Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231845
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112231845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C/538/2012-70 zo dňa 9.7.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodnými návrhmi doručenými Okresnému
súdu Prešov dňa 27.9.2012 (ktoré sa viedli pod sp. zn. 12C/325/2012, 12C/326/2012, 12C/328/2012,
12C/331/2012, 12C/332/2012, 12C/336/2012, 12C/337/2012, 12C/338/2012, 12C/339/2012,
12C/345/2012) domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Uznesením č.k. 12C/325/2012-7 zo dňa 9.10.2012 Okresný súd Prešov predmetné konania spojil na
spoločné konanie. Uznesením sp. zn. 3NcC/37/2012 zo dňa 19.10.2012 Krajský súd v Prešove rozhodol

o vylúčení sudcov Okresného súdu Prešov z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Humenné.

Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov v špecifikovaných exekučných veciach
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene po uplynutí zákonom
stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pričom majetková škoda predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutieadekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Uplatnená majetková škoda predstavovala náhradu v celkovej výške 125,- eur (účelne vynaložené
náklady žalobcu spojené s jeho činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky). Žalobca si uplatnil aj

náhradu nemajetkovej ujmy v sume 641,71 eur, pričom pri výpočte vychádzal zo sumy 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Pri tomto nároku vychádzal z rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku škody podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., avšak tento do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný poukázal na to, že podanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť ako zmätočné, pretože žalobca
uvádza ako dôkaz exekučný spis, avšak v skutočnosti prenáša svoju dôkaznú povinnosť na súd, hoci
dôkazné bremeno je na ňom. Žalovaný navrhol aplikovať ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. uvádzajúc, že
nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na skutočnosť, že už
dňa 27.9.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí

6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Ide teda o predčasne uplatnený nárok na súde. Ďalej
žalovaný poukázal na to, že nie sú splnené zákonné podmienky, pri splnení ktorých by štát zodpovedal
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a to: existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky

tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že zo súdnej praxe je
preukázané, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok.
Zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul a to rozhodnutie
rozhodcovského súdu v zmysle znenia Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, čo znamená,

že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá oporu v
zákone. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Zo skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.

Pokiaľ došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote, z dikcie ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na tie rozhodnutia, ktorými bola
zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia. Uvedená lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie. Žalovaný uviedol, že v daných prípadoch nebola konštatovaná existencia prieťahu
v konaní a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutím Ústavného

súduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorýmbyÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,
že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný uviedol, že ak k
nesprávnemuúradnémupostupuokresnéhosúdumalodôjsť vobdobípredmarcom2009,poukázal
na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom

23.4.2009, pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, a pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009.
Žalobca nepreukázal existenciu majetkovej ujmy a nepreukázal ani dôvody na priznanie nemajetkovej
ujmy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu pripojených spisov alebo ich fotokópiou
Okresného súdu Prešov sp. zn. 25Er/227/2010, 28Er/667/2010, 28Er/255/2010, 17Er/229/2010,
15Er/535/2010, 2Er/1202/2009, 12Er/730/2010, 10Er/228/2010, 20Er/667/2010 a17Er/850/2010. Zo
spisu 25Er/227/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná

na súd 27.4.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 27.1.2011.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2011 a dňa 11.8.2011 súd exekúciu zastavil. Zo spisu sp.
zn. 28Er/667/2010 zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd
5.10.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 21.1.2011 a toto nadobudlo
právoplatnosť 26.2.2011. Dňa 14.6.2011 súd exekúciu zastavil. Zo spisu sp. zn. 28Er/255/2010 súd

zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 11.5.2010, pričom
súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 21.1.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.9.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 20.10.2011. Zo spisu sp.
zn. 17Er/229/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podanána súd 27.4.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 7.3.2011.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2011. Exekučné konanie nie je ukončené. Zo spisu sp.
zn. 15Er/535/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná

na súd 26.8.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 12.4.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 2.5.2013.
Zo spisu sp. zn. 2Er/1202/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola podaná na súd 4.6.2009, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa
4.3.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením

zo dňa 15.11.2011. Zo spisu sp. zn. 12Er/730/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciebolapodanánasúd21.10.2010,pričomsúdtútožiadosťzamietoluznesenímzodňa
3.2.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.4.2012. Exekúcia bola zastavená uznesením zo
dňa 17.5.2012. Zo spisu sp. zn. 10Er/228/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola podaná na súd 27.4.2010. Táto žiadosť bola zamietnutá uznesením zo dňa 26.1.2011.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2011. Dňa 1.6.2011 súd exekúciu zastavil. Zo spisu sp.

zn. 20Er/667/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná
na súd 5.10.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 28.1.2011.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2011. Dňa 30.5.2011 súd exekúciu zastavil. Zo spisu sp.
zn. 17Er/850/2010 bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná
na súd 29.11.2010, pričom žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 27.1.2011.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2011. Dňa 31.5.2011 súd exekúciu zastavil.

Ďalej súd v dôvodoch rozsudku citoval čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ust. § 3 ods. 1, ust. § 4
ods. 1 písm. a/, ust. § 5 ods. 1, ust. § 6 ods. 1, ust. § 9 ods. 1, 2, 4, ust. § 15 ods. 1, ust. § 16 ods. 4, ust.
§ 17 ods. 1 - 3, ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ust. § 41 ods. 2 písm. c/, d/, ust. § 44 ods. 1, 2, 8,

ust. § 243 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a v tejto súvislosti
konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
súdu tým, že Okresný súd Prešov v zákonnej lehote nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Konštatoval, že nárok žalobcu nie je premlčaný, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že návrh
žalobcu je nedôvodný. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom
proti rozhodnutiu. V konaniach, na základe ktorých žalobca uplatňuje nároky, neboli vydané žiadne
rozhodnutia, lebo poverenie súdu pre súdneho exekútora nie je súdnym rozhodnutím. Teda nemohlo

dôjsť ani k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. Nemožno teda hovoriť o nesprávnom úradnom postupe z
dôvodu nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu
namieta prieťahy v konaní, v tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.,
kde je explicitne uvedené, z čoho je treba vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné poverenie exekútora na vykonanie exekúcie s výnimkou
exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku, avšak ustálená súdna prax
umožňujeaajusmerňujesúdyvsmeremateriálnehopreskúmaniaokolností,čineexistujerozporžiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je oprávnený uznesením
zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto zamietnutie žiadosti

nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota. V ostatnom súd poukázal aj na to, že žalobca
nepreukázal existenciu škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na opätovné prejednanie. Dôvody odvolania spočívali v tom, že postupom súdu účastníkovi
konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a ďalej,

že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. V ďalšom namietal aplikáciu novej právnej úpravy § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z.. Zaoberal sa otázkou trvania stavu právnej neistoty a tým, že súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Poukázal na znalecký posudokč. 1/2014 o výške vzniknutej škody a na návrh na prerušenie konania, keďže prebieha konanie o
prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ak súd žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie zamietol po zákonom stanovenej 15-dňovej
lehote. Zákon skutočne v ust. § 44 Exekučného poriadku nestanovuje lehotu pre ten prípad, kedy
súd žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Naviac odvolací súd dodáva, že v
zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že toto ustanovenie bolo možné
aplikovať aj na konanie, ktoré v tejto veci začalo 27.9.2012, pretože v danom prípade ide o prípad

nepravej retroaktivity, keďže citované ustanovenie uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou
do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho
zákona. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych

vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje
pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus - procedúru uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ práva nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, akceptuje stav,

ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od
1.1.2013, a preto aj z týchto dôvodov nebol jeho návrh dôvodný.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených záverov potom rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu táto
priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.