Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715210480
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715210480.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného J., s.r.o. so sídlom J. XX, XXX XX L., IČO 35 807
598, právne zastúpeného C., s.r.o. so sídlom J. XX, XXX XX L. proti povinnému: E. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XXXX/XX, XXX XX J. L., o vymoženie 313,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Er/925/2015-10 zo dňa 29. októbra 2015,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konania v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol,
že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku zo dňa 1.4.2008,
pričom z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa za preukázané, že na základe toho istého exekučného
titulu bolo už v minulosti vedené exekučné konanie medzi tými istými účastníkmi a bolo právoplatne

skončené uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 10Er/426/2008-14 právoplatným dňa
28.9.2010 z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa posúdil
podľa § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že existencia právoplatného
rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka
res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa
opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými

istými účastníkmi a 3. o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania
rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu.
V exekučnom konaní o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému
povinnému vymoženia pohľadávky na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom
exekučnom konaní súd exekúciu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul
vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých

účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo
singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s.
p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu,
aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie
toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná
totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis

in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vosvojomskoršomprávoplatnomrozhodnutí jednoznačnekonštatoval,ženiejespôsobilýmexekučným
titulom, bol súd prvého stupňa toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a
toto exekučné konanie bolo potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a
vrátenievecisúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Odvolanieodôvodniltým,ževtomtoprípadenemalobyť aplikované ust. 251 ods. 4, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je
možnénapredchádzajúceexekučnékonanie,ktorésaskončilouznesenímozastaveníexekúciepodľa§
57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res

iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach
účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Exekučný poriadok obsahuje
právne normy, ktoré sú špeciálne voči normám Občianskeho súdneho poriadku a prednosť bude mať
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku pred § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. Poukázal na právo na súdnu a inú
právnu ochranu garantovanú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, pričom konštatoval, že každé

konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného
práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom na to, že povinný si nesplnil dobrovoľne svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený si opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu
prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku,
aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 14.3.2015, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 1.263,36 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 02239/08 zo dňa 1.4.2008.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu už
domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie identického nároku, ktorá exekučná vec bola
vedená na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10Er/426/2008-14 a právoplatne skončená
uznesením č.k. 10Er/426/2008-14, z dôvodu, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie
je spôsobilým exekučným titulom.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s §
103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom
exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých
má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či

sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení §
104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na
to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok

neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučnékonanieaplikovať§159ods.3O.s.p.,ktorévýslovnezakotvuje,želenčosaoveciprávoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok

konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a
2. /exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie/

zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom
exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia

o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie

exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul
- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už

nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s
rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata
zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie

na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním
priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo
vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné
skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok

konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi /totožným oprávneným
a totožným povinným/ bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého
práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie

skončiloprávoplatnýmuznesenímzdôvodu,žepredloženýexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudoknieje
spôsobilým exekučným titulom pre absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, keď rozhodcovská
doložka bola neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom

zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu
predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a

je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.