Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010717
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314010717.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.02.2016, v trestnej veci
proti obžalovanému A. K. a spol., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/189/2014 zo dňa 25.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné obžalovaného A. K., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale
bytom C. XXXX/XX, XXX XX S., uznal za vinného, že

vystupujúc ako obchodný zástupca spoločnosti E. Y., s. r. o, so sídlom C. XX, XXX XX T., J.: XXXXXXXX,
ponúkol Q. T., že mu zabezpečí dodanie baliacej fólie a po tom, čo bolo Q. T. spoločnosťou E. dodaných

282 kusov balení strečovej fólie typového označenia 500/23my, čo Q. T. aj potvrdil vlastnoručným
podpisom na dodacom liste č. 100638, A. K. prevzal od Q. T., fyzickej osoby podnikateľa s obchodným
menom Q. T. HE C. R., miesto podnikania H. XX, XXX XX H., J.: XX XXX XXX, ako úhradu za
dodaný tovar, dňa 21. januára 2011 sumu 1.227,96 eur, pričom príjem tejto sumy potvrdil na príjmovom
pokladničnom doklade s názvom príjemcu E. Y., s. r. o, A. K., S. XXX XX, ako aj na výdavkovom
pokladničnom doklade Q. T. S. C. R., kde potvrdil prijatie tejto sumy ako príjemca „E. Y., s. r. o., A. K.,

S., XXX XX“, avšak spoločnosťou za ktorú A. K. vystupoval, t. j. E. Y., s. r. o, so sídlom C. XX, XXX XX
T., J.: XXXXXXXX, k prevzatiu tejto sumy za dodaný tovar nebol nikdy splnomocnený, čím na škodu
Q. T., ktorému ako odberateľovi spoločnosť E. Y., s. r. o, zaslala daňový doklad - faktúru č. 100630 na
sumu 1.227,96 eur zo dňa 16.12.2010, splatnú dňa 30.12.2010, sa o uvedenú sumu obohatil a Q. T. tak
spôsobil škodu vo výške 1.227,96 eur, nakoľko Q. T. S. C. R. bol ako odporca v konaní na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 12Rob/69/2011, platobným rozkazom zo dňa 03.08.2011, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 09.09.2011, zaviazaný zaplatiť uvedenú sumu spoločnosti E. Y., s. r. o, so sídlom C.
XX, XXX XX T., J.: XXXXXXXX.

Uložil mu za to podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2,ods. 3 Trestného
zákona na § 36 písm. j), l) Trestného zákona, podľa § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce vo
výmere 180 hodín.

Súd obžalovaného Q. T., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom H. XX, XXX XX H., pre skutok, ktorý mal
podľa obžaloby prokuratúry Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 181/13/7702 zo dňa 16.12.2014
spáchať tak, že

v presne nezistenej dobe, v mesiaci november 2010, si Q. T. prostredníctvom A. K., ako

sprostredkovateľa spoločnosti E. Y., s. r. o. so sídlom v T., objednal baliacu fóliu 2,30 kg, ktorá bola Q. T.
spoločnosťou E. Y., s. r. o. dodaná, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom na dodacom liste č. 100638a následne za dodaný tovar bol spoločnosťou E. Y., s. r. o. zaslaný Q. T. daňový doklad č. 100100630
na čiastku 1.227,96 eur zo dňa 16.12.2010, splatný do dňa 30.12.2010, pričom Q. T., ako majiteľ firmy
HE C. R., J.: XXXXXXXX, so sídlom H. XX túto faktúru nezaplatil spoločnosti E. Y., s. r. o., ale finančnú

hotovosť v sume 1.227,96 eur bezdôvodne vyplatil A. K., ktorý si tieto finančné prostriedky ponechal
pre seba, čím takto pre spoločnosti E. Y., s. r. o. so sídlom C. XX, T., J.: XXXXXXXX spôsobili škodu
vo výške 1.227,96 eur,

podľa§285písm.c)Trestnéhoporiadku,spodobžalobyoslobodil,pretoženebolopreukázané,žeskutok

spáchal obžalovaný Q. T..

Proti tomuto rozsudku, po vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
okresný súd vykonané dokazovanie v jeho súhrne vyhodnotil nesprávne, len v prospech obžalovaného
T.. Bez prevzatia tovaru obžalovaným Q. T. by A. K. trestný čin sám nedokázal nespáchať. Ako díler

nemal oprávnenie preberať hotovosť, a preto mohol zamestnávateľovi spôsobiť škodu len na tovare.
Potreboval zadlženú blízku osobu, ktorá tovar prevezme a ktorá sa s ním podelí. A. K. je synovcom Q.
T., ako to vyplýva zo spisu, pričom spolu minimálne od 15.2.2011 vozili palety od P. S. do Z. B. s.r.o.

Súd sa nevysporiadal s falošnými dôkazmi predloženými Q. T. ešte v pozícii svedka dňa 18.9.2013, kedy

na podporu svojho tvrdenia, že fóliu v hotovosti zaplatil a použil na spevnenie nákladu, predložil fotky na
č.l. 473-4 a pokladničnú knihu na č.l. 496-540. B. P. S. vypovedal, že pre Embraco Slovakia s.r.o. vyrábal
drevené palety a tieto im predával. Teda výrobkom boli drevené palety a nie ako na fotke prezentoval
ešte v pozícii svedka Q. T. drevené hranolky. T. na súde vypovedal, že vozil palety naukladané do výšky
3 metrov.

Na č.l. 513, 521 a 536 sú príjmové pokladničné doklady svedčiace o príjme hotovosti od S. za faktúry
č. 01012011, 02012011, 03012011. V rozpore s týmito dokladmi na č.l. 158 sa nachádza bankový
výpis z účtu syna obžalovaného V. T., kde sú zaznamenané úhrady tých istých faktúr bezhotovostným
prevodom z účtu P. S.. Účet, na ktorý P. S. posielal peniaze za obžalovaným vystavené faktúry, nie je

podnikateľským účtom obžalovaného a nie je evidovaný na daňovom úrade.

Teda je dokázané, že jednak fotky aj pokladničná kniha sú podvrhom.

Obžalovaný T. sa bránil, že potreboval fóliu, lebo on ako prepravca zodpovedal za škody. Nikdy predtým

a ani nikdy potom fóliu však nekupoval. Podľa názoru odvolateľa, v zmysle ustanovenia § 622 ods. 2
Obchodného zákonníka, dopravca za škodu na zásielke nezodpovedá, ak bola spôsobená prirodzenou
povahou obsahu zásielky alebo vadným obalom. Teda, ak sa S. rozhodol nakladať palety do trojmetrovej
výšky bez vhodného balenia, tak T. za škodu nezodpovedá.

B. B. a K., skladníci z Embraca Slovakia s.r.o. vypovedali, že s obžalovaným sú v dennom kontakte. V
roku 2014 si pamätali na spôsob balenia paliet obžalovaným v roku 2011. B. S. klamal, ak vypovedal,
že obžalovanému platil na jeho účet. Z bankových výpisov na č.l. 146-159 vyplýva, že účet nie je
obžalovaného a z účtu sú bezprostredne po pripísaní úhrady od S. peniaze vyberané v hotovosti
platobnou kartou, čo náramne pripomína spôsob konania páchateľov pri páchaní daňových podvodov.

Odvolateľ má za to, že svedecké výpovede B., K. a S. sú nevieryhodné.

Y. Q. T. sa v občianskom súdnom konaní vedenom na návrh poškodeného o zaplatenie kúpnej ceny za
fóliu nebránil a neargumentoval tým, že on fóliu už raz riadne zaplatil.

Z výsluchu poškodeného vyplýva, že obžalovaný A. K. nemal oprávnenie a ani pri svojej praxi nikdy
hotovosť od zákazníkov nepreberal.

Ďalej odvolateľ poukazuje na exekučné konania voči obžalovanému T..

Následne odvolateľ uvádza, že má za to, že bolo dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaný
T. je spolupáchateľom podvodu a vyššie uvedené dôkazy neodôvodňujú oslobodenie obžalovaného Q.
T. spod obžaloby.Taktiež nesúhlasí ani s postupom súdu pri rozhodovaní o riadne uplatnenom nároku poškodeného.
Poškodený si svoj nárok na náhradu škody uplatnil aj voči osobe A. K., ktorý ako jeden zo
spolupáchateľov má za škodu zodpovedať solidárne. O nároku poškodeného voči A. K. nebolo doposiaľ

rozhodnuté v občianskom súdnom konaní, a preto postup súdu pri rozhodovaní o škode považuje za
nezákonný.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil výpoveďou obžalovaného Borisa Kostilníka, ktorý uviedol, že
pracoval pre spoločnosť E. Y., s.r.o., pričom vzhľadom k tomu, že mu neplatili odmenu za vykonanú
prácu, dohodol sa s pracovníkmi tejto firmy, že určitú odmenu za dodaný tovar si nechá pre seba a
bude to brať ako výplatu, ktorú mu nedali. Následne sa dohodol so spoluobžalovaným T. na tom, že
mu zabezpečí fóliu. Po príchode fólie vystavil T. príjmový pokladničný doklad, na základe ktorého mu T.

zaplatil sumu 1.227,96 eur. Predpokladal, že sú to peniaze, ktoré mu spoločnosť dlhovala. Po nejakej
dobe sa p. T. spoločnosť E. Y., s.r.o. ozvala, že za dodaný tovar nebolo zaplatené. Vtedy sám spoločnosti
oznámil, že peniaze od p. T. prevzal a sú u neho s tým, že chce, aby sa to vykompenzovalo. Potom
nasledovalo trestné oznámenie.

Z výsluchu spoluobžalovaného Q. T. vyplýva, že tento pre svedka S. vozil palety na nákladnom vozidle
s návesom. Palety sú poukladané do výšky 3 metrov. Ako prepravca zodpovedá za náklad a stávalo
sa, že na ceste do Spišskej Novej Vsi (do spoločnosti Embraco) mu vrchné palety spadli. Pri kontrole
dovezeného tovaru odberateľ skontroloval stav paliet a vždy kritizoval ich poškodenie. Stretol sa s
obžalovaným A. K., ktorého už predtým poznal. Hoci si neoveroval oprávnenie K. vystupovať v mene

spoločnosti E. Y., s.r.o. vedel, že obchoduje s fóliami a páskami. K. mu povedal, že fóliu vie zabezpečiť.
Jednu fóliu vyskúšal. Keďže videl, že je to dobré, tak si u K. fóliu objednal. Objednávku však urobil
Kostilník. Následne mu objednanú fóliu doviezli na družstvo, kde má kamión. Asi na druhý deň od
zloženia fólie prišiel K., ktorému vyplatil sumu cez 1.200,- eur. Na túto sumu vystavili aj príjmový a
výdavkový pokladničný doklad. Suma na zaplatenie bola zrejmá z dodacieho listu. Neskôr mu bola od

spoločnosti E. Y., s.r.o. doručená upomienka na zaplatenie za dodanú fóliu. Išiel preto za K.Y., ktorému
upomienku ukázal. K. mu povedal, že on to vybaví.

B. P. S. uviedol, že vyrábal palety pre spoločnosť Embraco Slovakia s.r.o. a prepravoval ich cez Q. T..
Potvrdil obranu obžalovaného T., spočívajúcu v tvrdení, že kvalitu dovezených výrobkov zabezpečovali

rôznymi spôsobmi, a to aj spevňovaním vrchných kusov výrobkov baliacou fóliou. Y. Q. T. pre neho
vykonával prepravu tovaru aj v období november 2010 - január 2011.

B. P. S. ďalej uviedol, že faktúry č. 01012011, 02012011 a 03012011 sú jeho faktúry, ktoré boli vystavené
za prepravu výrobkov do spoločnosti Embraco Slovakia a následne z bývalej vykládky Štátnych lesov.

Faktúry boli vyplatené prevodom z jeho účtu na účet prepravcu, teda na účet Q. T.. Vtedy tiež potvrdil,
že vrchné časti tovaru sa balili do fólie, aby nedochádzalo k poškodeniu tovaru.

Z výpovede svedka V. K. a svedka B. B., bývalých pracovníkov spoločnosti Embraco Slovakia, s.r.o.,
vyplýva tá skutočnosť, že uviedol, že obžalovaný T. vozil do tejto spoločnosti palety, ktoré boli obalené

fóliou.

B. W. Q., konateľ spoločnosti E. Y., s.r.o. uviedol, že u nich pracoval obžalovaný K. a neskôr sa dohodli
v septembri 2010 na ukončení spolupráce. K. odovzdal telefón a notebook a doplatili mu časť odmeny.
ObsahompracovnejnáplneA.K.bolokontaktovaťnovýchzákazníkovprespoločnosť.Nemalvšakprávo

fakturovať tovar, zaisťovať prepravu, ani určovať platbu na faktúru, či v hotovosti.. Prostredníctvom e-
mailu [email protected] ich p. T. požiadal o cenovú
ponuku na dodávky obalových materiálov. Do tejto doby im bola firma Q. T. - HE trans neznáma a
nikdy s ňou neobchodovali. Pracovníčka spoločnosti p. W. následne poslala cenovú ponuku na e-mailp. T.. Tento ich cenovú ponuku akceptoval a tovar si objednal, ale mal podmienky, aby bol tovar dodaný
do konca roku 2010. Objednávku spoločnosť splnila a na základe potvrdeného dodacieho listu p. T.
účtovníčka ich spoločnosti vystavila p. T. faktúru so splatnosťou 14 dní, ktorá bola na základe cenovej

ponuky doporučene poštou zaslaná zákazníkovi. Pretože faktúra nebola v termíne splatnosti uhradená,
dňa 11.02.2011 účtovníčka urgovala úhradu tejto faktúry u p. T.. T. im oznámil, že nerozumie ich prístupu,
lebo fakturovanú sumu 1.227,96 eur zaplatil v hotovosti p. K. z S.. Následne už s nimi obžalovaný T.
nekomunikoval.

Okresný súd ďalej vychádzal z listinných dôkazov a to z dodacieho listu č. 100638, z ktorého vyplýva,
že obžalovanému T. bolo dodaných 282 ks obalového materiálu.

Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že A. K. prevzal od Q. T., fyzickej osoby podnikateľa s obchodným
menom Q. T. S. C. R., miesto podnikania H. XX, XXX XX H., J.: XX XXX XXX, ako úhradu za
dodaný tovar, dňa 21. januára 2011 sumu 1.227,96 eur, pričom príjem tejto sumy potvrdil na príjmovom

pokladničnom doklade s názvom príjemcu E. Y., s. r. o. A. K., S. XXX XX, ako aj na výdavkovom
pokladničnom doklade Q. T. S. C. R., kde potvrdil prijatie tejto sumy ako príjemca „E. Y., s. r. o., A. K.,
S., XXX XX“.

Úhrada vyššie spomínanej sumy je uvedená aj na výdavkovom doklade obžalovaného Q. T., podľa

ktorého spoločnosti E. Y., s.r.o., k rukám A. K. dňa 21.01.2011 uhradil za dodaný tovar sumu 1.227,96
eur. Táto úhrada je evidovaná aj v peňažnom denníku obžalovaného Q. T. na čl. 132 spisu.

Z faktúry č. 100630 zo dňa 16.12.2010 vyplýva, že spoločnosť E. obaly, B.. mala ako dodávateľ dodať
pre odberateľa Q. T. S. C. R., so sídlom H. 34, strečovú fóliu 500/23my v sume 989,96 eur. Účtovaná

bola aj preprava v sume 238,- eur, teda Q. T. ako objednávateľ mal na základe uvedenej faktúry zaplatiť
platobným príkazom poškodenej spoločnosti sumu v celkovej výške 1.227,96 eur v lehote splatnosti do
30.12.2010.

Komunikácia medzi pracovníčkou dodávateľskej spoločnosti p. W. a obžalovaným T. dokazuje emailová

pošta, ktorá je založená v spisovom materiáli. Podľa tvrdenia obžalovaného A. K., celú komunikáciu
viedol sám v mene obžalovaného Q. T..

Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy ako aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom
pojednávaní, potom dospel k záveru, že obžalovaný A. K. spáchal žalovaný skutok. Na rozdiel od

obžalobyvšak,podľanázoruokresnéhosúdu,konanieobžalovanéhoK.nemohlonaplniťpojmovéznaky
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko predmetom útoku pri tomto prečine je
cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. V danom prípade T. odovzdával peniaze K. v presvedčení,
žetentojesplnomocnenýnaprevzatietejtosumyspoločnosťouE.Y.,s.r.o.-tedanepoverilK.,abytýmito
peniazmi za neho zaplatil kúpnu cenu za dodanú fóliu, ale peniaze odovzdal s vedomím a s úmyslom

zaplatiť priamo splnomocnenému zástupcovi, t. j. obžalovanému Kostilníkovi.

Ako to vyplýva z výpovede obžalovaného A. K., tento sám poškodenej spoločnosti oznámil, že peniaze
za dodaný tovar, ktoré mal Q. T. zaplatiť, zaplatil jemu.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery zistil okresný súd, že obžalovaný K. je rozvedený,
momentálnežijespriateľkou,mávyživovaciupovinnosťvočidvommaloletýmsynom.BývavobciČabiny
v rodičovskom dome. Pracuje iba na dohodu o vykonaní práce, pričom jeho aktuálny príjem je 70,- eur
mesačne. Nepoberá žiadne dávky.

Pri hodnotení osoby páchateľa súd vychádzal zo správy o jeho povesti z miesta trvalého bydliska, kde
je hodnotený len všeobecnými údajmi. Obžalovaný sa nedopustil žiadnej trestnej alebo inej protiprávnej
činnosti, pre ktorú by muselo byť proti nemu vedené konanie niektorým orgánom miestnej alebo štátnej
správy. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný A. K. 3-krát súdne trestaný. Naposledy bol
trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/27/2007 zo dňa 23.02.2007, právoplatný dňa

03.05.2007, odsúdený pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou
v trvaní 3 rokov, a to do 03.05.2010. Podľa odpisu registra trestov sa osvedčil a hľadí sa na neho, ako
keby nebol odsúdený.Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j), l) Tr. zák., t. j., že pred
spáchaním prečinu viedol riadny život, k jeho spáchaniu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval.

Priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. nezistil. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností a
neprítomnosť priťažujúcich okolností súd pristúpil k úprave hornej hranice zákonom stanovenej trestnej
sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a pri základnej trestnej sadzbe 0 - 2 roky upravil trestnú sadzbu
na rozpätie 0-16 mesiacov.

Za dostatočný a primeraný okresný súd pokladal trest povinnej práce vo výmere 180 hodín, teda v hornej
polovici jeho zákonnej výmery.

Okresný súd na rozdiel od obžalovaného K., obžalovaného Q. T. pre skutok v obžalobe právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1 Trestného zákona
oslobodil, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. V prospech obžalovaného Q. T. vyznela

nielen výpoveď obžalovaného A. K., podľa ktorého celú objednávku v mene T. realizoval on sám, ale
i vypočutí svedkovi S., K. a B. potvrdili jeho obranu, že za účelom bezpečnosti prepravy drevených
výrobkov a jej následnej manipulácie pri vykládke, bol tovar prepravovaný obžalovaným Q. balený do
fólie.

Ďalej okresný súd zistil, že na základe obchodnoprávneho vzťahu medzi Q. T., fyzická osoba podnikateľ
s obchodným menom Q. T. S., miesto podnikania H. XX, XXX XX H., J.: XX XXX XXX a obchodnou
spoločnosťou E. Y., s. r. o. so sídlom C. XX, XXX XX T., J.: XXXXXXXX, plynúceho z kúpnej
zmluvy, na základe ktorej bol Q. T. dodaný tovar, je tento dlžníkom tejto spoločnosti, pričom o
pohľadávke spoločnosti E. Y., s. r. o, bolo rozhodnuté v konaní na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. 12Rob/69/2011, platobným rozkazom zo dňa 03.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
09.09.2011, ktorým bol Q. T. S. ako odporca zaviazaný zaplatiť sumu 1.227,96 eur spoločnosti E. Y., s.
r. o, so sídlom C. XX, XXX XX T., J.: XXXXXXXX.

Pri rozhodovaní o opätovnom nároku na náhradu škody dospel okresný súd k záveru, že poškodená

spoločnosť E. Y. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, pre neprítomnosť
poškodeného samosudca postupom podľa § 256 ods. 2 Tr. por. prečítal návrh na náhradu škody zo
dňa 14.05.2015 a ďalej oboznámil procesné strany s obsahom úradného záznamu zo dňa 25.06.2015,
podľa ktorého v konaní 12Rob/69/2011 vo veci navrhovateľa E. Y., s. r. o. a odporcu Q. T. bol vydaný
dňa 03.08.2011 platobný rozkaz na sumu 1.227,96 eur. Tento platobný rozkaz sa stal právoplatným

a vykonateľným dňa 09.09.2011 a následne uznesením na hlavnom pojednávaní rozhodol o tom, že
podľa § 256 ods. 4 Tr. por., s poukazom na § 46 ods. 4 Tr. por., nepripustil uplatňovanie náhrady škody
spoločnosťou E. Y., s.r.o., so sídlom C. XX, T., na hlavnom pojednávaní a vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti preto o samotnom návrhu na náhradu škody nerozhodoval.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora ako aj dôkazov,
ktoré boli vykonané okresným súdom a ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania a na
hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky
dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj náležitým spôsobom v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil

Aj krajský súd je toho názoru, že vina obžalovaného K., nielen v súlade s jeho priznaním, ale aj
vykonanými dôkazmi bola preukázaná. Je nesporné, že K. bola tá osoba, ktorá zabezpečila objednávku
od spoločnosti E. obaly, s.r.o. a prevzala peniaze od Q. T., pričom na takéto prevzatie peňazí oprávnenie
nemal. Správne preto rozhodol okresný súd, keď uznal obžalovaného za vinného z trestného činu

podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil
tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu. Aj krajský súd je toho názoru, že sa nejedná o trestný čin sprenevery, aj keď je pravdou, že
faktúra predložená obžalovanému T. bola pod hlavičkou E. Y. C., T., avšak vzhľadom na ďalšie konanie
obžalovaného K. je nesporné, že obžalovaný T. sa spoliehal na to, že obžalovaný K. môže finančné

prostriedky ako zástupca tejto spoločnosť prebrať.

Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani ukladaní druhu trestu u obžalovaného K.. Je
potrebné uviesť, že sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol a vzhľadom na stupeň nebezpečnosti jehokonania pre spoločnosť a výšku spôsobenej škody, je uložený trest povinnej práce vo výmere 180 hodín
trestom primeraným.

Taktiež sa krajský súd stotožňuje s názorom okresného súdu, že bolo potrebné obžalovaného T. spod
obžaloby okresného prokurátora oslobodiť, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Ako to vyplýva z jednotlivých dôkazov a to tak priamych výpovedí svedkov ako aj nepriamych listinných
dôkazov, je zrejmé, že obžalovaný T. konal v presvedčení o tom, že všetky povinnosti, ktoré mal plniť
vo vzťahu k spoločnosti E. Y. s.r.o., mal plniť voči obžalovanému A. K..

Stotožňuje sa krajský súd aj s názorom okresného súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody, na
ktorý v plnom rozsahu poukazuje, pričom poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, s ktorými
sa stotožňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, že odvolanie okresného

prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.