Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/558/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206000
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414206000.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa E. G., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom X. XX/X, XXX XX Y. nad G., občan SR, v konaní zast. AK Dlhopolec, s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti odporcom 1/
Slovenská sporiteľňa, a.s, so sídlom Tomášikova 48, 932 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, 2/ Platiť sa
oplatí, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45684618, 3/ W. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom B. XXX/X, XXX XX Y. nad G., občianka SR, v konaní zast. Advokátska kancelária Líška
& Partners, s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu na určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
19C/77/2014 - 160 zo dňa 12. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni 3/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 521,24 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
na účet spoločnosti Advokátska kancelária Líška & Partners, s. r. o., Žiar nad Hronom.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, na základe ktorej odporkyňa 3/ vydražila nehnuteľnosť byt č. 4, nachádzajúci sa
na 2. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. č. XXX/
X, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu ako aj na pozemku o veľkosti 8500/39481 a garáž č. X nachádzajúca sa na prízemí vo vchode
č. XX predmetného bytového domu. V návrhu uviedol, že 11.7.2013 bola JUDr. Erikou Szorádovou

spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 934/2013, ktorej obsahom bolo osvedčenie o vykonaní opakovanej
dobrovoľnejdražby,pričompredmetombolsúborvecí.Naopakovanejdobrovoľnejdražbebollicitátorom
udelený príklep v prospech odporkyne 3/, ktorá sa mala stať vlastníkom tohto súboru vecí. Poukázal
na to, že podľa jeho názoru dražba súboru vecí neprebehla zákonným spôsobom a výkon záložného
práva bol premlčaný. Predmetom opakovanej dražby bol súbor vecí, a to jednak bytu a garáže, ktorú z
právneho hľadiska možno považovať za samostatný nebytový priestor v zmysle ustanovenia § 2 ods.
3 Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pritom jediné záložné právo,

ktoré bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky odporcu 1/ bolo záložné právo zo zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 1.8.2002, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Y. nad G. v konaní
vedenom pod č. V 1009/02. Predmetom záložného práva tak v zmysle tejto zmluvy bol len byt a nie
garáž. Predmetom dražby teda bolo aj to, k čomu nebolo zriadené záložné právo. Vykonaním spoločnejdražby došlo k porušeniu početných ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách, nakoľko dražba išla nad rámce záložnej zmluvy, v dôsledku čoho bol navrhovateľ ukrátený
na svojich právach, predovšetkým na vlastníckom práve. V závere navrhovateľ namietol aj premlčanie

výkonu záložného práva ako aj tú skutočnosť, že priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby sa zúčastnila
osoba, ktorá zmarila prvé kolo dražby.

Okresný súd návrh zamietol s poukazom na ust. § 151h, § 151b ods. 1, 2, 4, § 151d ods. 1, 2, § 151e
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na ust. § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Zb. a § 43d

ods. 6 Stavebného zákona. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ
uzavrel dňa 1.8.2002 s odporcom 1/ zmluvu o hypotekárnom úvere, na základe ktorej mu odporca 1/
poskytol úver vo výške 1 000 000,-Sk s konečnou splatnosťou úveru k dátumu 16.7.2022 s tým, že v
ten istý deň uzavreli zmluvné strany aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej
predmet (záloh) bol bližšie špecifikovaný v čl. II. v bode 1, 2 predmetnej zmluvy, v ktorom bolo uvedené,
že predmetom záložného práva je tak byt č. X, na 2. poschodí vo vchode č. 32, spolu s prislúchajúcim

podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu ako i spoluvlastníckym podielom na
pozemku pod bytovým domom a záložné právo sa vzťahovalo aj na príslušenstvo predmetu záložného
práva. Z výpisu z listu vlastníctva, na ktorom bol evidovaný stav k dátumu uzavretia záložnej zmluvy
súd zistil, že v majetkovej podstate bol uvedený byt č. X, na 2. poschodí vo vchode č. XX, spolu s
prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym

podielom k pozemku pod bytovým domom, pričom príslušenstvo bytu bolo uvedené v poznámke na liste
vlastníctva pod poradovým č. X tým spôsobom, že tam bolo uvedené, že k bytu č. X prináleží garáž
o výmere 20,38m2 - pol.XX/XX. V čase zriadenia záložného práva došlo k vypracovaniu znaleckého
posudku č. 57/2002 U.. O. K., ktorý v znaleckom posudku ohodnotil predmet záložného práva ( záloh ), s
tým, že z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že predmetom záložného práva bol tak byt č. X ako

ajprislúchajúcagarážč.4,ktorábolaoznačenáajvdanomznaleckomposudkuakopríslušenstvobytuč.
X. Predmetný znalecký posudok tak obsahoval ohodnotenie celého súboru vecí - bytu a garáže spolu so
spoločným podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu ako i spoluvlastníckym podielom na
pozemku pod bytovým domom. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné, nakoniec
samotný právny zástupca navrhovateľa v konaní nepopieral tú skutočnosť, že navrhovateľ si bol vedomý

toho, že predmetom záložného práva je tak byt č. X ako aj garáž, ktorá k bytu prislúchala. V čase medzi
vznikom záložného práva a jeho realizáciou na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej v súlade so
zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch, bolo vydané
Správou katastra v Y. nad G. rozhodnutie zo dňa 29.10.2012 č. k. X 130/12, ktorým Správa katastra
Y. nad G. vykonala opravu na LV č. XXXX, ktorá sa týkala zápisu nebytového priestoru - garáže č.

X do majetkovej podstaty, čím súčasne došlo k výmazu zápisu uvedeného v poznámke, že k bytu
č. X prináleží garáž o výmere 20,38m2 - položka 69/96. Samotná dražba dňa 11.7.2013, tak bola
vykonaná na podklade nového zápisu na LV č. XXXX v k.ú. Y. nad G., teda došlo k dražbe súboru
vecí - bytu a garáže. Od uvedených skutočností odvodzoval navrhovateľ svoje oprávnenie domáhať sa
neplatnosti dobrovoľnej dražby s odôvodnením, že navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach - na

vlastníckom práve. Žaloba navrhovateľa bola podaná voči ustálenému okruhu účastníkov konania tak,
ako to predpokladá § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
o notároch a notárskej činnosti a návrh bol navrhovateľom podaný v zákonom stanovenej lehote troch
mesiacov odo dňa udelenia príklepu.

Ohľadne posúdenia, či garáž je príslušenstvom bytu, poukázal na ust. § 121 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pričom s názorom navrhovateľa ohľadne toho, že pokiaľ ide o garáž č. X, ktorá prináleží k
bytu č. X, evidovanému na LV č. XXXX v k.ú. Y. nad G., že k tejto nevzniklo platne záložne právo, resp.
že na jeho podklade nebolo možné vykonať dražbu súboru vecí, nestotožnil. Súd má z vykonaného
dokazovania, predovšetkým z predložených listinných dôkazov za dostatočne preukázané, že úmyslom

oboch zmluvných strán bolo zriadiť záložné právo tak k bytu ako aj ku garáži, ktorá bola v čase
zriadenia záložného práva evidovaná ako príslušenstvo bytu. Uvedené skutočnosti nakoniec nepopierali
ani samotní účastníci konania. Potom len samotná tá skutočnosť, že v čase po zriadení záložného
práva (po 10 rokoch) došlo na základe rozhodnutia Správy katastra Y. nad G. k zmene zápisu na
LV č. XXXX a to tým spôsobom, že garáž bola zapísaná ako nebytový priestor v časti majetkovej

podstaty a súčasne bol zrušený zápis poznámky, kde bola garáž dovtedy evidovaná ako príslušenstvo
bytu, nemôže byť dôvodom zániku, dovtedy na podklade záložnej zmluvy (ako aj iných právnych listín)
riadne evidovaného a zapísaného právneho stavu v katastri nehnuteľností, záložného práva. Súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal pritom predovšetkým z tej skutočnosti, že zmluvným stranám bolo včase vzniku a zriadenia záložného práva dostatočným spôsobom zrejmé, čo tvorí predmet zálohu, obe
zmluvnéstranymaliúmyselzriadiťkpredmetuzáložnéhoprávazáložnéprávoapočascelejdobytrvania
záložného práva bolo možné záloh určiť, čo v konaní nepoprela ani strana navrhovateľa. Potom nový

zápis nemôže byť na ťarchu záložného veriteľa, ktorý v čase vzniku záložného práva nemal možnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť zápis záložného práva na liste vlastníctva, keďže v tom čase príslušné
štátne orgány považovali garáž za príslušenstvo bytu v súlade s § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Záložný veriteľ teda musel v tom čase vychádzať z hodnovernosti zápisov evidovaných na LV. Garáž v
tom čase tvorila príslušenstvo daného bytu, tak bola výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva

k bytu z roku 1995 ako aj pri neskoršom prevode bytu (v roku 2002) uvedená. V danom smere súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 156/2008 zo dňa 22.9.2010, ktorého
aplikáciou výkladu možno jednoznačne vodiť záver, že garáž v tomto prípade tvorila príslušenstvo bytu,
keďže bola stavebne aj technicky spojená s užívaním predmetného bytu, s ktorým sa súd v danom
prípade aj stotožňuje. V prípade, že by súd dospel k záveru, na ktorom trvala strana navrhovateľa, musel
by súčasne dovodiť aj záver, že samotný navrhovateľ nemohol nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť

( nebytový priestor) na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a A. G. s manželkou
W. dňa 22.7.2002, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Y. nad G. pod č. V 972/02 dňa 25.7.2002
a taktiež by pôvodní vlastníci predmetného bytu a príslušenstva nemohli tento nadobudnúť zmluvou o
prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 6.10.1995, ktorej vklad bol Správou katastra Y. nad G.,
povolený dňa 24.3.1996, keďže aj tieto zmluvy vyžadovali pre nadobudnutie svojej účinnosti vklad do

katastra nehnuteľností. Daným právnym výkladom navrhovateľa by došlo k nežiaducej právnej neistote
právnych vzťahov tak na strane navrhovateľa, jeho právnych predchodcov, ako aj v konečnom dôsledku
na strane odporcov. Súd by v danom smere musel dospieť k záveru, že vlastníctvo k predmetnému
nebytovému priestoru nemohlo prejsť na navrhovateľa ani na jeho právnych predchodcov. Takéto závery
nie sú z právneho hľadiska žiaduce a právne udržateľné. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd s nimi

nestotožnil.

K námietke premlčania vznesenej navrhovateľom poukázal na ust. § 100 ods. 2 a
§ 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že námietka navrhovateľa je nedôvodná. Vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že odporca 1/ ako veriteľ v úverovom vzťahu pristúpil dňa 14.11.2012

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k dátumu 14.11.2012 z toho dôvodu, že odporca porušil
svoju povinnosť splácať úver riadne a včas ( nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1. písm. a)
VOP). Uvedená pohľadávka z úverovej zmluvy č. 0411125086 zo dňa 1.8.2002 sa tak stala splatná
v celosti k dátumu 14.11.2012. Premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa pokiaľ ide o
splatnú pohľadávku je trojročná, pričom začala plynúť najneskôr od dátumu nasledujúceho po vyvolaní

mimoriadnych splatnosti úveru t. j. 15.11.2012, teda pohľadávka odporcu 1/ nebola k dátumu vykonania
dobrovoľnej dražby premlčaná. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nemôže byť potom premlčaný ani samotný výkon zákon záložného práva.

Súd nevzhliadol ani iné dôvody, ktoré by viedli k neplatnosti dobrovoľnej dražby, oboznámením sa s

podstatnýmobsahomdražobnéhospisumásúdzato,žedražobnáspoločnosť(odporca2/)postupovala
plne v súlade so zákonom 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona o notároch a notárskej činnosti.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na úspech odporcov 1/, 3/

v konaní.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne a tvrdí, že ku garáži, ktorá vždy existovala
výlučne len ako samostatný nebytový priestor, nebolo nikdy zriadené záložné právo, a tak ani
nemohlo byť vykonané. Jediné záložné právo, ktoré bolo zriadené za účelom zabezpečenej pohľadávky
žalovaného 1/, bolo záložné právo zo záložnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2002, ktorého vklad bol povolený
Správou katastra Y. nad G. v konaní vedenom pod sp. zn. V 1009/02. Ako je zrejmé, predmetom záložnej

zmluvy - zálohom, bol výlučne byt a jeho príslušenstvo, čo vyplýva aj z čl. II. ods. 1 a 2 predmetnej
zmluvy. Nepopiera tú skutočnosť, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy bola garáž na LV č. XXXX
nesprávne evidovaná ako príslušenstvo bytu. Garáž však príslušenstvom bytu nikdy nebola, vždy sa
jednalo o úplne samostatný nebytový priestor, ku ktorému prináležia podiely na spoločných častiach azariadeniach bytového domu a na pozemku zastavanému bytovým domom. Uvedenému nasvedčuje
aj neskoršie rozhodnutie Správy katastra Y. nad G. zo dňa 29. 10. 2012, sp. zn. X 130/2012, ktorým
bolo nariadené vykonať na LV č. XXXX opravu pôvodného nesprávne evidovaného stavu a v poslednom

rade aj súčasná evidencia garáže na LV. Aktuálny LV č. XXXX je pritom verejnou listinou, ktorú v
konaní nikto nespochybnila a žiadne dokazovanie, ktorým by bol rozporovaný súčasný zápis bytu alebo
garáže v evidencii katastra vykonané nebolo. Zastáva názor, že nie je možné platne zriadiť záložné
právo ku garáži ako ku príslušenstvu bytu, ak garáž nikdy nebola príslušenstvom bytu. Podmienkami
vzniku záložného práva k nehnuteľnosti zriadeného zmluvou, sú uzavretie písomnej záložnej zmluvy

a existencia rozhodnutia príslušného správneho orgánu o povolení vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. 10. 2012 sp. zn.
2Co/276/2010. Nie je možné, aby záložné právo k nehnuteľnosti vzniklo inak ako vkladom, to znamená
v rámci konania o návrhu na vklad. Pokiaľ prvostupňový súd prihliadol výlučne na úmysel zmluvných
strán pri uzatváraní záložnej zmluvy a z úmyslu zmluvných strán potom odvodil vznik záložného práva
ku garáži, ktorá v záložnej zmluve vôbec nebola špecifikovaná, a ktorá vždy existovala výlučne ako

samostatný nebytový priestor, potom vec nesprávne právne posúdil, resp. v naznačenom smere s
poukazom na § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka vec neposúdil vôbec. Svoj výklad rozhodujúcich
právnych noriem nepovažuje za zúžený, či formalistický a rozhodne nespôsobuje žiadnu právnu neistotu
vprávnychvzťahoch. Jepresvedčený,ženapadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňajediskriminačným
prístupom všeobecného súdu k súdnej ochrane. Zároveň považoval rozhodnutie okresného súdu za

nedostatočne odôvodnené.

Odporca1/vovyjadrenísakodvolaniunavrhovateľažiadalrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávny
potvrdiť. Uviedol, že v čase zriadenia a vzniku záložného práva k predmetu kúpy, bolo toto záložné právo
zriadenékbytuakjehopríslušenstvu,pričompríslušenstvombytubolavtomčaseajgaráž. Skutočnosť,

že v čase po vzniku záložného práva k predmetu dražby bola garáž zapísaná na LV ako samostatný
nebytový priestor, nemôže sama o sebe mať za následok zánik záložného práva, pretože nejde o
skutočnosť na základe ktorej by v súlade s § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka mohlo záložné právo
zaniknúť. Inými slovami, len samotná skutočnosť, že v čase po vzniku záložného práva (po 10 rokoch)
došlo na základe Správy katastra Y. nad G. k zmene zápisu na LV č. XXXX, nemôže byť dôvodom

zánikudovtedynapodkladezáložnejzmluvyriadneevidovanéhoazapísanéhoprávnehostavuvkatastri
nehnuteľností záložného práva. Nový zápis na LV č. XXXX nemôže byť na ťarchu odporcu 1, ktorý v
čase vzniku záložného práva nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť zápis záložného práva na
tomto liste vlastníctva, keďže v tom čase štátne orgány považovali garáž za príslušenstvo bytu v súlade
s § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporca 1/ teda v tom čase musel vychádzal z hodnovernosti

zápisov evidovaných na príslušnom LV. Navrhovateľ mal úmysel, aby v čase zriadenia vzniku záložného
práva sa toto záložné právo vzťahovalo aj na príslušenstvo bytu, teda aj na garáž. Z uvedeného dôvodu
sa námietka navrhovateľa, že predmetom dražby bolo aj to, k čomu nebolo zriadené záložné právo javí
ako nepodložená a účelová. Navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne porušenie ustanovení Zákona o
dobrovoľných dražbách pri dražbe a navyše nepreukázal ani to, že tým bol dotknutý na svojich právach,

nakoľko v prípade, ak by bol v predmetnom spore úspešný, obnovilo by sa mu síce vlastnícke právo k
predmetu dražby, ale obnovilo by sa aj záložné právo odporcu 1/ a odporca 1/ by mohol znovu pristúpiť
k opätovnej realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Odporca 1/ si trovy odvolacieho
konania neuplatnil.

Odporkyňa 3/ vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s odôvodnením súdneho
rozhodnutia. Uviedla, že ak v čase po zriadení záložného práva po 10 rokoch došlo na základe
rozhodnutia Správy katastra Y. nad G. k zmene zápisu na LV č. XXXX k. ú. Y. nad G., a to tým spôsobom,
že garáž bola zapísaná ako nebytový priestor v časti majetkovej podstaty a súčasne bol zrušený zápis

poznámky, kde bola garáž dovtedy evidovaná ako príslušenstvo bytu, nemôže byť toto dôvodom zániku
záložného práva. Zmluvným stranám bolo v čase vzniku záložného práva jednoznačne zrejmé, čo tvorí
predmet zálohu, obe zmluvné strany mali úmysel zriadiť k predmetu záložného práva záložné právo, a
toto nepoprela ani strana navrhovateľa. V tejto súvislosti nový zápis nemôže byť na ťarchu záložného
veriteľa, ktorý nemohol nijako ovplyvniť nový zápis záložného práva na LV, keďže v čase vzniku

záložného práva štátne orgány považovali garáž za príslušenstvo k bytu. Záložný veriteľ musel v tom
čase vychádzať z hodnovernosti zápisov evidovaných na LV, a tak aj urobil. Navrhovateľ až následne
po vykonanej dobrovoľnej dražbe, chcel túto situáciu využiť vo svoj prospech. Odporkyňa 3/ si zároveň
uplatnila trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 521,24 eur.Odporca 2/ vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré však nevyčíslil. Poukázal na to, že garáž predstavovala

príslušenstvo bytu, teda vec, ktorá zdieľa právny osud hlavnej veci. Zmena registrácie garáže správou
katastra po 10 rokoch tak, že garáž bola zapísaná ako nebytový priestor, nekonštituuje žiadny z dôvodov
pre zánik záložného práva podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí ani s výkladom
navrhovateľa, podľa ktorého je vylúčené, aby garáž v podobe o akú ide v prejednávanej veci mohla
byť príslušenstvom bytu, pričom poukázal na komentár k Občianskemu zákonníku autora JUDr. Imricha

Feketeho v ktorom sa uvádza, že príslušenstvom bytu môže byť aj samostatne nestojaca garáž. Za
správny nepovažuje ani argument navrhovateľa, podľa ktorého ku garáži nemohlo vzniknúť záložné
právo z dôvodu, že podľa k nej podľa ich tvrdenia neprebehlo vkladové konanie. Odporca 2/ poukázal
na ust. § 6 ods. 1 písm. d) Katastrálneho zákona účinného v čase zriaďovania predmetného záložného
práva, podľa ktorého sa v katastri nehnuteľností evidovali „byty rozostavané byty, nebytové priestory a
rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim; tieto sa

evidujú len v súbore popisných informácií katastra a to údajmi o číslovaní vlastníkoch a vlastníckych
vzťahoch“. Vzhľadom na to, že garáž nebola správou katastra evidovaná ako nebytový priestor, ale ako
príslušenstvo bytu, nebola evidovaná v katastri nehnuteľností, ale iba v súbore popisných informácií,
a preto by ani nebolo bývalo možné, aby vo veci zápisu záložného práva k tejto garáži prebehlo
samostatné vkladové konanie. Poukázal zároveň na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 32Odo/454/2004 podľa ktorého „k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností je potrebná presná
identifikácia príslušenstva v právnom úkone, ak ním bude nehnuteľnosť, ktorá je predmetom evidencie v
katastri nehnuteľností...“. Uviedol, že nakoľko bolo zriadené záložné právo k bytu v súlade s § 151d ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa záložné právo vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody, úžitky
a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak, pričom

poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/2098/2006 z ktorého
vyplýva, že záložné právo sa zo zákona vždy vzťahuje tiež na príslušenstvo zálohu, ako aj na záver,
že určenie príslušenstva zálohu nepatrí k podstatným náležitostiam zmluvy o zriadení záložného práva
(záložnej zmluvy) a že jeho prípadné označenie v rozpore s požiadavkami ustanovenia § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka nespôsobuje neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, z čoho vyplýva, že

predmetné záložné právo sa nutne vzťahovalo aj na garáž k nemu prislúchajúcu. Ohľadne zápisu garáži
do katastra nehnuteľností poukázal na analogicky aplikovateľný výklad urobený Najvyšším súdom
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Sžo/93/2009 podľa ktorého „správa katastra nie je oprávnená
vykonaťopravuchybyvkatastrálnomoperátenazákladeúsudkuonesprávnostidedičskéhorozhodnutia
ako verejnej listiny . . . Účelom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte nie je riešenie vlastníckeho

sporu, riešenie ktorého patrí výlučne do právomoci civilného súdu“. Zároveň poukázal na legitímne
očakávania všetkých účastníkov zmluvných vzťahov v rámci nielen zriaďovania predmetného záložného
práva, ale aj uzatvárania kúpnych zmlúv k predmetu dražby vrátane garáže.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1

O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Rozsudok okresného súdu v celom jeho rozsahu napadol odvolaním navrhovateľ, pričom dôvod
odvolania spočíval v posúdení, či garáž v danom prípade je príslušenstvom bytu, a teda predmetom
dobrovoľnej dražby, ktorá zdieľa osud hlavnej veci.

Podľa § 214 ods. 2 O. s. p. odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko nejde o

prípad,kedynaprejednanieodvolaniaprotirozhodnutiuvovecisamejjepotrebné nariadiťpojednávanie
v zmysle § 214 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p . odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p.
a vec správne právne posúdil.

Skutkové závery, ku ktorým okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania, nepovažuje
odvolací súd za zjavne neodôvodnené. Okresný súd vychádzal zo skutkových okolností plynúcich

zo súvisiaceho súdneho spisu a listinných dôkazov v ňom založených. Dôkazy vyhodnotil nielen
samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutkové zistenia už okresným súdom, najmä na zmluvu o
prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretou medzi Stavebným bytovým družstvom Y. nad G. ako
predávajúcim a kupujúcimi A. G. a manželkou W. G., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Y. nad

G. dňa 24. 03. 1996, kde priamo v čl. 2 je uvedené, že byt pozostáva zo štyroch obytných miestností
a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, predsieň, WC, kúpeľňa, loggia, balkón, pivnica, garáž. Z uvedenej
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretej podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení zmien a doplnkov jasne vyplýva, že byt bol predávaný s
príslušenstvom, pričom do príslušenstva patrila garáž. Rovnako v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorá

bola titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností navrhovateľov E. G. a ktorej vklad povolila Správa
katastra Y. nad G. pod č. V972/02 dňa 25. 07. 2002 je potrebné upriamiť na skutkové zistenia okresným
súdom, ktorý zistil, že z predmetom tejto kúpnej zmluvy bol tak byt č. X na druhom poschodí v obytnom
dome súp. č. XXX na parc. č. XXX/X vo vchode č. 32 v celosti, ako aj garáž pri ktorej sa v kúpnej zmluve
konštatuje, že „k bytu prináleží garáž o výmere 20,38 m2“ (obdobne ako v záložnej zmluve).

Okresný súd pri svojich zisteniach správne poukázal aj na výpis z LV č. XXXX s dátumom vyhotovenia
05. 08. 2002, z ktorého vyplýva, že vlastníkom bytu č. X na druhom poschodí vo vchode XX je evidovaný
navrhovateľ G. E., pričom zároveň v poznámke na výpise z LV je uvedené pod poradovým číslom X,
že k bytu č. 4 prináleží garáž o výmere 20,38 m2. Na tomto LV je zároveň zapísaná zmluva o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava v časti „C“ ako
ťarchy pod V1009/02.

Už len na základe týchto uvedených skutočností pri hodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných
súvislostiach, je potrebné prisvedčiť záveru okresného súdu, ktorý konštatoval, že garáž, v tomto

prípadetvorilapríslušenstvobytu,keďžebolastavebneajtechnickyspojenásbytovýmdomom,vktorom
sa nachádzal byt navrhovateľa a právne s užívaním predmetného bytu. Ako príslušenstvo nasledovala
právny režim hlavnej veci (bytu), a preto zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
uzatvorená medzi záložným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a. s. Bratislava a záložným dlžníkom -
E. G., navrhovateľom v tomto konaní sa vzťahu nielen na základný predmet záložného práva, ktorým je

byt č. X na druhom poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXX v Y. nad G., ale tak ako to
vyplýva z čl. II bod X tejto zmluvy, záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo k predmetu záložného
práva popísaného v bode 1 tohto článku, pričom príslušenstvom sa rozumie aj garáž patriaca výlučne
k uvedenému bytu.

Podľa § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory
určené na to, aby sa s bytom užívali. Príslušenstvo bytu, na rozdiel od „príslušenstva veci“ nie je
samostatným predmetom právneho vzťahu. To, čo tvorí príslušenstvo bytu totiž označuje zákon, pričom
za príslušenstvo sa považujú vedľajšie miestnosti a priestory (a to aj nebytové) určené na to, aby sa s
bytom spolu užívali.

Príslušenstvo bytu zdieľa právny režim bytu ku ktorému patrí.

Príslušenstvom bytu sú jednak (vedľajšie) miestnosti nachádzajúce sa v byte, ako napríklad predsieň,
komora, kúpeľňa (resp. výnimočne aj mimo bytu) jednak priestory, ktoré sa nachádzajú mimo bytu, napr.

pivnica, dreváreň, kôlňa a prípadne aj garáž, pričom spoločné týmto miestnostiam a priestorom je ich
účelové určene, t. j. to, že majú slúžiť na to, aby boli používané s bytom. Bytom sa na účely nájmu bytu
rozumie súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím Stavebného úradu určené na trvalé bývanie. Keď je
teda byt určený na bývanie je logické, že na rovnaký účel musí slúžiť aj príslušenstvo bytu, ktoré spolus bytom slúži na uspokojovanie potrieb bývania (pivnica sa uskladnenie a umiestnenie vecí, garáž na
umiestnenie najmä auta, ale aj uskladnenie iných vecí).

Pokiaľ konkrétna garáž nachádzajúca sa v rovnakom bytovom dome ako byt je určená na užívanie len s
konkrétne vymedzeným bytom a pri nadobudnutí bytu nemohla byť samostatným predmetom právneho
vzťahu (ako nehnuteľnosť nebola vedená samostatne na LV) a slúžila na uspokojovanie potrieb vždy len
v súvislosti s vlastníctvom (pôvodne nájmom) len konkrétneho bytu, v takomto prípade garáž je možné
považovať za príslušenstvo daného bytu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Platnosť právneho úkonu je potrebné posudzovať podľa okolností v čase jeho vzniku.

Právny úkon, ako to vyplýva z dikcie zákone, je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu
vôle, vzniklou zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností, alebo vyvolaním iných právnych
následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú, resp. vznikom alebo zánikom právnych
vzťahov.

Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu
a tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne.

Pokiaľ prejavom vôle pri nadobudnutí vlastníctva bytu bolo aj nadobudnutie príslušenstva bytu v
rozsahu kuchyňa, predsieň, WC, kúpeľna, loggia, balkón, pivnica a garáž, nie je dôvod na spochybnenie

platnosti tohto prejavu vôle a zamerania prejavu vôle v intenciách súvisiacich s prejednávanou vecou,
a posúdením, že garáž je príslušenstvom bytu.

Podľa zjednocujúceho stanoviska veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR (Ro NS ČR z 11. 09. 2003
sp. zn. 31 Cdo 2772/2000), ak príslušenstvo hlavnej veci tvorí nehnuteľnosť, môže dôjsť k prevodu

na iného zmluvou iba vtedy, ak v tejto zmluve bola vyjadrená vôľa previesť aj príslušenstvo. Iba
písomnévyjadrenievôlepreviesťpríslušenstvoveci,vytvárapredpoklady preskúmanie,čitátovôľabola
vyjadrená dostatočne určite preto, aby mohla vyvolať právne účinky zamýšľané účastníkmi. Najvyšší súd
ďalej poukázal na to, že príslušenstvo tvoria samostatné veci, ktoré môžu byť samostatným predmetom
právnych vzťahov a ich právny režim nesleduje zo zákona bez ďalšieho režim hlavnej veci. Platné právo

nemá ustanovenie o tom, že by na nadobúdateľa hlavnej veci, prechádzalo i príslušenstvo veci. K
prevodu príslušenstva na nadobúdateľa hlavnej veci, je vždy potrebné prejaviť zákonom predpísaným
spôsobom vôľu previesť aj príslušenstvo; ak vôľa previesť aj príslušenstvo hlavnej veci nebola právne
významným spôsobom prejavená, príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza.

Na vyššie uvedený judikát nadviazali ďalšie rozhodnutia, v ktorých Najvyšší súd ČR vyslovil názor,
že k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností je potrebná presná identifikácia príslušenstva, ak
je ňou nehnuteľnosť, ktorá je predmetom evidencie v katastri nehnuteľnosti. Ak príslušenstvom je
nehnuteľnosť, ktorá evidencii v katastri nepodlieha (ako v tomto prípade to bola garáž) na prevod postačí
vyjadrenie, že vec sa prevádza „spolu s príslušenstvom“ (Ro NS ČR z 28. 06. 2006 sp. zn. 32 Odo

454/2004).

Pokiaľ navrhovateľ pozbavil garáž, ktorá bola pôvodne vedená ako príslušenstvo bytu, jej právneho
charakteru príslušenstva hlavnej veci tým, že garáž jednostranným úkonom dal zavkladovať ako
samostatnú vec do katastra nehnuteľností, takéto jeho jednostranné konanie nemôže mať vplyv

na obsah zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Stále totiž platí, že príslušenstvo
bytu (na rozdiel od príslušenstva veci, keďže byt nie je možné charakterizovať ako vec), nie je
samostatným predmetom právneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že príslušenstvo bytu nie je a nemôže
byť samostatným predmetom právnych vzťahov, ale sa riadi režimom právneho vzťahu k bytu, inak
povedané, zdieľa právny režim bytu ku ktorému patrí, a to aj v prípade pokiaľ garáž, ktorá bola pôvodne

ako príslušenstvo bytu dodatočne nadobudla charakter samostatnej veci.

Odvolací súd si je vedomý, že existujú aj názory podľa ktorých, pokiaľ je garáž určená ku garážovaniu
motorových vozidiel, a teda neslúži na uspokojovanie bytovej potreby, nemožno garáž považovať zapríslušenstvo bytu v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka, avšak s týmto názorom s prihliadnutím na
vyššie uvedené sa nestotožňuje.

S prihliadnutím na závery konštatované v rozhodnutí okresného súdu a v nadväznosti na odvolacie
námietkynavrhovateľavodvolaní,ktorésatýkajúvzákladelenposúdeniaokolností,čigarážjealebonie
je príslušenstvom bytu, odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu ako vecne správnym,
a preto bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené.

Rovnako však tak, ako na to poukázal aj okresný súd je potrebné upriamiť pozornosť aj na ust. §
21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok v znení neskorších predpisov)
podľa ktorého, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Navrhovateľ napriek tomu, že sa podaným návrhom vo veci samej domáha

neplatnostidražby,neuviedolvčombymalaspočívaťneplatnosťzáložnejzmluvy,keďže navrhovateľom
dražby je záložný veriteľ ako ani navrhovateľ nekonkretizoval, ktoré ustanovenia Zákona o dobrovoľných
dražbách mali byť porušené s dôsledkom neplatnosti dražby. Okresný súd nevzhliadol ani iné dôvody,
ktorébyviedlikneplatnosti nedobrovoľnejdražby,oboznámenímsaspodstatnýmobsahomdražobného
spisu mal za to, že dražobná spoločnosť postupovala plne v súlade so zákonom o dobrovoľných

dražbách.

O trovách konania odporcov 1/ a 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na
§ 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 2 O. s. p. V odvolacom konaní síce odporcovia 1/ a 2/ boli úspešní,
avšak trovy konania si nevyčíslili a zo spisu im osobitné trovy konania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

nevyplynuli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odporkyni 3/ súd priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
podľa § 224 ods. 1 v nadväznosti na § 142 ods. 1 O. s. p., ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi konania. Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia boli priznané za jeden

úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19. mája 2015 podľa § 10 ods. 2 vyhl. č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci vo výške 512,85
eur (úkon písomného podania na súd týkajúci sa veci samej § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a
režijný paušál za rok 2015 vo výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) spolu vo výške 521,24
eur. V lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, trovy odvolacieho konania je navrhovateľ povinný

zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O. s. p. na účet právneho zástupcu odporkyne 3/.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom členov senátu hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.