Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/483/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612209783
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612209783.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi
A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:

42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 1.397,19 Eur s príslušenstvom o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. 10C/206/2012-112 z 13.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 158 Eur, k rukám právneho zástupcu
JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t

v r d z u j e.

Odporcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom

konaní vo výške 43,73 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
1.397,19 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom pred prvým
pojednávaním. Navrhovateľovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 76,87 Eur (cestou

špecifikovaného daňového úradu); uložil mu povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 158 Eur, za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, za podanie odporu) a náhradu hotových
výdavkov, z dôvodu § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p..

Proti výroku uznesenia o uložení povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania podal

v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Keďže združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé
spôsobilé z podstaty svojej existencie poskytnúť pomoc v spotrebiteľských veciach, nemožno hovoriť o
trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, spôsobilým poskytnúť
spotrebiteľovi právnu pomoc; považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné a
nehospodárne. Odvolateľ má podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR vedomosť o tom, že

združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Poukazujúc na rozhodnutia všeobecných
súdov žiadal uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zmeniť avedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať; uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške
19,61 Eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na
späťvzatie návrhu navrhovateľom bez uvedenia dôvodu, čím procesne zavinil zastavenie konania, preto
je povinný nahradiť trovy konania účastníka, ktorý v konaní bol úspešný. Spotrebiteľ bol v súdnom

konaní úspešný vďaka aktivite vedľajšieho účastníka, preto trovy, ktoré na strane vedľajšieho účastníka
vznikli, boli objektívne vyložené účelne. Žiadal rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej
časti potvrdiť z vecne správnych dôvodov.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti,

t. j. vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp.

trov právneho zastúpenia).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Toto
ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom
č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, dáva

možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa
podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na

ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže § 93 ods. 2 je z hľadiska
systematického zaradenia vo vzťahu k § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto
prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania, vyplývajúcej
z § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Spotrebiteľské združenie HOOS má oprávnenie

vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí
preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník
na strane odporcu (spotrebiteľa), mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava, uvedená v § 93 ods. 2
O.s.p.. Keďže § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako

akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo
(článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje
možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom -
advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1
O.s.p.bezakýchkoľvekpochybnostípatríináhradatrovprávnehozastúpenia.Samozrejme,vedľajšiemu

účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.K zastaveniu konania v predmetnej veci došlo preto, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť,
bez toho, aby uviedol konkrétny dôvod, avšak niet pochybností o tom, že k tomuto procesnému kroku
pristúpil po tom, ako do konania vstúpil vedľajší účastník.

V prípade zastavenia konania v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania
nastáva až vtedy, ak sú splnené podmienky zákonom stanovené podmienky (§ 146 ods. 2 O.s.p.).
Ustanovenie druhého odseku § 146 O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou; súd, ktorý
o trovách konania rozhoduje, v prvom rade musí skúmať existenciu procesných podmienok, uvedených

v druhom odseku citovaného ustanovenia; ak ich zistí, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého
odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak účelne
vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť bez

toho, aby uviedol konkrétny dôvod, pričom z obsahu spisu možno vyvodiť, že tak urobil z dôvodu,
že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na
strane odporcu, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný
(objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto
mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. vznikla povinnosť nahradiť odporcovi a (z vyššie uvedených

dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy
právneho zastúpenia.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov prvostupňového konania, ktoré

de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotným odporcom žiadne konkrétne trovy
prvostupňového konania nevznikli. Navrhovateľ namietal účelnosť trov právneho zastúpenia, ktoré
vznikli na strane vedľajšieho účastníka konania, avšak správnosť výpočtu trov nijako nespochybnil.

Vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“) v § 14 vymenúva úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena. Podľa § 14
ods. 1 písm. a/ uvedenej vyhlášky je prvým úkonom právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia
alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom. Odmenu za tento úkon právnej služby priznal okresný
súd dôvodne. V rámci tohto úkonu právnej služby sa musí právny zástupca s klientom dohodnúť o
forme a rozsahu právneho zastúpenia v konkrétnej veci, oboznámiť sa s predmetom veci, v ktorej má

byť právna služba poskytnutá a dohodnúť stratégiu právneho zastupovania. Uskutočnenie tohto úkonu
je preukázané podpisom plnomocenstva zo dňa 27.08.2012, doručením návrhu na začatie konania
vrátane jeho príloh právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka (č. l. 30). Druhým úkonom právnej služby
je písomné podanie zo dňa 14.09.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky); celkom si právny zástupca
vedľajšieho účastníka vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 158 Eur (za 2 úkony právnej služby

po 71,37 Eur + režijný paušál k úkonu po 7,63 Eur).

Okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania správne. Trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby (príprava a prevzatie
zastúpenia, písomné podanie na súd zo 14.09.2012) priznané podľa § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 14

ods. 1 písm. a), b) vyhlášky vo výške 142,74 Eur. K úkonom právnej služby právnemu zástupcovi patrí
paušálna náhrada trov v sume 15,26 Eur (2 x 7,63 Eur).

Navrhovateľ v odvolaní žiadal nepriznať vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy konania z dôvodu ich
neúčelnosti. Vstup vedľajšieho účastníka do konania a argumentáciu, ktoré predniesol v písomnom

podaní - odpore zo 14.09.2012, viedli k späťvzatiu návrhu na začatie konania a mali priamy vplyv
na spôsob skončenia sporu. Z následnosti úkonov navrhovateľa a obsahu podania, ktorým vzal späť
návrh na začatie konania, je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že dôvodom späťvzatia návrhu
bolo oznámenie podpory odporcom vedľajším účastníkom (vstup vedľajšieho účastníka Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 07.09.2012, argumentácia vedľajšieho účastníka vyjadrená v

písomnom podaní zo 14.09.2012). Navrhovateľ s ohľadom na túto skutočnosť zobral návrh na začatie
konania späť bez akéhokoľvek zdôvodnenia a žiadal konanie zastaviť, čím z procesného hľadiska zavinil
jeho zastavenie; preto je podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. povinný nahradiť trovy konania, ktorévznikli na strane ostatných účastníkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu
v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v
spojení s § 142 ods. 1 O .s. p.. Odporcovia a vedľajší účastník na strane odporcov boli v odvolacom
konaníúspešníapretoimpodľavyššiecitovanýchustanovenívznikloprávonanáhradutrovodvolacieho
konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal (hoci si nárokoval trovy odvolacieho konania),
preto mu odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporcovia si trovy

odvolacieho konania neuplatnili a ani im žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
krajský súd odporcom trovy odvolacieho konania nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporcov si v
odvolacom konaní uplatnil právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli z dôvodu jeho právneho zastúpenia za
vyjadrenie k odvolaniu (§13a ods. 2 písm. b) vyhlášky) vo výške 35,69 Eur a režijný paušál k úkonu 8,04
Eur, spolu 43,73 Eur. Krajský súd uložil navrhovateľovi povinnosť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. nahradiť
tieto trovy na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, advokáta JUDr. Andreja Cifru, so sídlom

Advokátskej kancelárie v Lučenci, na č. ú. : XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, vedený v D. S., a. s. T..

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania a o vrátení
časti zaplateného súdneho poplatku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.