Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/356/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713206970
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713206970.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky - S. F. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., C. I. XXXX/XX, v zastúpení právne - Mgr. Ľuboš Kráľ, advokát so sídlom v I., Q.
Z. X, proti odporcovi - I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I., C. I. XXXX/XX, v zastúpení právne - AK JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, IČO: 36 868 108, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 10C/110/2013-209 zo dňa 11.3.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd postupujúc v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka

vykonal vyporiadanie BSM účastníkov podľa zásad uvedených v § 150 O.z. Po konštatácii zániku
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov v dôsledku rozvodu ich manželstva rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 12P/21/2012 zo dňa 1.6.2012 (právoplatne 19.6.2012) okresný súd vyporiadal ich
BSM nasledovne:

Do výlučného vlastníctva navrhovateľke prikázal súd hnuteľné veci ( s uvedením aj ich zostatkovej
hodnoty ) : skriňu z detskej izby, detskú posteľ 2 ks, montovanú policu z detskej izby, osvetlenie detskej

izby, DVD prehrávač do auta, písací stôl z detskej izby, stoličku z detskej izby, okrúhly jedálensky stôl,
stôl pod počítač, notebook pre deti, DVD prehrávač, HiFi veža, kancelársku stoličku, masírovací stôl 2
ks, paravan, kuchynský robot, montovanú policu zo spálne, fotoaparát Fujifilm FinePix z 70, regál Jysk
Lupo.

Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal: 1/ hnuteľné veci ( s uvedením aj ich zostatkovej
hodnoty ) : umývačku riadu, chladničku, obývaciu stenu, plazmový televízor, sedaciu súpravu, Orbitrek,

externý disk, 2/ nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Martin,
Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. C., ide o trojizbový byt č. 57 nachádzajúci
sa na prvom poschodí vo vchode č. 19 v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na
parcele registra C KN č. 3002/16, na ul. Cypriána Majerníka 15, 17, 19 v Martine, a spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 696/45448-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. XXXX
a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 696/45448-ín k pozemku - parcele registra C KN č. 3002/16 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 664 m2, vo všeobecnej hodnote 43.800 eur.

Vo vzťahu medzi účastníkmi konania určil odporcu za zodpovedného za zaplatenie dlhu účastníkov
konania voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, vzniknutého z
úverov poskytnutých na základe zmluvy o financovaní bývania reg. č. 001/047624/05-001/000 uzavretejdňa 21.2.2005, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov predstavoval sumu
25.902,69 eur.

Obdobne odporcu súd určil za zodpovedného za dlh z kreditnej karty VISA vedený na úverovom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX v U. banke, a.s. H., R. T. X, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov konania predstavoval sumu 1.839,15 eur.

Na úplné vyporiadanie podielu navrhovateľky uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej 8.279,08 eur do 3

mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd vyhradil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že ku dňu vyhlásenia rozsudku užívali účastníci hnuteľné veci tak,
akoimbolidovýlučnéhovlastníctvaajprikázané.Ichzostatkovúhodnotu ustálilisúhlasnouvýpoveďouv

tých sumách ako to súd uvádza vo výrokových vetách rozsudku. Počas trvania manželstva nadobudli do
BSM byt, ktorého všeobecná hodnota bola určená znaleckým posudkom č. 39/2014, vypracovaným Ing.
Ivetou Gombarčekovou, uvedená znalkyňa všeobecnú hodnotu bytu, vrátane podielov na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach k domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku zastavanému
bytovým domom stanovila v sume 43.800 eur. S takto stanovenou všeobecnou hodnotou účastníci

konania súhlasili, námietky voči nej nemali. Za trvania manželstva uzavreli zmluvu o financovaní bývania
reg. č. 001/047624/05-001/000 dňa 21.2.2005 so Všeobecnou úverovou bankou so sídlom v Bratislave
(veriteľ). Účastníci v danom zmluvnom vzťahu vystupovali v pozícii dlžníka (odporca) a spoludlžníka
(navrhovateľka). Uvedenou zmluvou im bola poskytnutá flexihypotéka vo výške 602.000 Sk a spotrebný
úver vo výške 153.625 Sk. Po zániku manželstva dlh vyplývajúci z tejto úverovej zmluvy splácal odporca.

Medzi účastníkmi vznikol spor v otázke aká bola výška dlhu vyplývajúca z úverovej zmluvy ku dňu
zániku manželstva. Navrhovateľka argumentovala, že podľa potvrdenia ( do súdneho spisu predložila )
VÚB banky, a.s. so sídlom v Bratislave, výška dlhu oboch manželov ku 7.6.2012 predstavovala sumu
19.075,47 eur. Naopak, odporca tvrdil, že výška dlhu je vyššia, teda že ku dňu 20.6.2012 spoločný
dlh manželov predstavoval až sumu 25.902,69 eur a ku dňu pojednávania, teda ku 30.10.2013 sumu

23.024,25 eur, z čoho vyplynulo, že odo dňa zániku manželstva až k označenému dňu odporca zaplatil
sumu 2.878,44 eur. Túto skutočnosť žalovaná strana sa snažila preukázať i doložením amortizačnej
tabuľky - plánu splácania úveru za obdobie od 30.10.2013 do 20.2.2025, za obdobie od 27.6.2012 do
20.2.2025. Odporca zotrvával na tom, že manželia zodpovedajú nielen za splátky úverovej istiny, ale aj
za úroky a poplatky, ktoré tvoria ich spoločný záväzok voči banke. Naopak, navrhovateľka sa s takýmto

názorom nestotožnila. Súd preto opakovane požiadal VÚB banku, a.s. o oznámenie výšky spoločného
dlhu účastníkov z úverovej zmluvy tak, ako banka tento dlh evidovala vrátane istiny, úrokov a poplatkov
ku dňu 19.6.2012. Banka najskôr reagovala listom z 14.10.2014 (poukaz súdu na čl. 155-156 spisu),
uviedla, že na istine z hypotekárneho úveru účastníci dlhovali 15.155,57 eur, na úrokoch 66,34 eur a na
poplatkoch 3,30 eur, a na istine spotrebného úveru dlhovali sumu 3.868,74 eur a na úrokoch 17,05 eur.

Z doplňujúceho stanoviska banky ale potom vyplynulo (poukaz súdu na listinu na č.l. 94 spisu), že za
celkovú dobu splatnosti klienti zaplatia viac - zostatok nesplatenej istiny a úroky.

Okresný súd vychádzal z prezentovaného názoru žalovanej strany, že účastníci konania ku 19.6.2012,
keď ich manželstvo zaniklo, dlhovali sumu, ktorá predstavovala súčet všetkých splátok, a ktoré mali po

tomto dni podľa amortizačnej tabuľky plánu splácania úveru ešte zaplatiť banke do konečnej splatnosti
úveru ku 20.2.2025, nakoľko tieto splátky, ktoré platil odporca zahrňovali v sebe tak istinu, ako aj úroky
predpísané bankou. Potom ku 19.6.2012 určil súd výšku spoločného dlhu manželov sumou 25.902,69
eur, ide o dlh, ktorý predstavuje súčin 152 splátok po 169,32 eur, ktoré mal odporca zaplatiť v období od
20.6.2012 do konečnej splatnosti úveru dňa 20.2.2025 a jednej poslednej splátky vo výške 166,05 eur.

Súd totiž za spoločný dlh manželov s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka považoval aj
úroky, ktoré sú súčasťou celkovej splátky za príslušenstvo pohľadávky banky a preto je nutné, vzhľadom
na predloženie amortizačnej tabuľky, ktorej obsah sa líši od potvrdenia banky, stanoviť spoločný dlh
manželov spočítaním všetkých splátok, ktoré sú bankou predpísané od zániku manželstva po deň
konečného zaplatenia úveru, samozrejme pri jeho pravidelnom splácaní. Dlh voči U. banke, a.s. (ide o

úver čerpaný na kreditnú kartu) súd stanovil na základe výpisov z účtu od U. banky, a.s. so sídlom v H.
ku dňu 19.6.2012 v sume 1.839,15 eur.AktívaúčastníkovpatriacedoBSM(tvorízostatkováhodnotahnuteľnýchvecí,nadobudnutýchzatrvania
manželstva a všeobecná hodnota bytu s prihliadnutím aj na stavebnotechnický stav bytu ku dňu
zániku manželstva ) vo finančnom vyjadrení ku dňu rozhodnutia okresného súdu predstavujú spolu

sumu 46.080 eur (890 eur + 1.390 eur + 43.800 eur). Pasíva účastníkov predstavuje súčet spoločných
dlhov manželov ku dňu zániku manželstva, teda ku 19.6.2012 v sume 27.741,84 eur. Podiel každého
účastníka na spoločných aktívach patriacich do BSM predstavuje sumu 23.040 eur a podiel každého
z účastníkov na pasívach získaných za trvania manželstva, sumu 13.870,92 eur. Keďže navrhovateľke
súd prikázal do výlučného vlastníctva veci v celkovej hodnote 890 eur, rozdiel v aktívach BSM pre ňu

predstavuje sumu 22.150 eur. Odporcovi súd prikázal do výlučného vlastníctva veci v hodnote 45.190
eur, teda v prospech odporcu na aktívach ide o sumu 22.150 eur, toto je suma, ktorú v prípade, že by
účastníci konania nemali spoločné dlhy, mal navrhovateľke vyplatiť odporca na vyrovnanie jej podielu
na spoločnom majetku - aktívach BSM. Odporca však prevzal zodpovednosť za zaplatenie všetkých
spoločných dlhov manželov v celkovej výške 27.741,84 eur, z čoho na neho pripadajúca polovica z
tejto sumy je 13.870,92 eur. Takáto istá suma pripadá aj na navrhovateľku, ktorá sa podľa rozsudku

v budúcnosti na splácaní spoločných dlhov podieľať nebude. Vyrovnávací podiel, ktorý má odporca
navrhovateľke zaplatiť predstavuje rozdiel medzi sumou 22.150 eur a sumou 13.870,92 eur, teda sumu
8.279,08 eur.

Rozhodovanie o trovách prvostupňového konania okresný súd s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p.

vyhradil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Jej odvolanie
smerovalo do tej časti rozsudku, v ktorej vyporiadal súd spoločný dlh voči VÚB, a.s., vzniknutý z
úverov poskytnutých na základe zmluvy o financovaní bývania, uzavretej dňa 21.2.2005. Nesúhlasila

so stanovením výšky spoločného dlhu ku 19.6.2012 (zánik BSM) v sume 25.902,69 eur ako súčin 152
splátok po 169,32 eur, ktoré má odporca zaplatiť v období od 20.6.2012 do konečnej splatnosti úveru
dňa 20.2.2025 a jednej poslednej splátky vo výške 166,05 eur. Podľa jej názoru bolo treba si vyžiadať
od banky aj potvrdenie o zostatku dlhu ku dňu vyporiadania BSM a zistiť výšku odporcom zaplatených
(kapitalizovaných úrokov), pričom dlh mal byť vyporiadaný vo výške jeho zostatku ku dňu vyporiadania

BSM, vrátane kapitalizovaných úrokov. Vyporiadavať príslušenstvo úveru až do roku 2025 podľa plánu
splácania pri úrokovej sadzbe v danom roku, nemá podľa nej oporu v právnych predpisoch (§ 150 O.z.)
ani v samotnej úverovej zmluve. Súd by mal vyčísľovať dlh ku dňu vyporiadania BSM (ku dňu vyhlásenia
rozsudku), pričom by mal zobrať do úvahy aj reálne uhradené splátky od zániku BSM do dňa vyhlásenia
rozsudku. Súd by ale už nemal následne vyporiadavať dlh, teda jeho neuhradené príslušenstvo, keďže

ani súd nemôže vedieť akým spôsobom bude dlžník dlh v budúcnosti splácať, či sa nebude meniť
úroková sadzba, resp. či dlh jednorázovo neuhradí a z tohto dôvodu nebude musieť platiť vysoké úroky.
Doterajšia súdna prax pri vyporiadaní úročeného spoločného dlhu bývalých manželov vychádzala z
potvrdení banky ku dňu zániku BSM a úroky do budúcnosti vôbec neriešila. Potvrdenie banky (poukaz
odvolateľky na č.l. 155-156 spisu) preukazuje, že dlh ku dňu zániku BSM bol v sume 19.111 eur a

túto sumu by bývalí manželia museli vynaložiť na splatenie dlhu ku dňu zániku BSM. Na druhej strane
akceptuje odvolateľka vývoj judikatúry v tom smere, že aj kapitalizované úroky uhradené jedným z
manželov je potrebné vyporiadať po rozvode, avšak len ku dňu vyporiadania BSM. Príslušenstvo dlhu,
ktoré môže vzniknúť po vyhlásení rozsudku, resp. s najväčšou pravdepodobnosťou nebude v takej
výške, ako ho určil súd, nemôže byť podľa navrhovateľky predmetom vyporiadania. Súd musí pracovať

s reálnymi sumami a nemôže vychádzať z plánov splácania a podobných hypotéz. Odvolateľka vytýkala
súdu nesprávny postup aj pri vyporiadaní dlhu z kreditnej karty Visa na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX zriadený v U. banke a.s. Podľa nej ide o samostatný dlh odporcu a nie dlh spoločný, preto sa
nemôže stať ani predmetom vyporiadania BSM v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka. V súvislosti
s touto vecnou otázkou namietala, že súd neskúmal aké konkrétne veci boli z peňazí z kreditnej karty

zadovážené, či boli za ne zaobstarané veci tvoriace spoločný majetok v rámci BSM a o aké konkrétne
veci sa jednalo, podľa nej nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, či za peňažné prostriedky z kreditnej
karty boli a aké konkrétne veci kúpené do spoločného majetku v rámci BSM.

Z týchto dôvodov sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozsudku a žiadala vrátiť vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.Odporca v písomnom vyjadrení prezentoval svoj nesúhlas s odvolaním navrhovateľky, mal za to, že
súd vykonal dostatočné dokazovanie, vo všetkých bodoch rozsudok je správny a spravodlivý. Žiadal
potvrdenie rozsudku okresného súdu v celom rozsahu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu a z dôvodov podaného odvolania a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu

potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

V rámci odvolacieho prieskumu odvolací súd zistil, že okresný súd v posudzovanej veci vykonal
dokazovanie v akceptovateľnom rozsahu, z vykonaných dôkazov zistil skutkový stav riadne, dôkazy
hodnotil v súlade s § 132 i nasl. O.s.p., t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Pri právnom posúdení veci správne aplikoval súvisiace hmotnoprávne ustanovenia

Občianskeho zákonníka upravujúce otázku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po zániku
manželstva a vychádzal z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov. V písomnom odôvodnení rozsudku
okresný súd dal účastníkom konania podrobné, vyčerpávajúce odpovede ako v posudzovanej veci
postupoval, ako aktíva, pasíva, dlhy účastníkov vyporiadal, akými konkrétnymi úvahami sa riadil. Krajský
súd sa stotožnil v celom rozsahu i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, jeho závery si

osvojuje, na ne poukazuje. Vzhľadom na vymedzené odvolacie argumentácie považuje odvolací súd za
svoju povinnosť v záujme zdôraznenia vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu zaujať stanovisko
k namietaným otázkam v odvolaní.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Určenie rozsahu a ocenenie majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov.
Po tomto vyporiadaní z kvantitatívneho hľadiska nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t.j. určenie, ktoré
veci a pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva pripadnú každému z manželov. Pre určenie ktoré
konkrétne veci a pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, zákon výslovne neustanovuje

žiadne hľadiská, určujúcim je zásadne účelné využitie veci, v odôvodnených prípadoch možno prikázať
dovlastníctvajednéhozmanželovveczBSM,oktorejzískaniečiudržaniesaprevažnoumierouzaslúžil,
rovnako možno prihliadať na okolnosti, za ktorých vznikla pohľadávka, ktorá je predmetom vyporiadania
BSM. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho samostatný majetok. To

však neznamená, že pri vyporiadaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po
celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu
výšku, alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada.

Obaja účastníci rešpektovali rozsah zaradenia hnuteľných vecí ( vrátane zostatkových hodnôt ) do

masy BSM ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva. Nebolo ďalej medzi nimi sporné,
že za trvania manželstva nadobudli do BSM byt s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a
zariadeniach bytu a podielom k pozemku na ktorom bytový dom stojí a aby tento majetok bol pridelený
do výlučného vlastníctva odporcovi.

Nepochybnouskutočnosťouje,žeúčastnícikonaniazatrvaniamanželstvauzavrelizmluvuofinancovaní
bývania dňa 21.2.2005 s veriteľom - Všeobecnou úverovou bankou so sídlom v Bratislave, na jej
základe manželom vznikol počas manželstva spoločný dlh. Označenou zmluvou im bola poskytnutá
flexi hypotéka vo výške 602.000 Sk a spotrebný úver vo výške 153.625 Sk. Po zániku manželstva dlh
vyplývajúci z tejto úverovej zmluvy splácal odporca.

Vychádzajúc z významu a účelu ustanovení § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, manželia by sa
mali podieľať zásadne na spoločných dlhoch v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom
majetku.

Ak sa stal predmetom vyporiadania BSM ku dňu, kedy o ňom rozhoduje súd, dosiaľ neuhradený úročený
dlh účastníkov, vyporiada súd nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo - úroky, ktoré ku dlhu prirastú
až v budúcnosti. Ak nie je v deň vyporiadania spoločného majetku manželov dlh účastníkov uhradený,prikáže ju súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu (viď
rozhodnutie NS ČR č. 22Cdo/2769/2012). Uvedenému záveru ( čo rešpektuje aj zaužívaná aplikačná
prax súdov ) zodpovedá i záver rozhodnutia súdu prvého stupňa v konkrétne posudzovanej veci. Preto

bolo správne a zodpovedalo i princípu spravodlivého usporiadania veci v majetkových vzťahoch medzi
bývalými manželmi, aby zostatok tohto spoločného dlhu okresný súd vyporiadal nielen vo vzťahu k
dlžnej istine, ale aj vo vzťahu k príslušenstvu tejto pohľadávky. Správne a v súlade s § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka vyhodnotil okresný súd za spoločný dlh manželov aj úroky z úveru ako
príslušenstvo pohľadávky banky. Určenie spoločného dlhu manželov ako súhrn všetkých splátok, ktoré

sú bankou predpísané od zániku manželstva po deň konečného zaplatenia úveru (pri jeho pravidelnom
splácaní) má svoj zákonný rámec o to viac, keď zodpovednosť za zaplatenie tohto spoločného dlhu
(dlhov manželov) prevzal v celom rozsahu odporca. Krajský súd vychádzajúc z uvedených záverov
nemohol odvolací argument navrhovateľky do tejto časti odvolania akceptovať.

Pokiaľ ide o dlh z kreditnej karty Visa vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v U. banke,

a.s. H., ktorý ku dňu zániku BSM účastníkov konania predstavoval sumu 1.839,15 eur, krajský súd sa
nestotožnil s odvolacím argumentom navrhovateľky, že by uvedený dlh mal byť iba výlučným dlhom
odporcu. Kreditná karta Visa bola zriadená počas trvania manželstva, čerpanie finančných prostriedkov
z tejto karty obdobne prebiehalo počas trvania manželstva. Navrhovateľka uvádzala, že ona z Visa
kartou nedisponovala, k nej prístup nemala, avšak potvrdila vo svojom výsluchu dňa 30.10.2013 (poukaz

odvolaciehosúdunač.l.34spisu) votázkepoužitiafinančnýchprostriedkovzkreditnejkartytúokolnosť,
že keď „pýtala peniaze od manžela, tak jej peniaze dal“, jej toto vyjadrenie potom nadväzuje na tvrdenie
odporcu, že z Visa karty nakupoval všetky potrebné veci do domácnosti. Za tejto situácie potom treba
uzavrieť, že dlh na uvedenej karte je spoločný, čerpané finančné prostriedky z karty slúžili na pravidelnú
konzumáciu v manželskom spoločenstve účastníkov, na preukázanie opaku navrhovateľka dôkazné

bremeno neuniesla. Následný záver súdu o zaradení dlhu z Visa karty do BSM ( pasív ) má svoj
relevantný dôvod. Ako je zrejmé, ani táto odvolacia argumentácia navrhovateľky nebola spôsobilá
narušiť vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu.

Okresnýsúdrozhodovanieotrováchprvostupňovéhokonaniavyhradilnasamostatnérozhodnutie(zvolil

si postup podľa § 151 ods. 3 O.s.p.), preto aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.)

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .