Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/343/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218123
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312218123.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
3. júla 2013 č. k. 10C/44/2013-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 03. 07. 2013 č. k. 10C/44/2013-36 zamietol návrh žalobcu ohľadne
ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 168,99 eura a nemajetkovej ujmy v sume 33,80 eura,
pričom vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1 až 3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995
Z. z. Návrh žalobcu súd nepovažoval za premlčaný, pričom s poukazom na ust. § 101 ods. 2 OSP
súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, pretože dôvod odročenia pojednávania žalobcu súd
nepovažoval za „dôležitý dôvod“. Žiadosť o udelenie poverenia bola na exekučný súd doručená dňa 18.
02. 2011 a súd o tejto žiadosti rozhodol (zamietol ju) v lehote 6 dní, t. j. kratšej, než ustanovuje zákon.
Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať prieťahy v súdnom konaní. Nejde o nesprávny úradný
postup súdu ak tento s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúma to, či exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Ak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu, súd sa
ďalej nezaoberal výškou majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Takisto nebolo preukázané naplnenie
esenciálnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142
ods. 1 OSP a ich náhradu úspešnému žalovanému v konaní nepriznal, nakoľko tento ich nešpecifikoval
v zákonnej lehote.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd o zrušenie rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 07. 2013 č. k. 10C/44/2013-36 a vrátenie veci tomuto súdu na
ďalšie konanie. Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozsudok v merite veci bol vyhlásený na
základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom
de facto i de iure došlo k aplikácii princípu „priamej retroaktivity“, čo je neprípustné. Nedôvodnosť
nárokov žalobcu nie je možné odôvodniť nedôveryhodnosťou údajov. Vôbec nebolo prvostupňovým
súdom odôvodnené, prečo nemal vzniknúť účastníkom „stav právnej neistoty“. Zákonodarca v danom

prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty, práve určením zákonnej lehoty. Ak
súd rozhodol o merite veci bez nariadenia požadovaného znaleckého dokazovania, rozhodol potom na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj
vtedy, ak súdy vo veciach náležite konajú, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako sú napr.
rozsah nevybavenej agendy.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový
rozsudok procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom k záveru, že
podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

V danom prípade pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu, týkajúceho sa zaplatenia majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci
skutkový stav, ktorý pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov zakotvenej v ust. § 132 OSP (hodnotenie
dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach), aj následne správne posúdil podľa príslušných
právnych predpisov (zák. č. 514/2003 Z. z. a zák. č. 233/1995 Z. z.). S poukazom na tieto dôvody,
odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 07. 2013 č. k. 10C/44/2013-36 ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v ďalšom odkazuje na obsah a rozsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že ak exekučný súd v danej veci
rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 6 dní odo dňa jej doručenia
súdu, hoci v prípade zamietavého stanoviska v čase rozhodovania nebol viazaný 15-dňovou zákonnou
lehotou, ako v prípade pozitívneho stanoviska (udelenie súhlasu), nie je absolútne možné hovoriť o
nejakom nesprávnom úradnom postupe, pretože exekučný súd konal promptne. Taktiež nie je správne
konštatovanie žalobcu prezentované v jeho odvolaní ohľadne aplikácie tzv. „priamej diskriminácie“,
nakoľko prvostupňový súd na daný právny stav aplikoval ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom ku dňu 31. 12. 2012. Pri nepreukázaní esenciálnych náležitostí zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom súd prvého stupňa správne podaný návrh žalobcu ako
nedôvodný zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.