Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206755
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615206755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu U.,

O..U..L.., C. O.. K.Í. XX, M., Y.: XX XXX XXX proti žalovanému W. L., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XX, o
zaplatenie 238,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 188,16 Eur spolu s 5 % p.a. úrokom z omeškania
od 7.11.2014 do zaplatenia, všetko v splátkach po 20,- Eur mesačne, počnúc mesiacom marec 2016
vždy do posledného dňa v mesiaci do zaplatenia, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len
jednej z nich.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.4.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 313,16,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 250,-Eur od
7.11.2014 do 12.1.2015, zo sumy 238,16 Eur od 13.1.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 7.10.2014 Zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 250,- Eur. Podľa predmetnej zmluvy o pôžičke sa

žalovaný zaviazal požičanú vrátane poplatku za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 50,- Eur a
dohodnutého úroku vo výške 25,- Eur vrátiť v lehote do 30 dní, a to do 6.11.2014. Okrem poplatku za
spracovanie úveru vo výške 50,- Eur a splátky 11,84 eur, nebola žalovaným uhradená žalobcovi žiadna
iná čiastka. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dňa vypracovania žaloby neuhradil zvyšok svojho dlhu
vo výške 263,16 Eur (istina 238,16 Eur a dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 25,- Eur) podľa zmluvy o
pôžičke, a to napriek výzve žalobcu, je žalobca nútený sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou.
Podľa čl. V Zmluvy o pôžičke sa žalovaný zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške

15,- Eur za každý mesiac omeškania s vráteným pôžičky. Z takto dohodnutej zmluvnej pokuty si žalobca
uplatňuje od žalovaného zaplatenie sumy 50,- Eur. Zároveň si z poskytnutej istiny uplatňuje žalobca aj
zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a..

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 1.7.2015.
Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho
neprítomnosti, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov a to zo Zmluvy o pôžičke, Všeobecných
obchodných podmienok, z formuláru o zmluvných podmienkach, zákazníckeho listu, upomienky na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 19.11.2014 a zistil tento skutkový a právny stav:Dňa7.10.2014žalobcauzavrelsožalovanýmZmluvuopôžičke,podľaktorejžalobcaakoveriteľposkytol
žalovanému ako dlžníkovi sumu 250,- Eur ako návratnú úročnú pôžičku a dlžník, žalovaný sa zaviazal

vrátiť poskytnutú pôžičku zvýšenú o odplatu 75,- Eur. Dlžnú sumu od ktorej bol odrátaný poplatok 50,-
Eur t.j. sumu 275,- Eur sa zaviazal vrátiť podľa článku I ods. 5 Zmluvy o pôžičke naraz do 6.11.2014.

Podľa článku II ods. 2 Zmluvy o pôžičke, sa žalovaný zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a zmluvnú pokutu vo výške 15,- Eur, keď nesplatí dlžnú sumu do 5

pracovných dní od dohodnutej splatnosti pôžičky.

Podľa článku II. ods. 3 Zmluvy o pôžičke sa žalovaný ako dlžník zaviazal uhradiť aj iné náklady, ktoré
vznikli veriteľovi z dôvodu, že dlh nebol uhradený v celosti v dohodnutej dobe.
Podľa článku II ods. 4 Zmluvy o pôžičke mal žalovaný ako dlžník uhradiť okrem dlžnej sumy i sumu
dohodnutej odplaty, aj náklady veriteľa na vymoženie pohľadávky ( najmä trovy právneho zastúpenia,

trovy súdneho a exekučného konania ).

Súčasťou obsahu uvedenej zmluvy je aj tabuľka poplatkov spojených s nesplácaným pôžičky, podľa
ktorej sa zmluvné strany dohodli na pokute za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote za každý mesiac
v sume 15,- Eur.

V predmetnej zmluve absentuje akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Osobitne boli písomne formulované Všeobecné obchodné podmienky veriteľa a Formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy o pôžičke. Formulár obsahuje informácie o veriteľovi, základné charakteristiky
spotrebiteľského úveru, náklady na spotrebiteľský úver a ďalšie informácie. V zmysle formulára sú

celkové náklady na spotrebiteľský úver vo výške 75,- Eur, ročná úroková sadzba fixná 30% pri 30 dňovej
pôžičke a 25% pri 15 dňovej pôžičke, RPMN vo výške 218,87 Eur.

Zákaznícky list č. 30471 zo dňa 7.10.2014 obsahuje osobné údaje o dlžníkovi, vrátane výšky príjmu a
výdavkov ako aj informáciu, že úver schválila T. I..

Pripojený je poštový ústrižok o zaslaní sumy 200,- Eur žalovanému.

Upomienkou zo dňa 19.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 340,36 Eur a
to v lehote 7 dní. Žalobca nepreukázal, či a kedy bola uvedená upomienka žalovanému doručená.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom do 31.12.2014, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 ods. 1,2,4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,

ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Odplatapodľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za
rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a

pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 Eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne.

Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje
podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom

je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom do 31.12.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie sú :
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel

uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie

sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 2 písm. a/ až g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy
o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2, druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a

11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je odôvodnený len čiastočne.
Dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 7.10.2014 uzavretá Zmluva o
pôžičke, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a
to § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že na základe uvedenej zmluvy
žalobca požičal žalovanému sumu 250,- Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť spolu s odplatou vo výške 75,-

Eur do 6.11.2014, spolu 325,- Eur. Okrem poplatku 50,-Eur, ktorý žalobca odpočítal hneď pri poskytnutí
pôžičky bola žalovaným uhradená suma 11,84 Eur. Uplatnený nárok pozostáva z istiny pôžičky vo výške
263,16 Eur, ( istina 238,16 Eur a úrokov vo výške 25,- Eur) a zmluvnej pokuty vo výške 50,-Eur, čo spolu
predstavuje žalovanú istinu 313,16 Eur.

Uzavretie zmluvy o pôžičke ako aj vyplatenie pôžičky nebolo sporné. Vychádzajúc z obsahu zmluvy
je potrebné túto zmluvu o pôžičke po právnej stránke posúdiť v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na predmet podnikania, ktorý má žalobca zapísaný v Obchodnom
registri Slovenskej republiky a vzhľadom na skutočnosť, že pôžička bola splatná v lehote nepresahujúcej
tri mesiace, má žalobca postavenie "iného veriteľa" v zmysle § 2 písm. c) v spojení s § 1 ods. 3 písm. l)

zákona č. 129/2010 Z.z. Bolo nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania, a preto má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z. postavenie spotrebiteľa. Pri takomto právnom posúdení postavenia oboch účastníkov konania je v
zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zrejmé, že na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia

§ 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, § 12, § 14, § 16, § 17, § 19, §
23 a § 25, teda vrátane náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 zákona
č. 129/2010 Z.z..
Zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania je aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 53 ods. 1 a nasl.

Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, súd z úradnej povinnosti podrobil uzavretú zmluvu o
pôžičke kontrole z hľadiska dodržania zákonných náležitostí a zistil, že zmluva o pôžičke neobsahuje
v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o druhu spotrebiteľského úveru.Zároveň v zmluve absentuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) vzťahujúce sa na úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru. Z obsahu zmluvy vôbec nevyplýva výška úroku, hoci v zmluve sa uvádza, že
sa jedná o "úročnú pôžičku". Ustanovenia zmluvy o pôžičke uvedené v článku I bod 2 a 5 zmluvy sú

absolútne nezrozumiteľné, neurčité a z ich obsahu nie je možné vyvodiť presnú výšku úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru a iné podmienky obsiahnuté v písm. i) viažuce sa na úrokovú sadzbu. Uvedenú
skutočnosť považuje súd vo vzťahu k spotrebiteľovi za zavádzajúcu a klamlivú.

V zmluve o pôžičke tiež úplne absentuje údaj o ročnej percentuálne miere nákladov (RPMN) v zmysle

§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., hoci práve tento údaj je jedným zo základných údajov,
ktoré majú slúžiť spotrebiteľovi pri rozhodovaní sa o akceptácii návrhu zmluvy, pretože RPMN vyjadruje
celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, čo umožňuje spotrebiteľovi veľmi jednoducho zhodnotiť
výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru v porovnaní s inými úvermi ponúkanými na trhu úverov. Údaj o
RPMN obsahoval len Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o pôžičke, ktorý tvorí samostatnú a
oddelenúčasťodZmluvyopôžičkeaktorýmápodľasvojho obsahuinformačnýcharakterpreúčastníkov

zmluvného vzťahu. Podľa údajov v tomto formulári výška RPMN je 218,87%. V zmysle § 1a ods. 2
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je pri poskytnutých peňažných prostriedkoch na obdobie kratšie ako
3 mesiace najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
30% ročne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odplata žalobcu o viac ako 7 násobne prevyšuje
sumu 30%, čo súd vyhodnotil ako rozporné s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj rozporné s

dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súdom zistené nedostatky zmluvy považuje zákonodarca z hľadiska ochrany práv spotrebiteľov za tak
závažné, že s ich nedodržaním spojil v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pretože zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovanou

neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a), i), j) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že pôžička, majúca charakter
spotrebiteľského úveru, je bezúročná a bez poplatkov. Taktiež v zmysle § 11 ods. 1 písm. e) zákona
č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov aj pre prípad, že bol poskytnutý v
hotovosti.

Z obsahu zmluvy o pôžičke vyplynulo, že žalovanému zo strany žalobcu bola reálne poskytnutá len
suma 200,- Eur, keďže podľa čl. I ods. 2 uvedenej Zmluvy o pôžičke zo sumy 250,- Eur poskytovanej ako
sumy pôžičky hneď bola odpočítaná čiastka 50,- Eur a to titulom poplatku za spracovanie a poskytnutie
pôžičky a bola uhradená suma 11,84 Eur. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 188,16

Eur a čo do prevyšujúcej časti uplatnenej istiny žalobu zamietol.

Súd žalobcovi nepriznal ani ním uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 50,-Eur, nakoľko ustanovenie
zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 15,- Eur mesačne za každý začatý mesiac nepovažuje
v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, pretože

zmluva je štandardná a žalovaný tak nemohol ovplyvniť jej obsah. Z tohto dôvodu je táto zmluvná
podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľná, a tým v konečnom dôsledku
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Žalobca si uplatnil žalobou aj úroky z omeškania, ktoré žiadal priznať od splatnosti pôžičky.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. § 3, účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Dlžník sa dostane do omeškania, ak svoj dlh nesplní riadne a včas. V dôsledku omeškania dlžníka
dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinilalebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z
omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací
predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

Súd v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania z priznanej sumy, ktoré
nepresahujú zákonnom stanovenú výšku.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Súd povolil žalovanému splácať priznané plnenie v splátkach, pri rozhodovaní vzal do úvahy, že je v
súčasnej dobe nezamestnaný a má exekúciu na výživné.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní len čiastočný úspech. Žalobcovi bola priznaná suma 188,16 Eur, neúspech mal
žalobca čo do zaplatenia sumy 125,- Eur. Vychádzajúc z týchto skutočnosti súd náhradu trov konania

žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.