Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6C/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217776
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:1414217776.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľa:
Y., G..M..B.., V.: XX XXX XXX, G. X/XXXX, XXX XX U.Š., zastúpeného I.. U. F., Z. G. G. Ť. M. XX,
XXX XX Y., Y. Z. R. X, XXX XX Y., proti odporcovi: I. G., nar. X.XX.XXX, bytom K. XX/XXX, D. T. U., o
zaplatenie sumy 154,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 100,- eur od 01. 03. 2014 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 34,-
eur mesačne, splatných vždy do 20. Dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa pod následkom
strany výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania vo výške 4,95 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
14,78 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.12.2014 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 100,- eur, odplatu
vo výške 26,- eur, zmluvnú pokutu vo výške 18,90 eur, režijný poplatok za administratívne a poštové
výdavky vo výške 10,- eur, úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 126,- eur od 01.03.2014 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že jeho predmetom podnikania je
poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Navrhovateľ disponuje povolením Národnej banky Slovenska na vykonávanie tejto
podnikateľskej činnosti a je vedený v Registri veriteľov NBS pod registračným číslom 130.

Ďalej uviedol, že ním poskytované pôžičky nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona
č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže
podľa § 1 ods. 3 písm. 1) Zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace - navrhovateľ poskytuje výlučne úvery/pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. V
nadväznosti na vyššie uvedené platí, že navrhovateľ má postavenie tzv. „iného veriteľa“ podľa § 2 písm.
c) Zákona a ním poskytované pôžičky majú charakter tzv. „pôžičky, ktorá nie je spotrebiteľským úverom“
podľa § 24 ods. 1 Zákona. Navrhovateľ ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej
stránky P..Y..G. (D. U. Z. Z. „.-G.“), na ktorej sú uvedené všetky potrebné informácie vo vzťahu k
poskytovanej službe. Navrhovateľ poskytuje špeciálny druh pôžičiek - tzv. mikropôžičky, pri ktorých
požičaná suma nikdy nepresiahne 200 eur. Pôžičky sú splatné vždy do 20 dní. Navrhovateľ neúčtuje za
pôžičku žiaden úrok, ale len pevnú/fixnú čiastku (odplatu), ktorá nenarastá. Klient teda presne vie, koľko
musí v stanovenom limite uhradiť. Navrhovateľove produkty využívajú najmä ľudia, ktorí by od iného

subjektu pôžičku nedostali. Navrhovateľ pôžičky poskytuje on-line, bez potreby čokoľvek dokladovať.
Riziko, ktoré na sebe berie, aby klientom poskytol to, čo by inde nedostali, sa pretavuje do výšky
odplaty. Na spravodlivé posúdenie odplaty nemožno skúmať len ukazovateľ RPMN, keďže vzhľadom na
špecifiká tohto prípadu nepredstavuje vhodnú referenčnú hodnotu. Zatiaľ, čo pri pôžičkách navrhovateľa
je „preplatenie“ pôžičky vždy fixné a spravidla neprekročí 20 %, nie je pri „štandardných hypotekárnych
úveroch“ nezvyčajné, ak odmena za poskytnutie úveru presiahne 100 % sumy úveru - súčasne platí, že
preplatenie o 100 % pri hypotekárnom úvere predstavuje v konkrétnych číslach spravidla veľmi vysokú
sumu (neporovnateľne vyššiu ako je odplata navrhovateľa, ktorá aj pri najvyššej ním poskytovanej
pôžičke nikdy nepresiahne 30 eur). Klient vzhľadom na on- line spôsob uzatvorenia zmluvy má dostatok
času zvážiť podmienky, bez tlaku. Navrhovateľ spravidla poskytuje Klientovi pri omeškaní minimálne
ďalších cca 20 dní na splatenie bez sankcií.

Navrhovateľ a odporca dňa 7.11.2013 uzavreli zmluvu o pôžičke (v texte aj ako „Zmluva“). Navrhovateľ
na základe Zmluvy poskytol odporcovi pôžičku vo výške 100,- eur (v texte aj ako „Istina“). Odporca
sa zaviazal túto sumu navrhovateľovi vrátiť do 8.12.2013 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti
o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 26,- eur. Zmluvné strany si nedohodli úroky z
pôžičky. Celková suma, ktorú sa odporca zaviazal v dohodnutej lehote splatiť teda bola (Istina + Odplata):
126,- eur. Odporca vypísal a odoslal elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom
formulára zverejneného na webovej stránke navrhovateľa - P..Y..G.. Pred odoslaním Žiadosti o pôžičku
označením príslušného okienka na 1-Stránke vyjadril svoj bezvýhradný súhlas so spracovaním svojich
osobných údajov,) potvrdil, že sa riadne oboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami navrhovateľa
(uverejnenými na I-Stránke) a potvrdil, že so zmluvnými podmienkami bez výhrad a dobrovoľne súhlasí.
Bez potvrdenia oboznámenia sa s vyššie uvedenými skutočnosťami by automatizovaný systém I-Stránky
neumožnil zaslať Žiadosť. Navrhovateľ na základe jemu doručenej Žiadosti odporcovi schválil Žiadosť o
poskytnutie pôžičky. Odporcovi vytvoril na I-Stránke osobný účet dostupný výlučne jemu a vygeneroval
mu na náhodnej báze prihlasovacie meno a heslo na prístup k Osobnému účtu. Navrhovateľ odporcu
informoval prostredníctvom dvoch SMS správ zaslaných na telefónne číslo uvedené odporcom v Žiadosti
o tom, že Žiadosť o pôžičku bola schválená, a že na Osobný účet bol odporcovi zaslaný návrh zmluvy o
pôžičke, ako aj všetky iné súvisiace dokumenty. Druhá SMS správa odporcovi oznamovala informácie
o prístupe k Osobnému účtu, a to prihlasovacie meno a heslo - bez týchto údajov nie je možný prístup k
Osobnému účtu. Zároveň sa takýmto spôsobom zabezpečilo, že osoba, ktorá vypísala Žiadosť (vrátane
tel. čísla) a osoba, ktorej sa poskytli prihlasovacie údaje (SMS správou) a teda aj prístup v Osobnému
účtu, a ktorej sa umožnilo získať pôžičku, je tá istá osoba. Druhá SMS správa taktiež obsahovala
opätovnú výzvu, aby si odporca dôkladne prečítal všetky relevantné dokumenty súvisiace s pôžičkou,
zaslané na jeho Osobný účet. Automatizovaný systém na I-Stránke umožnil žiadateľovi o pôžičku
akceptovať záväzný návrhu zmluvy o pôžičke elektronickou formou až po tom, ako odporca označením
príslušných okienok na I- Stránke potvrdil oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým,
aby bol obsah všetkých vyššie uvedených dokumentov záväzný. Vyššie uvedeným postupom odporca
akceptoval podmienky, za akých bol navrhovateľ ochotný pôžičku poskytnúť, akceptoval návrh Zmluvy
a tým prejavil vôľu splatiť poskytnutú Istinu aj s Odplatou najneskôr do dátumu splatnosti, ktorý bol
uvedený v návrhu na uzatvorenie Zmluvy o pôžičke.

Navrhovateľ zaslal odporcovi dohodnutú sumu poštou dňa 7.11.2013. Navrhovateľ odporcu cca 3 dni
pred dňom splatnosti pôžičky SMS správou informoval o blížiacom sa termíne splatnosti. Napriek
tomuto upozorneniu tento dlžnú sumu v stanovenej lehote (ani len sčasti) nevrátil. Navrhovateľ v snahe
vyjsť odporcovi v ústrety v dobrej viere 2 dni po uplynutí dňa splatnosti odporcovi zaslal ďalšiu SMS
správu oznamujúcu predĺženie termínu úhrady poskytnutej pôžičky bez zmluvných pokút a sankcií
o 5 dní. Po márnom uplynutí termínu splatnosti pôžičky navrhovateľ vyzval k zaplateniu splatného
dlhu SMS správou a súčasne aj písomnou upomienkou zo dňa 31.1.2014. Navrhovateľ upomienkou
stanovil posledný termín uhradenia pohľadávky na 28.02.2014. Zároveň touto druhou upomienkou v
zmysle čl. 6.2 zmluvných podmienok uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z
dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a poštové výdavky
súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 10,- eur. Dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená
platne - keďže podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka: Písomná forma je zachovaná, ak je
právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Právny úkon má
teda „umožniť určenie“ osoby, ktorá právny úkon urobila - má umožniť „určiteľnosť/identifikovateľnosť
konajúceho“. Zákon nežiada, aby tieto prostriedky totožnosť konajúceho aj reálne dokázali spôsobom,

ktorý nepochybne preukáže jeho totožnosť. To by bolo možné len notárskym overením totožnosti, čo by
bola požiadavka presahujúca potrebnú mieru opatrnosti pri bežnom úkone akým je zmluva o pôžičke.
Uzatvorenie zmluvy elektronickou formou umožňuje určenie osoby - prostredníctvom identifikačných
údajov, ktorými je vylúčené ju zameniť s niekým iným. Odporca ani len čiastočne neuhradil dlžnú sumu
a nezaplatil ani dohodnuté zmluvné sankcie. Navrhovateľ má za to, že nepochybne preukázal vznik
pohľadávky voči odporcovi tvorenej nárokmi na Istinu vo výške 100,- eur, Odplatu vo výške 26,- eur,
Zmluvnú pokutu 15 % z dlžnej sumy vo výške 18,90 eur, režijný poplatok za administratívne a poštové
výdavky vo výške 10,- eur, Úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 126,- eur od 01.03.2014
do zaplatenia.

Odporca vo veci uviedol, že mu je známe, čo je predmetom konania v tejto veci. Je ochotný uhradiť
vzniknutý dlh, ale vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žiada povoliť primerané mesačné splátky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to vytlačenou podobou príslušnej
časti webovej stránky P..Y..G.-X. Q.-S., P..Y..G. -výpisom z osobného účtu, Zmluvou o pôžičke zo dňa
7.11.2013, výzvou na zaplatenie zo dňa 31.1.2014, Zmluvnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery
vo forme pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou Y. G..M..B.., písomným podaním
navrhovateľa zo dňa 14.11.2015 a zo dňa 15.12.2015 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako klient uzatvorili dňa 7.11.2013 Zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo poskytnutie pôžičky navrhovateľom vo výške 100,- eur odporcovi. Jednalo sa o poskytnutie
bezúročnej pôžičky. Odporca sa zaviazal pôžičku vrátiť navrhovateľovi do 30 dní odo dňa nasledujúceho
po dni poskytnutia pôžičky. Odporca sa zaviazal uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o
pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 26,- eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške
1564,08 % (bod 4. zmluvy o pôžičke).

Podľa bodu 6. Zmluvy o pôžičke, Klient vyhlasuje, že sa pred uzavretím tejto Zmluvy o pôžičke riadne
oboznámil s touto Zmluvou o pôžičke, ako aj s Podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy
o pôžičke, prevzal ich, porozumel im, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Klient zároveň
prehlasuje, že pred uzavretím Zmluvy o Pôžičke bol riadne písomne oboznámený s informáciami v
zmysle ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch prostredníctvom Formulára pre štandardné
informácie o pôžičke, ktorý mu bol doručený a tento prevzal. Klient vyhlasuje, že bol informovaný o práve
Veriteľa požadovať úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, v prípade že sa omešká s vrátením Pôžičky
podľa čl. 6 Podmienok.

Podľa bodu 1.1 Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky poskytované
prostredníctvom internetu spoločnosťou Y. G..M..B.. (ďalej len „Podmienky“), tieto Zmluvné podmienky
pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky (ďalej len „Podmienky“) poskytované spoločnosťou Y., G..
M.. B.., sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke uzatváranej medzi Veriteľom a fyzickou osobou,
ktorá je občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v dobe podania
žiadosti o pôžičku dosiahla vek 21 rokov (ďalej len „Klient“).

V zmysle bodu 1.2 Podmienok, na základe Zmluvy o pôžičke a týchto Podmienok Veriteľ poskytuje
Klientovi spotrebiteľský úver vo forme pôžičky (ďalej len „Pôžička“) na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zmluva o pôžičke sa ďalej riadi príslušnými
ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákona č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o finančných službách na diaľku“).

Ako vyplýva z bodu 2.1 Podmienok, zmluva o pôžičke sa uzatvára na diaľku v elektronickej forme
prostredníctvom Osobného účtu dostupného na internetovej stránke Veriteľa P..Y..G. (ďalej len
„Internetová stránka Veriteľa“), ktorý Veriteľ zriadi Klientovi na základe schválenia Žiadosti o pôžičku, o
ktorú Klient požiadal vo forme elektronického formulára na Internetovej stránke Veriteľa.

V zmysle bodu 6.2. Podmienok, ak Klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú Pôžičku a k nej
prislúchajúcu Odplatu riadne a včas podľa čl. 5 týchto Podmienok, Veriteľ je oprávnený požadovať od
Klienta zaplatenie Zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy plus jednorazovú paušálnu náhradu
9 eur za administratívne, poštovné a telekomunikačné výdavky, ktoré Veriteľovi vnikli v súvislosti s
kontaktovaním dlžníka a zasielaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po
uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti Pôžičky.

Výzvou na zaplatenie zo dňa 31.01.2014 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy 154,90 eur
a to v lehote do 28.02.2014.

Navrhovateľ v písomných vyjadreniach zo dňa 4.11.2015 a zo dňa 5.12.2015 vyslovil totožný názor ako
uviedol aj v návrhu na začatie konania a to že úver poskytnutý odporcovi nie je spotrebiteľským úverom a
tento svoj názor odôvodnil aj zhodnými skutočnosťami. V ďalšom uviedol, že aj zmluvná pokuta tak ako
aj zmluva, boli dojednané platne. Zmluvná pokuta je podľa jeho názoru primeraná a na podporu svojej
argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12Co/248/2013, kde odvolací
súd rozhodol v obdobnej veci, keď prvostupňový súd priznal len istinu a návrh v časti odplaty a zmluvnej
pokuty zamietol. Odvolací súd uzavrel, že ak že aj napriek tomu, že navrhovateľovi odplata alebo
zmluvná pokuta nepatrí, pretože je neprimeraná, je povinnosťou súdu stanoviť , aká suma je primeraná
a aj ju odôvodniť. V danom prípade neexistuje žiadna nerovnováha medzi právami a povinnosťami strán.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že má dlh voči navrhovateľovi. Od roku 2014 je nezamestnaný,
chcel situáciu riešiť, nevedel sa skontaktovať s navrhovateľom od ktorého si požičal sumu 100,- eur.
Uvedenú sumu nevrátil v stanovenej lehote, využil možnosť predlžiť dobu splatnosti. Nepoberá dávku v
hmotnej núdzi, je bez príjmu. Má vyživovaciu povinnosť k 2 mal. deťom. Súhlasí s úhradou istiny vo výške
100,- eur, ďalšie sumy požadované navrhovateľom, ktoré sú predmetom tohto konania neakceptuje.

Podľa § 2 písm. a), b), c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa
osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť
Národnou bankou Slovenska.

V zmysle § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti.

Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy predávajúcim
je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

V zmysle § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy službou
akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou
činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné
orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19,.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku“) tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy
na diaľku.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí
finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba
poskytovaná
1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1)
2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou
zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)
3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti, 3)
4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4)
5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5)
6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou
zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6)
7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo
8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,
e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu
adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré
plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický
nosič informácií,
g) prevádzkovateľom prevádzkovateľ alebo poskytovateľ prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý v
rámci svojho podnikania sprístupňuje jeden alebo viacero prostriedkov diaľkovej komunikácie na použitie
dodávateľovi,
h) automatickým telefónnym volacím systémom systém, ktorý automaticky doručuje zaznamenanú
hlasovú správu,
i) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného zákona8)
oprávnená vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy na diaľku mal
príležitosť takú zmluvu uzavrieť,
j) zmluvnou pokutou sankcia alebo iné plnenie spojené s odstúpením od zmluvy na diaľku.
V zmysle § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, práva spotrebiteľa
ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny
poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by
sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia
všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto
zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Ako vyplýva z § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Ako vyplýva z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva o pôžičke. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že pri uzavretí zmluvy navrhovateľ konal v rámci svojho predmetu podnikania a odporca
uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, pre svoje súkromné účely. Podľa obsahu zmluvy a pripojených
všeobecných obchodných podmienok sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší
neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak
podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako
aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je
potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský.

Navrhovateľ na základe uzavretej zmluvy poskytol odporcovi pôžičku a odporca sa zaviazal poskytnutú
pôžičku spolu s odplatou vrátiť navrhovateľovi do 30 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Odporca svoj
záväzok porušil a navrhovateľovi nezaplatil ani časť dlžnej sumy.

Navrhovateľ návrhom požadoval od odporcu zaplatenie istiny vo výške 100,- eur eur, odplaty vo výške
26,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 18,90 eur, režijného poplatku za administratívne a poštové výdavky
v sume 10 eur a zákonného úroku z omeškania.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

V zmysle zmluvy o pôžičke navrhovateľ poskytol odporcovi sumu vo výške 100,- eur, ktorú sa
odporca zaviazal splatiť po tridsiatich dňoch od poskytnutia pôžičky, pričom odplata za jej poskytnutie
predstavovala 26,- eur.

Navrhovateľ uvádza, že odplata nie je úrokom z pôžičky, no v ďalšom texte zároveň poukazuje, že
odplata mala charakter dohodnutých úrokov z pôžičky a bola taktiež dohodnutá písomne, rovnako ako
samotná zmluva.

Ako vyplýva z ust. § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o pôžičke je buď bezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V zmluve o poskytnutí pôžičky sa však výslovne uvádza, že pôžička je bezúročná. Zmluvné strany

si teda nedohodli úroky ako odplatu za poskytnutie pôžičky, a inú formu odplaty zákon neumožňuje.
Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 26,- eur je preto absolútne neplatná v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
vzniknúť žiadne práva a povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41
Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, teda na
spomínaný poplatok za poskytnutie úveru (pôžičky), preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Navrhovateľ však preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke nakoľko reálne
poskytol odporcovi peňažné prostriedky v sume 100,- eur, pričom odporcovi vznikla povinnosť vrátiť
požičanú sumu do 8.12.2013, no tento si svoju povinnosť nesplnil ani čiastočne. Vzhľadom na uvedené
súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 100,- eur je dôvodný a v tejto časti
žalobe vyhovel.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 10,- eur, jedná sa režijný poplatok za
administratívne a poštové výdavky. Túto čiastku súd nepriznal, nakoľko navrhovateľ v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu vykonanie úkonov, za ktoré si účtuje tento poplatok
a na základe akých dojednaní si ho uplatňuje. Takisto súdu nepreukázal, žeby mu vykonaním úkonov
reálne náklady v tejto výške. Preto súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 6.2 Podmienok
vo výške 15% z dlžnej sumy, ktorá zmluvná pokuta v tomto konaní predstavuje 18,90 eur, nárok
je neopodstatnený. Ide totiž o neprimeranú sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ. Takto dohodnutá výška
zmluvnej pokuty neúmerne zaťažuje spotrebiteľa, nakoľko pri uplatnení výšky zmluvnej pokuty 15%
z dlžnej sumy za 30 dní omeškania zodpovedá takáto zmluvná pokuta ročnej pokute vo výške
182,50% (15 : 30 dní x 365 = 182,50% ročne). Ide síce o jednorazovú pokutu, ale jej rozsahu z
hľadiska jej dôsledkov korešponduje zmluvná pokuta v prepočte cca 182,50 % ročne, čo je jednoznačne
neprimeraná sankcia.

V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 30.09.2013 sp.zn. 7Co/67/2013, v ktorom bola takto posudzovaná aj zmluvná pokuta vo výške
0,25% denne z dlžne sumy (čo zodpovedá zmluvnej pokute 5% za 20 dní a 91,25% ročne). V predmetnej
veci sa taktiež jednalo o krátkodobú pôžičku (úver) na obdobie 30 dní.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú v sume 18,90 eur v zmysle všeobecných obchodných podmienok -
bod 6.2. Podmienok - ,, ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú Pôžičku a k nej prislúchajúcu
Odplatu riadne a včas podľa čl. 5 týchto Podmienok, Veriteľ je oprávnený požadovať od Klienta
zaplatenie Zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy plus jednorazovú paušálnu náhradu 10,- eur za
administratívne, poštovné a telekomunikačné výdavky, ktoré Veriteľovi vnikli v súvislosti s kontaktovaním
dlžníka a zasielaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní
odo dňa splatnosti Pôžičky.“ - nie je možné priznať ani z dôvodu, že nie sú splnené zákonné predpoklady
jej dojednania a to písomná forma a nejedná sa ani o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

Súd preto navrhovateľovi nepriznal ani nárok na zmluvnú pokutu, ktorú považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluvná pokuta
odporuje § 53b Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a ods. 1 a 2 Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z..
Súd preto návrh navrhovateľa v časti nároku na zaplatenie pokuty vo výške 18,90 eur spolu s jej
príslušenstvom zamietol.

Nakoľko odporca tým, že navrhovateľovi požičané finančné prostriedky riadne a včas nevrátil, dostal
sa s plnením peňažného záväzku do omeškania a navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania.
Navrhovateľ stanovil odporcovi dodatočnú lehotu na zaplatenie dlhu do dňa 28.2.2014, vzhľadom na

uvedené sa odporca dostal do omeškania dňom 1.3.2014. Podľa zistenie súdu, výška zákonného úroku
z omeškania k uvedenému dňu bola 5,25 % ročne a súd preto zavial odporcu na jeho zaplatenie ale iba
z priznanej sumy 100,- eur tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v tejto časti návrh
čo do zvyšku ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd žalobe vyhovel čo do výšky uplatneného nároku 100,- eur s príslušenstvom
a v časti nároku o zaplatenie sumy 54,90 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. V predmetnej veci mal
navrhovateľ teda úspech v rozsahu 65 % a odporca v rozsahu 35 %. Po odpočítaní úspechu odporcu
od úspechu navrhovateľa ( 65% - 35%), navrhovateľovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania
v rozsahu 30 % z ich celkových trov konania.

Trovy konania na strane navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
16,50 eur a z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 eur podľa vyčíslenia trov konania
v žalobnom návrhu.

Súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 49,28 eur podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 33,20 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky v znení účinnom
od 1.7.2013 a to za nasledovné úkony :
- príprava a prevzatie zastupovania .................................................................... 16,60 eur
- písomné podanie na súd dňa 10.12.2014 ........................................................ 16,60 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 16,08 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - rok
2014 vo výške 2 x 8,04 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa a odporcu, keď navrhovateľovi vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 30 % z celkových priznaných trov konania, súd preto zaviazal odporcu
na náhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 4,95 eur za zaplatený súdny poplatok (35 % zo sumy
16,50 eur) a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 14,78 eur (30 % zo sumy 49,28 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.