Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Cbi/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217983
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114217983.5

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci
žalobcu Slovenská republika - Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, 974 04 Banská Bystrica, proti
žalovanému 1/ Vladimír Majer - IZOGLAS s miestom podnikania Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 10 987 517, právne zastúpeného Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095 a žalovanému 2/ SKP, k.s., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01

Zvolen, IČO: 44 915 691, právne zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888 o určenie, že rozhodnutia o záložnom práve podľa § 71
Zákona č. 511/1992 Zb. sú zabezpečovacím právom v zmysle § 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 229,04 Eur na účet právneho
zástupcu žalovaného 1/ Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 895 095 a žalovanému 2/ vo výške 339,18 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného
2/ Tomáš Kohút advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235
888, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, N.: XXXXXXXXXX, to všetko

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne svojou žalobou doručenou súdu dňa 13. 08. 2014 domáhal určenia, že rozhodnutia
podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. žalobcu o určení záložného práva č. 851/320/1609/98/286
zo dňa 15. 01. 1998, o určení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 851/320/52892/98/286 zo dňa
30. 09. 1998, č. 851/2300/50250/01/222 zo dňa 21. 06. 2001, o určení záložného práva na nehnuteľné
veci č. 851/2300/68362/2002/286 zo dňa 24. 06. 2002, č. 851/2300/73394/2002/286 zo dňa 22. 07.

2002, o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 851/340/61767/06/PetV zo dňa 18. 10. 2006 k
nehnuteľnostiam, č. 851/340/62836/07/PetV zo dňa 30. 10. 2007, č. 851/340/48630/08/Nov zo dňa 18.
07.2008,č.851/340/12317/09/Novzodňa12.03.2009ač.851/340/3741/10/Novzodňa20.01.2010sú
zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR, ktorými boli zabezpečené pohľadávky žalobcu, prihlásené
do reštrukturalizácie dlžníka Vladimír Majer - IZOGLAS, Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10
987 517, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 1R/6/2014, samostatnými prihláškami

zabezpečených pohľadávok č. 1 až 118 vo výške 304 336,44 eura, slovom: tristoštyritisíctristotridsaťšesť
eur štyridstaťštyri eurocentov, a prihlásené zabezpečené pohľadávky sa považujú za pohľadávky
zabezpečené zabezpečovacím právom.

Svojou pôvodnou žalobou sa teda žalobca domáhal určenia, že ním vyššie uvedené rozhodnutia
podľa § 71 Zákona č. 511/1992 Zb., sú zabezpečovacím právom podľa § 8 Zákona o konkurze a

reštrukturalizácii,ktorýmibolizabezpečenéjehopohľadávkyprihlásenédoreštrukturalizáciežalovaného
1/ pod sp. zn. 1R/6/2014, a to samostatnými prihláškami pod porad. č. 1 až 118 v celkovej výške 304336,64 Eur, t.j., že žalobcom prihlásené uvedené pohľadávky sa považujú za pohľadávky zabezpečené
zabezpečovacím právom. Svojim podaním zo dňa 22. 12. 2014 sa domáhal zmeny návrhu tak, že:
„Súd určuje, že rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. žalobcu o určení záložného

práva č. 851/320/1609/98/286 zo dňa 15. 01. 1998, o určení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. 851/320/52892/98/286 zo dňa 30. 09. 1998, č. 851/2300/50250/01/222 zo dňa 21. 06. 2001,
o určení záložného práva na nehnuteľné veci č. 851/2300/68362/2002/286 zo dňa 24. 06. 2002,
č. 851/2300/73394/2002/286 zo dňa 22. 07. 2002, o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. 851/340/61767/06/PetV zo dňa 18. 10. 2006 k nehnuteľnostiam, č. 851/340/62836/07/PetV zo

dňa 30. 10. 2007, č. 851/340/48630/08/Nov zo dňa 18. 07. 2008, č. 851/340/12317/09/Nov zo dňa
12. 03. 2009 a č. 851/340/3741/10/Nov zo dňa 20. 01. 2010 na majetok dlžníka Vladimír Majer -
IZOGLAS, Radvanská 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 10 987 517 sú zabezpečovacím právom v
zmysle § 8 ZKR“. Na základe takéhoto návrhu, súd svojim uznesením č.k. 61Cbi/18/2014-142 zo
dňa 12. 01. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09. 02. 2015, pripustil zmenu žaloby v zmysle
vyššie uvedeného návrhu žalobcu, pričom v časti návrhu „ktorými boli zabezpečené pohľadávky

žalobcu, prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka Vladimír Majer - IZOGLAS, Radvanská 7, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 10 987 517, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 1R/6/2014,
samostatnými prihláškami zabezpečených pohľadávok č. 1 až 118 vo výške 304 336,44 eura, slovom:
tristoštyritisíctristotridsaťšesť eur štyridstaťštyri eurocentov, a prihlásené zabezpečené pohľadávky sa
považujú za pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom“, súd konanie zastavil. Po takejto

zmene petitu a čiastočnom späťvzatí žaloby, preto predmetom konania ostal nárok žalobcu na určenie,
že jeho rozhodnutia vyššie citované sú zabezpečovacím právom podľa § 8 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že vyššie uvedenými svojimi rozhodnutiami v
zmysle § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb., došlo k zriadeniu záložného práva na majetok žalovaného
1/, t.j. na nehnuteľné veci ako aj hnuteľné veci, ktorými mali byť zabezpečené pohľadávky žalobcu

voči žalovanému 1/. Po povolení reštrukturalizácie na majetok žalovaného 1/, si žalobca prihlásil
v samostatných prihláškach č. 1 až 118, okrem iného, aj pohľadávky vo výške 304 336,44 Eur,
ktoré mali byť zabezpečené záložnými právami zriadenými na základe vyššie uvedených rozhodnutí
žalobcu. Žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca žalovaného 1/ na podnet žalovaného 1/ poprel
žalobcom uplatnené zabezpečovacie právo, a to jednak z dôvodu premlčania všetkých prihlásených

záložných práv vzhľadom na skutočnosť, že došlo k premlčaniu hlavného záväzku a vzhľadom na
akcesorický vzťah zabezpečovacieho práva k zabezpečovacej pohľadávke nebolo možné prihlásené
zabezpečovacie právo zistiť vzhľadom na spornosť vymáhateľnosti hlavného záväzku z dôvodu
premlčania. Ďalej žalovaný 2/ poprel zabezpečovacie právo aj z dôvodu, že žalobcom uplatnené
zabezpečovacie právo zriadené podľa § 71 Zákona č 511/1992 Zb., nie je záložným právom, ktoré by

malo mať obsah a účinky ako záložné právo podľa Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že daňové
záložné právo nemá uhradzovaciu funkciu, teda nemá podobný obsah a účinky ako zabezpečovacie
práva vymenované v § 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (správne malo byť uvedené § 8 Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii). Podľa dôvodov popretia zabezpečovacieho práva, teda žalobcom
zriadené zabezpečovacie právo podľa žalovaného 2/ sa nepovažuje za zabezpečovacie právo podľa

Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Takéto popretie zabezpečovacieho práva žalobca považoval
za nedôvodné, nezákonné a po pripustení zmeny petitu a čiastočnom späťvzatí sa svojou žalobou
domáhal určenia, že žalobcom vyššie uvedené rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb, sú
zabezpečovacímprávompodľa§8Zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Podľatvrdeniažalobcu,práve
takto podanou určovacou žalobou o charaktere rozhodnutí žalobcu, ktoré sú zabezpečovacím právom

podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, môže byť odstránená právna neistota medzi účastníkmi
tohto konania.
Žalovaný 1/ a 2/ v konaní zhodne po pripustení zmeny petitu a čiastočnom späťvzatí žiadali žalobu
v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa tvrdení žalovaných tým, že došlo k čiastočnému
späťvzatiu návrhu, a to v časti, v ktorej sa žalobca domáha určenia, že ním vydané rozhodnutia sú

zabezpečovacím právom a zabezpečujú ním prihlásené pohľadávky pod č. 1 až 118 stratilo toto konanie
väzbunareštrukturalizačnékonanie,nemážalobcomuplatnenážalobacharakterincidenčnejžaloby,ale
klasickej určovacej žaloby podľa § 80c O.s.p. Pretože podľa tvrdení žalovaných sa po pripustení zmeny
petitu a čiastočnom späťvzatí nejedná o incidenčnú žalobcu, a pretože žalobcom navrhovaný petit nie
je spôsobilý odstrániť v celom rozsahu právnu neistotu medzi účastníkmi konania a nespĺňa požiadavky

incidenčnej žaloby (určenie zabezpečenia konkrétne prihlásených pohľadávok), nepreukázal žalobca
naliehavý právny záujem podľa § 80c O.s.p. na podanie takejto žaloby a žiadali žalobu zamietnuť.
Ďalej žalovaní zhodne poukazovali na skutočnosť, že žalobcom formulovaný žalobný petit o určení,
že žalobcom vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom, sú v rozpore so zákonnou úpravou,pretože samotné rozhodnutia žalobcu nemôžu mať objektívne charakter zabezpečovacieho práva.
Žalovaní zhodne zdôrazňovali, že rozhodnutia žalobcu sú len právnym titulom, na základe ktorého
dochádza k zriadeniu daňového záložného práva, pričom k samotnému vzniku dochádza inou právnou

skutočnosťou, a to zápisom záložného práva do príslušnej evidencie záložných práv. Žalovaný 2/
ďalej v konaní namietal prekážku litispedencie, a to skôr začatého konania 63Cbi/17/2014, v ktorom
sa rieši otázka určenia pravosti žalobcom prihlásených pohľadávok a podľa tvrdenia žalovaného 2/,
keďže predmetom tohto konania je určenie existencie zabezpečovacieho práva, je tu daná prekážka
litispedencie skôr začatého konania 63Cbi/17/2014 vzhľadom na predmet tohto konania ako aj na

účastníkov tohto konania. Žalovaný 2/ v priebehu celého konania namietal svoju pasívnu legitimáciu,
pretože v prípade, ak by sa malo jednať o incidenčnú žalobu, nie je žalovaný 2/ účastníkom takéhoto
konania podľa § 124 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe všetkých vyššie
uvedených dôvodov žiadali žalovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s výpisom z obchodného
vestníka č. 90/2014 zo dňa 15. 05. 2014, č. 77/2014 zo dňa 23. 04. 2014, s rozhodnutím žalobcu

č. 851/320/1609/98/286 zo dňa 15. 01. 1998, s výkazom nedoplatkov u daňového dlžníka k tomuto
rozhodnutiu č. 17/98 na č.l. 16 a 17, s rozhodnutím žalobcu č. 351/320/52892/98/286 zo dňa
30. 09. 1998, s výkazom nedoplatkov č. 411/98 k tomuto rozhodnutiu, s rozhodnutím žalobcu č.
851/2300/50250/01/222 zo dňa 21. 06. 2001, s výkazom nedoplatkov č. 368/2001, s rozhodnutím
žalobcu č. 851/2300/68362/2002/286 zo dňa 24. 06. 2002, s výkazom daňových nedoplatkov č.

447/2002, s rozhodnutím žalobcu č. 851/2300/73394/2002/286 zo dňa 22. 07. 2002, s úradným
výpisom z notárskeho centrálneho registra záložných práv NCRZP7629/2003 zo dňa 30. 06. 2003, s
potvrdením o registrácii v notárskom centrálnom registri záložných práv znač. N139/2003, s výkazom
daňových nedoplatkov č. 447/2002, s rozhodnutím žalobcu č. 851/340/61767/06/5V zo dňa 18. 10.
2006, s výkazom daňových nedoplatkov č. 774/2006, s rozhodnutím žalobcu o zriadení záložného

práva č. 851/340/62836/07/5V zo dňa 30. 10. 2007, s výkazom daňových nedoplatkov zo dňa 24. 10.
2007, s rozhodnutím žalobcu č. 851/340/48630/08/NOV zo dňa 18. 07. 2008/, s výkazom daňových
nedoplatkov zo dňa 17. 07. 2008, s rozhodnutím žalobcu č. 851/340/12317/09/Nov. zo dňa 12. 03. 2009,
č. 851/340/3741/10/NOV zo dňa 20. 01. 2010, s mailovým oznámením žalovaného 2/ adresovaného
žalobcovi o zozname popretých pohľadávok zo dňa 17. 07. 2014 v spise na č.l. 57 až 73, s kópiou

žaloby v konaní 63Cbi/17/2014, s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 24S/305/2013-42 zo dňa
05. 06. 2014, s písomným vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 19. 09. 2014, s písomným vyjadrením
žalobcu zo dňa 24. 11. 2014, z výpisom z obchodného registra žalovaného 2/, s výpisom z obchodného
registra právneho zástupcu žalovaného 2/, so zoznamom advokátskych koncipientov v spise na č.l. 109,
s daňovým vyhlásením právneho zástupcu žalovaného 2/, s písomným vyjadrením žalovaného 2/ zo

dňa 20. 11. 2014, so zoznamom a dôvodmi popretia zabezpečovacieho práva v spise na č.l. 127 až
130, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 22. 12. 2014, s písomným vyjadrením žalovaného 2/ zo
dňa 30. 03. 2015, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21. 04. 2015, s obsahom pripojeného spisu
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/305/2013, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 63Cbi/17/2014, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 1R/6/2014 a zistil nasledovný

skutkový stav:
Vyššie uvedenými rozhodnutiami žalobcu, ktoré všetky nadobudli právoplatnosť, zriadil žalobca záložné
právo podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. na zabezpečenie svojich daňových pohľadávok voči
žalovanému 1/. Predmetom zriadenia záložného práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č.
3262, katastrálne územie Radvaň, a to opravárenská dielňa súpisné č. 448, nehnuteľnosti vedené na LV

č. 421 KÚ Ľubietová, a to pozemky p.č. 138 a p.č. 139, stavba súp. č. 174 ako aj viaceré hnuteľné veci,
a to 4 motorové vozidlá. Záložné práva zriadené žalobcom na uvedené nehnuteľnosti boli zapísané do
príslušného katastra nehnuteľností a záložné práva zriadené na hnuteľné veci, a to motorové vozidlá
boli zaevidované v notárskom centrálnom registri záložných práv tak ako to vyplýva z jeho potvrdenia o
registrácii v notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. N 139/2003 NCRzp 7629/2003 zo

dňa 30. 06. 2003 v spise na č.l. 37. Podľa tvrdenia žalobcu pohľadávky zabezpečené vyššie uvedenými
záložnými právami uhradené zo strany žalovaného 1/ ako dlžníka neboli.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1R/6/2014 zo dňa 06. 05. 2014 bola povolená reštrukturalizácia
žalovaného 1/, ktoré povolenie reštrukturalizácie bolo zverejnené v OV dňa 15. 05. 2014 č. 91/2014
(v spise na č.l. 12). Dňa 10. 06. 2014 si žalobca prihlásil pod č. 1 až 118 svoje pohľadávky v celkovej

výške 304 336,64 Eur vrátane uplatnenia ich zabezpečenia, na základe vyššie uvedených rozhodnutí
žalobcu podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. Dátum prihlásenia pohľadávok, výška ako aj ich
zabezpečenie a dôvod zabezpečovacieho práva sporné medzi účastníkmi konania nebolo. Dňa 16. 07.
2014 žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca na podnet žalovaného 1/ poprel žalobcom uplatnenézabezpečovacie práva z dôvodu námietky žalovaného 1/ ako dlžníka v reštrukturalizácii o premlčaní
žalobcom prihlásených pohľadávok a z dôvodu akcesorického vzťahu zabezpečovacieho práva vo
vzťahu k hlavnému záväzku. Podľa popretia žalovaného 2/ nebolo možné zabezpečovacie právo zistiť,

nakoľko by zabezpečovalo nevymáhateľnú pohľadávku. Ďalej bolo popreté zabezpečovacie právo z
dôvodu, že pri vymáhaní a zabezpečovaní daňových pohľadávok ide o činnosť, ktorá má charakter
núteného výkonu rozhodnutia podľa § 114 ods. 1 písm. b) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom
povolením reštrukturalizácie dochádza k zastaveniu tohto konania, a tým aj k zániku zabezpečovacích
inštitútov, ktoré majú procesnú povahu. Žalovaný 2/ ďalej v popretí záložného práva poukazoval na

skutočnosť,žezáložnéprávozriadenépodľa§71anasl.Zákonač511/1992Zb.niejezáložnýmprávom,
ktorébymalopodobnýobsahaúčinkyakozáložnéprávopodľaObčianskehozákonníka,pretožedaňové
záložné právo nemá uhradzovaciu funkciu, nemá podobný obsah a účinky ako zabezpečovacie práva
uvedené v § 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (správne malo byť uvedené § 8 ZKR), a preto
podľa popretia zabezpečovacieho práva žalobcom uplatnené zabezpečovacie právo sa podľa Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii za zabezpečovacie právo nepovažuje.

Žalobca s takýmto právnym posúdením a popretím nesúhlasil a dňa 13. 08. 2014 doručil žalobu
pôvodne o určenie, že ním vydané rozhodnutie súd zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR, ktorými
boli zabezpečené prihlásené pohľadávky žalobcu v celkovej výške 304 336,44 Eur, a teda prihlásené
zabezpečené pohľadávky sa považujú za pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom. Ako bolo
uvedenévyššie,vpriebehukonaniadošlokzmenepetituakčiastočnémuspäťvzatiužalobyažalobcasa

popripustenízmenypetituačiastočnomzastaveníkonaniadomáhalurčenia,ženímvydanérozhodnutia
podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb., sú zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR.
Vzhľadom k tomu, že uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
15. 05. 2014, 30 - dňová lehota na prihlásenie pohľadávok a zabezpečenia uplynula dňa 16. 06. 2014,
a keďže žalobca si prihlásil pohľadávky vrátane ich zabezpečenia 10. 06. 2014 boli tieto pohľadávky

prihlásené včas. 30 - dňová lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 16. 07. 2014, a keďže k
popretiu došlo posledný deň lehoty 16. 07. 2014, čo sporné medzi účastníkmi konania nebolo, došlo aj
k popretiu pohľadávok a ich zabezpečenia včas. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola doručená tunajšiemu
súdu 13. 08. 2014, aj doručenie žaloby v zmysle § 124 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. bolo realizované
včas.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene žaloby, predmetom konania ostalo určenie, že žalobcom
vydané rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb sú zabezpečovacím právom podľa 8
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z povahy takto uplatneného nároku žalobcu vyplýva, že sa
jedná o určovaciu žalobu podľa § 80c O.s.p., t.j. o určenie, či rozhodnutia žalobcu sú záložným právom
podľa § 8 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom predpokladom úspešnosti takejto žaloby je

preukázanie zo strany žalobcu existencie naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Preukázanie
existencie naliehavého právneho záujmu zaťažuje žalobcu. V samotnom žalobnom návrhu na jeho
str. 4, v treťom odseku, poslednej vete žalobca zdôrazňuje, že nepopretím zabezpečenia pohľadávok
podľa § 124 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nebol vyvolaný spor podľa § 124 ods. 4
cit. zákona. Naopak, na viacerých miestach žalobného návrhu (str. 3 žaloby) priamo žalobca odkazuje

na popretie ním uplatneného zabezpečovacieho práva. Na druhej strane žalobca výslovne vo svojom
vyjadrení zo dňa 24. 11. 2014 v spise na č.l. 104 tvrdí, že dostatočne preukázal, že ním uplatnený
nárok nie je žalobou podľa § 124 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale že sa jedná o
určovaciu žalobu podľa § 80c O.s.p. Tieto viaceré protichodné tvrdenia žalobcu tento odôvodňoval
tým, že žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správa žalovaného 1/ nedôvodne, v rozpore so zákonom

poprel žalobcom uplatnené zabezpečovacie právo prihlásených pohľadávok, pričom na takéto popretie
zákonný dôvod podľa tvrdenia žalobcu nebol a pokiaľ by tento akceptoval postup žalovaného 2/, ktorý
poprel zabezpečovacie právo nedôvodne a v rozpore so zákonnom, priznal by takémuto nezákonnému
postupu právne účinky. Na druhej strane žalobca tvrdil, že tým, že došlo k spochybňovaniu existencie
záložného právo v prospech žalobcu, je tu daná právna neistota medzi účastníkmi konania, ktorá môže

byťodstránenálenžalobcomnavrhovanýmurčovacímvýrokompodľa§80cO.s.p.otom,žerozhodnutia
žalobcu podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/192 Zb. sú zabezpečovacím právom podľa § 8 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii. Podľa tvrdenia žalobcu, sporné medzi účastníkmi konania je len to, či ním
vydané rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb, sú zabezpečovacím právom podľa § 8
Zákonaokonkurzeareštrukturalizácii,akeďžetátoskutočnosťjesporná,môžebyťspornosťodstránená

len žalobcom navrhovaným výrokom.
Podľa § 80c O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 124 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z., každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka;
správcapritomprihliadneajnavyjadreniedlžníkaainýchosôbavykonáajvlastnéšetrenie.Aksprávapri

skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný
prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 120 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), veriteľ popretej
pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči

dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím
právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať
najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 124 ods. 5 ZKR, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie
popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú
pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenie

reštrukturalizačného plánu súdom, nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.
Z vykonaného dokazovania má súd nepochybne preukázané, že žalobca si včas svojimi prihláškami
pod poradovým č. 1 až 118 prihlásil pohľadávky v celkovej výške 304 336,44 Eur vrátane uplatnenia ich
zabezpečenia zabezpečovacím právom na základe 10 rozhodnutí žalobcu podľa § 71 a nasl. Zákona
č. 511/1992 Zb. Súd má rovnako v konaní preukázané, že žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný správca

žalovaného 1/ včas poprel nie len žalobcom prihlásené pohľadávky ale aj ich zabezpečenie, a to
z dôvodu nevymáhateľnosti záložného práva vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania hlavného
záväzku, ktorý mal byť zabezpečený uvedenými záložnými právami. Ďalším dôvodom popretia zo strany
žalovaného 2/ bolo tvrdenie o procesnom charaktere daňového záložného práva, ktoré povolením
reštrukturalizácie zaniklo, pričom daňové záložné právo nemá povahu zabezpečovacieho práva podľa

§ 8 ZKR (pokiaľ žalovaný 2/ v popretí odkazoval na § 9 ZKR, podľa názoru súdu sa jedná len o
pisársku chybu, pričom z obsahu je zrejmé, že žalovaný 2/ mal na mysli ustanovenie § 8 ZKR). Súd
je v danom prípade jednoznačne toho názoru, že sa jedná o popretie uplatneného zabezpečovacieho
práva žalobcom prihlásených pohľadávok. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že dôvody uvedené
žalovaným nemajú povahu zákonného popretia pohľadávok, a preto ani nemohol byť vyvolaný spor na

podanie incidenčnej žaloby podľa § 124 ZKR. Súd zdôrazňuje, že v zmysle § 124 ods. 1, druhá veta ZKR
vyplýva možnosť žalovaného 2/ ako správcu žalovaného 1/ popretia zabezpečovacieho práva alebo
jeho poradia. Tým, že žalovaný 2/ namietol nevymáhateľnosť záložného práva vzhľadom na premlčanie
hlavného záväzku a akcesorický vzťah zabezpečovacieho práva k hlavnému záväzku, tým, že podľa
názoru žalovaného 2/ uvedeného v popretí nemá daňové záložné právo povahu zabezpečovacieho

práva podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii jednoznačne vyplýva zákonom predpokladaný
postup žalovaného 2/, a to popretie uplatneného zabezpečovacieho práva. V danom prípade bola
popretá samotná existencia zabezpečovacieho práva vzhľadom na názor žalovaného 2/ o tom, že
daňové záložné právo nemá povahu zabezpečovacieho práva podľa § 8 ZKR a zároveň bola popretá
vymáhateľnosť záložného práva vzhľadom na námietku premlčania hlavného záväzku. Súd je preto

v danom prípade toho názoru, že žalobcom vykonané popretie a dôvody tam uvedené sú zákonom
predpokladaným postupom na popretie uplatneného zabezpečovacieho práva. Súd len zdôrazňuje, že
dôvody popretia reštrukturalizačným správcom nemusia zodpovedať skutkovému a právnemu stavu
a nemusia byť ani správne, avšak na odstránenie práve uvedených pochybností a spornosti popretia
slúži podanie incidenčnej žaloby ako hlavný prostriedok ochrany voči úkonom správcu pri popieraní

pohľadávok a ich zabezpečenia. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je osobitnou právnou normou
upravujúcou procesno-právne ako aj hmotno-právne postupy a úkony dlžníka, ktorý je v úpadku,
vrátane osobitnej úpravy právnych prostriedkov ochrany dlžníka alebo tretích osôb v danom prípade
veriteľov. Ak preto zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje osobitné procesné postupy ochrany a
uplatnenia práv, tieto majú prednosť pred všeobecnými právnymi prostriedkami ochrany práv veriteľov.

Ak preto dôjde k popretiu v danom prípade zabezpečovacieho práva, právnym prostriedkom ochrany
je osobitný druh incidenčnej žaloby, pričom rozhodnutie súdu o tejto žalobe je účinné voči každému
a v prípade vyhovenia incidenčnej žalobe, a to určenia pravosti pohľadávky alebo zabezpečenia sa
pohľadávka považuje za zistenú, čo je základným predpokladom na uspokojenie, poradie uspokojenia
a spôsob uspokojenia v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Zistením pohľadávky správcom alebo

právoplatným rozsudkom súdu o určení pravosti pohľadávok sa považuje pohľadávka za zistenú a
za spôsobilú na jej uspokojenie v rámci reštrukturalizácie. Na druhej strane v prípade nepodania
žaloby o určenie pravosti pohľadávok alebo jej späťvzatia, zákon v takomto prípade spája účinky
neprihliadania na pohľadávku v rámci reštrukturalizácie a nemožnosť jej uspokojenia v tomto procese.Keďže účelom reštrukturalizácie je uspokojenia konkrétnych individuálnych pohľadávok s prihliadnutím
na ich zabezpečenie, potom je nevyhnutné, aby incidenčné žaloby boli dostatočne individualizované,
t.j. týkali sa určenia konkrétnej pohľadávky alebo zabezpečenia konkrétnej pohľadávky. Tento záver

vyplýva z charakteru uspokojovania pohľadávok v rámci reštrukturalizácie, pretože uspokojiť možno
pohľadávku len tú, ktorá je zistená správcom alebo ktorej pravosť je určená rozhodnutím súdu. Súd
na základe vyššie uvedeného dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný 2/ ako reštrukturalizačný
správca žalovaného 1/ poprel zabezpečovacie právo žalobcu (čo do existencie a vymáhateľnosti), a
preto právnym prostriedkom ochrany žalobcu mala byť žaloba o určenie zabezpečovacieho práva vo

vzťahu ku konkrétne uplatneným a prihláseným pohľadávkam. Len výrok súdu o určení existencie
zabezpečovacieho práva ku konkrétnym pohľadávkam je spôsobilý odstrániť medzi účastníkmi
právnu neistotu vo vzťahu k určeniu existencie zabezpečovacieho právo k jednotlivo prihláseným
a uplatneným pohľadávkam. Podanie incidenčnej žaloby o určenie zabezpečenia prihlásených
pohľadávok nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu podľa § 80c O.s.p., vzhľadom
na osobitný druh tejto žaloby a osobitnú úpravu v § 124 ZKR. Základným predpokladom podania

tejto žaloby je uplatnenie, t.j. prihlásenie pohľadávky vrátane uplatnenia zabezpečenia a popretie
zabezpečenia. Obidve tieto podmienky, t.j. prihlásenie pohľadávok vrátane uplatnenia zabezpečenia
ako aj popretie zabezpečenia v danom prípade splnené bolo. Prostriedkom právnej ochrany žalobcu
preto bola možnosť podania incidenčnej žaloby o určenia zabezpečenia prihlásených pohľadávok v
zmysle § 124 ZKR. Tento spôsob právnej ochrany má prednosť pred podaním všeobecnej určovacej

žaloby. Tým, že žalobca vzal čiastočne svoju žalobu späť, a to v časti v ktorej sa domáhal určenia, že
ním prihlásené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom, stratila žaloba žalobcu charakter
incidenčnej žaloby a väzbu na prihlásené pohľadávky a má povahu všeobecnej určovacej žaloby podľa
§ 80c O.s.p., čo na viacerých miestach zdôrazňoval samotný žalobca. V takom prípade však bolo
povinnosťou žalobcu preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že ním vydané

rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. sú zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR. Súd
zdôrazňuje, že žalobca naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby nepreukázal. Pokiaľ by aj súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobcom vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom
podľa § 8 ZKR, takýmto výrokom by nedošlo k odstráneniu všetkých pochybností a sporností medzi
účastníkmi konania. Súdom vydaný rozsudok v zmysle žalobného petitu by len deklaratórne konštatoval

charakter žalobcom vydaných rozhodnutí spôsobilých na zriadenie zabezpečovacieho práva podľa § 8
ZKR, avšak len všeobecne, bez väzby na konkrétne žalobcom prihlásené pohľadávky, ktorých určenie
pravosti je predmetom samostatného konania. V takom prípade by chýbal autoritatívny rozsudok súdu
o určení, že konkrétne žalobcom uplatnené a prihlásené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím
právom. Navyše súd zdôrazňuje, že ani samotné deklarovanie súdu v rozsudku o tom, že žalobcom

vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom, neodstraňuje v celom rozsahu právnu neistotu medzi
účastníkmi konania, vzhľadom k tomu, že okrem samotnej existencie záložného práva poprel žalovaný
2/ aj vymáhateľnosť zabezpečovacieho práva vzhľadom na vznesenú námietku premlčania hlavného
záväzku, ktorý mal byť zabezpečený daňovým záložným právom. Teda, ani výrok rozsudku súdu o
určení, že rozhodnutia žalobcu sú zabezpečovacím právom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii

v celom rozsahu neodstraňuje právnu neistotu medzi účastníkmi konania. Žalobca preto nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení, že ním vydané rozhodnutia sú zabezpečovacím právom podľa
Zákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Právnuneistotuvcelomrozsahumedziúčastníkmikonaniabybol
spôsobilý odstrániť len autoritatívny výrok rozsudku súdu o určení, že konkrétne individuálne žalobcom
prihlásené a uplatnené pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Takéhoto nároku sa

žalobca po zmene žaloby a čiastočnom späťvzatí žaloby nedomáhal. Pretože podľa názoru súdu po
čiastočnom späťvzatí a zmene žaloby je svojou povahou nárok žalobcu všeobecnou určovacou žalobou
podľa § 80c O.s.p., a pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, súd
žalobu zamietol v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia vzhľadom k tomu,
že žalobcom navrhovaný výrok podľa zaužívanej judikatúry nie je spôsobilý v celom rozsahu odstrániť

právnu neistotu medzi účastníkmi konania a nespĺňa charakter incidenčnej žaloby podľa § 124 ZKR pre
účely uspokojenia pohľadávky žalobcu zabezpečenej zabezpečovacím právom.
Súd len konštatuje, že nemá pochybnosti o tom, že rozhodnutia žalobcu podľa § 71/1992 Zb. sú
zákonom predpokladaným právnym titulom zriadenia daňového záložného práva, ktoré záložné právo
nezaniká ani povolením reštrukturalizácie, a ktoré má povahu zabezpečovacieho práva podľa § 8

ZKR tak ako nato poukázal aj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 24S/305/2013-42 zo
dňa 05. 06. 2014, pričom pri právnej kvalifikácii súd v celom rozsahu odkazuje na toto rozhodnutie.
Napriek uvedenému konštatovaniu, vzhľadom na spôsob uplatnenia svojej ochrany zo strany žalobcu,a to podaním všeobecnej určovacej žaloby, súd žalobe nemohol vyhovieť vzhľadom na nepreukázanie
naliehavého právneho záujmu na takomto určení tak ako bolo uvedené vyššie.
Z dôvodov zamietnutia žaloby pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu sa súd bližšie

nezaoberal námietkami žalovaných o nesprávne formulovanom petite, kde žalovaní namietali, že nie je
možné vyhovieť nároku žalobcu, pretože samotné rozhodnutia žalobcu podľa § 71 a nasl. Zákona č.
511/1992 Zb. nemôžu byť objektívne sami o sebe záložným právom. V tejto súvislosti súd len konštatuje,
ževzmysle§151aanasl.Občianskehozákonníkavšeobecnáprávnaúpravaozáložnompráverozlišuje
medzi právnym titulom, t.j. medzi zriadením a vznikom záložného práva na základe rôznych spôsobov

(zaevidovanie záložného práva v príslušnej evidencii, odovzdanie hnuteľnej veci a pod.). Samotné
rozhodnutie žalobcu podľa § 71 a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. sú preto právnym titulom zriadenia
záložného práva, ktoré pri nehnuteľných veciach následne vzniká zápisom záložného práva do katastra
nehnuteľností.
Súd neprihliadol na procesnú námietku žalovaného 2/ o existencii prekážky veci začatej vzhľadom
k tomu, že v konaní 63Cbi/17/2014 sa rieši otázka pravosti uplatnených pohľadávok, a to vzhľadom

k tomu, že aj predmetom pôvodnej žaloby žalobcu v tomto konaní 61Cbi/18/2014 bolo určenie
zabezpečovacieho práva vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam, a teda predmet konania aj pri
pôvodnom žalobnom petite bol odlišný. Navyše, po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene petitu bol
predmet týchto dvoch konaní jednoznačne odlišný. V konaní 63Cbi/17/214 bolo predmetom určenie
pravosti prihlásených pohľadávok žalobcu a po čiastočnom späťvzatí a zmene žalobného petitu v konaní

61Cbi/18/2014 bolo predmetom určenie, že rozhodnutia žalobcu sú zabezpečovacím právom podľa § 8
ZKR. Totožnosť predmetu konania súd preto v konaní preukázaný nemal a súd preto na túto námietku
nedostatku procesných podmienok konania neprihliadol.
Žalovaný 2/ v konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu vzhľadom k tomu, že v prípade podania
incidenčnej žaloby v zmysle § 124 ods. 4 ZKR je možné podať žalobu o určenie pravosti popretej

pohľadávky voči dlžníkovi. Súd súhlasí s týmto záverom žalovaného 2/, pričom v prípade podania
incidenčnejžalobyniejedanápasívnalegitimáciažalovaného2/vtomtokonaní.Keďževšakpredmetom
tohto konania po pripustení zmeny petitu a čiastočnom zastavení konania bola všeobecná určovacia
žaloba podľa § 80c O.s.p., súd sa musel vysporiadať aj v tomto procesnom prípade s námietkou
žalovaného 2/ o nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Súd dospel k záveru, že ani v prípade podania

všeobecnej určovacej žaloby podľa § 80c O.s.p., nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/, pretože
žalovaný 2/ nie je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, t.j. nie je nositeľom subjektívnych práv, ktorého
určenia sa žalobca v tomto konaní domáhal (určenie zabezpečovacieho práva na základe rozhodnutí
žalobcu), a preto súd dospel k záveru, že ani pri podaní tejto všeobecnej určovacej žaloby podľa § 80c
O.s.p. nie je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/ v tomto konaní. Aj z tohto dôvodu súd preto žalobu

voči žalovanému 2/ zamietol.
Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktorý úspešný v konaní nebol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd preto zaviazal žalobcu
na náhradu trov konania žalovanému 1/, a to v celkovej výške 229,04 Eur za 4 úkony právnej pomoci
(príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 01. 12. 2014, 30. 03. 2015 a 22. 04. 2015). Pri

určení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci súd postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania bol určovací nárok, pri ktorom
nie je možné vyjadriť hodnotu veci. Tarifná odmena vo výške 1/13 výpočtového základu za právne úkony
vykonané v roku 2014 predstavuje 61,87 Eur a za úkon právnej pomoci v roku 2015 predstavuje tarifná
odmena za jeden úkon právnej pomoci sumu 64,53 Eur. Za prípravu a prevzatie právneho zástupcu

žalovaného 1/ potom predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia výšku 61,87 Eur a režijný paušál
8,04Eur,čopopripočítaní20%DPHpredstavuje83,89Eur.Zaúčasťnapojednávaníprávnehozástupcu
žalovaného 1/ dňa 01. 12. 2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej (došlo k odročeniu
pred začatím pojednávania vo veci samej), potom patrí v zmysle § 13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 1/4
výpočtového základu, t.j. 18,56 Eur s DPH a režijný paušál vo výške 9,65 Eur s DPH spolu vo výške

28,21 Eur. Tak isto za účasť na pojednávaní 30. 03. 2015 bez meritórneho prejednania vo veci bola
priznaná právnemu zástupcovi žalovaného 1/ 1 j z 1/13 výpočtového základu vrátane režijného paušálu,
čo spolu s DPH predstavuje 29,43 Eur. 1/13 výpočtového základu v roku 2015 predstavuje 64,53 Eur,
režijný paušál v roku 2014 predstavuje 8,04 Eur a v roku 2015 8,39 Eur. Za účasť na pojednávaní dňa
22. 04. 2015 bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 87,51 Eur s DPH a spolu bol

preto žalobca zaviazaný na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému 1/ vo výške 229,04 Eur, ktorú
náhradu trov právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného
1/ podľa § 149 ods. 1 O.s.p.Žalovanému 2/ súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 339,18 Eur za 4 úkony
právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia zo dňa 19. 09. 2014, 20. 11. 2014
a 30. 03. 2015). Za tri úkony právnej pomoci vykonané v roku 2014 predstavuje náhrada trov právneho

zastúpenia vrátane režijného paušálu a DPH 83,89 Eur, t.j. spolu 251,67 Eur. Za podanie vyjadrenia zo
dňa 30. 03. 2015, potom predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia vrátane režijného paušálu a
20% DPH sumu 87,51 Eur. Celkovú náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného 2/ vo výške 339,18
Eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného 2/ podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Žalobca namietal uplatnenie trov právneho zastúpenia žalovaným 2/ vzhľadom k tomu, že jeden z

komplementárov žalovaného 2/ JUDr. Pavol Zuzčák je zároveň advokátskym koncipientom právneho
zástupcu žalovaného 2/ a žalobca preto namietal účelnosť, zodpovednosť a svedomitosť žalovaného
2/ ako reštrukturalizačného správcu pri uplatňovaní trov právneho zastúpenia. Súd zdôrazňuje, že
predmetom tohto konania je všeobecná určovacia žaloba podľa § 80c O.s.p., pričom v danom prípade
žalovaný 2/ bol žalovaný ako samostatná právnická osoba, ktorá nekoná v mene žalovaného 1/ a
pokiaľ žalovaný 2/ ako samostatný subjekt práva využil svoje ústavné právo zastúpenia treťou odborne

spôsobilou osobou, patrí právnemu zástupcovi žalovaného 2/ podľa názoru súdu odmena trov právneho
zastúpenia. Súd preto na túto námietku žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia vo vzťahu k
žalovanému 2/ neprihliadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení

dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané

a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..

Banská Bystrica dňa 22. 04. 2015