielu
z manka, pracovná zmluva s odporcom 4/, dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti, z č.l. 215
až 223 spisu,
- Oznámenie o výsledku inventarizácie odporcovi 5/, výzva na úhradu, pracovná zmluva s odporcom 5/,
dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti z č.l. 246 až 250 spisu,

- Oznámenie o výsledku inventarizácie odporkyni 6/, výzva na úhradu podielu na manku, pracovná
zmluva, dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti z č.l. 252 až 257 spisu, dospel k nasledovným
záverom :
Podľa § 176 ods. 1 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), ak prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo

iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne ( spoločná
hmotná zodpovednosť ).
Podľa § 176 ods. 2 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí

uzavrieť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 176 ods. 3 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom,
prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa § 182 ods. 1 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), pri spoločnej zodpovednosti za schodok
sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov,

pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.
Podľa § 182 ods. 2 Zák. práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ) podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho
odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť
sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými
podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich

dosiahnutých hrubých zárobkov.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne
právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 176 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zák.
práce, konkrétne zákona č. 65/1965 Zb., vzhľadom na posudzované obdobie, v ktorom vznikol schodok.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež v podstate správne odôvodnil, pokiaľ ide o jeho východzie
stanoviská. Vo výrokoch ( vyhovujúcich ) svojho rozsudku sa ale súd prvého stupňa dopustil chyby, a to
počítacej, keď vyčíslený podiel na schodku v prípade odporcov 3/, 4/, 5/ a 6/ v odôvodnení rozhodnutia
nekorešpondujesvýškamijednotlivýchpodielovnaschodkuvprípadespomínanýchodporcov3/,4/,5/ a
6/vovýrokochrozhodnutia.Odvolacísúdpritomokolnosti,zistenéprvostupňovýmsúdomarozhodnépre

výpočet podielov jednotlivých odporcov na vzniknutom schodku považuje za správne. Pre rozhodnutie
prvostupňového súdu bolo podstatné zistenie konečnej výšky schodku pri inventarizácii v sume
2.356.008,- Sk ( v prepočte 78.205,13 € ), ako aj hrubé zárobky jednotlivých zamestnancov odporcu, tiež
úhrn všetkých mesačných zárobkov všetkých tých pracovníkov, ktorí pracovali počas inventarizačnéhoobdobianadanejprevádzke,t.j.2.008.426,-Sk(vprepočte66.667,52€).Zisteniaprvostupňovéhosúdu
majú oporu vo vykonanom dokazovaní, osobitne navrhovateľom predložených listinných dôkazoch. Z
nich následne v zmysle cit. ust. § 182 ods. 1 Zák. práce súd prvého stupňa určil podiel náhrady podľa

pomeru pracovníkmi dosiahnutých hrubých zárobkov, s prihliadnutím na dosiahnutý priemerný mesačný
zárobok jednotlivého zamestnanca pred vznikom škody, s výnimkou vedúcej prevádzky ( odporkyňa
2/ ) a jej zástupkyne ( odporkyňa 3/ ). Zároveň sa dopustil už spomínaného pochybenia, keď napriek
určeniu výšky podielov náhrady pripadajúcich na jednotlivých odporcov v odôvodnení rozsudku, uviedol
tieto vo výroku rozsudku ( v jeho vyhovujúcej časti ) zjavne nesprávne : v prípade odporkyne 3/ určil

výšku podielu náhrady sumou 892.286,- Sk ( v prepočte 29.618,46 € ), avšak v rozpore s tým vo výroku
rozsudku odporkyňu 3/ zaviazal povinnosťou zaplatiť sumu 211,84 €; v prípade odporcu 4/ určil výšku
podielu náhrady sumou 10.281,- Sk ( v prepočte 341,26 € ), avšak v rozpore s tým vo výroku rozsudku
odporcu 4/ zaviazal povinnosťou zaplatiť sumu 220,70 €; v prípade odporcu 5/ určil výšku podielu
náhrady sumou 7.295,- Sk ( v prepočte 242,14 € ), avšak v rozpore s tým vo výroku rozsudku odporcu 4/
zaviazal povinnosťou zaplatiť sumu 262,69 €; v prípade odporkyne 6/ určil výšku podielu náhrady sumou

8.046,- Sk ( v prepočte 267,07 € ), avšak v rozpore s tým vo výroku rozsudku odporkyňu 6/ zaviazal
povinnosťou zaplatiť sumu 341,26 €. V prípade odporkyne 6/ ale nutno dodať, že navrhovateľ v priebehu
odvolacieho pojednávania oznámil, že táto odporkyňa mu podiel na schodku už uhradila v celosti, čo
bol dôvod, pre ktorý v prípade odporkyne 6/ odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že
návrh navrhovateľa voči nej zamietol ( nárok uplatňovaný voči odporkyni 6/ sa stal bezdôvodným ).

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd sa správne v odôvodnení svojho
rozhodnutia zaoberal jednotlivými námietkami odporcov ( označených v tomto štádiu konania ako
odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ ), založených predovšetkým na tvrdení o zásahoch tretích osôb
do počítačového programu vytvoreného pre obchodnú sieť navrhovateľa, t.j. elektronickej evidencie
tovaru, jeho skladby, množstva, hodnoty, jeho príjmu aj výdaja, keď vykonané dokazovanie oprávnenosť

námietok voči používanému programu, resp. tvrdenia o neoprávnených zásahoch tretích osôb pri práci
s uvedeným programom, nepreukázalo. Odporcovia neprodukovali žiadne dôkazy na preukázanie
svojichtvrdeníoneoprávnenejmanipuláciispočítačovýmprogramom,rovnakotakanidôkazysvedčiace
o tom, že by im zamestnávateľ nevytvoril primerané pracovné podmienky za účelom riadneho plnenia
ich pracovných úloh. Odvolací súd sa so závermi prvostupňového súdu, týkajúcich sa vyhodnotenia

vykonanéhodokazovania,stotožňuje;pokiaľrozsudoksúduprvéhostupňavjehovyhovujúcichvýrokoch
zmenil ( § 220 O.s.p. ), tak len z dôvodu vyššie spomínanej chyby, spočívajúcej v nesúlade medzi
určením výšky podielu náhrady schodku jednotlivými odporcami a istinou uvedenou vo výrokoch tohto
rozsudku ( vo vzťahu k odporcom 3/, 4/ a 5/ ).
Keďže odporcovia 2/, 3/, 4/ a 5/ sa s plnením dostali do omeškania, odvolací súd ich zaviazal aj na

zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a vlád. nar. č. 87/1995 Z.z. ( § 3 ),
ktorého výška ku dňu omeškania 1. 9. 2000 ( lehota na dobrovoľné plnenie uplynula v zmysle výzvy
navrhovateľa, doručovanej odporcom dňom 31. 8. 2000 ) predstavovala 17,6 % ročne.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1, 2 a ust. § 142 ods. 1 O.s.p.; pokiaľ ide
o trovy konania navrhovateľa vo vzťahu k odporcom 2/, 3/, 4/ a 5/, navrhovateľ bol v konaní úspešný,

preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, jednak súdneho poplatku vo výške 5 % z priznaného
podielu náhrady, s tým, že odporkyni 3/ bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, preto na
úhradu súdneho poplatku odporkyňa 3/ zaviazaná nebola. Navrhovateľovi ďalej prináleží náhrada trov
právneho zastúpenia, tak, ako si ich po uplatnení vyčíslil písomným podaním na č.l. 857 spisu ( t.j. u
každého z odporcov odmena za tri úkony právnej služby, t.j. účasť na pojednávaní pred súdom prvého

stupňa v dňoch 13. 3. 2012, 14. 6. 2012 a konzultácia a písomné vyjadrenie zo dňa 17. 6. 2011 ), vo
výške 50 % :
- V prípade odporkyne 2/ B. H. : jeden úkon právnej služby á 505,92 € ( počítané zo sumy 41.800,47 € )
+ režijný paušál á 7,63 €, spolu 1.540,65 €, z toho 50 % činí 770,32 €;
- V prípade odporkyne 3/ I. Í. : jeden úkon právnej služby á 18,26 € + režijný paušál á 7,63 €, spolu

77,67 €, z toho 50 % činí 38,83 €;
- V prípade odporcu 4/ V. G. : jeden úkon právnej služby á 18,26 € + režijný paušál á 7,63 €, spolu
77,67 €, z toho 50 % činí 38,83 €;
- V prípade odporcu 5/ M. D. : jeden úkon právnej služby á 18,26 € + režijný paušál 7,63 €, spolu 77,67
€, z toho 50 % činí 38,83 €.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané právnej zástupkyni navrhovateľa podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.,
§ 10, § 14, § 16 ods. 3.V prípade odporkyne 6/ rozhodol odvolací súd o trovách celého konania podľa § 224 ods. 1, 2, § 142
ods. 1 O.s.p. V konaní úspešnej odporkyni 6/ vznikol nárok na náhradu trov konania, odporkyňa 6/ si ale
náhradu trov konania neuplatňovala, z ktorého dôvodu jej náhrada trov nemohla byť priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.