Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203813
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813203813.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom K červenému
dvoru 3269/25a, Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú ako konateľ koná advokát doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: Y. L., F. R. XXX, Š., I. C., o 946 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 13. decembra 2013 č.k. 9C/427/2013-46

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava ako súd prvého stupňa (ďalej aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcom predložená zmenka v zmysle §33 ods. 2 zmenkového a
šekového zákona (zákon č. 151/1950 Sb; ďalej len „zákon“) je neplatná, pretože nemá náležitosti podľa
§33 ods. 1 zákona. Ďalším dôvodom zamietnutia žalobou uplatneného nároku bola skutočnosť, že

podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na ochranu spotrebiteľa dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou, a preto neplatnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve. Keďže neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a
úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania (§142 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku žalobca (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodov podľa §205 ods. 2
písm. a) a b), v spojení s §221 ods. 1 písm. f) OSP a tiež z dôvodu podľa §205 ods. 2 písm. f) OSP a
navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a v celom rozsahu mu priznať žalobou uplatnenú pohľadávku, ako
aj náhradu trov konania. Nesprávne právne posúdenie veci namietal z dôvodu, že súd vec posudzoval
a rozhodol, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, pritom predmetom konania výlučne bola zmenka, a
nie iný záväzkový právny vzťah. Podľa odvolateľa súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať,

či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom
zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, nebol nositeľom dôkazného bremena, a preto dôkaznú povinnosť
ani nemožno na neho presúvať. Pochybnosti o tomto vzťahu súd si vytvoril sám. Predpokladom
vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, pričom žalobca túto
povinnosť splnil. Žalovaný na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady ES (č. 861/2007) voči tejto zmenke mohol vzniesť námietky, pričom ak tak neurobil, z dôvodu

uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej citovaným nariadením akékoľvek iné námietky musia
byť odmietnuté. Súd nie je legitimovaný na to, aby za žalovaného sám vznášal námietky voči zmenke.
Súdu tiež vytýkal, že ignoroval §17 zákona, v zmysle ktorého v sporovom konaní žalovaný zo zmenky
vočimajiteľovizmenkynemôževznášaťnámietky,ktorévyplývajúzjehovlastnýchvzťahovkpôvodnému
majiteľovi zmenky (tzv. kauzálne námietky), a tým menej tak môže činiť sám súd. Nesúhlasil ani so
záverom súdu, že zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom. Zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne

podpísal a v tom čase mu bola známa sadzba zmenkového úroku a súhlasil s ňou. Rozporoval aj záver
súdu, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj o jej splatnosti.Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) posúdil
napadnuté uznesenie bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§214 OSP) v rozsahu vyplývajúcom
z §212 ods. 1 a 3 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, pretože v konaní
došlo k takej vade v procesnom postupe súdu, v dôsledku ktorého účastníkom konania sa odňala

možnosť konať pred súdom.

V zmysle §212 ods. 3 OSP odvolací súd z úradnej povinnosti je povinný prihliadať na vady konania pred
súdom prvého stupňa, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že v posudzovanom konaní postupom súdu k takejto vade došlo. Spočíva v tom, že hoci súd
prvého stupňa podľa §156 ods. 3 OSP oznámil, že vo veci bude verejne vyhlásený rozsudok, následne

vec prejednal na pojednávaní, na ktoré nepredvolal účastníkov konania, čím im znemožnil realizáciu
ich procesných práv spojených s účasťou na pojednávaní súdu.

Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci pre
takýto postup nie sú splnené podmienky ustanovené v §101 ods. 2 OSP.

Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo účastníka konania, aby jeho vec bola
prejednaná v jeho prítomnosti. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v
občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom
konaní zabezpečuje tak, že (ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak) súdu ukladá, aby

na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie účastníkom sa musí doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§115 OSP). Prejednať
vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka súd môže pritom iba za splnenia podmienok
ustanovených v §101 ods. 2 OSP.

V zmysle §101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď účastníci sú nečinní. Ak riadne predvolaný
účastník sa nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, súd vec môže
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutie v neprítomnosti účastníkov preto je riadne

predvolanie účastníka na pojednávanie (§115 ods. 2 OSP), ktorý sa nedostaví a ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

V posudzovanej veci nepochybne neboli splnené zákonom stanovené podmienky, aby na pojednávaní
súdu 13.12.2013 vec bola prejednaná v neprítomnosti účastníkov.

Uznesením zo dňa 3.12.2013 sudca Okresného súdu Rožňava rozhodol, že v tu posudzovanej veci
rozhodne rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania a oznámil, že rozsudok vo veci samej bude
verejne vyhlásený na danom súde 13.12.2013 o 09.15 hod., na č. dv. 38. Toto oznámenie na úradnej
tabuli súdu bolo vyvesené 4.12.2013 (č. l. 43 spisu; dátum jeho zvesenia z úradnej tabule zo spisu

nevyplýva). Následne obsahom spisu nie je zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, ale zápisnica
o pojednávaní z 13.12.2013. V tejto sa konštatuje neprítomnosť účastníkov konania, zachovanie
päťdňovej lehoty na prípravu pojednávania (§115 ods. 2 OSP), ďalej z nej vyplýva, že súd sa oboznámil
so zmenkou a so zmluvou o úvere ako s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (zmenku predložil
žalobca, zmluvu o úvere obstaral sám súd zo svojho spisu zn. 9 Er 718/2010, pripojením ktorého

„doplnil“ dokazovanie mimo pojednávania - viď uznesenie súdu zo 7.11.2013 na č. l. 37 spisu), následne
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a v mene Slovenskej republiky vyhlásil rozsudok.Vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že účastníci konania na pojednávanie súdu, na ktorom
13.12.2013 bola prejednaná ich vec, neboli predvolaní, o tomto pojednávaní nemali vedomosť a nemohli
preto realizovať celý rad svojich procesných práv (predniesť alebo doplniť žalobu, resp. brániť sa proti

nej, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, ako aj ku všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali, na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci).

Vyššie uvedeným postupom súdu, ktorý je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom (§118 ods. 1 a 4,

120 ods. 1 a §123) účastníkom konania nepochybne sa odňala možnosť konať pred súdom, pretože sa
im znemožnilo uplatniť procesné práva Občianskym súdnym poriadkom im priznané na zabezpečenie
ich práv a oprávnených záujmov. Z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §221 ods. 1
písm. f) OSP musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§221 ods. 2 OSP). Z §221
ods. 1 písm. f) OSP pre odvolací súd vyplýva povinnosť vždy zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa
v prípade, že ten v konaní predchádzajúcom vydaniu odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia

postupoval v rozpore so zákonom tým spôsobom, že takéto konanie bezprostredne malo za následok
odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom.

Vzhľadom na potrebu vykonať dôkaz listinou, po vrátení veci povinnosťou súdu prvého stupňa bude

nariadiť pojednávanie, riadne naň predvolať účastníkov konania a umožniť im realizovať všetky ich
procesné práva priznané im platným procesným poriadkom tak, ako boli vyššie uvedené.

Odhliadnuc od uvedeného v preskúmavanej veci nemožno konštatovať ani zachovanie procesného
postupu súdu prvého stupňa upraveného v §156 ods. 3 OSP. Zachovanie tohto postupu musí vyplývať z

písomných pokynov súdu (spravidla sudcu) a ďalších naňho nadväzujúcich úkonov pracovníkov súdnej
kancelárie zabezpečujúcich ich vykonanie tak, aby zachovanie uvedeného postupu zo súdneho spisu
bolo nepochybné. V danom prípade je nepochybné, že 4.12.2013 na úradnej tabuli konajúceho súdu
bolo vyvesené oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku. V spise však absentuje záznam o zvesení
tohto oznámenia z úradnej tabule, nemožno preto zistiť či dané oznámenie na úradnej tabuli konajúceho

súdu viselo aj v iný deň, než 4.12.2013. Obsah spisu ako celok ani jeho konkrétne označené listiny
nedávajú preto žiadny podklad pre záver o tom, ako dlho a či aj v zákonnej lehote najmenej päť dní
pred verejným vyhlásením rozsudku na úradnej tabuli konajúceho súdu bolo vyvesené oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku. V danom prípade preto je namieste záver, že ani miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkuneboliriadneoznámené,čoznamená,ževposudzovanejvecizjavneniejesplnená

ani zákonná podmienka verejného vyhlásenia rozsudku.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.