Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/248/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112221244
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112221244.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO 36 866 881 proti odporcovi J. L.,
štátnemu občanovi P. republiky, bytom U. W. XXXX/XXX, R. nad F., o zaplatenie 820,03 eur takto

r o z h o d o l :

I.Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľovi530,66eurspolus9%ročnýmúrokomzomeškaniaod
28.11.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 76,79 eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 289,37 eur sa návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 820,03 eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 530,66 eur od 28.11.2009 do zaplatenia. Uviedol,
že s odporcom uzatvorili zmluvu o bežnom účte dňa 20.10.2003. K tomuto bežnému účtu poskytol
navrhovateľ odporcovi službu povolené prečerpanie a tak odporca mohol čerpať prostriedky zo
svojho účtu do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca porušil zmluvu a všeobecné obchodné
podmienky tým, že zostatok na jeho účte dosiahol nepovolený debet. Keďže odporca nedoplnil zostatok
na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku, navrhovateľ dňa 27.11.2009

odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 820,03 eur, ktorá suma pozostáva z
istiny530,66 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 289,37 eur, ktorý je v sadzbe 20 % ročne
za obdobie od 28.11.2009 /deň nasledujúci po odstúpení navrhovateľa od zmluvy/ do zaplatenia. Nárok
navrhovateľa na zaplatenie tohto sankčného debetného úroku vyplýva z čl. II bod 23 všeobecných
obchodných podmienok, ktorý stanovuje, že ak účet klienta dosiahne debetný zostatok, resp. je
prekročené povolené prečerpanie môže navrhovateľ účtovať na ťarchu účtu sankčný poplatok, ktorý
je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. V Sadzobníku v časti D) Depozitné produkty je

uvedené, že sankčná úroková sadzba predstavuje 20 % ročne.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle
§ 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:

Zmluvou o osobnom účte Axion zo dňa 20.10.2003 a zmluvou o rastovom osobnom účte zo dňa
23.6.2005 bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca ako klient uzatvorili dňa 20.10.2003
zmluvu o bežnom účte, ktorou sa menovaná spoločnosť zaviazala zriadiť a viesť pre odporcu bežný účetvmeneSlovenskákoruna/SKK/,ktorázmluvabolaneskôrzrušenáanahradenázmluvouobežnomúčte
zo dňa 23.6.2005, ktorou sa navrhovateľ ako banka zaviazal zriadiť uvedeným dňom a ďalej viesť pre
odporcu ako klienta osobný účet 0656000003/5600 v mene Slovenská koruna /SKK/ s tým, že banka je

oprávnená za vykonávanie platobných operácií a ďalších služieb účtovať si poplatky v zmysle platného
Sadzobníka poplatkov. Podľa obsahu zmluvy sa odporca zaviazal dodržiavať Všeobecné obchodné
podmienky navrhovateľa, ktoré sú súčasťou zmluvy a odporca prehlásil, že nim rozumie a súhlasí s nimi.
PodľaPodmienokzriadeniaavedeniaslužby„Povolenéprečerpanienaosobnomúčte“výškudebetného
limitu, ktorý poskytuje banka klientovi na jeho osobnom účte oznámi banka klientovi doručením výpisu

z technického systému banky, pričom sa banka zaväzuje poskytovať klientovi peňažné prostriedky
do výšky debetného limitu a klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných prostriedkov spolu s úrokmi
priebežne, a to kreditnými obratmi na účte, ako aj kedykoľvek v plnej výške na požiadanie banky.
Suma čerpaných prostriedkov nad výšku debetného limitu je úročená sadzbou uvedenou v obchodným
priestoroch banky a na jej internetových stránkach a zároveň je sankcionovaná zmluvnou pokutou vo
výške uvedenej v Sadzobníku. Podľa Sadzobníka poplatkov navrhovateľa časť E) Depozitné produkty -

ostatné poplatky, je sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20 % ročne.

Z obsahu návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby „Povolené prečerpanie
na osobnom účte“ zo dňa 23.6.2005 a listov navrhovateľa odporcovi č. 793/02/0706, 793/03/0707,
793/04/0808 a listu navrhovateľa odporcovi o povolení debetného limitu na osobnom účte odporcu s

účinnosťou odo dňa 23.6.2005 bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka povolil odporcovi debetný
limit na jeho osobnom účte vo výške 14.000,- Sk s účinnosťou od 23.6.2005, ktorý bol upravený v
súvislosti s prechodom na menu euro na 465,- eur s účinnosťou od 1.1.2009.

Podľa výpisu z osobného účtu odporcu č. XXXXXXXXXX//XXXX bol debetný zostatok na tomto účte

ku dňu 27.11.2009 530,66 eur, pričom tento bol tvorený debetnými operáciami vykonanými bankou na
pokyn odporcu, klienta ako aj úrokmi, a poplatkami za služby banky.

Listom zo dňa 22.10.2009 navrhovateľ vyzval odporcu na doplnenie zostatku na jeho osobnom účte o
27,44 eur, keď debetný zostatok na účte odporcu dosiahol ku dňu 1.9.2009 sumu 492,44 eur, pričom

sa odporca zmluvne zaviazal neprekročiť debetný zostatok 465,- eur. Listom zo dňa 19.11.2009
navrhovateľ oznámil odporcovi, že nakoľko je na jeho účte vykazovaný debetný zostatok 520,56 eur,
navrhovateľ odstupuje dňom doručenia listu od príslušnej zmluvy o bežnom účte.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 zmluvou o úvere sa zaväzuje

veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 dlžník je povinný vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ

požiadal.

Podľa § 708 ods.1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 zmluvou o bežnom účte
sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie
zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 ak je v zmluve určené, že banka
vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte,
spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 15.1.2012 do 31.1.2013 ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskejzmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,

ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe
nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka a odporca uzatvorili zmluvu o bežnom

účte, z ktorého záväzkového vzťahu sa práva a povinnosti účastníkov spravujú samotnou zmluvou,
vrátane všeobecných obchodných podmienok, ako aj ustanoveniam Obchodného zákonníka /§ 708
a § 710/. Na uvedenom účte zriadil navrhovateľ pre odporcu službu povolené prečerpanie do výšky
debetného limitu 465,- eur. Odporca túto výšku debetného limitu presiahol a ani na výzvu navrhovateľa
zostatok na účte do výšky povoleného debetu nedoplnil. Navrhovateľ bol preto oprávnený pre toto

podstatné porušenie zmluvných povinností odporcom od zmluvy odstúpiť podľa § 344 a § 345 ods.
1 Obchodného zákonníka, čo aj urobil listom zo dňa 19.11.2009. Podľa výpisu z účtu odporcu a
tvrdení navrhovateľa odstúpenie navrhovateľa od zmluvy o bežnom účte nadobudlo účinnosť dňom
27.11.2009. Vzťahy medzi účastníkmi zo služby povoleného prečerpania na bežnom účte sa popri ich
zmluve a všeobecných obchodných podmienok spravujú aj ustanoveniami Obchodného zákonníka o

zmluve o úvere /§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka/. Odporca tak bol povinný vrátiť celý debetný
zostatok na svojom účte vo výške ku dňu odstúpenia navrhovateľa od zmluvy, 530,66 eur, na požiadanie
navrhovateľa ako veriteľa. Navrhovateľ odporcu preukázane požiadal o vrátenie celého debetného
zostatku na účte listom, ktorým odstupoval od zmluvy o bežnom účte. Odporca si doposiaľ povinnosť
vrátiť navrhovateľovi debetný zostatok na svojom osobnom účte vo výške 530,66 eur nesplnil a preto mu

súd splnenie tejto povinnosti, ktorá odporcovi vyplýva z právneho vzťahu medzi ním a navrhovateľom,
uložil týmto rozsudkom.

Popri istine debetu na bežnom účte má navrhovateľka právo podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania a to zo sumy peňažného dlhu odporcu 530,66 eur a

za dobu odo dňa nasledujúceho po účinnom odstúpení od zmluvy, 28.11.2009, až do zaplatenia. Čo
sa týka výšky týchto úrokov z omeškania, túto je potrebné určiť podľa občianskeho práva, konkrétne
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktoré do 31.1.2013 stanovovalo, že výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V predmetnej právnej veci ide

medzi účastníkmi o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, keď pri uzatváraní a plnení zmluvy o bežnom účte
navrhovateľ ako banka konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca je fyzická osoba,
ktorá nekonala ako podnikateľ alebo v rámci inej obchodnej činnosti. Preto súd na určenie výšky úrokov
z omeškania použil uvedené ustanovenia občianskeho práva. Výška úrokov z omeškania je tak 9 %
ročne /1 % základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky + 8 %/.

Čo sa týka zostávajúcej časti návrhu navrhovateľa, o zaplatenie 289,37 eur, ktorá suma by mala
predstavovať sankčné úroky z omeškania 20 % ročne za dobu od odstúpenia od zmluvy do dňa podania
návrhu na súd, tak v tejto časti súd posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný. V prvom rade poukazujesúd na zmätenie pojmov, ktoré navrhovateľ používa tak vo svojich listinách /Všeobecné obchodné
podmienky, Podmienky zriadenia a vedenia služby Povolené prečerpanie na osobnom účte/ a vo
svojich podaniach na súd, keď niekde uvádza, že pri nepovolenom debetnom zostatku vzniká právo na

zaplatenie zmluvnej pokuty /Podmienky/, inde že právo na zaplatenie sankčného poplatku /Všeobecné
obchodné podmienky/ a potom zase uplatňuje uvedenú sumu ako sankčný úrok z omeškania /návrh na
začatie konania i jeho doplnenie zo dňa 26.10.2012/. Bez ohľadu na použité pojmoslovie sa súdu javí
ako zrejmé, že v danom prípade si navrhovateľ uplatňuje právo, pre ktoré je právnym titulom zmluva
medzi ním a odporcom. Navrhovateľ si však toto právo uplatňuje za obdobie od odstúpenia od zmluvy

až do podania návrhu na súd, pričom odstúpením od zmluvy došlo podľa § 349 ods. 1 a § 351 ods. 1
Obchodného zákonníka k zániku zmluvy o bežnom účte a zanikli aj všetky práva a povinnosti zmluvných
stránzozmluvy,aklennevzniklidodobyzánikuzmluvyalebonejdeoprávaapovinnostipodľa§351ods.
1 Obchodného zákonníka. Je zjavné, že právo na zaplatenie sankčného úroku z omeškania /poplatku,
či zmluvnej pokuty/ si navrhovateľ uplatňuje za obdobie po odstúpení od zmluvy o bežnom účte, teda
nie za dobu existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi a navrhovateľ ani súdu nepreukázal, že

by išlo o právo, ktoré podľa ustanovení § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy
nezaniklo. Navrhovateľ tak podľa súdu nemá právny titul, na základe ktorého by mohol požadovať o
odporcu zaplatenie sumy 289,37 eur.

Na základe uvedených záverov súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 530,66 eur spolu

s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.11.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti o zaplatenie 289,37
eur návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo. V danej právnej veci bol v konaní pomerne úspešnejší navrhovateľ, keď súd
vyhovel jeho návrhu v časti o zaplatenie 530,66 eur a zamietol ho v časti o zaplatenie 289,37 eur. Pomer
úspechu navrhovateľa je tak 29,42 % /530,66 - 289,37 = 241,29, čo v pomere k predmetu konania
820,03 eur = 29,42 %/. Súd preto odporcu zaviazal, aby navrhovateľovi zaplatil z celkových trov konania
navrhovateľa 261,69 eur náhradu v pomere 29,42 %, teda 76,99 eur. Trovy konania navrhovateľa

predstavujú 49,- eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a 212,69 eur za trovy jeho
právneho zastúpenia v konaní /tarifná odmena 51,45 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,63 eur
režijný paušál, tarifná odmena 51,45 eur za písomný návrh na začatie konania + 7,63 eur režijný paušál,
tarifná odmena 51,45 eur za písomné doplnenie návrhu na začatie konania + 7,63 eur režijný paušál a
20 % DPH zo súčtu tarifných odmien a režijných paušálov; výška tarifnej odmeny za úkony advokáta

vedľajšieho účastníka bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., výška režijného
paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre
rok 2012, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.