Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2011

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/12/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6702899638
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2011:6702899638.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobkyne C.

M., G.. X. X. XXXX, K. F.. T.. C. XX/XX, O., O. P., právne zastúpenej JUDr. Elžbietou T. Dutkovou,
advokátkou, Košická 52, 821 08 Bratislava, proti žalovanému PARLAK - TURIZM VE SEYAHAT TIC
LTD.STI, Yurtici ve Yurtdisi Otobos Isletmeciligi, Buyuk Istambul, Otogari No: 164, Esenler/IST - Turecko,
za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, Dostojevského rad č. 4,
o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť jej škodu, ktorú utrpela dňa
X. XX. XXXX pri dopravnej nehode na štátnej ceste T.. E. Č.. XX smerom od J. G. C..

Žalovaný a zástupkyňa vedľajšieho účastníka žiadali žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, spisom 5T/ 55/99, 7C/151/01 a 7C
154/01 Okresného súdu Zvolen a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu 5T/55/99 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 14. 4. 2000, ktorý nadobudol
právoplatnosť 9. 5. 2000 súd uznal vinným z trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods.
1 ods. 2, písm. b) a ods. 4 Trestného zákona obžalovaného I. A., G.. X. X. XXXX, E. K. N. N. Q. XX/
XX, W.. U.. O., T., E. P., občana E. P., vodiča firmy K. E.. Menovaného uznal vinným z toho, že dňa 7.
11. 1998 viedol autobus značka M. tureckého evidenčného čísla XX S. XX majiteľa firmy O.-E. K.-L. so
sídlom v T. po štátnej ceste T.. E. Č.. XX smerom od J. G. C., pričom tento autobus riadil nedovolenou

rýchlosťou, v dôsledku čoho pri vyhýbaní sa protiidúcemu motorovému vozidlu neznámej ŠPZ v čase
okolo 19.20 hod. v kilometri 49,700 s týmto autobusom v miernej a tiahlej ľavotočivej zákrute najprv zišiel
z vozovky na asfaltovú krajnicu, z tejto ďalej až na trávnatý terén pri ceste, pričom narazil na železné
víko odpadového kanála, na čo neadekvátne reagoval náhlou zmenou smeru jazdy vľavo a potom v
nasledujúcej tiahlej pravotočivej zákrute stočil riadenie doprava, dostal sa z vozovky na krajnicu a potom
ďalej až do priekopy, pričom sa autobus prevrátil na strechu, bokom narazil do kovového zábradlia
mostíka, otočil sa na kolesá a narazil prednou časťou do svahu pri vozovke. Pri tejto nehode došlo k

usmrteniu piatich osôb a k ťažkému ublíženiu na zdraví ďalších osôb. Teda z nedbanlivosti spôsobil
všeobecné nebezpečenstvo a tento trestný čin spáchal preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu
podľa zákona a týmto činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a smrť viacerých osôb.Zo spisu 7C/151/01 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 8. 10. 2008 súd zamietol
žalobu žalobcu K. O., občana O. P., proti žalovanému PARLAK-TURIZM VE SEYAHAT TIC LTD.STI,
YurticiveYurtdisiOtobosIsletmeciligiBuyukIstambulOtogariNo:164,Esenler/IST-Turecko,onáhradu

škody, ktorú utrpel pri dopravnej nehode dňa X. XX. XXXX na ceste T.. E. Č.. XX smerom od J. na C..
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. 5. 2009.

Zo spisu 7C/154/01 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že rozsudkom zo dňa 8. 10. 2008 súd zamietol
žalobu žalobkyne M. M. proti tomu istému žalovanému ako v konaní 7C/151/01, pričom žalobkyňa

si uplatnila náhradu škody z tej istej dopravnej nehody. V obidvoch prípadoch súd žalobu zamietol z
toho dôvodu, že nebolo preukázané, že žalovaný bol prevádzateľom motorového vozidla. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 11. 4. 2011.

Z výpovede zástupkyne žalobcu na pojednávaní súd zistil, že žalobkyňa utrpela dňa X. XX. XXXX pri
dopravnej nehode ťažké poranenie, ktoré ohodnotil posudkový lekár výpočtom bodov 1339, v prepočte

bodov 170.520,- Sk, ktoré vyplatila poisťovňa dňa 14. 5. 2001. Žalobkyňa sa domáha odškodnenia
podľa § 427 Občianskeho zákonníka voči žalovanému a to osobe zodpovedajúcej za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. Takto priznané odškodnenie nezodpovedá ekonomickej situácii
spoločnosti, keďže skutočná škoda v pomere k vyplatenej je absolútne neprimeraná. Žiadala zohľadniť,
že v prípade žalobkyne ide o zrelú ženu, ktorá následkom nehody na území Slovenskej republiky

dňa 7. 11. 1998 utrpela zlomeninu C1 a C6, zlomeninu VI-VI rebra vľavo, zlomeninu lopatky, utrpela
otras mozgu II. stupňa a stratila ušnicu vpravo. V dôsledku zranení bola zaradená do tretej skupiny
invalidity pri konštatovaní 60 % trvalej ujmy na zdraví. Po nehode stále pretrvávajú trvalé následky u
žalobkyne. V ich dôsledku bola žalobkyňa nútená zrušiť doterajšiu úspešnú podnikateľskú činnosť ako
spoločník vo verejnej obchodnej spoločnosti vzhľadom na to, že jej pohyblivosť je obmedzená z dôvodu

vykrútenej krčnej chrbtice a trvalou bolestivou deformáciou stavcov. Psychické následky jej nedovoľujú
priamy kontakt s ľuďmi a prácu v stresových podmienkach. Nie je schopná kvalitnej komunikácie
s okolím vzhľadom na neurózu po poraneniach hlavy so stravou vedomia. Zohyzďujúce jazvy a
chýbajúca ušnica spôsobujú osobnostné zmeny v zmysle pasivity, zúženia záujmov, vôľovej slabosti
s následnými obmedzeniami v široko poňatom spoločenskom uplatnení. Obmedzenia pohyblivosti a

poúrazové bolesti jej nedovoľujú viesť riadnu športovú a kultúrnu činnosť. Doporučila preto základnú
sumu odškodnenia zvýšiť 60-násobne a od tejto sumy odpočítať už poskytnuté plnenie.

Z výpovede žalobkyne pred dožiadaným súdom P. v O., Občianske oddelenie dňa 30. 4. 2007 súd zistil,
že pri nehode bola hospitalizovaná 5 dní v nemocnici na Slovensku, v ťažkom stave bola prevezená

autom záchrannej služby do nemocnice v Poľsku. Na oddelení poúrazovej ortopédie bola cez 20 dní
a ďalšie umiestnenie dostala do nemocnice v O.. Trvalo to asi pol roka, po tomto čase som už mohla
chodiť, avšak ďalšie liečenie trvá do dnešného dňa. Ešte v nemocnici na Slovensku sa podrobila
komplikovanej operácii, ktorá mala za účel prišiť ucho, prakticky odtrhnuté v priebehu nehody. Utrpela
zlomeninu troch rebier a lopatky a po nehode sa u nej vyskytla hypertenzia, v dôsledku čoho musí

sústavne užívať lieky. Po nehode nebola schopná ani sama sa najesť. Potrebovala pomoc tretích osôb.
Po liečení a rehabilitácii jej ruky lepšie pracujú, ale do dnešného dňa nemôže dlhší čas držať v rukách
predmety, dokonca nemôže dlhšiu chvíľu udržať kabelku. Podľa vysvetlenia lekára to bolo spojené s
poškodeniami chrbtice. V poslednom čase pociťuje silné bolesti hlavy a krútenie, dostáva záchvaty. Má
problémy s nervami, keď ide niečo vybaviť, veľmi ju to znervózňuje a zvyšuje sa jej tlak. Má tiež problémy

so spánkom. V prípade zmien počasia cíti silné bolesti lopatky. Po nehode zistila, že má problémy s
pamäťou, nemôže pracovať, požiadala o dôchodok v súvislosti s tým, že má choré dieťa, ktoré vyžaduje
starostlivosť.Ponehodenevykonávadokoncaani domácepráce,pretožekeďchcevykonaťjednoduchú
prácu v záhradke, alebo sa pokúša pripraviť jedlo, má bolesti rúk a dochádza k zvýšeniu tlaku. V
dôsledku uvedeného sa jej život podstatne zmenil. V čase nehody mala 44 rokov, bola vydatá, mala

tri deti. Najmladšie dieťa malo v tom čase 9 rokov. Pred nehodou viedla stávkovú kanceláriu Športky,
po nehode ju viedol jej muž, predtým bola aktívnou osobu, ktorá rada cestovala, mala prácu, ktorá ju
uspokojovala. Po nehode musela rezignovať na fyzické aktivity, čo sa týka práce.

Z výpovede zástupcu žalovaného pred dožiadaným súdom V Turecku súd zistil, že zástupca žalobcu

žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko autobus pri dopravnej nehode, ako aj vodič autobusu I. A. nemá
nič spoločné so žalovaným Parlak -Turizm TIC LTD.STI. Spomenutý autobus nie je zaregistrovaný v
spoločnosti žalovaného. Pripojil k tomu doklady, že sa tento autobus nenachádzal v stave dopravných
prostriedkov žalovaného.Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka namietala pasívnu legitimáciu žalovaného v predmetnom
konaní a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že z vykonaného dokazovania

jednoznačne vyplýva, že žalovaný nebol vlastníkom, ani prevádzkovateľom autobusu značka M.
tureckého evidenčného čísla XX S. XX. Tento autobus nebol registrovaný na žalovaného, ale na firmu
M. a žalovaný tak nemal možnosť ani právne ani fakticky disponovať týmto motorovým vozidlom. Taktiež
nebolo preukázané, že by vodič autobusu bol jeho zamestnancom, prípadne, že by mal oprávnenie
v mene tejto firmy vozidlo viezť. Poukázala na listinné dôkazy a to potvrdenie Ministerstva dopravy,

Generálneho riaditeľstva pozemnej dopravy Tureckej republiky zo dňa 27. 4. 2004 a doklad zo dňa
27. 9. 2005 vystavený Policajným riaditeľstvom Tureckej republiky pre okrsok K.. Ďalej uviedla, že
vedľajší účastník je na základe dohôd v rámci medzinárodného systému zodpovednosti za škody
spôsobených prevádzkou motorového vozidla (systém zelenej karty) na území Slovenskej republiky v
pozícii tzv. člena jednajúcej kancelárie. Táto rieši a vybavuje prípadné nároky uplatnené voči subjektom
poisteným v zahraničných poisťovniach zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Poukázala na dohodu uzavretú medzi Slovenskou poisťovňou, a.s. a Tureckou kanceláriou
poisťovateľov účinnou od 1. 1. 1994 a to článku 5 každá kancelária považuje pre účely tejto dohody
za platné akékoľvek potvrdenie o poistení, ktorého obsah vedie k záveru, že bolo vydané z poverenia
tejto kancelárie a že by bolo vydané za účelom použitia v navštívenej krajine druhej strany aj v prípade,
že potvrdenie je falošné, neoprávnene vydané, alebo zmenené za predpokladu, že vláda navštívenej

krajiny zachováva systém, ktorý vyžaduje, aby motoristi inej krajiny predkladali potvrdenie o poistení.
Skutočnosť, že zelená karta je falošná, im bolo oznámené Tureckou kanceláriou poisťovateľov listom zo
dňa 30. 5. 2000 a po odoslaní originálu sfalšovanej zelenej karty ich Turecká kancelária poisťovateľov
poverila v zmysle citovaného článku 5. dohody k likvidácii poistnej udalosti v zmysle platných právnych
predpisov platiacich na území Slovenskej republiky listom zo dňa 27. 3. 2001. Na základe uvedeného

bola žalobkyni mimosúdne vyplatená náhrada škody v celkovej výške 2.344,15,- €, ktorá bola dňa 16. 5.
2001 poukázaná na účet právnej zástupkyne žalobcu, čo považujú za primerané odškodnenie. Uvedené
skutočnosti však nemajú vplyv na to, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný.

Z potvrdenia Tureckej republiky, Ministerstva spojov, Generálneho riaditeľstva pozemných spojov z 27.

4. 2004 súd zistil, že v období medzi rokom 1993 - 2004 vozidlo s Š. XX S. XX u firmy žalovaného
registrované nebolo.

Z potvrdenia vydaného dňa 27. 9. 2005 Tureckou republikou, Úradom správnej oblasti K., Okrskové
policajné riaditeľstvo súd zistil, že autobus značka M. typu O. A. Š. XX S. XX bol dňa 7. 11. 1998

zaregistrovaný u firmy M., cestovný ruch, vývoz a dovoz, priemyselno-obchodná, s.r.o. na adrese S.
M.. A. A. G.. X K.. Dňa 18. 1. 2001 bol notárskym predajom prevedený na A. K.. Registrácia vozidla u
menovaného skončila dňa 20. 8. 2001 vývozom autobusu do zahraničia.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením, alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa domáha náhrady škody, ktorú utrpela dňa 7. 11. 1998
pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na štátnej ceste I. E. Č.. XX smerom od J. G. C., kedy autobus
značky M. tureckého evidenčného čísla XX S. XX riadil nedovolenou rýchlosťou občan Tureckej
republiky I. A., za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen číslo konania 5T/55/99. Pri tejto

dopravnej nehode utrpela ťažké zranenie žalobkyňa. Keďže žalobkyňa sa domáha náhrady škody v
zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, súd sa musel zaoberať v prvom rade zistením, či je žalovaný
prevádzkovateľom motorového vozidla.

V zmysle § 427 Občianskeho zákonníka je táto zodpovednosť objektívnou zodpovednosťou a na jej

vznik sa nevyžaduje zavinené konanie a pri osobách vykonávajúcich dopravu je zodpovednosť za
škodu daná bez ohľadu na to, o aký dopravný prostriedok ide. Občiansky zákonník taktiež bližšie
nevymedzuje pojem prevádzateľ dopravného prostriedku. Je to pojem širší ako vlastník, hoci spravidla
bude s pojmom vlastníka totožný, pretože okrem vlastníka zahrňuje aj inú osobu, ktorá je na základeiného, než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Prevádzateľom
dopravného prostriedku je teda ten, kto má právnu a faktickú možnosť s dopravným prostriedkom trvale
disponovať.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáha náhrady škody voči
žalovanému, ako prevádzkovateľovi motorového vozidla - autobusu značka M. tureckého evidenčného
čísla XX S. XX. Ako súd zistil z predložených listinných dôkazov, tento autobus nebol v čase dopravnej
nehody registrovaný na firmu žalovaného, ale na firmu M.. Žalovaný nemal tento autobus vo svojej

evidencii, nebol na neho registrovaný, nemal tak právnu, ani faktickú možnosť s týmto dopravným
prostriedkom disponovať. Nemal oprávnenie na trvalú prevádzku s týmto vozidlom a nebolo preukázané,
že by vodič autobusu bol jeho zamestnancom, prípadne, že by mal oprávnenie v mene žalovaného
vozidlo viesť. Takto mal súd preukázané, že v čase dopravnej nehody vozidlo nebolo registrované na
firmu žalovaného, žalovaný nebol jeho prevádzkovateľom ani vlastníkom, preto za škodu, ktorá vznikla
žalobkyni nezodpovedá. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nakoľko žalobkyňa
nemala v konaní úspech, preto jej právo na náhradu trov konania nevzniklo, žalovaný si náhradu trov
konania neuplatnil, zástupkyňa vedľajšieho účastníka si náhradu trov konania tiež neuplatnila.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením, alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).